7Sžsk/105/2020

1. Krajský súd v Trnave rozsudkom, č. k. 20S/4/2019-59 zo dňa 11.marca 2020, podľa ust. § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS 204/00012/ 2017/R zo dňa 22.11.2018, ktorým rozklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Nemocnica s poliklinikou Sv. Lukáša Galanta a.s. (žalobcu) zamietol a rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava č. ZS 204/00012/2017 zo dňa 20.11.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka

o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“), t. j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. O trovách konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 168 S.s.p. tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

zdravotnú starostlivosť správne. Porušenie bolo zistené dňa 04.07.2017 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytnutím zdravotnej starostlivosti pani N. Y., nar. XXXX, naposledy bytom XXX Š. XXX (ďalej len „pacientka“). Porušenie spočívalo v tom, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti neposkytol pacientke počas hospitalizácie na centrálnej jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS) dňa 09.04.2016 od 13,20 hod. do 19,55 hod. správnu zdravotnú

šoku). Podkladom na rozhodnutie o uložení pokuty boli zistenia a závery z dohľadu vykonaného nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, výsledky ktorého boli zaznamenané v protokole č. 810/2016 o vykonanom dohľade na mieste dňa 17.02.2017, ďalej námietky žalobcu zo dňa 22.03.2017 k protokolu, stanovisko V..

Proti rozhodnutiu prvého stupňa podal žalovaný rozklad, o ktorom rozhodol predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ako príslušný správny orgán podľa § 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z.z., a rozklad žalobcu rozhodnutím č. ZS 204/00012/2017/R zo dňa 22.11.2018 zamietol a rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava č. ZS 204/ 00012/2017 zo dňa 20.11.2017 postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil.

Predseda žalovaného vychádzal z obsahu administratívneho spisu, tvorený podkladmi k rozhodnutiu vo veci, zaobstaranými správnym orgánom prvého stupňa k vykonanému dohľadu. Tieto pozostávali zo zdravotnej dokumentácie z poskytovanej zdravotnej starostlivosti zaobstaranej od žalobcu, z vyjadrenia žalobcu zo dňa 04.08.2016, ktoré obsahovalo vyjadrenie primára gynekologicko- pôrodníckeho oddelenia zo dňa 03.08.2016, vyjadrenie službukonajúcej lekárky gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia zo dňa 10.08.2016, vyjadrenie primárky oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) zo dňa 03.08.2016. Ďalej za účelom objektívneho posúdenia všetkých skutočností bolo správnym orgánom prvého stupňa zaobstarané vyjadrenie Mestskej polikliniky Sereď, s.r.o. zo dňa 05.08.2016 (obsahujúce vyjadrenie pacientkinej všeobecnej lekárky zo dňa 04.08.2016), vyjadrenie pacientkinho gynekológa zo dňa 08.08.2016, pitevný protokol č. PNRSL2016 0278 zo dňa 12.04.2016 z pitvy pacientky a pitevný protokol č. PNRSL2016 0281 zo dňa 12.04.2016 z pitvy pacientkinho mŕtvonarodeného dieťaťa.

M.. M. M., R.., odborník z medicínskeho odboru anestéziológia a intenzívna medicína (ďalej aj „odborní konzultanti“). Predseda žalovaného správneho orgánu sa rovnako stotožnil s výškou uloženej pokuty za zistené porušenia žalobcu ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, pričom pokutu považuje za primeranú zisteným nedostatkom, preventívnu a výchovnú, a nie za likvidačnú.

zákonov, citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 2 ods.1, § 4 ods. 3, 5 tohto zákona, ako i v intenciách ustanovení zákona č 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 23 ods. 1 písm. e), 43 ods. 4, 5, 11, § 77 ods. 1, § 50 ods. 2, § 64 ods. 2 tohto

