7Svk/68/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200157.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 13S/51/2021
- IČS
- 3021200157
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: S. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Z. F. č. XXX, právne zastúpený: JUDr. Norbert Horváth, advokát so sídlom Slnečná 592/2, Galanta, IČO: 30958300, proti žalovanému: Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Hviezdoslavova 36, Nové Mesto nad Váhom, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Z. O., H..: XX.XX.XXXX, C.: S.. A.. Š. XXX/ XX, Š., 2/ M. Q., H..: XX.XX.XXXX, C.: K. XX, právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Dávidek s.r.o., so sídlom Račianska 96, Bratislava, IČO: 47248700, 3/. Ľ. Ž., H..: XX.XX.XXXX, C.: H. D. XXXX/XX, R., 4/ Poľovnícky a ochranársky spolok Háj so sídlom Strakonická cesta 2486/17, Zvolen, IČO: 50790625, právne zastúpený: JUDr. Daniel Janšo, advokát, Horné Záhrady 2, Banská Bystrica, IČO: 42304253, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-NM-PLO-2018/006962-2 zo dňa 04.06.2018, o kasačných sťažnostiach ďalších účastníkov v 1., 2. a 4. rade proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/51/2021 - 192 zo dňa 11.05.2022, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/51/2021 - 192 zo dňa 11.05.2022 zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 13S/51/2021 - 192 zo dňa 11.05.2022 Krajský súd v Trenčíne podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil opatrenie Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, pozemkový a lesný odbor č. OU-NM-PLO-2018/006962-2 zo dňa 4. júna 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný týmto oparením zaevidoval Poľovníckemu a ochranárskemu spolku Háj (ďalší účastník v 4. rade) zmluvu o užívaní poľovného revíru Moravské Lieskové uzatvorenú dňa 08.01.2018 a podanú správnemu orgánu splnomocnenými zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíre Moravské Lieskové p. Z. O., M. Q. a Ľ. Ž.. 2.
Krajský súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania zostala v prvom rade spornou otázka včasnosti podania správnej žaloby na správny súd. V tejto súvislosti správny súd poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sžk/11/2018 zo dňa 28.02.2019 a uznesenia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 344/2019 zo dňa 10.11.2019. V uvedených rozhodnutiach, ktoré sa týkali skutkovo a právne podobnej veci ako je prejednávaný prípad, oba súdy potvrdili aktívnu legitimáciu vlastníkov poľovných pozemkov na podanie správnej žaloby. Súčasne zhodne uviedli, že ak nebolo preukázané skoršie doručenie preskúmavaného opatrenia žalobcom, za včasné podanie správnej žaloby považovali, ak žalobcovia podali správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov od doručenia napadnutého opatrenia, ktoré im bolo poskytnuté na základe ich žiadosti uplatnenej
podľa infozákona. Nakoľko správny súd v súdenej veci nezistil žiadnu podstatnú skutkovú alebo právnu skutočnosť, ktorá by ho oprávňovala odkloniť sa od skôr vysloveného právneho názoru spomínaných súdnych autorít, za stavu, keď nebolo preukázané, že by sa žalobcovia o opatrení žalovaného dozvedeli skôr, správny súd dospel k záveru, že správna žaloba v prejednávanej veci bola podaná včas. Z dôkazov tvoriacich obsah administratívneho a súdneho spisu podľa názoru správneho súdu nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazovali, že by sa žalobcovia o vydanom opatrení o evidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru Moravské Lieskové dozvedeli skôr ako im bolo na základe žiadosti o poskytnutie informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám č. 211/ 2000 Z. z. napadnuté opatrenie so zmluvou o užívaní poľovného revíru doručené.
Informácie predložené v tomto smere účastníkmi konania svedčili len o možnosti žalobcov dozvedieť sa o vydaní opatrenia žalovaného zo dňa 04.06.2018. Neboli však presvedčivým dôkazom o tom, že by žalobcovia už skôr poznali obsah opatrenia žalovaného a samotnej zmluvy.
3. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovanému bola v zmysle § 16 zákona o poľovníctve predložená žiadosť na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Moravské Lieskové zo dňa 08.01.2018. Podľa predloženej notárskej zápisnice zo dňa 04.10.2018 osvedčujúcej priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov zo dňa 14.09.2017 mali s postúpením užívania spoločného poľovného revíru Moravské Lieskové v prospech Poľovného a ochranárskeho spolku Háj so sídlom vo Zvolene súhlasiť vlastníci poľovných pozemkov vlastniaci nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov začlenených v poľovnom revíre. Z priloženej listiny prítomných zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov správny súd zistil, že prítomní vlastníci poľovných pozemkov boli
zastúpení splnomocnencami. Aj napriek tejto deklarovanej skutočnosti k žiadosti o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Moravské Lieskové spomínané splnomocnenia neboli žalovanému predložené. Z tohto dôvodu vyvstáva otázka ako mal žalovaný preukázané základné podmienky nevyhnutné na evidovanie predmetnej zmluvy, t j. že sa na zhromaždení vlastníkov zúčastnila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná podľa výmery poľovného revíru a že takáto väčšina vyjadrila súhlas s uzatvorením zmluvy o užívaní poľovného revíru Moravské Lieskové zo dňa 08.01.2018.
Podľa názoru správneho súdu bez predloženia požadovaných splnomocnení správny orgán nemal ako preveriť splnenie zákonných podmienok na evidovanie zmluvy v súlade s § 16 zákona o poľovníctve, čím si žalovaný nesplnil svoju základnú povinnosť preveriť splnenie zákonných podmienok na evidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Moravské Lieskové.
4. Súd tiež poukázal na ustálenú súdnu judikatúru, podľa ktorej notárska zápisnica len osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ale v žiadnom prípade nie splnenie zákonných podmienok podľa § 16 a ostatných relevantných ustanovení zákona o poľovníctve.
Ich overenie prináleží jedine správnemu orgánu, ktorému bola zmluva predložená na evidovanie. Vzhľadom k vyššie uvedenému správny súd bez toho, aby sa bližšie venoval ostatným žalobným námietkam, nakoľko už zistené pochybenie správneho orgánu bolo postačujúce na zrušenie opatrenia žalovaného, správnou žalobou napadnuté opatrenie žalovaného zo dňa 04.06.2018 zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu potrebného na posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.
II. Kasačné sťažnosti ďalších účastníkov v 1. a 4. rade, stanovisko žalobcu
a) kasačné sťažnosti ďalších účastníkov v 1., 2. a 4. rade 5. Proti rozsudku krajského súdu podali v procesnom postavení sťažovateľov ďalší účastníci v 1.,2. a ďalší účastník v 4. rade v zákonnej lehote kasačné sťažnosti z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, kde zhodne namietali, že : - podľa zákona o poľovníctve sa na konanie o evidencie zmluvy podľa § 16 zákona o poľovníctve nevzťahuje Správny poriadok. Žalovaný oznámil zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Moravské Lieskové účastníkom konania t. j. splnomocneným zástupcom vlastníkov spoločného poľovného revíru Moravské Lieskové a užívateľovi poľovného revíru. Deň prevzatia oznámenia o zaevidovaný zmluvy o užívaní poľovného revíru je dňom oznámenia napadnutého opatrenia, pričom lehota na podanie správnej žaloby proti napadnutému opatreniu uplynula dňa 14.08.2018. Vo forme verejnej vyhlášky bolo vyvesené oznámenie na úradnej tabuli obce Moravské Lieskové a to od 15.01.2019 do 31.01.2019, ktoré
obsahovalo informáciu o zaevidovaní Zmluvy o užívaní poľovného revíru Moravské Lieskové a rovnako číslo rozhodnutia o evidencii tejto zmluvy a rovnako výzvu na výplatu nájomného za poľovné pozemky, ktoré bolo už predložené správnemu súdu účastníkom v IV. rade.
