7Svk/68/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: S. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Z. F. č. XXX, právne zastúpený: JUDr. Norbert Horváth, advokát so sídlom Slnečná 592/2, Galanta, IČO: 30958300, proti žalovanému: Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Hviezdoslavova 36, Nové Mesto nad Váhom, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Z. O., H..: XX.XX.XXXX, C.: S.. A.. Š. XXX/ XX, Š., 2/ M. Q., H..: XX.XX.XXXX, C.: K. XX, právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Dávidek s.r.o., so sídlom Račianska 96, Bratislava, IČO: 47248700, 3/. Ľ. Ž., H..: XX.XX.XXXX, C.: H. D. XXXX/XX, R., 4/ Poľovnícky a ochranársky spolok Háj so sídlom Strakonická cesta 2486/17, Zvolen, IČO: 50790625, právne zastúpený: JUDr. Daniel Janšo, advokát, Horné Záhrady 2, Banská Bystrica, IČO: 42304253, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-NM-PLO-2018/006962-2 zo dňa 04.06.2018, o kasačných sťažnostiach ďalších účastníkov v 1., 2. a 4. rade proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/51/2021 - 192 zo dňa 11.05.2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/51/2021 - 192 zo dňa 11.05.2022 zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

Krajský súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania zostala v prvom rade spornou otázka včasnosti podania správnej žaloby na správny súd. V tejto súvislosti správny súd poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sžk/11/2018 zo dňa 28.02.2019 a uznesenia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 344/2019 zo dňa 10.11.2019. V uvedených rozhodnutiach, ktoré sa týkali skutkovo a právne podobnej veci ako je prejednávaný prípad, oba súdy potvrdili aktívnu legitimáciu vlastníkov poľovných pozemkov na podanie správnej žaloby. Súčasne zhodne uviedli, že ak nebolo preukázané skoršie doručenie preskúmavaného opatrenia žalobcom, za včasné podanie správnej žaloby považovali, ak žalobcovia podali správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov od doručenia napadnutého opatrenia, ktoré im bolo poskytnuté na základe ich žiadosti uplatnenej

Informácie predložené v tomto smere účastníkmi konania svedčili len o možnosti žalobcov dozvedieť sa o vydaní opatrenia žalovaného zo dňa 04.06.2018. Neboli však presvedčivým dôkazom o tom, že by žalobcovia už skôr poznali obsah opatrenia žalovaného a samotnej zmluvy.

zastúpení splnomocnencami. Aj napriek tejto deklarovanej skutočnosti k žiadosti o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Moravské Lieskové spomínané splnomocnenia neboli žalovanému predložené. Z tohto dôvodu vyvstáva otázka ako mal žalovaný preukázané základné podmienky nevyhnutné na evidovanie predmetnej zmluvy, t j. že sa na zhromaždení vlastníkov zúčastnila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná podľa výmery poľovného revíru a že takáto väčšina vyjadrila súhlas s uzatvorením zmluvy o užívaní poľovného revíru Moravské Lieskové zo dňa 08.01.2018.

4. Súd tiež poukázal na ustálenú súdnu judikatúru, podľa ktorej notárska zápisnica len osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ale v žiadnom prípade nie splnenie zákonných podmienok podľa § 16 a ostatných relevantných ustanovení zákona o poľovníctve.

II. Kasačné sťažnosti ďalších účastníkov v 1. a 4. rade, stanovisko žalobcu

obsahovalo informáciu o zaevidovaní Zmluvy o užívaní poľovného revíru Moravské Lieskové a rovnako číslo rozhodnutia o evidencii tejto zmluvy a rovnako výzvu na výplatu nájomného za poľovné pozemky, ktoré bolo už predložené správnemu súdu účastníkom v IV. rade.

vlastníctve. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca sa musel dozvedieť o vydaní opatrenia skôr a to najneskôr dňa 31.01.2019 a preto bola žaloba podaná oneskorene. - zákon predpokladá doručovanie verejnou vyhláškou, nakoľko pri rozdrobenosti pozemkov a vysokom počte vlastníkov, resp. spoluvlastníkov poľovných pozemkov, nie je možné každému osobitne do vlastných rúk doručovať pozvánku, oznámenie, opatrenie a pod.

Ak by sa prijal tento záver súdu museli by byť už samotné pozvánky preukázateľne doručované všetkým vlastníkom alebo spoluvlastníkom do vlastných rúk, nakoľko inak by došlo k porušeniu ich subjektívnych práv, pričom uvedené je v rozpore s ustanovením § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, ktorý priamo umožňuje doručovať verejnou vyhláškou. - ohľadne dôvodu sťažnosti podľa § 440 ods.1 písm. f) SSP, správny súd neuviedol v rozsudku žiadne ustanovenie právneho predpisu a ani relevantnú judikatúru na základe ktorého posúdil včasnosť podania žaloby, resp. aj nesplnenie zákonných podmienok evidencie zmluvy, ani neobjasnil, z akej právnej konštrukcie vyvodil svoje závery.

