7Svk/7/2022

1. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím právoplatne rozhodol, že žalobcovi sa nesprístupní informácia (od Krajského súdu v Bratislave), či boli voči nemu od 1. septembra 2009 použité informačno-technické prostriedky podľa piatej hlavy prvej časti Trestného poriadku alebo zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno- technických prostriedkov v znení neskorších predpisov, resp. či boli určité dve účastnícke stanice kedykoľvek v tomto období odpočúvané. Podľa žalovaného táto informácia bola utajovanou skutočnosťou podľa § 2 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a dôvody jej utajenia a ochrany stále trvali. Sprístupneniu utajovanej skutočnosti tak bránil § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení

3. Vo včas podanej kasačnej sťažnosti sa žalovaný domáha, aby jej bol priznaný odkladný účinok podľa § 447 ods. 1 SSP. Inak podľa neho hrozí závažná ujma spočívajúca v tom, že by musel do administratívneho spisu založiť dokument v rozpore s pravidlami administratívnej bezpečnosti. Žalobca navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť, no k priznaniu odkladného účinku sa osobitne nevyjadril. 4.

Podľa § 447 ods. 2 druhej vety SSP sa na rozhodovanie o odkladnom účinku primerane použijú ustanovenia § 186 až 189. 5. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že základným predpokladom priznania odkladného účinku je hrozba závažnej ujmy. Táto hrozba musí byť závažná, teda nemôže mať len nepatrný vplyv, a musí byť tiež priama a nielen hypotetická. Závažná ujma je najvšeobecnejším vyjadrením neželaného stavu, ktorý by pre kasačného sťažovateľa nastal (ustálená judikatúra, porov. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžsk 97/2018, 7 Sžsk 68/ 2018, 5 Sžk 4/2019, 8 Sžfk 24/2017, 1 Sžsk 39/2017 alebo 4 Sžk 17/2017).

6. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. platí, že ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona (zákona č. 215/2004 Z. z.), ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. je utajovanou skutočnosťou informácia v zmysle § 2 písm. b) alebo vec v zmysle § 2 písm. c) určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením.

V prerokúvanej veci je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným otázka, či určité informácie sú utajovanými skutočnosťami, a teda či žalobca má subjektívne právo na ich sprístupnenie alebo nie (§ 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.). Správny súd vo svojom rozsudku uložil žalovanému, aby si zadovážil podrobnejšie informácie o tejto utajovanej skutočnosti, a založil ich do administratívneho spisu. Podľa názoru kasačného súdu týmto spôsobom môže dôjsť k ďalšiemu spracovaniu utajovanej skutočnosti a tým k jej rozmnoženiu, čo zvyšuje riziko, že dôjde k jej neoprávnenému vyzradeniu alebo následnému neoprávnenému rozmnoženiu. Otázka, či žiadaná informácia je alebo nie je utajovanou skutočnosťou a aké opatrenia musí urobiť žalovaný alebo povinná osoba, ak sa žiadosť o sprístupnenie informácií týka takejto skutočnosti, je práve predmetom sporu a bude riešená aj v kasačnom konaní.

nemala. V tom okamihu by však už utajovaná skutočnosť bola vyzradená neoprávnenej osobe, čo ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. zakazuje. 8. Žalovaný pri rozhodovaní podľa zákona č. 211/2000 Z. z. musí prostredníctvom jeho § 8 ods. 1 chrániť aj záujem na ochrane utajovaných skutočností, teda okrem iného aby neboli vyzradené. Hrozba, že by v dôsledku jeho činnosti po zrušení jeho rozhodnutia správnym súdom mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovanej skutočnosti neoprávnenej osobe (§ 6 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z.), je tak dostatočne závažnou ujmou na záujmoch, ktoré žalovaný musí chrániť. Takáto ujma opodstatňuje, aby sa priznal odkladný účinok kasačnej sťažnosti proti takémuto zrušujúcemu rozsudku správneho súdu. Keďže ochrana utajovaných skutočností je súčasne aj verejným záujmom, je odkladný účinok aj v súlade s ním.

Pozastavením účinkov napadnutého rozsudku tak žalovaný nemusí vo veci ďalej konať v zmysle právneho názoru, ktorý bol v napadnutom rozsudku vyslovený. 10. Už len pre poriadok sa dodáva, že § 447 ods. 1 SSP nepredpokladá, aby sa pri rozhodovaní o odkladnom účinku skúmala šanca kasačnej sťažnosti na úspech. V dôsledku toho kasačný súd o jeho priznaní rozhoduje bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi samotnej kasačnej sťažnosti alebo vecnou správnosťou či nesprávnosťou rozsudku správneho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.