Taktiež bol správnemu súdu predložený dôkaz o tomto oznámení verejnou vyhláškou a to Potvrdenie obce číslo 218-001/2022 o zverejnení Oznámenia o zverejnení predmetného oznamu. Taktiež samotný žalobca uvádzal možnosť doručenia opatrenia o evidencii formou verejnej vyhlášky vo svojej žalobe v bode III. 2. Navyše verejná vyhláška bola realizovaná obcou Moravské Lieskové, na území ktorej má žalobca trvalý pobyt, ako aj viaceré poľovné pozemky vo svojom
vlastníctve. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca sa musel dozvedieť o vydaní opatrenia skôr a to najneskôr dňa 31.01.2019 a preto bola žaloba podaná oneskorene. - zákon predpokladá doručovanie verejnou vyhláškou, nakoľko pri rozdrobenosti pozemkov a vysokom počte vlastníkov, resp. spoluvlastníkov poľovných pozemkov, nie je možné každému osobitne do vlastných rúk doručovať pozvánku, oznámenie, opatrenie a pod.
Správny súd v bode 29. vyslovuje záver, že je nutné mať presvedčivý dôkaz o tom, že sa vlastníci dozvedeli o vydaní opatrenia, pričom pri takomto závere by bolo nutné doručovať všetkým účastníkom opatrenie do vlastných rúk, čo sám zákon o poľovníctve upravuje odlišne, nakoľko povinnosť doručovať opatrenie o evidencii zmlúv všetkým vlastníkom resp. spoluvlastníkom neukladá (doručuje sa podľa ustálenej praxe iba žiadateľovi o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru) a jednak pri 20 a viac účastníkov sám ustanovením § 79 ods. 3 takéto doručovanie jednotlivým účastníkom alebo zúčastneným osobám vylučuje.
Ak by sa prijal tento záver súdu museli by byť už samotné pozvánky preukázateľne doručované všetkým vlastníkom alebo spoluvlastníkom do vlastných rúk, nakoľko inak by došlo k porušeniu ich subjektívnych práv, pričom uvedené je v rozpore s ustanovením § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, ktorý priamo umožňuje doručovať verejnou vyhláškou. - ohľadne dôvodu sťažnosti podľa § 440 ods.1 písm. f) SSP, správny súd neuviedol v rozsudku žiadne ustanovenie právneho predpisu a ani relevantnú judikatúru na základe ktorého posúdil včasnosť podania žaloby, resp. aj nesplnenie zákonných podmienok evidencie zmluvy, ani neobjasnil, z akej právnej konštrukcie vyvodil svoje závery.
Taktiež rozhodnutie správneho súdu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko sa správny súd v preskúmavanom rozhodnutí nevysporiadal s uvádzanými skutočnosťami vedľajších účastníkov, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. - ďalší účastník v 4. rade tiež poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sžk/11/2018 zo dňa 28.02.2019 a uznesenie ÚS SR sp. zn. I.ÚS 344/2019 zo dňa 10.11.2019.
Nesúhlasil s vyvodením právnych záverov a interpretáciou právnych predpisov (§16 ods. 1 a 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve) Krajského súdu v Trenčíne a bol toho názoru, že žalovanému a ani iným obdobným okresným úradom neprináleží žiadať od žiadateľov o zaevidovanie zmlúv predloženie iných listín, ako sú tie, ktoré vyplývajú z §16 ods. 1, 2 cit. zákona, a to aj za pripustenia toho, že i na dané administratívne konania musia platiť princípy správneho konania, hoci v danom type administratívneho konania je správny poriadok v zmysle §79 ods. 1 písm. c.) cit. zákona vylúčený. Z § 5 ods. 5 cit. zákona expressis verbis vyplýva, že zvolávateľ overuje zápis do listiny prítomných, nie žalovaný. V prípade, ak by mal niektorý vlastník tvrdiť, že zmluva je neplatná pre nedostatok oprávnenia konať za vlastníka, mohol by sa tejto neplatnosti domáhať na súde, ktorému iba prináleží rozhodovanie o danej otázke. Správny orgán nie je oprávnený skúmať účinnosť plnomocenstiev, či majú všetky požadované náležitosti v zmysle občianskeho zákonníka, či predmet splnomocnenia je dostatočne jasný,
