7SžNSS/1/2023

1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca je obchodníkom s cennými papiermi, ktorý mal medzi rokmi 2009 až 2018 povolenie na poskytovanie investičných služieb (okrem iného): prijatie a postupovanie pokynov klienta, vykonanie pokynu klienta na jeho účet a riadenie portfólia. 2.

Formulár obsahoval okrem iného predtlačený text, podľa ktorého „Klient potvrdzuje, že v prípade, ak si vyberie niektorý [z] uvedených vzorov pre alokáciu CP/ZCP [s] názvom Mix 2, Mix 3, alebo Mix 4. . . berie na vedomie, že takýto výber vzorovej alokácie.

Podľa záverečných ustanovení investičného memoranda sa podmienky týchto dlhopisov spravovali luxemburským právom. Obchodovanie s týmito dlhopismi „Serie 7“ žalobca začal na základe rozhodnutia investičného výboru, ktorý na zasadnutí 31. októbra 2013 rozhodol o presune pôvodných dlhopisov „Serie 3“ do novej „Serie 7“.

služby riadenia portfólia, čím sa zbavuje zodpovednosti za výber finančných nástrojov, a jednak tým, že klientom, ktorí boli klasifikovaní ako neprofesionálni klienti, ponúkal dlhopisy fondu ZERO LOAD, hoci podľa investičného memoranda boli určené len inštitucionálnym investorom, sofistikovaným investorom alebo investorom investujúcim viac ako 200.000 €. Spolu s vyjadrením k dôvodom začatého konania žalobca okrem tlačiva formulára pokynu na nákup, obchodných podmienok a nominálneho registračného certifikátu predložil ďalší list XANTIS S.A_ z 24. októbra 2013. Znenie tohto listu sa odlišovalo od znenia, ktoré bolo pripojené k zápisnici zo zasadnutia investičného výboru z 31. októbra 2013, a spoločnosť

Dňa 23. júla 2015 zástupca žalobcu nahliadol do spisu a oboznámil sa s jeho obsahom. 5. Rozhodnutím z 20. októbra 2015, č. ODT-4732/2015-3, útvar dohľadu nad finančným trhom žalovanej uložil žalobcovi podľa § 144 ods. 1 písm. e) zákona č. 566/2001 Z. z. pokutu 10.000 € za porušenie § 73b ods. 1 prvej vety tohto zákona. Tohto porušenia sa žalobca dopustil tým, že (1) pri produkte Flex Max konto najmenej od 15. júla 2013 do 28. februára 2015 v pokyne na nákup podsúval klientom na výber stanovené stratégie Mix 2, Mix 3 a Mix 4 s ponukou konkrétnych finančných nástrojov s určením ich percentuálneho podielu na celkovej investícii a takéto konanie malo znaky investičnej služby riadenia portfólia, ako aj tým, že (2) najmenej od októbra 2013 do 28. februára 2015 ponúkal neprofesionálnym klientom emisie dlhopisov fondu ZERO LOAD určené podľa investičného memoranda inštitucionálnym investorom, sofistikovaným investorom alebo investorom investujúcim viac ako 200.000 €. K obrane žalobcu útvar v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že na pokyne na nákup nie je klient upozornený, ktorá alokácia je pre neho významnejšia. Predvolená alokácia v rámci

List z 24. októbra 2013, ktorý žalobca predložil po začatí konania voči nemu, nepredložil počas výkonu dohľadu na mieste. Nepreukázal ani skutočnosti uvádzané v tomto liste, teda že by bol oprávnený nakupovať tieto dlhopisy aj v nižšej investičnej sume než 200.000 €, pretože nepreukázal, že by už takúto investíciu nadobudol do svojho majetku.

Opísané konanie bolo podľa útvaru v rozpore so záujmami účastníkov kapitálového trhu, preto ho hodnotil ako stredne závažné. Pri určení pokuty prihliadol aj na to, že žalobca prijal plán opatrení na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov, preto sumu 10.000 € považoval za

síce doručené tak zástupcovi, ako aj žalobcovi osobne, stalo sa tak však v ten istý deň, a preto aj odvolacia lehota plynula rovnako, takže žalobca neutrpel žiadnu ujmu. Banková rada vyslovila názor, že aj keď pole pre Mix 1 zaberá na formulári najviac miesta, ostatnými mixami žalobca podsúval klientovi ním predvolené alokácie. Pritom neinformoval klienta, ktorá z nich viac zodpovedá jeho záujmom. Naopak, klient potvrdzoval, že sa nezbavuje zodpovednosti za vyznačenie niektorej alokácie, čím žalobca prenáša na klienta zodpovednosť.

