7Svk/8/2022

2. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že predávajúci, ktorý hodlá predať svoju nehnuteľnosť, nie je podnikateľom a nie je povinný mať živnostenské oprávnenie. V prípade, ak by každý, kto vlastní nehnuteľnosť a hodlá ju predať, musel mať živnostenské oprávnenie, výrazne by stúpol počet živnostníkov. To, že niekto predáva/kupuje nehnuteľnosť, z neho nerobí živnostníka. V spojení so základným právom vlastniť je nemožné požadovať od každého, aby v prípade nakladania so svojím vlastníctvom mal k tejto činnosti aj živnostenské oprávnenie. V režime živnostenského zákona je možné vykonávať len činnosti, ktoré sprostredkúvajú predaj, prenájom a kúpu nehnuteľností (realitná činnosť). Na túto činnosť už spoločnosť žalobcu má živnostenské oprávnenie, a preto podanie zo dňa 9. 3. 2020 nie ohlásením podľa živnostenského zákona.

Neuviedol nič, čo by mohlo byť považované v zmysle § 178 ods. 1 SSP za námietku označujúcu porušenie jeho konkrétnych práv, nekonkretizoval teda subjektívne právo, ktoré bolo v jeho prípade porušené. Je nesporné, že žalobca ako podnikateľ, ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia, má živnostenské oprávnenie s predmetom podnikania sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť). Žalobca ako podnikateľ je oprávnený nakupovať a predávať nehnuteľnosti so všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi z realizovaných právnych úkonov. Skutočnosť, aby tomu tak nebolo, žalobca netvrdil. Ani žiadnu inú okolnosť, ktorá by ho obmedzovala v tejto činnosti alebo spôsobovala mu akékoľvek problémy v jeho podnikateľských aktivitách, napr. v oblasti účtovníctva, daní atď. žalobca neuviedol.

4. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a nesprávny procesný postup správneho súdu (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). Čo sa týka prvého dôvodu, podľa neho správny súd posúdil splnenie procesnej podmienky resp. osobitnej náležitosti správnej žaloby, ktorou je aktívna legitimácia žalobcu, príliš formalisticky, keď sa obmedzil len na 1 odsek správnej žaloby (bod 7) a na základe toho vyvodil záver, že žalobca v žalobe neuviedol, k ukráteniu akých konkrétnych subjektívnych práv ako účastníka správneho konania došlo napadnutými rozhodnutiami správneho orgánu. V danom prípade táto podmienka bola splnená, pretože z okolností prejednávanej veci je jasné, v čom sa rozhodnutie orgánu verejnej správy dotýka postavenia

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, po oboznámení sa so sťažnostnými bodmi, ktorými bol kasačný súd viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) a oboznámením sa so súdnym spisom zistil, že kasačná sťažnosť je čiastočne dôvodná, a preto napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil z nasledovných dôvodov: 7. Žalobca vo všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasledujúcich SSP žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Humenné, odboru živnostenského podnikania zo dňa 17. 8. 2020, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že podanie žalobcu zo dňa 9. 3. 2020 nie je ohlásením v časti predmet podnikania „nákup a predaj nehnuteľností“ z dôvodu, že nie je ohlásením podľa § 10 ods. 1 živnostenského zákona, pretože predmet podnikania „nákup a predaj nehnuteľností“ nie je živnosťou podľa živnostenského zákona.

že žalobca má ako podnikateľský subjekt vydané živnostenské oprávnenie pre predmet podnikania prenájom nehnuteľností v spojení s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom a sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť). 8.

9. Kasačný súd sa nestotožnil s právnym názorom správneho súdu, že žalobca dostatočne nepreukázal aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie správnej žaloby v konkrétnej veci v zmysle § 178 SSP. 10. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených

súde. 11. Ako správny súd uviedol v bode 29 rozsudku, zákon vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii fyzickej a právnickej osoby ustanovuje dve podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne: postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie a ukrátenie na jeho subjektívnych právach práve preskúmavaným rozhodnutím alebo opatrením. Čo sa týka prvej podmienky, táto nesporne bola splnená, pretože žalobca bol účastníkom administratívneho konania, v ktorom bolo preskúmavané rozhodnutie vydané. Čo sa týka druhej podmienky, samotné ukrátenie na subjektívnych právach je nutné chápať v dvoch rovinách a to v rovine subjektívneho práva a jeho ukrátenia. Prvá rovina zahŕňa vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu, čo znamená, že všeobecnou správnou žalobou sa môže domáhať ochrany len svojich vlastných práv, a nie subjektívnych práv tretích osôb. V druhej rovine je potrebné skúmať podmienku, či skutočne došlo k ukráteniu žalobcu na týchto právach, pričom ukrátením sa rozumie negatívny dosah, ujma či škoda na strane žalobcu, ktorá mohla nastať, alebo postačí aj jej hrozba či

. .soudní řád správní je svojí povahou ,obrannou' normou. Není normou ,,kontrolní', která by umožňovala komukoliv iniciovat, prostřednictvím podání žaloby ve správním soudnictví, kontrolu jakéhokoliv úkonu veřejné správy. Má pouze zajistit poskytování právní ochrany v případech, kdy veřejná správa vstupuje do právní sféry fyzických nebo právnických osob. Hraničním kritériem pro žalobní legitimaci je právě tvrzený zásah do veřejných subjektivních práv. Nikoliv veškerá činnost (případně veškeré pochybení) veřejné správy je podrobena soudní kontrole ze strany fyzických a právnických osob, ale pouze ta, kdy činnost správy přesáhne do jejich veřejných subjektivních práv.“ Ďalej uviedol: „.

13. Podľa názoru kasačného súdu podmienka ukrátenia na subjektívnych právach žalobcu bola splnená. Preskúmavané rozhodnutie rozhodlo o konkrétnom návrhu žalobcu na ohlásenie živnosti v predmete podnikania nákup a predaj nehnuteľností tak, že mu nevyhovelo.

14. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že práve tým, že žalobcovi nebolo vydané kladné rozhodnutie ohľadne jeho ohlásenia živnosti v predmete podnikania nákup a predaj nehnuteľností, sa žalobca cítil byť ukrátený na svojich subjektívnych právach. Kasačný súd sa stotožnil s názorom žalobcu v kasačnej sťažnosti, že v správnej žalobe dostatočne osvedčil svoju aktívnu žalobnú legitimáciu.

16. Kasačný súd sa však nestotožnil s druhou sťažnostnou námietkou ohľadne nesprávneho procesného postupu zo strany správneho súdu, keď podľa žalobcu mal správny súd vyzvať žalobcu na odstránenie vád žaloby podľa § 59 SSP. Je nesprávny právny názor žalobcu, že aktívna procesná legitimácia žalobcu je osobitná náležitosť správnej žaloby (§ 182 SSP) a preto poukaz na § 59 SSP je neadekvátny. Keďže sa nejedná o vadu žaloby, nebolo potrebné vyzývať žalobcu na odstránenie vady a nepreukázanie aktívnej žalobnej legitimácie nemá za následok odmietnutie žaloby podľa § 59 ods. 3 SSP.

18. O trovách tohto kasačného konania rozhodne správny súd v novom rozhodnutí v zmysle § 467 ods. 3 SSP. 19. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.