4. Krajský súd sa pri prieskume zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia zameral na posúdenie podstatných žalobných dôvodov, ktorými žalobca napádal predovšetkým nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu orgánmi dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k ustáleniu objektívnej zodpovednosti žalobcu ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za spáchanie správneho deliktu neposkytnutia správnej zdravotnej starostlivosti podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. konaním uvedeným v skutkovej vete vo výroku administratívneho rozhodnutia prvého stupňa. Žalobca mal za to, že v inkriminovanom čase hospitalizácie dotknutej pacientky na centrálnej jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS) dňa 09.04.2016 od 13,20 hod. do 19,55 hod. poskytol na základe v tom čase dostupných informácií a pooperačného stavu pacientky správnu zdravotnú starostlivosť. Žalované administratívne rozhodnutia oboch stupňov považuje za nezákonné predovšetkým z dôvodu, že tieto vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nebolo v správnom konaní zo

5. Z obsahu administratívneho spisu a správnej žaloby pre krajský súd vyplynulo, že podstatná argumentácia žalobcu, spochybňujúca správnosť záverov dohľadu vykonaného nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti žalobcom, bola postavená na námietkach /skutočnosti, že ani v jednom zo štádií dohľadu a následného správneho konania správne orgány nevyhoveli návrhu žalobcu doplniť dokazovanie vypracovaním intradisciplinárneho znaleckého posudku a rovnako, že nevyhoveli návrhu žalobcu na prizvanie znalca z medicínskeho odboru hematológia, nakoľko žalobcovi bola vo vzťahu k naplneniu skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu vytýkaná práve tá skutočnosť, že v preverovanom prípade ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nekonzultoval včas hematológa a anestéziológa.

hematológie. Krajský súd poukázal na to, že v kontexte celej poskytovanej zdravotnej starostlivosti v danom prípade bolo potrebné mať na zreteli, že pacientka bola primárne v starostlivosti gynekológa a dôvodom, pre ktorý bola pacientka v starostlivosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, boli komplikácie v súvislosti s jej graviditou (krvácanie, pre ktoré pacientka vyhľadala lekársku pomoc), ktoré po prvotných vyšetreniach vyústili do potreby realizovať operačný zákrok, pričom pacientka bola na základe informácií získaných pred pôrodom, hodnotená, z pohľadu možných, teda na základe dostupných lekárskych znalostí vo vzťahu k predpokladaným následným komplikáciám, ako vysoko riziková (abrupcia placenty, sekciou porodený mŕtvonarodený plod, silné krvácanie pred pôrodom).

Preto bolo potrebné podľa názoru krajského súdu posudzovať predovšetkým poskytovanie pooperačnej zdravotnej starostlivosti zo strany gynekológa - pôrodníka, ktorý na základe všetkých dostupných informácií mal stanoviť správnu liečbu a postupy na zlepšenie pooperačného zdravotného stavu pacientky a za tým účelom rozhodnúť o potrebe konzultácie lekárov z iných medicínskych odborov.

M. M., R.., odborník z medicínskeho odboru anestéziológia a intenzívna medicína, čo pre účely posúdenia poskytovanej zdravotnej starostlivosti a získania podkladov pre rozhodnutie vo veci plne postačovalo a závery, ku ktorým na základe záznamov zo zdravotnej dokumentácie odborný konzultant dospel, žalobca nijako odborne nespochybnil a ani správnemu orgánu z vyhodnotenia dôkazov vo vzájomných súvislostiach daného prípadu nevzišla potreba ich spochybnenia.

z prerokovania námietok, ako aj z odôvodnenia napadnutého prvostupňového správneho rozhodnutia vyplýva, že celý „Záznam o anestézii“, vrátane podávania infúznej terapie, bol dôkladne preštudovaný prizvaným odborníkom z odboru anestéziológia a intenzívna medicína, a aj na základe tohto záznamu boli v protokole uvedené fakty ohľadom anestéziologickej starostlivosti počas cisárskeho rezu, pričom táto zdravotná starostlivosť pri podávaní celkovej anestézie bola zo strany prvostupňového správneho orgánu hodnotená ako správna, podľa jeho doslovného hodnotenia bola odvedená vysoko profesionálne a bezpečne vzhľadom k celkovému stavu pacientky a k dôvodom indikácie celkovej anestézie.