určitý, zrozumiteľný, či napríklad nebolo udelené plnomocenstvo ešte pred konaním úkonu, na ktoré bolo udelené, odvolané a iné. Vylúčením aplikovania správneho poriadku sa vylúčila i možnosť správneho orgánu viesť plnohodnotné dokazovanie za účelom zisťovania potrebných skutočností tak, ako to je pri vydávaní iných správnych aktov. - ďalej sa účastník v 4. rade odvolal na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 721/2016-39 a dodal, že aj keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho poriadku. Činnosť správneho orgánu disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy nie je iba automatická, majúca formálno-technický charakter, ale tento orgán verejnej správy je povinný v tomto procese najprv zistiť: a) či nie sú splnené negatívne podmienky brániace evidencii tejto zmluvy, a to či na užívanie poľovného revíru nie je už zaevidovaná iná zmluva,
či na evidenciu predkladaná zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve a či je táto zmluva uzatvorená medzi subjektmi podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve, b) následne orgán verejnej správy skúma, či subjekty, ktoré ju uzatvorili, a ktoré na jej základe postúpili právo užívania v prospech iného subjektu mali na jej uzavretie oprávnenie. b) vyjadrenie žalobcu
6. Podľa žalobcu bol napadnutý rozsudok riadne odôvodnený a rozhodnutia, na ktoré poukazoval ďalší účastník v 4. rade - sa týkali iného skutkového stavu. Žalobca nie je členom žiadnej poľovníckej organizácie. Navyše mu nemožno dávať za vinu, že sa nezúčastnil zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, na základe rozhodnutí ktorého bola uzavretá zmluva o užívaní Poľovného revíru Moravské Lieskové (ďalej v texte len „PR Moravské Lieskové“) zaevidovaná Napadnutým opatrením žalovaného a tento fakt ho neoberá o žalobnú legitimáciu. Nesúhlasil s tvrdením ďalšieho účastníka vo IV. rade, že v zmysle ustálenej praxe sa opatrenie okresného úradu o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru doručuje len žiadateľovi o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, čím sa má za to, že bolo doručené všetkým vlastníkom poľovných pozemkov v rámci dotknutého poľovného revíru.
7. Vo vzťahu k argumentu ďalšieho účastníka v IV. rade o tom, že na úradnej tabuli obce Moravské Lieskové ďalší účastník v IV. rade dňa 15. januára 2019 zverejnil oznam o. i. o vydaní napadnutého opatrenia žalobca uvádzal, že táto aktivita ďalšieho účastníka vo IV. rade nie je spôsobilá vytvoriť prezumpciu o tom, že žalobca sa ako vlastník poľovného pozemku oboznámil s informáciou o vydaní napadnutého opatrenia. Ustálená súdna prax najvyšších súdnych autorít špecifikovaná o. i. v bode 28 odôvodenia napadnutého rozsudku jasne hovorí o tom, ktorý moment je rozhodujúci z hľadiska začatia plynutia lehoty na podanie relevantnej správnej žaloby (o. i. získanie informácie od dotknutého okresného úradu).
8. Ako to vyplýva z ust. § 5 ods. 5 veta tretia zákona o poľovníctve, podľa ktorého priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných, vyplýva, úlohou notára nie je skúmať vlastnícke vzťahy, resp. oprávnenie osôb zastupovať sa navzájom, ale opis priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov.
Podľa právneho názoru žalobcu ust. § 13 v spojení s ust. § 5 zákona o poľovníctve jasne stanovuje podmienky, na základe ktorých možno postúpiť výkon práva poľovníctva a aké podmienky musia byť splnené na to, aby vôbec došlo k postúpeniu užívania konkrétneho poľovného revíru.
Prvou a základnou podmienkou je, že zmluvu o užívaní poľovného revíru musia uzavrieť vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (cestou splnomocnenca/ov zvoleného/ých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov).
Táto kľúčová otázka musí byť vyriešená už v čase konania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a z hľadiska príslušného okresného úradu musí byť verifikovaná, a to zabezpečením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka poľovného pozemku v čase konania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov.
