7Sžo/1/2021

1. Zo spisu odporcu vyplýva, že účastník Veolia Energia Žiar nad Hronom, s.r.o., mal ako dodávateľ tepla v roku 2015 rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví uloženú povinnosť zabezpečiť dodávku a distribúciu tepla na vymedzenom území, ku ktorému patrilo

2. Navrhovateľ sa v r. 2015 usiloval o dodatočné povolenie tejto kotolne, preto 16. marca 2015 požiadal odporcu o záväzné stanovisko podľa § 12 ods. 8 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení účinnom do 31. júla 2021. Účastník Veolia Energia Žiar nad Hronom, s.r.o., sa vyslovil proti vydaniu súhlasného stanoviska, pretože navrhovaná kotolňa sa vďaka svojmu výkonu môže stať plnohodnotným zdrojom tepla pre celú polyfunkčnú budovu, čím prestane odoberať teplo od tohto účastníka. Tým by však stúpla cena tepla pre jeho zostávajúcich odberateľov približne o 5 €/kW. Ďalšie zariadenie na výrobu tepla na príslušnom vymedzenom území nie je potrebné. Okrem toho má ísť o plynovú kotolňu a plyn nie je obnoviteľný zdroj, ktoré treba uprednostniť.

Odporca v tomto smere, ale aj v ďalších častiach odkázal na obsah vyjadrenia ďalšieho účastníka. Vo výsledku dospel k záveru, že výstavba nového zdroja nie je v súlade s koncepciou tepelného hospodárstva odporcu. 4. Navrhovateľ napadol toto rozhodnutie, ktoré mu bolo doručené 3. júla 2015, opravným prostriedkom, ktorý podal na súde prvého stupňa 27. júla 2015 a o ďalšie body (rozpor s pravidlami hospodárskej súťaže) ho doplnil 6. októbra 2015. Prvostupňový súd (po zrušení dvoch jeho skorších rozsudkov) tu napadnutým (tretím) rozsudkom č.k. 23 Sp 60/2015-255 rozhodnutie odporcu potvrdil. Zdôraznil, že podľa § 250h ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP preskúmal len dôvody uvedené v pôvodnom opravnom prostriedku, nie v jeho doplnení. Spornú kotolňu, ktorá je určená na výrobu tepla, považoval za časť sústavy tepelných zariadení, na ktorej výstavbu je potrebné záväzné stanovisko podľa § 12 ods. 8 zákona č. 657/ 2004 Z. z., aj keď nie je určená na podnikateľské účely. V konaní podľa cit. ustanovenia,

Podľa prvostupňového súdu pri vyhodnotení kritérií uvedených v § 12 ods. 2 písm. a) až g) zákona č. 657/2004 Z. z. postupoval odporca v rámci dovolenej správnej úvahy.

5. Včas podaným odvolaním sa navrhovateľ domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší rozhodnutie odporcu a vec sa mu vráti na ďalšie konanie, eventuálne jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu. Záver, že konanie podľa § 12 ods. 8 zákona č. 657/2004 Z. z. a postavenie ďalšieho účastníka v ňom treba odlišovať od stavebného konania, považoval za neodôvodnený. Pritom zotrval na názore, že ďalší účastník mal mať postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a mohol uplatňovať len námietky na ochranu ochranného pásma (§ 36 zákona č. 657/2004 Z. z.). Odporca necitoval ustanovenie koncepcie rozvoja tepelného hospodárstva, ktoré by bránilo súhlasnému stanovisku, a ani prvostupňový súd nezaujal k tejto otázke žiadne stanovisko. Navrhovateľ zopakoval svoj názor, že konanie odporcu obmedzuje súťaž, no prvostupňový súd sa s touto námietkou riadne nevyrovnal. Hospodárska súťaž spočíva vo vytvorení trhového prostredia, v ktorom si zákazníci môžu slobodne vybrať dodávateľa, a rozhodnutie odporcu tomu bráni. Ďalej sa súd prvého stupňa nevyrovnal s námietkou, že odporca o rovnakej otázke v inej veci rozhodol inak než o žiadosti navrhovateľa v tu prerokúvanej veci. 6. Odporca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Zdôraznil, že konanie podľa § 12 zákona č. 657/2004 Z. z. a stavebné konanie sú odlišné. Rozhodnutia odporcu aj súdu prvého stupňa sú náležite vysvetlené a zodpovedajú zákonu. Zákon č. 657/2004 Z. z. je lex specialis voči ustanoveniu § 39 zákona č. 136/2001 Z. z., takže postup podľa neho nemôže byť jeho porušením. Navrhovateľ nemôže počas konania voľne meniť dôvody svojej žaloby. 7. Účastník Veolia Energia Žiar nad Hronom, s.r.o., takisto navrhol rozsudok potvrdiť. Znova zdôraznil, že navrhovateľ nebol oprávnený rozširovať dôvody svojho opravného prostriedku po uplynutí lehoty na jeho podanie. V konaní podľa § 12 zákona č. 657/2004 Z. z. mal tento účastník postavenie účastníka konania, nie postavenie dotknutého orgánu v stavebnom konaní. Novela zákona č. 657/2004 Z. z. od 1. mája 2014 zmenila pôvodný postup povolenia výstavby sústavy tepelných zariadení tak, že najskôr obec v samostatnom konaní vydáva svoje stanovisko a naň nadväzuje stavebné konanie. Za vecne nesprávnu považoval účastník aj námietku porušenia súťažných predpisov, keďže v tepelnej energetike neexistuje všeobecné právo na zmenu dodávateľa a dodržanie pravidiel hospodárskej súťaže ani nie je zákonným kritériom, z ktorého mal odporca pri vydávaní svojho stanoviska vychádzať.