7. Základom ďalšieho podstatného dôvodu žalobcom namietanej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, na ktoré sa krajský súd zameral, bolo tvrdenie napádajúce nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu v rámci vykonaného dohľadu správnymi orgánmi oboch stupňov, avšak predovšetkým prizvanými odbornými konzultantami z medicínskeho odboru gynekológia a pôrodníctvo a z medicínskeho odboru anestéziológia a intenzívna medicína, ktorí podľa názoru žalobcu na základe obsahu zdravotnej dokumentácie pacientky nesprávne vyhodnocovali poskytovanie zdravotnej starostlivosti ex post, t. j. s odstupom času so znalosťou sumy informácií o zdravotnom stave pacientky, ktoré v reálnom čase poskytovania zdravotnej starostlivosti ošetrujúca lekárka nemala k dispozícii, pričom orgány dohľadu a odborní konzultanti mali poskytovanie zdravotnej starostlivosti posudzovať ex ante, t. j. s prihliadnutím len na tie okolnosti a informácie, z ktorých mohol zdravotnícky personál a ošetrujúca lekárka v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti vychádzať. Žalobca mal predovšetkým za to, že obsahom zdravotnej dokumentácie pacientky je preukázané, že jej

Pochopiteľne, tieto informácie bolo potrebné posudzovať v kontexte udalostí a výsledkov laboratórnych vyšetrení, ktoré sa realizovali aj pred prijatím pacientky na centrálnu JIS, ako aj v kontexte okolností poskytujúcich informácie o zdravotnom stave pacientky pred jej hospitalizáciou.

záznamy vykonané v zdravotnej dokumentácii v priebehu pobytu pacientky na centrálnej JIS len dokumentujú zanedbanie informačného toku medzi laboratóriom a ošetrujúcou lekárkou vo vzťahu k potrebe zopakovať odber potrebného množstva krvi za účelom zistenia hemokoagulačných parametrov, nevyhnutných na posúdenie zdravotného stavu pacientky v danom prípade pooperačných komplikácií a na stanovenie adekvátnej liečby.

Práve so znalosťou všetkého vyššie uvedeného bolo predovšetkým na ošetrujúcom lekárovi, aby urobil rýchle a správne rozhodnutie, vzhľadom na kontinuálne krvácanie pacientky a sprievodné vyššie uvedené dostupné výsledky vyšetrení, aby zabezpečil urýchlené odobratie potrebného množstva krvi za účelom zistenia hemokoagulačných parametrov, ktorých sledovanie bolo v danom prípade, vzhľadom na predpoklad popôrodných komplikácií nevyhnuté na indikáciu potrebného postupu a liečby, resp. pre poskytnutie správnej zdravotnej starostlivosti.

8. Krajský súd nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že odborní konzultanti nezohľadnili správne podávanie intravenóznej liečby pacientke počas jej pobytu na centrálnej JIS, pretože odborní konzultanti bez akéhokoľvek spochybnenia vyhodnotili z obsahu zdravotnej dokumentácie aj tento postup, pričom uviedli, že ako liečba bola pacientke ordinovaná infúzna a hemostyptická liečba, podaná jej bola 1 ery-masa, zloženie podaných roztokov nezodpovedalo princípom tekutinovej liečby hemoragického šoku, roztoky glukózy v celkovom objeme 2000 ml sú v liečbe šoku neúčinné a majú skôr škodlivý charakter, podanie ery-masy nemá významný vplyv na zmenu hemokoagulácie.

Správne orgány oboch stupňov na základe dostatočných podkladov vyhodnotili zistený skutkový stav, a to každý dôkaz zvlášť/jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach, pričom sa dostatočne vysporiadali aj s návrhmi žalobcu na doplnenie dokazovania v naznačenom smere (pribratie znalca z medicínskeho odboru hematológia a na vypracovanie multiodborového posudku), vrátane uvedenia dôvodov, pre ktoré v nadväznosti na výsledky realizovaného dokazovania nebolo doplnenie dokazovania v danej veci potrebné. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu a z odôvodnení administratívnych rozhodnutí oboch stupňov zistil, že v rámci dohľadu a následného správneho konania bolo zabezpečených pre konanie dostatok dôkazov, z ktorých logického vyhodnotenia bez akýchkoľvek pochybností bolo možné dospieť k záveru o nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti dotknutej pacientke počas hospitalizácie na centrálnej JIS dňa 09.04.2016 od 13,20 hod. do 19,55 hod., ako aj o príčinách, ktoré viedli k DIC a k hemoragickému šoku.