Nesúhlasil s vyvodením právnych záverov a interpretáciou právnych predpisov (§16 ods. 1 a 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve) Krajského súdu v Trenčíne a bol toho názoru, že žalovanému a ani iným obdobným okresným úradom neprináleží žiadať od žiadateľov o zaevidovanie zmlúv predloženie iných listín, ako sú tie, ktoré vyplývajú z §16 ods. 1, 2 cit. zákona, a to aj za pripustenia toho, že i na dané administratívne konania musia platiť princípy správneho konania, hoci v danom type administratívneho konania je správny poriadok v zmysle §79 ods. 1 písm. c.) cit. zákona vylúčený. Z § 5 ods. 5 cit. zákona expressis verbis vyplýva, že zvolávateľ overuje zápis do listiny prítomných, nie žalovaný. V prípade, ak by mal niektorý vlastník tvrdiť, že zmluva je neplatná pre nedostatok oprávnenia konať za vlastníka, mohol by sa tejto neplatnosti domáhať na súde, ktorému iba prináleží rozhodovanie o danej otázke. Správny orgán nie je oprávnený skúmať účinnosť plnomocenstiev, či majú všetky požadované náležitosti v zmysle občianskeho zákonníka, či predmet splnomocnenia je dostatočne jasný,

či na evidenciu predkladaná zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve a či je táto zmluva uzatvorená medzi subjektmi podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve, b) následne orgán verejnej správy skúma, či subjekty, ktoré ju uzatvorili, a ktoré na jej základe postúpili právo užívania v prospech iného subjektu mali na jej uzavretie oprávnenie. b) vyjadrenie žalobcu

7. Vo vzťahu k argumentu ďalšieho účastníka v IV. rade o tom, že na úradnej tabuli obce Moravské Lieskové ďalší účastník v IV. rade dňa 15. januára 2019 zverejnil oznam o. i. o vydaní napadnutého opatrenia žalobca uvádzal, že táto aktivita ďalšieho účastníka vo IV. rade nie je spôsobilá vytvoriť prezumpciu o tom, že žalobca sa ako vlastník poľovného pozemku oboznámil s informáciou o vydaní napadnutého opatrenia. Ustálená súdna prax najvyšších súdnych autorít špecifikovaná o. i. v bode 28 odôvodenia napadnutého rozsudku jasne hovorí o tom, ktorý moment je rozhodujúci z hľadiska začatia plynutia lehoty na podanie relevantnej správnej žaloby (o. i. získanie informácie od dotknutého okresného úradu).

Podľa právneho názoru žalobcu ust. § 13 v spojení s ust. § 5 zákona o poľovníctve jasne stanovuje podmienky, na základe ktorých možno postúpiť výkon práva poľovníctva a aké podmienky musia byť splnené na to, aby vôbec došlo k postúpeniu užívania konkrétneho poľovného revíru.

Táto kľúčová otázka musí byť vyriešená už v čase konania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a z hľadiska príslušného okresného úradu musí byť verifikovaná, a to zabezpečením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka poľovného pozemku v čase konania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov.

nevyplývajú. 9. Podľa žalobcu notár vyhotovujúci relevantnú notársku zápisnicu neskúmal, či osoby prítomné na dotknutom zhromaždení vlastníkov priamo alebo prostredníctvom svojich splnomocnencov (ani odpoveď na túto základnú otázku z nej nie je možné vydedukovať) sú skutočnými vlastníkmi poľovných pozemkov a v akom rozsahu, resp. či účastníci a zvolávatelia zhromaždenia vlastníkov disponujú oprávnením zastupovať vlastníkov poľovných

Správny orgán je oprávnený zmluvu o užívaní poľovného revíru zaevidovať aj po preskúmaní podmienok, a to jednak hmotnoprávnych a jednak procesnoprávnych v zmysle zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv.

III. Konanie pred kasačným súdom

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

12. Podľa § 5 ods. 1 až 7 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve (ďalej len zákon) vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zhromaždenie"). Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov. 6) Zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.

Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona. 13.

14. Podľa § 14 ods. 1 zákona užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

16. Podľa § 16 ods. 1 zákona evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. 7)

18. Podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13. 19. Podľa § 79 ods. 3 zákona, ak je v konaní podľa tohto zákona viac ako 20 účastníkov konania alebo zúčastnených osôb, oznámenia, rozhodnutia a iné písomnosti sa im doručujú verejnou vyhláškou.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení krajského súdu v konaní. Sťažovatelia namietali dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP.

Najvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie vydané v obdobnej veci pod sp. zn. 1Sžfk/43/2019 zo dňa 22.09.2020, ktoré ohľadom § 440 ods. 1 písm. f/ SSP konštatuje, že „prvým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je to, že ide o také vady v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď tento neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2009 vo veci Sutyazhnik proti Rusku,), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2003 vo veci Ryabykh proti Rusku). Druhým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia je právny názor [najmä rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)], t. j. že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument,

23. Kasačný súd považoval za relevantnú námietku sťažovateľov v tej časti, kde zhodne poukazovali na nedostatok odôvodnenia zo strany krajského súdu pri posúdení včasnosti podanej žaloby. Krajský súd v podstate uzavrel, že považuje za včasné podanie žaloby, ak žalobca podal správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov od doručenia napadnutého opatrenia, ktoré im bolo poskytnuté na základe žiadosti podľa infozákona, poukázal zároveň rozhodnutia v obdobných veciach. Sťažovatelia pritom argumentovali podstatnými skutočnosťami a to, že žalovaný oznámil zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Moravské Lieskové účastníkom konania t. j. splnomocneným zástupcom vlastníkov spoločného poľovného revíru Moravské Lieskové a užívateľovi poľovného revíru.

v danom prípade bolo vo forme verejnej vyhlášky vyvesené oznámenie na úradnej tabuli obce Moravské Lieskové a to od 15.01.2019 do 31.01.2019, ktoré obsahovalo informáciu o zaevidovaní Zmluvy o užívaní poľovného revíru Moravské Lieskové a rovnako číslo rozhodnutia o evidencii tejto zmluvy a rovnako výzvu na výplatu nájomného za poľovné pozemky. V súdnom spise sa rovnako nachádza dôkaz o oznámení verejnou vyhláškou a to Potvrdenie obce číslo 218-001/2022 o zverejnení Oznámenia o zverejnení predmetného

24. Vo zvyšnej časti námietok sťažovateľov kasačný súd už len poukazuje (obiter dictum) na rozsudok vo veci vedenej na tunajšom súde pod spis. zn. 5Sžk/28/2020, kde sa sústredil na výklad relevantných ustanovení zákona o poľovníctve a charakterom činnosti orgánu verejnej správy pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru: 25. „pokiaľ ide o zmluvu o užívaní poľovného revíru, zákon taxatívne vymenúva náležitosti zmluvy, ktoré musia byť splnené, aby ju okresný úrad zaevidoval. Hoci správny orgán nerozhoduje o platnosti či neplatnosti zmluvy, jeho prieskumné oprávnenia pri evidencii nie sú bezvýznamné. Ako konštatoval, napr. Ústavný súd SR v náleze č. k. I. ÚS 721/2016-39 z 8. marca 2017: „činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická majúca formálno-technický charakter, ale tento orgán verejnej správy je povinný v tomto procese najprv zistiť, či nie sú splnené negatívne podmienky brániace evidencii tejto zmluvy, a to či

. .“ 26. „Podobne konštatoval Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn.: 3Sžk/15/2017 cit: „27. Zaevidovanie zmluvy o užívaní Poľovného revíru Klčov je individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, pretože na jeho základe sa zavŕšilo postúpenie užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi poľovných pozemkov, ktoré do tohto revíru patria na poľovnícku organizáciu .

. . Pokiaľ vlastníci (vzhľadom na veľký počet spoluvlastníkov pozemkov v poľovnom revíri) nepodpíšu takúto zmluvu o postúpení užívania poľovného revíru osobne, je potrebné relevantným dokladom, t. j. písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka koná a v akom rozsahu, kedy plná moc bola udelená, aby posudzovaný právny úkon bol perfektný z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona.

. . . 34. Podľa kasačného súdu žalovaný skúmal predložené dokumenty nie z hľadiska platnosti, ale z hľadiska toho, či preukazovali dodržanie zákonných podmienok evidencie zmluvy, a to bez akéhokoľvek prekročenia svojich kompetencií.

splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Kasačný súd sa s týmto konštantne prezentovaným názorom stotožňuje“. 29. „Kasačný súd považuje za potrebné korigovať závery správneho súdu o tom, že sa konkrétne zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa zaoberá postúpením užívania príslušného poľovného revíru, viaže len na následne a bezprostredne uzatvorenú zmluvu. Podľa kasačného súdu nie je absolútne vylúčené, aby si vlastníci v konkrétnom prípade na zhromaždení dohodli pravidlá aj pre prípad, aký nastal, resp. udelili splnomocnenie aj na iné úkony, za predpokladu súladu so zákonom o poľovníctve (najmä rešpektovania zákonom stanovenej dĺžky trvania zmluvy). Takýto rozsah plnomocenstva však z predmetnej notárskej zápisnice nevyplýva. Vzhľadom na potrebu preukázania, kto a v akom rozsahu za vlastníka koná, považuje kasačný súd za správny postup žalovaného aj prvostupňového orgánu po proteste prokurátora, keď identifikovali pochybnosti o oprávnení splnomocnencov uzavrieť zmluvu.

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

30. Kasačný súd na základe uvedených skutočností vyhodnotil ako dôvodnú námietku sťažovateľov v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP, preto podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/51/2021 - 192 zo dňa 11.05.2022 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaný po dôslednom vysporiadaní sa s otázkou, či žaloba bola podaná včas, opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 31. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd (§ 467 ods. 3 SSP). 32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 25. apríla 2024