Pokiaľ sa vlastníci poľovných pozemkov nezúčastnia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov osobne, je potrebné relevantným dokladom, t. j. písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za neho koná a v akom rozsahu. Z obsahu administratívneho spisu nie je možné preskúmať splnenie vyššie uvedených zákonných podmienok, nakoľko z relevantnej notárskej zápisnice
nevyplývajú. 9. Podľa žalobcu notár vyhotovujúci relevantnú notársku zápisnicu neskúmal, či osoby prítomné na dotknutom zhromaždení vlastníkov priamo alebo prostredníctvom svojich splnomocnencov (ani odpoveď na túto základnú otázku z nej nie je možné vydedukovať) sú skutočnými vlastníkmi poľovných pozemkov a v akom rozsahu, resp. či účastníci a zvolávatelia zhromaždenia vlastníkov disponujú oprávnením zastupovať vlastníkov poľovných
pozemkov. Zákon o poľovníctve v ust. § 16 ods. 1 ukladá žiadateľovi predložiť správnemu orgánu o. i. aj notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, no tak ako je vyššie uvedené, táto notárska zápisnica nenahrádza činnosť správneho orgánu preskúmať zákonné podmienky zmluvy o užívaní poľovného revíru.
Správny orgán je oprávnený zmluvu o užívaní poľovného revíru zaevidovať aj po preskúmaní podmienok, a to jednak hmotnoprávnych a jednak procesnoprávnych v zmysle zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv.
Nie nepodstatným je aj povinnosť príslušného správneho orgánu prihliadať na ust. § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka zakotvujúce prípady absolútnej neplatnosti právneho úkonu (analogicky je tomu tak v prípadoch rozhodovania o návrhoch na vklad vlastníckeho, či iného vecného práva do katastra nehnuteľností, kedy príslušné katastrálne odbory skúmajú splnenie podmienok, vrátane toho, či sa jedná o platný právny úkon).
III. Konanie pred kasačným súdom
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP
IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
11. Podľa § 181 ods. 1, ods. 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
12. Podľa § 5 ods. 1 až 7 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve (ďalej len zákon) vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zhromaždenie"). Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov. 6) Zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.
Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, 7) ktorej prílohou je listina prítomných.
Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona. 13.
Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.
14. Podľa § 14 ods. 1 zákona užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.
15. Podľa § 14 ods. 3 zákona zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom. písm. g) zákona zmluva musí obsahovať najmä odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.
16. Podľa § 16 ods. 1 zákona evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. 7)
17. Podľa § 16 ods. 2 zákona okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
18. Podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13. 19. Podľa § 79 ods. 3 zákona, ak je v konaní podľa tohto zákona viac ako 20 účastníkov konania alebo zúčastnených osôb, oznámenia, rozhodnutia a iné písomnosti sa im doručujú verejnou vyhláškou.
20. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
21. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačných sťažností vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačné sťažnosti sťažovateľov sú dôvodné.
Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení krajského súdu v konaní. Sťažovatelia namietali dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP.
22. Kasačný súd uvádza, že pojem „právo na spravodlivý proces“ nahradil doterajší pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“, nakoľko obsahové znaky pojmu „právo na spravodlivý proces“ vyplývajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky a v zmysle tohto pojmu musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti.
Najvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie vydané v obdobnej veci pod sp. zn. 1Sžfk/43/2019 zo dňa 22.09.2020, ktoré ohľadom § 440 ods. 1 písm. f/ SSP konštatuje, že „prvým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je to, že ide o také vady v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď tento neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2009 vo veci Sutyazhnik proti Rusku,), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2003 vo veci Ryabykh proti Rusku). Druhým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia je právny názor [najmä rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)], t. j. že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument,
ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu a na to nadväzujúce kasačného súdu (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (obdobne aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 alebo sp. zn. II. ÚS 76/07).“ Nepreskúmateľnosť rozsudku je daná v prípade, ak chýbajú zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia súdu, pričom subjektívnu nespokojnosť sťažovateľa s obsahom odôvodnenia nemožno považovať za vyhovujúcu dôvodu kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP.