Ide o rovnaký inštitút riadneho opravného prostriedku proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov prvého stupňa, ako upravuje § 61 správneho poriadku, ktorý sa subsidiárne použije aj v tomto prípade. Návrh rozkladovej komisie má pre predsedu úradu, ako ústredného orgánu štátnej správy, len poradný, odporúčajúci charakter, pričom minister, vedúci, príp. predseda ústredného orgánu štátnej správy ním nie je viazaný.

stránke. Správny poriadok a ani zákon č. 581/2004 Z. z. neukladá predsedovi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o kreovaní a o zložení poradnej komisie osobitne informovať účastníka konania o rozklade. Uvedené zákony rovnako nedávajú právo účastníkovi konania vyjadrovať sa k návrhu poradnej komisie na rozhodnutie, ktorý je určený len pre predsedu úradu a nemá preň záväzný charakter. O možnosti nahliadať do administratívneho spisu a oboznámiť sa s kompletnou spisovou dokumentáciou a o možnosti vyjadriť sa k jej obsahu bol žalobca oboznámený listom žalovaného zo dňa 21.06.2018 (č. 9 administratívneho spisu) a túto možnosť žalobca v priebehu správneho konania druhého stupňa aj využil.

Preto krajský súd neprisvedčil žalobcovmu tvrdeniu, že mu v priebehu konania o rozklade nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca mal, a aj využil, všetky zákonom stanovené možnosti vyjadriť sa ku skutkovým zisteniam a podkladom pre vydanie jednak rozhodnutia prvého stupňa, či už v rámci vykonaného dohľadu alebo v rámci administratívneho konania prvého stupňa o uložení pokuty a jednak aj v rámci konania o rozklade. Dodal, že v podanej žalobe predpojatosť jednotlivých členov poradnej komisie vo vzťahu k predmetu veci, účastníkom konania alebo k ich zástupcovi v danom prípade žalobca nenamietal uvedením konkrétnych dôvodov a okolností, z ktorých by sa ich zaujatosť dala objektívne posudzovať (§ 9, § 10 správneho poriadku).

primeranú, preventívnu a výchovnú a pre žalobcu nelikvidačnú. Aj takéto stručné odôvodnenie výšky uloženej pokuty považoval krajský súd za dostatočné, napriek tomu, že táto úvaha žalovaného by sa dala ešte vo vzťahu k osobe žalobcu ako deliktuálne zodpovedného subjektu rozviesť, napr. vyhodnotením početnosti a dôvodov predchádzajúceho administratívneho trestania z dôvodov právoplatne konštatovaného porušenia ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. žalovaným.

Krajský súd tento nedostatok absencie obsiahlejšieho odôvodnenia výšky uloženej pokuty nevyhodnotil ako také porušenie práva žalobcu na spravodlivé konanie pred iným orgánom štátnej správy, ktoré by mu privodilo ujmu na jeho právach.

12. Krajský súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v rozsahu podstatných žalobných bodov, ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu skonštatoval, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí spĺňa všetky atribúty zákonnosti. Žalovaný sa vysporiadal s odvolacími (rozkladovými) námietkami žalobcu, rozhodnutie je založené na náležite zistenom a logicky vyhodnotenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom krajský súd zároveň nezistil také závažné porušenie zákona, práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú

II. Kasačná sťažnosť žalobcu

že sa odklonil od ustálenej rozhodcovskej praxe kasačného súdu (§440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.) 15. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením krajského súdu, že žiadnymi relevantnými dôkazmi nespochybnil závery prizvaných znalcov. Poukázal na to, že v rámci celého konania poukazoval na nesprávnosť záverov prizvaných konzultantov a najmä na skutočnosť, že vypracované odborné posudky posudzovali poskytnutú zdravotnú starostlivosť ex post.

ktorého vyplýva, že . . . .“štát ustanovuje do pozície znalcov odborné osobnosti v danom odbore a odvetví ľudských činností a vedy za účelom zabezpečenia spravodlivého poskytovania súdnej a inej právnej ochrany. Pritom ich zaväzuje pri výkone činnosti povinnosťou rešpektovať určité odborné postupy pod sankciou trestnoprávnej alebo disciplinárnej zodpovednosti. Minimálne tieto podmienky favorizujú znalcov a spôsobujú vyššiu dôveryhodnosť ich skutkového zistenia, hoci ich akademické tituly nedosahujú spoločenskej úrovne iných odborníkov v ich odbore alebo odvetví“.

