7Svk/7/2025

1. Žalobca je držiteľom povolenia žalovaného z 21. novembra 2011 na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - dvoch špecializovaných ambulancií v špecializačnom odbore stomatológia. Dňa 28. júna 2018 žalovaný (lekár samosprávneho kraja) vydal listinu „Zabezpečenie služieb zubno-lekárskej pohotovostnej služby na mesiac Júl 2018“.

Pri „Pi. 6.“ sú na čas od 15:00 hod do 19:00 hod. uvedené údaje žalobcu. Listina je mechanicky podpísaná lekárom žalovaného a jej elektronická verzia zverejnený na webstránke žalovaného. 2. Žalobca 17. júla 2018 podal správnemu súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby správny súd zakázal žalovanému žalobcu „zaradzovať.

Tá v poradí ďalším uznesením č. k. 2 Sa 10/2021-31 znova zamietla podanú žalobu. 3. Toto uznesenie zasa zrušil tunajší súd uznesením sp. zn. 7 Svk 17/2021, pretože bol viazaný medzičasom vydaným uznesením veľkého senátu sp. zn. 19 SVs 1/2022. Podľa tohto uznesenie je rozpis zabezpečenia poskytovania zubnolekárskej pohotovostnej služby opatrením v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP a nie iným zásahom podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, a preto mal o ňom rozhodovať senát správneho súdu v zmysle § 23 ods. 1 SSP. Správny súd, na ktorý podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel výkon súdnictva z krajského súdu, po vrátení spisu z tunajšieho súdu 3. júla 2023 nariadil doručiť uznesenie

. . sa v rozsahu [žalobcu] zrušujú“. Nato senát správneho súdu, ktorému bola vec pridelená, tu napadnutým rozsudkom č. k. 2 S 28/2023-30 (I.) zamietol žalobu v časti, v ktorej žalobca žiadal zakázať žalovanému zaraďovať ho do rozpisu, (II. a III.) rozhodol o trovách konania a (IV.) vylúčil na samostatné konanie žalobu v časti o zrušenie jednotlivých rozpisov.

SSP. Ak teda žalobca trval na tom, aby sa jeho žaloba posúdila ako žaloba proti inému zásahu, nesprávne zvolil prostriedok právnej ochrany. K námietke bezdôvodného pridelenia veci senátu správny súd odkázal na ods. 3.7.1 rozvrhu práce správneho súdu na rok 2023, podľa ktorého sa nesprávne zapísaná vec musí previesť do správneho registra do 30 dní. Žalobný návrh, aby sa zrušili už vydané rozpisy zabezpečenia, posúdil správny súd ako novú správnu žalobu vo veci. Pretože sa podľa neho nehodila na spojenie s pôvodnou žalobou, podľa § 66 SSP ju vylúčil na samostatné konanie.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

8. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je zaraďovanie žalobcu do rozpisu zabezpečenia poskytovania zubnolekárskej pohotovostnej služby, ktorý vydáva žalovaný - samosprávny kraj svojimi orgánmi podľa § 8b ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Už na tomto mieste treba upozorniť, že citovaný zákon gramaticky nesprávne označuje túto pohotovostnú službu ako „zubno-lekárska“, hoci zložené prídavné mená, ak je v ich pozadí určovacia syntagma, v ktorej má podstatné meno určujúci prívlastok a označujú jeden pojem (tu: zubný lekár resp. zubné lekárstvo), sa píšu spolu (porov. napr. Ripka, O. a kol. Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax.

9. Kasačný súd už vo svojom predošlom zrušujúcom uznesení sp. zn. 7 Svk 17/2021 vyslovil, že samotný rozpis zabezpečenia v zmysle cit. § 8b ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. je opatrením orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Žaloba, ktorou sa právnická osoba (akou je žalobca) domáha ochrany pred týmto rozpisom, je teda všeobecnou správnou žalobou v zmysle § 177 a nasl.