Banková rada sa stotožnila aj so záverom útvaru, že podľa investičného memoranda sú dlhopisy určené profesionálnym klientom, resp. klientom investujúcim viac ako 200.000 €. Profesionálny klient je definovaný v § 8a zákona č. 566/2001 Z. z., ktorým sa preberá aj smernica 2004/39/ES o trhoch s finančnými nástrojmi. Žalobca však nepreukázal, že by niektorý jej jednotlivý klient investoval do týchto dlhopisov viac ako 200.000 €. Nič také nevyplýva ani z výkazov a hlásení, ktoré žalobca predkladal žalovanej. Banková rada žalovanej tak súhlasila so záverom útvaru, že žalobca tieto dlhopisy ponúkal klientom v rozpore s investičným memorandom. Obsah listu z 24. októbra 2013 bol podľa bankovej rady preukázaný prílohou k zápisnici o schôdzi investičného výboru, keďže takýto list žalobca predložil aj v rámci dohľadu na

Na základe týchto obsahových rozporov medzi jednotlivými listami banková rada zhodnotila tento postup žalobcu ako „špekulatívne úsilie a nehodnoverný pokus o dodatočné zhojenie či zastretie“ skutočnosti, že nepostupoval v súlade s emisnými podmienkami investičného memoranda.

II. Žaloba a vyjadrenia

K týmto novým skutočnostiam sa žalobca v rozpore s § 26 zákona č. 747/2004 Z. z. nemal možnosť vyjadriť. (2.) Ďalej vysvetlil, že v rámci produktu Flex Max klient v pokyne uvedie jednotlivé investičné nástroje a žalobca ich presne podľa tohto pokynu nakupuje.

Podstatou riadenia portfólia je, že obchodník v rámci zvolenej investičnej stratégie investičné nástroje nakupuje a predáva, takže štruktúra portfólia sa mení. V prípade tu posudzovaného pokynu však žalobca žiadne takéto oprávnenie nemá. Poskytovaná služba má tak výlučne charakter služby vykonania pokynu klienta na jeho účet podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z. z. (3.) Žalobca ďalej vytkol žalovanej nesprávne zistenie skutkového stavu, keď tá sa odmietla zaoberať obsahom listu spoločnosti XANTIS S.A_ z 24. októbra 2013 a 18. mája 2015 a bez ďalšieho ich odmietla ako špekulatívne. Zotrval na názore, že banková rada zrejme vykonala ďalšie dokazovanie, keďže uvádza viaceré listy, no nedala mu možnosť sa k nim vyjadriť. Znova však zdôraznil obsah listov, ktoré sám predložil vo vyjadrení v začatom konaní a ktoré potvrdzujú, že XANTIS S.A_ si je vedomá, že žalobca investuje aj nižšie sumy od retailových klientov. Len strohé odmietnutie týchto listov ako špekulatívnych je podľa žalobcu svojvoľným hodnotením dôkazov. Keďže dlhopisy sa spravujú luxemburským právom, podľa

konania žalobcu. Podľa judikatúry pritom rozhodnutie o sankcii musí obsahovať podrobné odôvodnenie jej výšky, čomu tu preskúmavané rozhodnutie nevyhovuje . 8. Žalovaná navrhla zamietnuť žalobu. Preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie útvaru sú správne, oba orgány riadne vyhodnotili všetky dôkazy a neporušili ani procesné práva

aj v časti, ktorá sa týkala ponúkania dlhopisov fondu ZERO LOAD retailovým klientom. Žalobca tým konal v rozpore s investičným memorandom pre tieto dlhopisy, ktoré je záväzné a ktoré nemožno nahradiť ubezpečením spoločnosti XANTIS S.A_, že ich možno ponúkať

Aj odôvodnenie rozhodnutia v časti výšky pokuty považovala za žalovaná za dostatočné, keďže sa riadne vyrovnala so všetkými zákonnými hľadiskami pre jej uloženie.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec „vrátená“ rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 8 Asan 28/2020 z 31. júla 2023 po zrušení pôvodného žalobu zamietajúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 162/2018-157 zo 6. februára 2020, prejednal vec na pojednávaní, keďže o to žalobca žiadal [§ 107 ods. 1 písm. a) SSP].