Nariadenie znaleckého dokazovania považoval žalobca za potrebné o to viac, že v celom konaní rozporoval závery prizvaných osôb a tieto neboli žiadnym iným dôkazom potvrdené alebo overené. Za daného stavu mal za to, že nariadenie znaleckého dokazovania bolo základným predpokladom, aby správny orgán presne a úplne zistil skutočný stav veci, ktorému by zodpovedalo vykonanie znaleckého dokazovania. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžso 84/2004 (správne malo byť uvedené 10 Sžso 84/2014) pozn. kas.súdu) z 30.11.2015. Žalobca taktiež poukázal na to, že v súlade s ust. § 197 S.s.p. navrhol, aby správny súd vykonal znalecké dokazovanie, ktorého účelom malo byť posúdenie správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti žalobcom ako nevyhnutného predpokladu pre posúdenie správnosti postupu žalovaného. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu však nie je žalobcovi zrejmé, prečo krajský súd tomuto návrhu nevyhovel.

žalobe. Tým, že sa žalovaný vo vyjadrení k žalobe s podstatnou časťou argumentov vysporiadal až v rámci správneho súdnictva podľa názoru žalobcu preukazuje nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutí žalovaného, ktorú skutočnosť žalobca namietal v žalobe.

Rozhodnutia správnych orgánov považuje i naďalej po odbornej medicínskej stránke za nedostatočné a je ich potrebné zrušiť, nakoľko nedostatky odborného zdôvodnenia rozhodnutia nie je možné naprávať v rámci správneho súdnictva. 17. Žalobca ďalej nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu ohľadne ním tvrdených porušení práv žalobcu, keď namietal že zo strany žalovaného nebol oboznámený so spôsobom kreovania rozkladovej komisie a ani s jej zložením.

výške pokuty neposudzoval iba z hľadiska formálnych nedostatkov, ale sám vykonal posúdenie z hľadiska odborných medicínskych argumentov, čo mu ale neprináleží. V rámci správnej žaloby žalobca poukazoval na niekoľko rozhodnutí NS SR, v ktorých vyslovil, že pokiaľ je rozhodnutie z hľadiska nenáležitého odôvodnenia výšky pokuty nepreskúmateľné, je potrebné takéto rozhodnutie zrušiť.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

21. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu zo dňa 08.09.2020 v plnej miere stotožnil s rozsudkom krajského súdu o zamietnutí žaloby a tento považoval za správny a dôvodný. Nesúhlasil s dôvodmi, pre ktoré žalobca napadol rozhodnutie krajského súdu kasačnou sťažnosťou. 22. Žalovaný považoval skutkový stav tak, ako bol zistený pred vydaním žalobou napadnutých rozhodnutí, za dostatočne spoľahlivo zistený na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o uložení pokuty a aby predseda úradu ako orgán rozhodujúci o rozklade mohol pristúpiť k zamietnutiu rozkladu žalobcu a potvrdeniu jeho prvostupňového orgánu v celom rozsahu. Skonštatoval, že Úlohou úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a ani súdu nie je dospieť k zhode s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti ohľadom pochybenia, pretože poskytovateľ zdravotnej starostlivosti využíva všetky dostupné prostriedky obrany proti prípadným finančným, či iným postihom, plynúcim mu zo zisteného porušenie § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z., teda sleduje svoje individuálne záujmy ako subjektu poskytujúceho zdravotnú starostlivosť, s využitím všetkých zákonných prostriedkov obrany. Úlohou úradu je objektívne preveriť správnosť zdravotnej starostlivosti, a v prípade, že je na to dôvod pristúpiť k uloženiu sankcie, a to aj vtedy, ak nepríde k zhode medzi ním a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ako páchateľom správneho deliktu. Jedinou podmienkou v konaní o uložení pokuty bolo, aby žalovaný mal pred vydaním napadnutých rozhodnutí skutkový stav zistený natoľko spoľahlivo, aby mohol pristúpiť k jej uloženiu, a následne posúdiť možnosť uloženia sankcie za zistené pochybenie. Nesúhlas žalobcu so zisteniami žalovaného, resp. rozpor v odborných názoroch na správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti, nemôže bez všetkého znamenať, že skutkový stav nie je náležite zistený a spáchanie správneho deliktu dostatočne preukázané. 23. Žalovaný mal za to, že skutkové zistenia, ktorými došlo k naplneniu skutkovej podstaty porušenia ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z., sú natoľko jednoznačné a nespochybniteľné, že akékoľvek dokazovanie v situácii, keď sa žalovaný náležite a opakovane, či už počas výkonu dohľadu, alebo následne v správnom konaní, stále dookola zaoberal tými istými námietkami žalobcu, by neviedlo k iným zisteniam, než k akým dospel žalovaný počas výkonu dohľadu ako aj následne v správnom konaní.