23. Kasačný súd považoval za relevantnú námietku sťažovateľov v tej časti, kde zhodne poukazovali na nedostatok odôvodnenia zo strany krajského súdu pri posúdení včasnosti podanej žaloby. Krajský súd v podstate uzavrel, že považuje za včasné podanie žaloby, ak žalobca podal správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov od doručenia napadnutého opatrenia, ktoré im bolo poskytnuté na základe žiadosti podľa infozákona, poukázal zároveň rozhodnutia v obdobných veciach. Sťažovatelia pritom argumentovali podstatnými skutočnosťami a to, že žalovaný oznámil zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Moravské Lieskové účastníkom konania t. j. splnomocneným zástupcom vlastníkov spoločného poľovného revíru Moravské Lieskové a užívateľovi poľovného revíru.
Deň prevzatia oznámenia o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru je dňom oznámenia napadnutého opatrenia, pričom lehota na podanie správnej žaloby proti napadnutému opatreniu uplynula dňa 14.08.2018. Zároveň
v danom prípade bolo vo forme verejnej vyhlášky vyvesené oznámenie na úradnej tabuli obce Moravské Lieskové a to od 15.01.2019 do 31.01.2019, ktoré obsahovalo informáciu o zaevidovaní Zmluvy o užívaní poľovného revíru Moravské Lieskové a rovnako číslo rozhodnutia o evidencii tejto zmluvy a rovnako výzvu na výplatu nájomného za poľovné pozemky. V súdnom spise sa rovnako nachádza dôkaz o oznámení verejnou vyhláškou a to Potvrdenie obce číslo 218-001/2022 o zverejnení Oznámenia o zverejnení predmetného
oznamu. Krajský súd opomenul tieto podstatné skutočnosti vyhodnotiť a to v nadväznosti na ust. § 79 ods. 3 zákona o poľovníctve, v zmysle ktorého ak je v konaní podľa tohto zákona viac ako 20 účastníkov konania alebo zúčastnených osôb, oznámenia, rozhodnutia a iné písomnosti sa im doručujú verejnou vyhláškou. Z uvedených dôvodov musel kasačný súd konštatovať dôvodnosť kasačných sťažností podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP a išlo tak o hlavný dôvod zrušenia napadnutého rozsudku.
24. Vo zvyšnej časti námietok sťažovateľov kasačný súd už len poukazuje (obiter dictum) na rozsudok vo veci vedenej na tunajšom súde pod spis. zn. 5Sžk/28/2020, kde sa sústredil na výklad relevantných ustanovení zákona o poľovníctve a charakterom činnosti orgánu verejnej správy pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru: 25. „pokiaľ ide o zmluvu o užívaní poľovného revíru, zákon taxatívne vymenúva náležitosti zmluvy, ktoré musia byť splnené, aby ju okresný úrad zaevidoval. Hoci správny orgán nerozhoduje o platnosti či neplatnosti zmluvy, jeho prieskumné oprávnenia pri evidencii nie sú bezvýznamné. Ako konštatoval, napr. Ústavný súd SR v náleze č. k. I. ÚS 721/2016-39 z 8. marca 2017: „činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická majúca formálno-technický charakter, ale tento orgán verejnej správy je povinný v tomto procese najprv zistiť, či nie sú splnené negatívne podmienky brániace evidencii tejto zmluvy, a to či
na užívanie poľovného revíru nie je už zaevidovaná iná zmluva, či na evidenciu predkladaná zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve a či je táto zmluva uzatvorená medzi subjektmi podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Následne orgán verejnej správy vykonávajúci evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma, či subjekty, ktoré ju uzatvorili a ktoré na jej základe postúpili právo užívania poľovného revíru v ich spoluvlastníctve v prospech iného subjektu, mali na jej uzavretie oprávnenie.
. .“ 26. „Podobne konštatoval Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn.: 3Sžk/15/2017 cit: „27. Zaevidovanie zmluvy o užívaní Poľovného revíru Klčov je individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe sa zavŕšilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru patria na poľovnícku organizáciu .