8. Napadnutý rozsudok bol vydaný v konaní o opravnom prostriedku podľa tretej hlavy piatej časti (§ 250l až 250s) Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa začalo podaním opravného prostriedku 27. júla 2015, teda pred 1. júlom 2016. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku sa konania podľa tretej hlavy piatej časti OSP začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti Správneho súdneho poriadku dokončia podľa doterajších predpisov, teda podľa Občianskeho súdneho poriadku.

10. Navrhovateľ po podaní odvolania žiadal, aby súd podľa § 92 ods. 2 OSP pripustil zmenu navrhovateľa, na ktorého miesto vstúpi ATINERA s.r.o., id. č. 286 29582, Trojanovice 691, Česká republika. Táto spoločnosť totiž príklepom z 3. septembra 2020 nadobudla hnuteľné veci, ktoré tvoria sústavu tepelných zariadení a pôvodne ich vlastnil navrhovateľ. Podľa § 250m ods. 3 OSP sú účastníkmi konania o opravnom prostriedku tí, ktorí sú nimi v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Podľa § 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP je pri preskúmavaní rozhodnutia rozhodný skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Podľa § 12 ods. 1 v spojení s ods. 9 zákona č. 657/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. júla 2021 môže o vydanie záväzného stanoviska obce (k výstavbe sústavy tepelných zariadení od 100 kW do 10 MW) podľa § 12 ods. 8 cit. zák. požiadať fyzická osoba alebo právnická osoba. Podľa odseku 4 cit. paragrafu, ktorý sa podľa odseku 9 má použiť aj v konaní podľa odseku 8, je účastníkom konania osoba, ktorá podala

V prerokúvanej veci žiadosť o vydanie záväzného stanoviska podal navrhovateľ, ktorý bol účastníkom tohto konania až do momentu vydania preskúmavaného rozhodnutia. S ohľadom na § 250i ods. 1 a § 250m ods. 3 OSP tak sama okolnosť, že dávno po vydaní napadnutého rozhodnutia prestal byť navrhovateľ vlastníkom sústavy tepelných zariadení (alebo jej časti), nemá význam pre určenie okruhu účastníkov. Odvolací súd tak nemal preukázané, že by v danej veci v zmysle § 92 ods. 3 OSP nastala okolnosť, ktorá by mala za následok zmenu okruhu účastníkov konania pred správnym orgánom, a teda ani zmenu okruhu účastníkov konania pred súdom podľa § 250m ods. 3 OSP. Preto nevyhovel návrhu navrhovateľa, aby bola na jeho strane pripustená zmena účastníka. 11.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom účastníka Veolia Energia Žiar nad Hronom, s.r.o., že súd prvého stupňa sa nemal zaoberať dôvodmi, ktoré navrhovateľ doplnil 6. októbra 2015. Podľa § 250h ods. 1, ktorý je podľa § 250l ods. 2 OSP použiteľný aj v konaní o opravných prostriedkoch, môže žalobca (navrhovateľ) rozšíriť rozsah napadnutia správneho rozhodnutia len v lehote uvedenej v § 250b. V konaní o opravnom prostriedku podľa § 250m ods. 2 OSP platí namiesto tejto lehoty lehota 30 dní od doručenia správneho rozhodnutia.

13. Tu preskúmavané rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené 3. júla 2015. Koniec tridsaťdňovej lehoty uvedenej v § 250m ods. 2 OSP tak pripadol na 2. augusta 2015 (nedeľu), takže jej posledným dňom bol podľa § 57 ods. 2 OSP pondelok 3. augusta 2015.

Vyjadril tiež presvedčenie, že iných odberateľov tepla sa táto zmena negatívne nedotkne. Konečne namietol, že odbor životného prostredia odporcu proti projektu nevzniesol námietky a odporca vydal niekoľko podobných povolení pre iné subjekty. Rozpor s § 39 zákona č. 136/2001 Z. z. navrhovateľ vytkol odporcovi až v ďalšom podaní, ktoré došlo súdu prvého stupňa až 6. októbra 2015, teda dva mesiace po uplynutí lehoty podľa § 250m ods. 2 OSP.