odborne spôsobilú osobu na posúdenie špecifických otázok z príslušnej medicínskej oblasti ešte počas výkonu dohľadu. Mal za to, že k doplneniu dokazovania pristúpi správny orgán vtedy, ak dovtedy zistený skutkový stav nepovažuje za spoľahlivo zistený a podklady pred vydaním rozhodnutia za nedostatočné. V prípade, že má skutkový stav zistený spoľahlivo tak, že tento je dostatočným základom pre vydanie rozhodnutia vo veci a o zistenom skutkovom stave nemá žiadne pochybnosti, nemusí pristúpiť k doplneniu dokazovania, ani vyhovieť návrhu účastníka správneho konania na doplnenie dokazovania.

26. V súvislosti s údajným porušením práv žalobcu ako účastníka konania, ku ktorému malo podľa neho prísť tým, že nebol oboznámený s kreovaním rozkladovej komisie a s jej členmi, žalovaný poukázal na to, že takýto žalobný dôvod používa právny zástupca opakovane vo všetkých súdnych sporoch, v ktorých v mene nemocníc spoločnosti Svet zdravia a.s. žaluje úrad na rôznych súdoch SR a doteraz nebol na žiadnom z nich s týmto žalobným dôvodom

je dostatočné. Rovnako pri ukladaní výšky pokuty má prihliadnuť na závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov, čo aj urobil. V danom prípade pri ukladaní pokuty zvážil fakt, že hoci úmrtie pacientky nebolo dané do priamej súvislosti s pochybením, pochybenie v poskytovaní zdravotnej starostlivosti hodnotil žalovaný za závažné so závažnými následkami pre pacienta. Zistenými nedostatkami v poskytovaní zdravotnej starostlivosti na centrálnej JIS žalobca neprispel k zlepšeniu zdravotného stavu pacientky, hoci s ohľadom na známe skutočnosti (krvácanie, predčasné odlučovanie placenty, úmrtie plodu) musel byť vedomý možných následkov, ktoré môžu u takejto pacientky vzniknúť (aj to, že u pacientky môže nastať hemoragický šok, ktorý je už v istých štádiách nezvládnuteľný), a postupní signály preto, že sa pacientkin stav nevyvíja dobre mal počas celej hospitalizácie na centrálnej JIS.

IV. Konanie pred kasačným súdom

36. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej

Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.(§ 177 ods. 1 SSP)

zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

39. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisu, s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 S.s.p. dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozhodnutia. Najvyšší správny súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom v zásadnej otázke týkajúcej sa porušenia povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. zo strany žalobcu za správne a súladné so zákonom. K správnosti postupu a rozhodnutia správneho súdu kasačný súd uvádza nasledovné.

V. Právne posúdenie kasačným súdom

42. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 43. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.

45. V danej súvislosti kasačný súd dáva tiež do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/07, v ktorom ústavný súd konštatuje: „Ústavný súd SR už v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,

zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.