SSP. Podľa kasačného súdu však táto otázka v konaní bola a je sporná, pretože pojem „zaradenie“ určitého poskytovateľa do tohto rozpisu nie je jednoznačný. Ak je vydaný rozpis skutočne opatrením, potom „zaradenie“ do rozpisu znamená v podstate len to, že žalovaný uvedie poskytovateľa vo výrokovej časti tohto opatrenia, teda v zozname, ktorý je jeho podstatou (porov. znenie rozpisu, opísané v ods. 1 tohto rozsudku).

10. Podľa § 30 SSP platí, že ak vzniknú pochybnosti o tom, v ktorom konaní uvedenom v § 6 ods. 2 má byť preskúmaná zákonnosť, vo veci rozhodne správny súd za primeraného použitia ustanovení týkajúcich sa konania podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, teda všeobecnej

§ 252 a nasl. SSP, alebo v konaní podľa § 177 SSP. Preto nemožno vyčítať správnemu súdu, že za týchto okolností prejednal podanú žalobu ako všeobecnú správnu žalobu za použitia ustanovení § 177 a nasl. SSP, teda v senáte (§ 23 ods. 1 SSP). Ďalšiu nejasnosť do veci navyše vniesol aj žalobca tým, že 19. septembra 2024 v rámci toho istého konania rozšíril žalobu aj o ďalší žalobný návrh (petit), ktorý smeroval výslovne k zrušeniu rozpisov na tri kalendárne mesiace roka 2018 ako opatrení a ktorý je typicky petitom správnej žaloby (porov. cit. § 191 SSP). Pokiaľ by za týchto okolností správny súd bol prejednal žalobu jediným sudcom výlučne ako žalobu proti inému zásahu, vystavil by sa opätovne riziku, že jeho rozhodnutie bude zrušené kvôli porušeniu § 23 ods. 1 SSP. Koniec koncov, z citovaného uznesenia veľkého senátu sp. zn. 19 SVs 1/2022 možno tiež vyvodiť, že porušením práva na zákonného sudcu je práve situácia, kedy sudca prejednal vec namiesto senátu, no nie naopak, ako sa to stalo v prerokúvanej veci.

V zmysle § 51 ods. 8 cit. zák. sa vec, ktorá bola súdu vrátená na ďalšie konanie, pridelí sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená; ak takého sudcu na súde niet, pridelí sa vec náhodným výberom podľa rozvrhu práce. Na základe splnomocnenia

o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov v § 151 a 152 upravuje podrobnosti o zapisovaní vecí do jednotlivých registrov. 12. Z citovaných ustanovení zákona č. 757/2004 Z. z. možno vyvodiť, že vymedzenie zákonného sudcu je v prvom rade závislé od toho, či vo veci má rozhodovať senát alebo (samo)sudca. Ak má rozhodovať senát, potom zákonnými sudcami sú sudcovia, ktorých rozvrh práce zaraďuje do senátu, a nemôže ním byť sudca. Rozvrh práce potom musí v prvom rade upraviť prideľovanie vecí senátom a sudcom tak, aby bolo zaručené, že vec sa pridelí senátu, ak o nej má rozhodovať senát, a sudcovi, ak o nej má rozhodovať sudca. To platí na základe citovaného § 51 ods. 8 zákona č. 757/2004 Z. z. aj vtedy, ak sa súdu vráti veci na ďalšie konanie vyšším súdom; aj vtedy sa totiž môže prideliť dovtedajšiemu sudcovi len vtedy, ak tento sudca bol vo veci zákonným sudcom. Ak teda kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vráti vec na ďalšie konanie preto, že vo veci rozhodol (samo)sudca namiesto senátu,

