7Sžsk/102/2019

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 20Sa/20/2018-77 zo dňa 24. mája 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Správny súd mal z administratívneho spisu preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta (ďalej len „pobočka žalovanej“) rozhodnutím č. 700-0610097818-GC04/18 zo dňa 16. 01. 2018 podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/203 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) vo veci predpísania poistného na starobné poistenie a príspevky a starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie január 2008 až jún 2008 (ďalej len „poistné“) rozhodla tak, že žalobkyni predpísala

2. Správny súd vzhľadom na námietku premlčania zo strany žalobkyne uviedol, že rozhodujúce je predpísanie poistného pobočkou žalovanej rozhodnutím zo dňa 16. 01. 2018 a s tým súvisiaca splatnosť poistného stanovená § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu sa správny súd vznesenou námietkou premlčania zo strany žalobkyne

4. Správny súd konštatoval, že v napadnutom rozhodnutí absentuje zrozumiteľné vysvetlenie dôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôvodov a aplikácii právnych predpisov rozhodnutia pobočky žalovanej o predpísaní poistného zo dňa 16. 01. 2018, z toho dôvodu bolo správnym súdom označené za rozhodnutie trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúcimi požiadavkami v § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Správny súd ďalej vyčítal rozhodnutiu pobočky žalovanej neurčitosť a z toho vyplývajúcu nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu, že neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia pobočky žalovanej je príloha, ktorú pobočka žalovanej bližšie neidentifikovala ako vo výroku, tak ani v odôvodnení rozhodnutia.

žalovanej. Ak žalovaná v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že na základe výzvy pobočky žalovanej žalobkyňa dňa 16. 02. 2017 podala Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, v ktorej uviedla ako dátum zániku povinného poistenia 30. 06. 2008, opomenula ozrejmiť právny význam obsahu tejto odhlášky pre zánik povinného poistenia, a to aj s prihliadnutím na predchádzajúcu odhlášku žalobkyne s dňom zániku povinného poistenia k 31. 05. 2006.

v tejto súvislosti. 7. Na základe vyššie uvedených dôvodov, správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na kompetencie žalovanej ako odvolacieho orgánu nepovažoval správny súd za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania zrušiť aj rozhodnutie pobočky žalovanej, v ktorom žalovaný, pokiaľ po vysporiadaní sa s argumentáciou žalobkyne zotrvá na svojom právnom názore na význam licencie L1A pre posudzovanie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby a zabezpečí zákonnosť postupu pri predpísaní poistného zodpovedajúceho okolnostiam prípadu - spornosti okamihu zániku povinného poistenia žalobkyne.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť žalovaná (ďalej len „sťažovateľka“) podaním zo dňa 06. 08. 2019. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že správny súd vec nesprávne právne posúdil v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. S právnym posúdením veci zo strany správneho súdu sa žalovaná nestotožnila. 9. Sťažovateľka naďalej trvala na právnom názore, že predpísanie poisteného žalobkyni za obdobie január 2008 až jún 2008 v sume 1.067,31 eur bolo v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Poukazom na § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, žalovaná uviedla, že pobočka tak rozhodne len v prípade, ak ide o sporný prípad. Ak vznik, prerušenie, resp. zánik sociálneho poistenia nie je sporný, t. j. Registračný list fyzickej osoby deklaruje skutočnosti, ktoré vznikli priamo zo zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, rozhodnutie sa nevydáva. 10. Vo vzťahu k Registračnému listu fyzickej osoby - odhláška uviedla, že žalobkyňa dňa 31. 05. 2006 predložila pobočke žalovanej odhlášku s dátumom zániku povinného poistenia dňa 31. 05. 2006. Po zistení skutočností relevantných pre posúdenie zániku povinného poistenia, pobočka žalovanej listom č. 20206-107-GA zo dňa 10. 11. 2016 vyzvala žalobkyňu na podanie nového Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky so správnym dátumom zániku povinného poistenia dňa 30. 06. 2008, pričom jej vysvetlila dôvody, prečo jej povinné poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo aj po pôvodne deklarovanom dátume zániku povinného poistenia, t. j. po 31. 05. 2006. V predmetnom liste pobočka žalovanej upozornila žalobkyňu, že ak si nesplní zákonom ustanovenú povinnosť, pristúpi k vydaniu rozhodnutia, pretože by v tom prípade išlo o sporný prípad. Žalobkyňa dňa 16. 02. 2017 predložila pobočke žalovanej Registračný list fyzickej osoby - odhlášku z poistenia dňa 30. 06. 2008, čím správnemu orgánu deklarovala dátum zániku povinného poistenia, ktorý korešpondoval s dátumom zániku jej povinného poistenia vyplývajúcim zo zákona o sociálnom poistení, nevznikol tak sporný prípad zániku povinného poistenia, a preto nebol dôvod na vydanie rozhodnutia vo veci zániku povinného poistenia žalobkyne. Sťažovateľka sa tak nestotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že vydaním rozhodnutia vo veci predpisu poistného došlo zo strany Sociálnej poisťovne k porušeniu princípu predvídateľnosti rozhodovania správnych orgánov. 11. Sťažovateľka tiež trvala na tom, že napadnuté rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím pobočky žalovanej dostatočne odôvodňujú výrok predmetných rozhodnutí s poukázaním na skutočnosti, ktoré boli podkladom na vydanie rozhodnutia, zhodnotením príslušných dôkazov a poukázaním na právne predpisy, na základe ktorých žalovaná, ako aj pobočka žalovanej rozhodli. 12. Vo vzťahu k argumentácii správneho súdu týkajúceho sa prílohy k napadnutému rozhodnutiu pobočky žalovanej, sťažovateľka uviedla, že namietaná príloha nepreskúmateľnosť rozhodnutia pobočky žalovanej nespôsobila, práve naopak, zamedzila nepreskúmateľnosti rozhodnutia, keďže spresnila samotný výpočet dlžnej sumy poistného predpísanej žalobkyni.