V zmysle ust. § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad okrem iného vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. a za podmienok ustanovených zákonom ukladá sankcie, podáva návrhy na uloženie sankcie, ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených

Výkonom dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa zisťuje, či táto bola správne poskytnutá a teda, či boli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Výkon dohľadu je teda osobitný proces upravený v piatej časti zákona č. 581/2004 Z. z., ktorý ustanovuje aj spôsob zisťovania skutkového stavu pri posudzovaní správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti úradom. Upravuje práva a povinnosti úradu ako i poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pričom zistené nedostatky úrad uvedie v protokole o dohľade. Pre odborné posúdenie poskytnutej zdravotnej starostlivosti úradom sa vyžaduje, aby najmenej jedna osoba oprávnená na výkon dohľadu na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti mala odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu (zák. č. 578/2004 Z. z.) v tých pracovných činnostiach, v ktorých majú vykonávať dohľad, najmenej päťročnú odbornú zdravotnícku prax (zák. č. 578/2004 Z. z.) v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.

V rozhodovacom procese úradu ako orgánu verejnej správy zistenie skutočného stavu veci a za tým účelom zisťovanie relevantných podkladov pre vydanie rozhodnutia patrí k jeho ťažiskovým povinnostiam v správnom konaní. Vykonávanie dokazovania patrí do výlučnej právomoci úradu, ktorý tiež rozhoduje o tom, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, nevykonanie navrhovaného dôkazu je však úrad povinný zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku). Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie je ovládané aj zásadou súčinnosti, rýchlosti a hospodárnosti konania, ktoré zásady konania majú rovnaké postavenie v procese správneho konania a žiadnu z nich nemožno považovať za primárnu zásadu ovládajúcu správne konanie.

Podľa uvedeného zákona je zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Vykonávanie dôkazov patrí do právomoci úradu ako správnemu orgánu, ktorý ich hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Úrad v rozhodnutí o uložení sankcie musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Okrem toho podľa názoru kasačného súdu pri konštatovaní protiprávneho konania t.j. postupe „non lege artis“ je nevyhnutné, aby bol postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti hodnotený „ex ante“ teda na základe poznatkov, ktoré mal lekár k dispozícii v čase svojho rozhodovania a toto musí z takéhoto záveru aj výslovne vyplývať.

50. Vychádzajúc z odôvodnenia krajského súdu ten k namietanému nedoplneniu dokazovania vypracovaním multiodborného znaleckého posudku a prizvaním znalca z odboru hematológia, tieto vyhodnotil ako neopodstatnené. Taktiež krajský súd nesúhlasil s námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave. Mal za to, že správne orgány oboch stupňov v preskúmavaných rozhodnutiach náležite odôvodnili, že za účelom posúdenia objektívnej deliktuálnej zodpovednosti žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dotknutej pacientke a za účelom posúdenia naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu, pred vydaním rozhodnutia o uložení sankcie, dôkladne vyhodnotili získané podklady pre rozhodnutie vo veci, pozostávajúce zo záverov vykonaného dohľadu nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, a dôkazov získaných v priebehu následného správneho konania o uložení pokuty. Konštatoval, že správne orgány oboch stupňov sa dostatočne vysporiadali aj s návrhmi žalobcu na doplnenie dokazovania v naznačenom smere (pribratie znalca z medicínskeho odboru hematológia a na vypracovanie multiodborového posudku), vrátane uvedenia dôvodov, pre ktoré v nadväznosti na výsledky

51. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správne orgány pri ukladaní pokuty o.i. vychádzali z protokolu č. 810/2016 o vykonanom dohľade na mieste zo dňa 17.02.2017, zo zápisnice č.810/2016 o prerokovaní námietok dohliadajúceho subjektu k protokolu o vykonanom dohľade ako aj podkladov pre vypracovanie protokolu o vykonanom dohľade, a to zo zdravotnej dokumentácie pacientky, z vyjadrenia žalobcu zo dňa 04.08.2016, ktoré obsahovalo vyjadrenie primára gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia zo dňa 03.08.2016, vyjadrenie službukonajúcej lekárky gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia zo dňa 10.08.2016, vyjadrenie primárky oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) zo dňa 03.08.2016. Vyjadrenia Mestskej polikliniky Sereď, s.r.o. zo dňa 05.08.2016 (obsahujúce vyjadrenie pacientkinej všeobecnej lekárky zo dňa 04.08.2016), vyjadrenie pacientkinho gynekológa zo dňa 08.08.2016, pitevný protokol č. PNRSL2016 0278 zo dňa 12.04.2016 z pitvy pacientky a pitevný protokol č. PNRSL2016 0281 zo dňa 12.04.2016 z pitvy pacientkinho mŕtvonarodeného dieťaťa.

