7Svk/67/2022

. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov v k. ú. G. parc. reg. C č. XXXX/ X, XXXX/X, na ktorej je postavený ich rodinný dom, a tiež XXXX/X, na ktorej je postavená stavba bez súpisného čísla. Uvedený pozemok susedí s pozemkom parc. reg. E č. XXXX/X, na ktorom je pozemná komunikácia. Na tejto strane je tiež osadený plot, ktorý je približne v polovici dĺžky tejto strany prerušený bránou, za ktorou je na pozemku parkovacie miesto.

Na pozemok sa malo vchádzať a vychádzať z tejto pozemnej komunikácie cez bránu, ktorá mala byť umiestnená oproti bráne na pozemku žalobcov. Žalovaná ako stavebný úrad 18. novembra 2017 upovedomila o začatí stavebného konania spojeného s územným konaním susedov stavebníkov, nie však žalobcov. Žiaden z účastníkov nevzniesol námietky, žalovaná 16. januára 2018 vydala stavebné povolenie č. R2017/002034/PM, ktorým povolila stavebníkom stavbu označenú ako „Rodinný dom a oporný múr“. Stavba mala byť umiestnená len na pozemku parc. reg. C č. XXXX/X. Žalovaná doručila stavebné povolenie všetkým účastníkom, žalobcom však nie, a keďže sa nikto neodvolal, vyznačila na ňom, že nadobudlo právoplatnosť 1. marca 2018. 3. Žalobcovia 24. januára 2019 doručili žalovanej podnet, v ktorom vzniesli určité námietky proti povolenej stavbe a zdôraznili, že mali byť účastníkmi stavebného konania. Žalovaná im však odpovedala, že ich pozemok nesusedí so stavebným pozemkom stavebníkov, pretože ich delí pozemná komunikácia. Žalobcovia požiadali Okresný úrad Banská Bystrica, odbor

Odbor výstavby v prípise z 15. mája 2019 žalobcom oznámil, že nezistil dôvod na zrušenie stavebného povolenia. Susedným pozemkom sa podľa neho rozumie pozemok so spoločnou hranicou, pozemok žalobcov však so stavebným pozemkom takúto hranicu nemá.

4. Počas konania o návrhu na obnovu žalobcovi podali správnemu súdu správnu žalobu opomenutých účastníkov podľa § 179 SSP. Tvrdili, že mali byť účastníkmi stavebného konania, pretože stavbou boli dotknuté ich vlastnícke práva k pozemkom parc. č. XXXX/X, -/. a -/.

teda kým sa nepreukáže opak, majú sa za účastníkov považovať. Pozemky žalobcov susedia s pozemkom s pozemnou komunikáciou, cez ktorý majú viesť inžinierske siete k stavebnému pozemku a jediný prístup k nej. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe okrem iného namietla, že medzi pozemkom žalobcom a stavebným pozemkom je pozemná komunikácia. Rodinný dom žalobcov je od hranice stavebného pozemku vzdialený 12 m a pozemná komunikácia medzi pozemkami má v najužšom mieste 6 m, pričom technická norma dovoľuje najmenej 2,75 m.

Správny súd vyšiel z názoru, že podľa § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov mali byť účastníkmi konania aj vlastníci susedných stavieb, teda podľa § 139 ods. 2 písm. d) cit. zák. aj stavieb na pozemkoch, ktoré síce nemajú spoločné hranice, ak ich užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

6. Na základe kasačnej sťažnosti žalovanej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 10Sžk/23/2021 zo dňa 27. apríla 2022 tak, že pôvodné uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí uviedol, že žaloba žalobcov neobsahovala žiaden konkrétny prednes, akým spôsobom môže byť stavba žalobcov priamo dotknutá povoľovanou stavbou a samotná okolnosť, že určitá stavba je blízko alebo ďaleko od navrhovanej stavby nie je na účely § 34 ods. 2, § 59 ods. 1 písm. b/ ani § 139 ods. 2 písm. d/ zákona č. 50/1976 Zb. rozhodujúca.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

žalovanej definuje objekt povoľovania ako „Rodinný dom a oporný múr“, avšak súčasne aj „siete- vodovodná a elektrická prípojka“. Z obsahu stavebného povolenia je teda zrejmé, že predmetom konania bol aj obecný pozemok, na ktorom je umiestnená pozemná komunikácia a v ktorom mali byť uložené siete, pričom tento pozemok je skutočne priamo susedným pozemkom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. 9. Žalovanej bolo dobre známe, že žalobcovia sú podielovými vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. G., ktoré sú susednými pozemkami a stavbami k povoľovanej stavbe rodinného domu a oporného múru spolu s inžinierskymi sieťami, ktoré majú byť realizované na pozemkoch parc. č. KN-C XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X. Napriek tomu žalobcov žalovaná nezahrnula medzi jej známych účastníkov správneho konania, hoci si musela byť vedomá skutočnosti, že ich práva a právom chránené záujmy sú a budú