IV. Konanie pred kasačným súdom

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zákona č. 423/ 2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva. 19. Podľa § 101e ods. 1 a 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 20. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h) v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal v rozsahu námietok sťažovateľky bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľky je dôvodná.

22. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej - Sociálna poisťovňa, ústredie č. 39685-2/2018-BA zo dňa 07. 08. 2018, ktorým žalovaná zmenila výrok rozhodnutia pobočky žalovanej č. 700-0610097818-GC04/18 zo dňa 16. 01. 2018 tak, že vypustila text: „.

Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na

správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP) Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP).

24. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach.

26. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 27. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

. .§ 152 zákona v znení neskorších predpisov. .“ a v ostatnom potvrdila uvedené rozhodnutie pobočky žalovanej. 31. Zo skutkových okolností ďalej nesporne vyplynulo, že žalobkyni bola vydaná Slovenskou lekárskou komorou licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore dermatovenerológia č. L1A/TT/0203/05 s dátumom vzniku oprávnenia 23. 06. 2005. Z evidencie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že predmetná licencia bola pozastavená v období od 01. 01. 2018 do 31. 12. 2018. Ďalej bolo zrejmé, že žalobkyňa podala dňa 30. 05. 2006 na pobočku žalovanej Registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného poistenia s dňom zániku poistenia 31. 05. 2006. Dňa 16. 02. 2017 podala žalobkyňa na základe výzvy zo strany pobočky žalovanej nový Registračný list fyzickej osoby - odhláška s vyznačeným dátumom zániku poistenia 30. 06. 2008. Z uvedeného je tak zrejmé, že otázka právneho postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia v dobe rozhodovania žalovaného správneho orgánu nebola sporná. Uvedená skutočnosť vyplýva

32. Skutkové zistenia v preskúmavanej veci potvrdzujú, že predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch, ktorými Sociálna poisťovňa predpísala žalobkyni ako poistencovi za obdobie január 2008 až jún 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie v sume a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 1.067,31 eur.

dlžného poistného bola zo strany Sociálnej poisťovne otázka statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby posúdená ako predbežná otázka, ktorá nebola sporná, nakoľko zo strany žalobkyne na základe výzvy a poučeniu žalovanej došlo dobrovoľne k oprave dňa zániku povinného poistenia podaním nového Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky. Kasačný súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu poukazujúc na skutkové zistenia opísané vyššie, taktiež nepovažuje status žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia za sporný a z toho dôvodu nebolo potrebné o jeho zániku rozhodovať samostatným rozhodnutím. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že pri preskúmavaní rozhodnutia žalovanej je rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Právny záver správneho súdu o spornosti okamihu zániku právneho postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby je z vyššie uvedených dôvodov nesprávny a v rozpore s opísanými skutkovými zisteniami.