aj potom. Možno samozrejme uvažovať nad tým, či neskoršie uznesenie sp. zn. 5 Sž 12/2016 o postúpení veci krajskému súdu, ktoré nikdy nebolo zrušené, nemá byť aj naďalej záväzné pre tunajší súd (§ 150 ods. 1 SSP), a do akej miery bol správny postup krajského súdu, keď (súc podľa § 18 ods. 2 druhej vety SSP viazaný nikým nezrušeným uznesením najvyššieho súdu) vec neskôr postúpil späť najvyššiemu súdu. Tunajší súd však nateraz vychádza z toho, že tieto otázky boli vyriešené jeho rozsudok sp. zn. 8 Asan 28/2020, tento rozsudok je právoplatný a vyplýva z neho, že na konanie o správnej žalobe má byť príslužný tunajší súd. Preto - aj s ohľadom na dĺžku doterajšieho konania všetkých stupňov správneho súdnictva - tunajší súd prejednal žalobu žalobcu v prvom stupni.

SSP. Podľa § 195 SSP bol správny súd aj nad rámec rozsahu a dôvodov žaloby povinný (okrem iného) skúmať, či zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci alebo či tento skutkový stav nie je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich má oporu. Žalobca sám v správnej žalobe formuloval tri zásadné okruhy žalobných námietok, a to viaceré procesné nedostatky, nesprávne právne posúdenie povahy služby riadenie portfólia a nedostatočné vyhodnotenie podkladov rozhodnutia pre záver, či dlhopisy ZERO LOAD bolo možné ponúkať aj neprofesionálnym klientom. A. Procesné námietky

žalovanej uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, identifikačné údaje účastníka konania a jeho zástupcu, ak ho účastník má; rozhodnutie musí obsahovať aj odtlačok okrúhlej úradnej pečiatky so štátnym znakom a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie

Povinnosť uviesť zástupcu účastníka konania je upravená v inom, samostatnom odseku (§ 27 ods. 5), ktorý sa nevzťahuje na žiadnu špecifickú časť rozhodnutia. Preto sa nemožno stotožniť s námietkou žalobcu, že by bolo vadou rozhodnutia útvaru, ak zástupca žalobcu nie je označený v jeho výroku.

Z citovaného ustanovenia tak celkom zreteľne vyplýva, že pre zrušenie rozhodnutia nepostačuje samo zistenie, že boli porušené ustanovenia o konaní, ale toto porušenie musí byť podstatné a muselo byť spôsobilé negatívne sa prejaviť na obsahu vydaného rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že k obom doručeniam rozhodnutia útvaru došlo v ten istý deň. Žalobca ani jeho zástupca tak nemohli mať žiadne pochybnosti o plynutí lehoty na podanie rozkladu, ktorá podľa § 29 ods. 5 zákona č. 747/2004 Z. z. plynie odo dňa doručenia rozhodnutia.

§ 26 zákona č. 747/2004 Z. z. platí, že žalovaná musela pred vydaním rozhodnutia vo veci vyzvať účastníka konania, aby sa oboznámili so spisovým podkladom ku konaniu a aby sa k nemu písomne vyjadril v určenej lehote. Ak sa účastník konania oboznámil so spisovým podkladom, žalovaná o tom mala vyhotoviť zápisnicu. Z administratívneho spisu celkom zreteľne vyplýva, že už v rámci výkonu dohľadu na mieste žalobca odovzdal povereným zamestnancom žalovanej zápisnicu zo zasadnutia investičného výboru z 31. októbra 2013, ktorého prílohou bol okrem iného list spoločnosti XANTIS S.A_ z 24. októbra 2013. Ďalší list s rovnakým dátumom, no odlišným obsahom žalobca predložil žalovanej 22. mája 2015 spolu s vyjadrením k dôvodom začatého konania. List tejto spoločnosti z 18. mája 2015 žalobca predložil ešte neskôr, 29. mája 2015, ako doplnenie svojho pôvodného vyjadrenia. Útvar žalovanej celý administratívny spis, ktorý v danom čase obsahoval všetky tieto listy, predložil zástupcovi žalobcu, ktorý sa s ním 23. júla 2015 oboznámil. V tento deň tak zástupca žalobcu

15. Prvé porušenie, ktoré sa vytýka žalobcovi, malo podľa výroku rozhodnutia útvaru spočívať v tom, že v pokyne na nákup podsúval klientom ním stanovené investičné stratégie (Mix 2, Mix 3, Mix 4) a takéto konanie malo znaky investičnej služby riadenia portfólia podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 566/2001 Z. z. Podľa citovaného ustanovenia je riadenie portfólia jednou z investičných služieb. Podľa § 6 ods. 5 cit. zák. riadením portfólia je obhospodarovanie portfólia finančných nástrojov v súlade s oprávneniami udelenými klientmi na základe voľnej úvahy obhospodarovateľa. Na toto ustanovenie nadväzuje § 43 cit. zák., podľa ktorého sa zmluvou o riadení portfólia obhospodarovateľ zaväzuje hospodáriť s portfóliom klienta na základe rozhodovania obhospodarovateľa v rámci a v rozsahu zmluvy (odsek 1). Obhospodarovateľ je povinný aj bez pokynov klienta obstarávať kúpu a predaj, ako aj prvé nadobudnutie cenných papierov (odsek 2). Citovanými ustanoveniami sa do právneho poriadku Slovenskej republiky prebrali okrem iného ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES o trhoch s finančnými nástrojmi.