13. V prerokúvanej veci žalobca ku kasačnej sťažnosti priložil oznámenie, z ktorého vyvodzoval, že prerokúvaná vec už bola 15. júna 2023 pridelená na prejednanie a rozhodovanie sudkyni správneho súdu (č. l. 58). Podľa tohto potvrdenia však predmetom pridelenia bol „spis“ sp. zn. PO-2Sa/10/2021. Pod touto spisovou značkou sa však viedlo pôvodné konanie a v čase tohto pridelenia bolo už skončené uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 2 Sa 10/2021-31, právoplatným 7. septembra 2021, ktoré bolo práve v danom čase predmetom rozhodovania kasačného súdu v konaní sp. zn. 7 Svk 17/2021. Ten síce vo veci rozhodol už 31. mája 2023, ale jeho rozhodnutie ešte nebolo ani len vyhotovené, nieto doručené a právoplatné. Preto 15. júna 2023 sa ešte nemohla prideliť vec po vrátení správnemu súdu, ale len pôvodný spisový záznam, ktorý sa viedol ako štatisticky neukončený. Spis spolu s uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 7 Svk 17/2021 sa vrátil správnemu súdu až 3. júla 2023, ktorý dal pokyn toto uznesenie doručiť.

do reg. S (pre správne žaloby v senátnych veciach, porov. časť V prvý bod prílohy č. 1 Sprav. por.). 14. Na základe uvedeného tak možno ustáliť, že prerokúvaná vec nebola pridelená sudkyni 15. júna 2023, ako sa mylne domnieva žalobca. K tomuto dňu bola do súdneho registra jej oddelenia zapísaná len pôvodná vec Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Sa 10/2021. Až právoplatnosťou zrušujúceho uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 7 Svk 17/2021 vznikol dôvod, aby sa vec pridelila po jej vrátení, k čomu reálne došlo až 14. augusta 2023. Pretože (samo)sudkyňa, ktorej bola zapísaná pôvodná vec, v zmysle citovaného uznesenia sp. zn. 7 Svk 17/2021 nebola zákonnou sudkyňou (pretože vec mal prejednať senát), neboli splnené podmienky § 51 ods. 8 zákona č. 757/2004 Z. z., aby sa vec znova pridelila jej.

Ale aj keby sa za okamih pridelenia veci vzal 15. jún 2023 (alebo okamih právoplatnosti uznesenia kasačného súdu, teda 11. júl 2023), neprekážala by táto lehota prevodu do správneho registra, ak by jej dôsledkom malo byť, že vec by v rozpore so zákonom a záväzným právnym názorom kasačného súdu zostala pridelená (samo)sudcovi. Námietky žalobcu proti prideleniu preskúmavanej veci senátu 21. augusta 2023 tak nie sú dôvodné. 15. Ďalšou kasačnou námietkou žalobca spochybňuje, ako správny súd vyhodnotil jeho žalobu v časti, v ktorej žiadal zakázať žalovanému, aby ho zaraďoval do rozpisov zabezpečenia poskytovania zubnolekárskej pohotovostnej služby. Ako už bolo zdôraznené, tento rozpis v zmysle § 8b ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. má povahu opatrenia orgánu verejnej správy, teda správneho aktu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti pri vydávaní správnych aktov je podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP administratívnym konaním. Keď orgán verejnej správy pripravuje vydanie opatrenia, robí tak v rámci administratívneho konania.

Až desiatym dňom od tohto dňa sa tento rozpis považuje za doručený jednotlivým poskytovateľom (§ 8b ods. 4 cit. zák.). Podľa § 8b ods. 3 zákona č. 576/2006 Z. z. tento rozpis obsahuje miesto poskytovania zubnolekárskej pohotovostnej služby, čas a zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumov poskytovania tejto služby v období, na ktoré sa rozpis vyhotovuje.