10. Sťažovatelia s poukazom na ustanovenia § 139 ods. 2 písm. c/ stavebného zákona uviedli, že užívanie susednej stavby žalobcov môže byť s určitosťou navrhovanou stavbou dotknuté, pretože ako už žalobcovia uviedli vo svojich námietkach, v tamojších miestnych podmienkach bude takmer veľmi obmedzený a rizikový vjazd nákladných vozidiel napr. zabezpečujúcich vývoz žumpy alebo vývoz komunálneho odpadu a s tým spojená zvýšená prašnosť, hlučnosť, zvýšené riziko kolíznych situácií ohrozujúcich život, zdravie a majetok.

11. Sťažovatelia nesúhlasia ani s argumentáciou kasačného súdu v zrušujúcom uznesení sp. zn. 10Sžk/23/20221 vo vzťahu ustanoveniu § 14 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý podľa názoru kasačného súdu nie je použiteľný, nakoľko jeho použitie predpokladá aktivitu žalobcov v administratívnom konaní, avšak žalobcovia namietajú, že v rámci administratívneho konania nemohli urobiť žiaden prednes, nakoľko o ňom nevedeli. O obsahu stavebného povolenia sa žalobcovia dozvedeli až v lete roku 2018, skoro pol roka po jeho vydaní, pričom ihneď konali, už dňa 09. augusta 2018 podali žalovanej podnet na prešetrenie, kde uviedli, že sa s nimi ako s účastníkmi nekonalo, ďalej dňa 16. októbra 2018 adresovali žalovanému vyjadrenie, dňa 24. januára 2019 žiadosť o stanovisko, dňa 05. apríla 2019 podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a napokon dňa 05. júna 2019 aj žiadosť o obnovu konania.

Práve z uvedeného dôvodu sa žalobcovia obrátili na správny súd, aby zhojil uvedenú nezákonnosť a nespravodlivosť, pričom však aktuálny stav súdneho konania v tejto veci práve naopak, de facto odobril postup žalovanej. 13.

Navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľov bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľmi (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

17. Podľa § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“); ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

priamo dotknuté. 19. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona; účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.

21. V súvislosti s námietkou sťažovateľov týkajúcou sa aplikácie ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku kasačný súd konštatuje, že pre jej aplikáciu v uvedenom prípade nie je priestor, nakoľko okruh účastníkov v územnom konaní a v stavebnom konaní výslovne upravuje stavebný zákon v § 34 a § 59, ktorý je vo vzťahu k Správnemu poriadku lex specialis. Judikatúra k týmto ustanoveniam už vyslovila, že keďže zákon č. 50/1976 Zb. výslovne pomenúva účastníkov každého konania osobitne a odlišne, jeho ustanovenie § 140 vylučuje aplikáciu správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžk/23/2017 alebo jeho uznesenie sp. zn. 8Sžk/15/2018). Pokiaľ ide o ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku, časť vety za bodkočiarkou, ako vysvetlil už najvyšší správny súd s poukazom na doterajšiu judikatúru v predchádzajúcom uznesení sp. zn. 10Sžk/23/2021 (body 11 - 14), sťažovatelia sa počas konania o svoje účastníctvo neprihlásili. Kasačný súd nemá dôvod doterajšiu judikatúru v tomto smere spochybňovať. Uvedené však nemá žiaden vplyv na

Z formulácie citovaného ustanovenia vyplýva, že opomenutým účastníkom môže byť len ten, s kým orgán verejnej správy mal konať, teda už v čase prebiehajúceho administratívneho konania pred týmto orgánom boli splnené podmienky na to, aby s takouto osobou konal. To, s kým takýto orgán má konať, teda aké podmienky musia byť splnené, aby sa určitá osoba stala účastníkom administratívneho konania, určujú práve procesné predpisy, ktoré upravujú príslušné administratívneho konanie.

Podľa § 59 ods. 1 cit. zák. sú účastníkmi stavebného konania okrem iného a) stavebník, a b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Obe citované ustanovenia § 34 ods. 2, ako aj § 59 ods. 1 písm. b) tak upravujú dve osobitné skupiny účastníkov: (po prvé) osobu, ktorá má vlastnícke alebo iné právo k pozemkom a stavbám na nich, a (po druhé) osobu, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k susediacim pozemkom a (susediacim) stavbám.