16. Uvedené ustanovenie smernice 2004/39/ES podľa zistení správneho súdu nebolo zatiaľ predmetom výkladu Súdnym dvorom Európskej únie (len nepriamo sa tohto ustanovenia týkal rozsudok zo 14. júna 2017, C-678/15, Khorassani). Obdobnú definíciu ako čl. 4 ods. 1 deviaty bod tejto smernice však obsahoval už oddiel A tretí bod prílohy k smernici Rady 93/ 22/EHS o investičných službách v oblasti cenných papierov (platnej do 31. októbra 2007). Výkladom uvedeného ustanovenia smernice 93/22/EHS sa Súdny dvor zaoberal v rozsudku z 21. novembra 2002, C-356/00, Testa a Lazzeri. V ňom vyslovil, že definícia riadenia portfólia v sebe obsahuje tri prvky. Predovšetkým sa riadenie portfólia musí vykonávať v rámci mandátu (oprávnenia), ktorým investor oprávňuje investičnú spoločnosť (obchodníka s cennými papiermi), aby v jeho mene (na jeho účet) robil investičné rozhodnutia. Ďalej musí riadené portfólio obsahovať jeden alebo viac spomedzi určených finančných nástrojov (v oddiele B tejto smernice). Konečne, riadenie portfólia sa musí vykonávať individuálne na základe voľného uváženia s ohľadom na príslušného klienta. Tento posledný prvok definície

17. Podľa judikatúry Súdneho dvora vnútroštátne súdy, ktoré uplatňujú vnútroštátne právo, sú povinné vykladať ho v čo najväčšej miere s ohľadom na znenie a účel smernice tak, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok, a teda konať v súlade s čl. 288 tretím odsekom Zmluvy o fungovaní EÚ [porov. z posledného obdobia rozsudok z 26. januára 2023, C-205/21, Ministerstvo za vnatrešnite raboti (registrácia biometrických a genetických údajov políciou), ods. 71]. Na základe toho treba aj pojem riadenie portfólia podľa § 6 ods. 5 zákona č. 566/ 2001 Z. z. vykladať v súlade s definíciou pojmu „správa portfólia“ v citovanej smernici 2004/ 39/ES a v súlade s citovanou judikatúrou Súdneho dvora, ktorá je aj na túto smernicu naďalej

18. Pri zohľadnení takto vymedzenej služby riadenia portfólia sa správny súd nestotožňuje so záverom žalovanej, že by uvádzanie Mixov 2 až 4 na formulári pokynu na nákup v rámci služby FlexMax mohlo napĺňať znaky tejto investičnej služby. Z formulára pokynu je totiž zrejmé, že jednotlivé mixy obsahujú celkom presný zoznam cenných papierov, ktoré má žalobca pre klienta nakúpiť, s presným percentuálnym podielom investície ku každému z

za takýto mandát, pretože obsahujú už presný výpočet cenných papierov, ktoré má žalobca nakúpiť, a pri ich realizácii tak celkom chýba jeho voľná úvaha. 19. Na základe uvedených úvah tak správny súd dospel k názoru, že to, že žalobca na formulári pokynu na nákup cenných papierov uviedol Mixy 2 až 4 s vopred vyplnenými zoznamami cenných papierov, ktoré môže klient vybrať, nepredstavuje službu riadenia portfólia zmysle § 6 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z. z. Takémuto postupu žalobcu totiž chýbajú dva prvky, ktoré podľa uvedeného ustanovenia, vykladaného súlade so smernicou 2004/39/ ES predstavujú rozhodujúce prvky definície tejto služby. Žalobca tak nemohol porušiť svoju povinnosť konať pri poskytovaní investičných služieb v súlade so zásadami poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov (§ 73b ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z.) tým, že by im ponúkal zastretú službu riadenia portfólia.