Z uvedeného je tak zrejmé, že otázka právneho postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nebola sporná. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorá sa s otázkou postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia zaoberala ako s predbežnou otázkou a túto vyhodnotila ako nespornú s tým, že v prípadoch ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva a v rozhodujúcom období mala príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká resp. pokračuje. Skutkové zistenia v preskúmavanej veci potvrdzujú, že predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch, ktorými Sociálna poisťovňa predpísala žalobkyni ako poistencovi za obdobie september 2010 až december 2010 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie v sume a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 696,70 Eur.

samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia za sporný. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu najvyšší správny súd mal preukázané, že krajský súd sa nesprávne sústredil na posudzovanie statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia na základe čoho, nevyhodnocoval skutkové zistenia vo vzťahu k predmetu prieskumu čoho dôsledkom bol jeho nesprávny právny záver o nedostatočne zistenom skutkovom stave správnym orgánom.

34. Vzhľadom k tomu, že správny súd pri prieskume zákonnosti rozhodnutia a postupu Sociálnej poisťovne v danej veci za sporné považoval posúdenie právnej otázky, či žalobkyňa zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie dňom 31. 05. 2006 a podaním odhlášky poistenia stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či jej toto postavenie zostalo zachované ako držiteľke licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010 z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením č. k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.112021.

. . .že dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. Na prvú otázku, teda „či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č. 548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.“, uvádza nasledovnú odpoveď: Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení.

. . .“ 36. Vychádzajúc z uvedeného vyššie a skutkových zistení, ktoré v danej veci potvrdili, že žalobkyňa aj po vydaní rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2006/2346, ktorým jej bolo dňom 31.5.2006 zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia špecializovanej ambulancie v odbore dermatovenerológia, bola naďalej držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na základe rozhodnutia Slovenskej lekárskej komory č. L1A/TT0203/05, a za rozhodné obdobie vykazovala príjem, kasačný súd konštatuje, že pobočka Sociálnej poisťovni postupovala v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z., keď žalobkyňu, ktorá podala registračný list - odhlášku z povinného poistenia ku dňu zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, vyzvala s poučením na podanie nového registračného listu - odhlášky, v zmysle ktorého žalobkyňa žalovanej podala nový registračný list - odhlášku z povinného poistenia s dátumom zániku poistenia dňa 30.6.2008, čím správnemu orgánu deklarovala dátum zániku povinného poistenia vyplývajúci zo zákona o sociálnom poistení.

37. Kasačný súd sa taktiež nestotožnil s názorom krajského súdu o nepredvídateľnosti prvostupňového rozhodnutia. Sociálna poisťovňa v súlade s právnou úpravou zákona o sociálnom poistení je povinná predpísať poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo, ak ho odviedla v

38. Kasačný súd sa nestotožnil ani s argumentáciou správneho súdu vo vzťahu k vytýkaným obsahovým nedostatkom rozhodnutí žalovanej. Konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie pobočky žalovanej v súlade s ust. § 209 ods. 2 a 4 zákona o sociálnom poistení obsahuje citáciu ustanovení právnych noriem, na základe ktorých žalovaná v oboch stupňoch rozhodovala a z ktorých vychádzala pri právnom posúdení, pričom v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR ako aj Najvyššieho súdu SR a v neposlednom rade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva nie je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia dávalo odpoveď na každú vznesenú námietku, ale vyžaduje sa, aby konajúci správny orgán v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil skutkový a právny stav prejednávanej veci, aby uviedol, na podklade ktorých skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Vzhľadom k vyššie uvedenému najvyšší správny súd námietky žalovanej vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vyhodnotil ako dôvodné, keďže tieto námietky spochybnili vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu.

42. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.