akom období. Svoje závery následne pretaví do vydania rozpisu v zmysle cit. § 8b zákona č. 576/2004 Z. z. ako svojho opatrenia. Ako už bolo naznačené vyššie, úvaha o tom, či určitý poskytovateľ (napr. žalobca) bude uvedený v tomto rozpise alebo nie (teda či tam bude „zaradený“), je tak vlastne úvahou samosprávneho kraja (žalovaného), na základe ktorej potom vydáva jednotlivé rozpisy, a je teda súčasťou (hoci len minimálne formalizovaného) administratívneho konania pred ich vydaním. Judikatúra najvyššieho súdu, ale aj tunajšieho súdu však opakovane zdôraznila, že prebiehajúce administratívne konanie nie je iným zásahom v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP a že doň nemožno vstupovať prostredníctvom žaloby proti inému zásahu podľa § 252 SSP, pretože účastník môže napadnúť konečný produkt takéhoto administratívneho konania - rozhodnutie alebo opatrenie správnou žalobou podľa § 177 SSP (porov. v tomto smere napríklad rozhodnutia sp. zn. 10 Sžk 30/2019, 6 Sžk 30/2020 alebo 5 Sžk 35/2020). Táto judikatúra vychádza z logickej úvahy, že administratívne konanie podľa § 3

17. Z vyššie uvedených úvah, v zmysle ktorých sa žalobou proti inému zásahu nemožno domáhať ochrany proti prebiehajúcemu administratívnemu konaniu, potom konzekventne vyplýva, že ňou nemožno žiadať ani to, aby sa orgánu verejnej správy zakázalo do budúcnosti viesť určité administratívne konania alebo vydávať v týchto konaniach určité rozhodnutia či

Súčasťou tohto oprávnenia je aj možnosť zisťovať skutkový stav, vykladať a aplikovať právne normy a v závislosti od nich aj uplatňovať prípadné správne uváženie (§ 27 ods. 2 a 3 SSP). Právomoc správnych súdov potom v zmysle § 6 ods. 1 a § 7 písm. a) SSP nastupuje až okamihom, keď orgán verejnej správy zavŕšil administratívne konanie vydaním rozhodnutia alebo opatrenia. Správny súd je tak v zmysle § 191 ods. 1 SSP oprávnený posúdiť, či správny akt, ktorý je týmto zavŕšením, vydal oprávnený orgán, vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, je založené na dostatočne zistenom skutkovom stave, ktorý neodporuje spisom, je zrozumiteľné s dostatkom dôvodom a nie je založený na podstatnom porušení procesných ustanovení.

18. V prerokúvanej veci žalobca žiadal, aby správny súd zakázal žalovanému samosprávnemu kraju zaraďovať ho do rozpisu zabezpečenia poskytovania zubnolekárskej pohotovostnej služby. Z toho, čo bolo uvedené, vyplýva, že tým v podstate žiada zakázať žalovanému, aby ho uvádzal v rozpisoch, ktorého zostavovanie a vydávanie je jeho pôsobnosťou podľa § 46 ods. 1 písm. n) zákona č. 576/2004 Z. z. Tým ale v zásade žiada od správneho súdu zakázať žalovanému, aby ten do budúcnosti vôbec využíval svoju pôsobnosť voči žalobcovi a podľa § 8b cit. zák. vydával rozpisy, v ktorých žalobcu uvedie. Tým by však súd obmedzoval žalovaného v jeho pôsobnosti, ktorá mu je daná zákonom, namiesto toho, aby kontroloval len to, ako žalovaný túto svoju pôsobnosť uplatnil v konkrétnom prípade.

návrhu. 19. Na veci nič nemenia ani ponosy žalobcu, že správny súd nestihne vo veci rozhodnúť skôr, než príslušný rozpis nadobudne účinky, žalobca ním bude viazaný, a preto ochrana všeobecnou správnou žalobou nie je efektívna. Ako uviedla už citovaná judikatúra, ani ústavné právo na súdnu ochranu nie je bezbrehé v tom zmysle, že by ho každý mohol vykonávať podľa svojich predstáv (porov. cit. uznesenie sp. zn. 10 Sžk 30/2019).