Sťažovatelia ani netvrdili, že by mali vlastnícke alebo iné právo k pozemku parc. reg. C č. XXXX/X alebo k akejkoľvek stavbe na ňom, ani k pozemku parc. reg. E č. XXXX/X, na ktorom je pozemná komunikácia, ktorá oddeľuje ich pozemok od pozemku stavebníkov.

týchto pozemkoch. Pojmom „susedná stavba“ sa zasa rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. 25.

26. Predmetná stavba stavebníkov sa má v zmysle napadnutého rozhodnutia (stavebného povolenia) realizovať na pozemku parc. č. XXXX/X. Medzi týmto pozemkom a pozemkami sťažovateľov, na ktorých je postavený ich rodinný dom a oplotenie, sa nachádza len obojsmerná miestna komunikácia (parc. č. XXXX/X), z ktorej je aj priamo vytvorený vjazd/ výjazd vozidiel na pozemok sťažovateľov, a to priamo oproti plánovanému vjazdu/výjazdu vozidiel na pozemok stavebníkov. Z námietok a pripomienok vznesených sťažovateľmi (či už v správnom alebo súdnom konaní) vyplýva, že sa cítia byť účastníkmi spojeného územného a stavebného konania z dôvodu, že ich vlastnícke právo k stavbám na ich pozemku, ktoré sú susednými stavbami vo vzťahu k pozemku stavebníkov, bude stavbou stavebníkov priamo dotknuté tým, že naruší pokojné užívanie ich stavieb výrazným zvýšením rizika vzniku škôd na ich stavbe - oplotení (kolíznymi situáciami na úzkej miestnej komunikácii).

S uvedeným sa kasačný súd môže stotožniť len v časti, pretože kasačný súd sa v zrušujúcom rozhodnutí zaoberal iba s rodinným domom. Zároveň prejazd cez takýto pozemok (cestnú komunikáciu vo vlastníctve žalovaného) môže byť následkom umiestnenia stavby, kedy predmetná situácia nebola vyhodnotená komplexne spolu so zohľadnením argumentov sťažovateľov, ktoré sa týkali výstavby oporného múru a samotného vjazdu na takýto pozemok.

29. Kasačný súd v uvedenej veci poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/23/2019 zo dňa 27. júla 2020 v obdobnej veci, podľa ktorého „Je preto zbytočné robiť rozdiely medzi jednotlivými sťažovateľmi, pokiaľ ide o vzdialenosť nehnuteľnosti každého z nich k povolenej stavbe, keďže nielen samotní sťažovatelia, ale prakticky všetci vlastníci bytov a rodinných domov v bezprostrednom susedstve povolenej stavby môžu byť rovnako ako sťažovatelia dotknutí na svojich právach postavením troch štvorpodlažných bytových domov s podkroviami a parkovacími státiami. Kasačný súd je toho názoru, že nielen v územnom konaní, ale aj v konaní o vydanie stavebného povolenia na stavbu, ktorá má potenciál lokálne zasiahnuť do životného prostredia, musí byť vytvorený priestor pre vlastníkov susediacich nehnuteľností, aby mohli ako účastníci konania vzniesť námietky týkajúce sa nesúladu povoľovanej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou či iných zásahov do ich práv a stavebný úrad sa nimi musí zaoberať. Z administratívneho spisu však vyplýva, že sťažovatelia ako vlastníci susediacich nehnuteľností nemali žiaden prístup k rozhodovaniu o predmetnej stavbe, ani v územnom a

Preto bolo podľa názoru kasačného súdu namieste, aby žalovaný zvolil ako spôsob oznamovania úkonov a rozhodnutí v stavebnom konaní verejnú vyhlášku (§ 61 ods. 4, § 69 ods. 1 Stavebného zákona), na čo upozornili i sťažovatelia“.

práv. Posudzovanie okruhu účastníkov správneho konania je potrebné vykonať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Ustanovenia Stavebného zákona upravujúce, kto je účastníkom územného a stavebného konania, je potrebné vykladať tak, aby sledovali ochranu všetkých tých osôb, ktorým zákonodarca v právnej norme Stavebného zákona priznal postavenie účastníkov konania spojené s procesnými právami vyplývajúci zo Stavebného zákona či Správneho poriadku. Žalovaná tým, že nekonala so žalobcami ako s účastníkmi konania, neumožnila im žiadne z ich práv realizovať a teda im odoprela možnosť zabezpečiť si ochranu svojich práv a právom chránených záujmov už len tým, že im neposkytla žiadnu možnosť proti povoleniu stavby vzniesť námietky, o ktorých by mala povinnosť rozhodnúť.