14. Naopak, s dôvodmi uplatnenými v opravnom prostriedku sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku riadne vyrovnal. S odkazom na ustanovenia § 12 ods. 4 a 9 zákona č. 657/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. júla 2021 zrozumiteľne vysvetlil, že konanie o vydanie záväzného stanoviska podľa citovaných ustanovení je odlišné od stavebného konania. Tento záver celkom jasne plynie aj z ustanovenia § 12 ods. 7 cit. zák., podľa ktorého vydaním osvedčenia (resp. záväzného stanoviska podľa odseku 8) nie sú dotknuté predpisy o stavebnom konaní, teda zákon č. 50/1976 Zb. Aj toto ustanovenie bolo podľa § 12 ods. 9 cit. zák. použiteľné v konaní odporcu. Dôsledkom tohto je aj rozdielne postavenie spoločnosti Veolia Energia Žiar nad Hronom, s. r. o., v oboch konaniach: V stavebnom konaní má táto spoločnosť postavenie tzv. dotknutého orgánu podľa § 140a stavebného zákona a uplatňuje požiadavky na ochranu záujmov uvedených v § 126 ods. 1 stavebného zákona. V konaní o vydanie záväzného stanoviska podľa § 12 ods. 8 zákona č. 657/2004 Z. z. je podľa § 12 ods. 4 cit.

15. Navrhovateľ v pôvodnom opravnom prostriedku nenamietal, že by odporca nezdôvodnil rozpor posudzovanej sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja tepelného hospodárstva. Polemizoval len so závermi preskúmavaného rozhodnutia, ktoré sa týkali vplyvu povolenia tejto sústavy na hospodárnosť centrálneho zásobovania teplom. Ako však uviedol už súd prvého stupňa, odporca musel pred rozhodnutím vyhodnotiť viaceré hľadiská uvedené v § 12 ods. 2 písm. a) až g) zákona č. 657/2004 Z. z., čo aj riadne urobil. Hospodárnosť je len jedným z týchto kritérií [cit. § 12 ods. 2 písm. e) a g)], ďalšími sú potreba nových zdrojov, využitie domácich obnoviteľných zdrojov, možnosť získavania tepla z kombinovanej výroby elektriny a tepla, plnenie požiadaviek na ochranu životného prostredia, využitie vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla a obnoviteľných zdrojov v centrálnom zásobovaní

16. Podľa už cit. § 250i ods. 1 OSP je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Občiansky súdny poriadok však na rozdiel od § 135 ods. 1 SSP nehovorí všeobecne o „stave“, ale o „skutkovom stave“. Žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku tak výslovne neustanovuje, aký právny stav je pre súd rozhodujúci.

17. Podľa už cit. § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. bol proti rozhodnutiam obce pri výkone územnej samosprávny prípustný opravný prostriedok podľa tretej hlavy piatej časti OSP. Tento opravný prostriedok mal odkladný účinok na právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia rovnako ako odvolanie [§ 52 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov]. Rozhodnutie správneho orgánu (odporcu) tak nenadobúdalo právoplatnosť, pokiaľ správny súd právoplatne nerozhodol o opravnom

V týchto prípadoch tak správne konanie, v ktorom bolo vydané preskúmavané rozhodnutie, možno považovať za právoplatne skončené až okamihom právoplatnosti rozsudku, ktorý toto rozhodnutie potvrdil. 18. Tu preskúmavané rozhodnutie vydal odporca 24. júna 2015 a navrhovateľ ho včas napadol opravným prostriedkom. Súd prvého stupňa síce rozhodnutie odporcu potvrdil, ale jeho rozsudok napadol navrhovateľ odvolaním. V dôsledku toho ani napadnutý rozsudok, ani preskúmavané rozhodnutie nie sú právoplatné, a tak konanie o žiadosti navrhovateľa o vydanie záväzného stanoviska podľa § 12 ods. 8 zákona č. 657/2004 Z. z. nemožno považovať za právoplatne skončené. Počas odvolacieho konania bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásený zákon č. 282/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. Týmto zákonom bolo okrem ustanovenie § 12 zákona č. 657/2004 Z. z. doplnené okrem iného odsekom 12, podľa ktorého záväzné stanovisko obce podľa odseku 8 možno vydať, ak sú splnené podmienky skončenia odberu tepla podľa § 20 cit. zák. Takisto bolo týmto zákonom

Na základe cit. § 38ad zákona č. 657/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. augusta 2021 odporca musí pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa postupovať podľa zákona v uvedenom znení. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že tak odporca nepostupoval, pretože tak v čase jeho vydania postupovať nemusel. Odvolací súd však musí zohľadniť zmenu, ktorú priniesol zákon č. 282/2021 Z. z. a v dôsledku ktorej napadnuté rozhodnutie v čase rozhodovania odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho znenia právneho predpisu, teda z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) OSP.

V Bratislave dňa 23. februára 2022