Podľa čl. 46 ods. 4 ústavy totiž podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane a inej právnej ochrany môže ustanoviť zákon. Splnenie podmienok zákonného postupu pri uplatňovaní práva potom môže byť predpokladom prístupu k právnej ochrane (porov. uznesenie sp. zn. I. ÚS 37/

20. Samotný Správny súdny poriadok v § 3 vymenúva jednotlivé formy činnosti verejnej správy, proti ktorým sa poskytuje ochrana, a na túto ochranu určuje samostatné žalobné typy (správna žaloba, žalobca proti nečinnosti, žalobca proti inému zásahu a iné). Správna žaloba je podľa § 177 SSP prípustná len voči vydanému a spravidla aj doručenému rozhodnutiu alebo opatreniu a podľa § 184 SSP zásadne nemá odkladný účinok. Zákonodarca teda v zákone, ktorým upravuje podmienky základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, počíta s možnosťou, že súdna ochrana sa poskytne až v okamihu, kedy už rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy je vydané a prichádza do úvahy aj jeho nútené vymáhanie (výkonom rozhodnutia, exekúciou, prípadne sankciami). Žalobcom vytýkaný nedostatok je teda v skutočnosti charakteristickým znakom systému, ktorý vytvoril zákonodarca v účinnom Správnom súdnom poriadku. Na odvrátenie najzávažnejších následkov sa predpokladá v § 185 SSP priznanie odkladného účinku, podmieňuje sa však vyjadrením žalovaného.

21. Už len na dôvažok zostáva dodať, že v právnom poriadku Slovenskej republiky nie je výnimočná ani situácia, že nie podanie žaloby, ale dokonca už odvolanie v administratívnom konaní nemá odkladný účinok a účastník je nútený ihneď sa podrobiť vydanému rozhodnutiu orgánu verejnej správy (z nedávneho obdobia porov. napr. § 6 zákona č. 85/2025 Z. z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, § 77 ods. 4 Stavebného zákona č. 25/2025 Z. z., § 12 ods. 5 zákona č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície, § 33 ods. 6, § 34 ods. 6 či § 40 ods. 14 zákona č. 102/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 60 ods. 6 zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia, § 7 ods. 6 zákona č. 345/2022 Z. z. o inšpekcii v sociálnych veciach a pod.). Všetkým týmto ustanoveniam je spoločné, že upravujú situácie, pri ktorých očakávané riziko (napr. škoda alebo ujma) plynúce z toho, že by sa otáľalo s vykonávaním vydaného aktu, by bolo väčšie než riziko z toho, že už plnené rozhodnutie sa ukáže ako nezákonné.

22. K záverečnej námietke vylúčenia veci na samostatné konanie treba poznamenať, že tento výrok napadnutého rozsudku je v podstate uznesením v zmysle § 66 SSP, teda uznesením o vedení konania, proti ktorému by kasačná sťažnosť samostatne ani nebola prípustná [§ 439 ods. 2 písm. a) SSP]. Okrem toho, keďže správny súd takéto uznesenie vydal zároveň s rozhodnutím vo veci samej, nejde vlastne ani o vylúčenie v pravom slova zmysle, pretože logicky nie je dosť dobre možné vylúčiť niečo z konania v okamihu, keď už je vo zvyšnej časti vybavené. Napadnutý rozsudok je tak vlastne čiastočným rozsudkom, pretože sa ním rozhodlo len o časti prerokúvanej veci, čo síce v správnom súdnictve nie je obvyklé, ale ani vylúčené (§ 212 ods. 2 CSP v spojení s § 25 SSP). Vzhľadom na to, čo bolo uvedené v predošlom texte, nemožno správnemu súdu vyčítať, že časť žaloby, pokiaľ sa ňou malo žalovanému (do budúcnosti) zakázať zaraďovať žalobcu do rozpisov zabezpečovania poskytovania zubnolekárskej pohotovostnej služby, považoval za zrelú na rozhodnutie a rozhodol o nej oddelene.

. . porušil zákon“).