. . 28. Podmienky, aké musia byť splnené, aby vôbec došlo k postúpeniu užívania konkrétneho poľovného revíru stanovuje zákon č. 274/2009 Z. z. Prvou a základnou podmienkou je, že zmluvu musia podpísať vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. .
. . Pokiaľ vlastníci (vzhľadom na veľký počet spoluvlastníkov pozemkov v poľovnom revíri) nepodpíšu takúto zmluvu o postúpení užívania poľovného revíru osobne, je potrebné relevantným dokladom, t. j. písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka koná a v akom rozsahu, kedy plná moc bola udelená, aby posudzovaný právny úkon bol perfektný z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona.
K obdobnému záveru dospel Najvyšší súd SR vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015.“. . . 27. „Kasačný súd považuje za relevantný aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Sžk/ 5/2019 cit: „27. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická, majúca formálno-technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu.
. . . 34. Podľa kasačného súdu žalovaný skúmal predložené dokumenty nie z hľadiska platnosti, ale z hľadiska toho, či preukazovali dodržanie zákonných podmienok evidencie zmluvy, a to bez akéhokoľvek prekročenia svojich kompetencií.
. . .“ 28. „Z citovaných ustanovení zákona o poľovníctve a z uvedených rozhodnutí vyplýva, že vôľa vlastníkov postúpiť poľovný revír do užívania a podmienky tohto užívania sa prejavujú na zhromaždení vlastníkov. Vzhľadom na verejný záujem deklarovaný zákonom a výkon štátneho dozoru v poľovníctve (§ 75 zákona o poľovníctve), ako aj ochranu vlastníckych práv vlastníkov poľovných pozemkov, vrátane minoritných vlastníkov, zákon zakotvuje kontrolné mechanizmy, o. i. aj overenie vôle vlastníkov poľovných pozemkov tak, že k návrhu na evidenciu zmluvy je potrebné priložiť notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov“. „Kasačný súd zdôrazňuje, že vzhľadom na stret súkromných a verejných záujmov v oblasti poľovníctva a podrobnú reguláciu povinností vlastníkov a ďalších subjektov v zákone o poľovníctve je potrebné, aby správne orgány s náležitou starostlivosťou vyhodnocovali podklady k evidencii zmlúv o užívaní poľovných revírov. Ako vyplýva z citovaných súdnych rozhodnutí, Najvyšší súd SR opakovane zdôraznil, že v konaní je potrebné písomným
splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Kasačný súd sa s týmto konštantne prezentovaným názorom stotožňuje“. 29. „Kasačný súd považuje za potrebné korigovať závery správneho súdu o tom, že sa konkrétne zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa zaoberá postúpením užívania príslušného poľovného revíru, viaže len na následne a bezprostredne uzatvorenú zmluvu. Podľa kasačného súdu nie je absolútne vylúčené, aby si vlastníci v konkrétnom prípade na zhromaždení dohodli pravidlá aj pre prípad, aký nastal, resp. udelili splnomocnenie aj na iné úkony, za predpokladu súladu so zákonom o poľovníctve (najmä rešpektovania zákonom stanovenej dĺžky trvania zmluvy). Takýto rozsah plnomocenstva však z predmetnej notárskej zápisnice nevyplýva. Vzhľadom na potrebu preukázania, kto a v akom rozsahu za vlastníka koná, považuje kasačný súd za správny postup žalovaného aj prvostupňového orgánu po proteste prokurátora, keď identifikovali pochybnosti o oprávnení splnomocnencov uzavrieť zmluvu.
. . .“ “. . . Ako vyplýva z vyššie uvedenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, úlohou správnych orgánov je preskúmať predložené dokumenty nie z hľadiska platnosti, ale z hľadiska toho, či preukazovali dodržanie zákonných podmienok evidencie zmluvy“.
VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
30. Kasačný súd na základe uvedených skutočností vyhodnotil ako dôvodnú námietku sťažovateľov v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP, preto podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/51/2021 - 192 zo dňa 11.05.2022 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaný po dôslednom vysporiadaní sa s otázkou, či žaloba bola podaná včas, opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 31. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd (§ 467 ods. 3 SSP). 32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 25. apríla 2024