20. Druhé porušenie, ktoré prvostupňové rozhodnutie vytýkalo žalobcovi, malo spočívať v ponúkaní dlhopisov ZERO LOAD neprofesionálnym klientom, hoci podľa investičného memoranda ich mal ponúkať len určitému okruhu investorov. Žalovaná vo svojich rozhodnutiach neoznačila konkrétne ustanovenie zákona č. 566/2001 Z. z., ktoré by zaväzovalo žalobcu dodržiavať len jeden konkrétny dokument s názvom „investičné memorandum“, resp. ktoré by vôbec vymedzovalo pojem takéhoto memoranda. Naopak, žalovaná posúdila konanie žalobcu len ako rozporné s požiadavkou poctivého obchodného styku, odbornej starostlivosti a záujmov jeho klientov. Vo všetkých troch prípadoch ide o relatívne neurčité pojmy, ktorých naplnenie je potrebné skúmať vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam konania obchodníka s cennými papiermi. Na to však treba predovšetkým riadne ustáliť, čím a prečo sa obchodník s cennými papiermi pri svojej činnosti mal spravovať a z akých zdrojov mohol a mal vychádzať pri posudzovaní toho, akým klientom môže ponúkať aké nástroje. Osobitne to platí, pokiaľ zdrojom takýchto informácií je emitent, prípadne správca príslušných cenných papierov.

V tejto súvislosti tak bolo povinnosťou žalovanej v prvom rade riadne ustáliť a vyhodnotiť obsah týchto listov. Na stranách 9 a 10 preskúmavaného rozhodnutia sa žalovaná síce zaoberala listami z 24. októbra 2013 a 18. mája 2015, no svoje zistenia uzavrela paušalizujúcim záverom, že oba listy sú „obsahovo kontroverzné“ s prvotne predloženým listom, a preto sú „nehodnoverným pokusom o zhojenie“ postupu v rozpore s investičným memorandom. Takéto hodnotenie je však vo svojej podstate zmiešaním otázky vyhodnotenia pravdivosti a dôveryhodnosti oboch listov s otázkou, či obsah týchto listov mení obsah investičného memoranda, či tak možno robiť a či z toho žalobca mohol pre seba vyvodzovať závery, ktorých sa dovolával.

Inak povedané, dôkaz nemožno považovať za nedôveryhodný len preto, že ním účastník chce preukázať predpoklady určitých, pre neho výhodných právnych následkov, s ktorými sa orgán verejnej správy nestotožňuje. V prerokúvanej veci žalovaná predovšetkým vytkla žalobcovi, že list z 24. októbra 2013, ktorý predložil v rámci dohľadu na mieste, je obsahovo odlišný od listu z 24. októbra 2013, ktorý predložil neskôr vo vyjadrení v rámci konania pred útvarom žalovanej. Nie je však zrejmé, prečo by táto okolnosť mala sama osebe spôsobovať nedôveryhodnosť oboch listov (pre respektíve práve neskôr predloženého listu), keď je pomerne bežné, že jeden a ten istý pisateľ (nota bene spoločnosť) môže v ten istý deň napísať aj viacero listov.

mája 2015. Tento list bol zjavne vyhotovený v časovej súvislosti s prebiehajúcim konaním, takže žalobcovi nemožno vytýkať, že ho nepredložil o rok skôr počas výkonu dohľadu na mieste. Žalovaná potom v rámci hodnotenia tohto dôkazu mala ustáliť, či autorom tohto listu je skutočne spoločnosť XANTIS S.A. a aká konkrétna informácia o dlhopisoch ZERO LOAD z tohto listu vyplýva. Až následne mohla žalovaná vyhodnotiť pravdivosť tejto informácie a účinky, ktoré tento list mohol mať. Takýto záver však zasa nemohla urobiť bez toho, aby neobjasnila právnu povahu a záväznosť investičného memoranda, možnosti jeho zmeny, doplnenia, prípadne obvyklosti podobného postupu z pohľadu emitenta, prípadne obchodného prostredia, v ktorom emitent pôsobí. Pokiaľ žalovaná obsah tohto listu riadne neustálila a nevykonala tieto ďalšie skutkové zistenia, voči ktorým mala jeho obsah konfrontovať, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

IV. Záver

23. Na základe uvedených úvah správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej sčasti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo odôvodňuje jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, a sčasti zistenie skutkového stavu žalovanou bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo odôvodňuje zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Vzhľadom na dôvody zrušenia sa správny súd nezaoberal námietkami žalobcu proti primeranosti a odôvodnenosti uloženej sankcie. Žalovaná vo veci rozhodne znova viazaná právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP). 24. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 SSP, pretože žalobca mal vo veci plný úspech. 25. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.