Samotný nesúhlas žalobcu s odbornými závermi prizvaných osôb bez predloženia dôkazov spochybňujúcich ich správnosť nemôže viesť k záveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu. (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/37/ 2016) Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol oboznámený so závermi vykonaného dohľadu, taktiež bol počas správneho konania upovedomený o začatí správneho konania, pričom počas výkonu dohľadu a ani počas správneho konania nepredložil žiaden znalecký posudok a ani iný dôkaz, ktorým by vyvrátil, resp. spochybnil žalovaným zistený skutkový stav, okrem nesúhlasného stanoviska so závermi uvedenými v protokole č. 810/2016 a návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania počas správneho konania a to zadovážením odborného posudku z odboru hematológia a znaleckého posudku, ktorý by vec posúdil

Samotné spochybňovanie záverov odborných konzultantov žalobcu jeho argumentáciou samo o sebe nepostačuje na ich reálne spochybnenie. Poukazovanie žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Szd 3/2009 zo dňa 03.11.2009 v danom prípade neobstojí nakoľko, vychádza z iných skutkových okolností ako v prejednávanom prípade. V danej veci existovali dva rozdielne názory na porušenie povinnosti podporené existenciou dvoch diametrálne odlišných záverov v tejto veci medzi prizvanými odborníkmi na oblasť poskytovania zdravotnej starostlivosti, preto za účelom riadneho zistenia skutkového stavu bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. V prejednávanej veci nebola existencia odlišných odborných stanovísk úradom prizvaných odborných konzultantov zistená, práve naopak obaja vyhodnotili poskytovanie zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu pacientke za non lege artis, pričom žalobcova argumentácia nespochybnila uvedené zistenia a ani nebol zo strany žalobcu predložený dôkaz, ktorý by uvedené odborné závery prizvaných konzultantov spochybnil. Z uvedeného dôvodu neobstojí tvrdenie žalobcu o povinnosti žalovaného nariadiť znalecké dokazovanie, s prihliadnutím na to,

53. Podľa ust. § 197 S.s.p., správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti.

56. Z odvodnenia rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, že ten hoci sa výslovne k uvedenému návrhu žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania nevyjadril vychádzajúc z bodu 87 odôvodnenia jeho rozhodnutia nepovažoval nariadenie znaleckého dokazovania za potrebné a to z nasledovných dôvodov. Skutkový stav zistený správnymi orgánmi vyhodnotil ako dostatočný, pričom skonštatoval, že v rámci dohľadu ako aj následného správneho konania bolo zabezpečených pre konanie dostatok dôkazov, z ktorých logického vyhodnotenia bez akýchkoľvek pochybností je možné dospieť k záveru o nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke počas jej hospitalizácie na centrálnej JIS dňa 09.04.2016 od 13,20 hod do 19,55 hod, ako aj o príčinách, ktoré viedli k DIC a k hemoragickému šoku.

Z uvedených dôvodov kasačný súd neprisvedčil dôvodnosti kasačných námietok žalobcu o porušení jeho procesných práv a nesprávnom právnom posúdení zo strany krajského súdu. 57. Kasačný súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, ktorou namietal, že krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia používal medicínsku argumentáciu, ktorá nebola súčasťou spisu, ale až vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe, čím žalobca poukazoval na nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutí žalovaného a potrebu ich zrušenia, keďže mal za to, že tieto nie sú po odbornej medicínskej stránke dostatočné. Kasačný súd plne súhlasí s vyjadrením žalovaného obsiahnutým v bode 25 tohto rozhodnutia. K uvedenému dopĺňa. Kasačný súd obdobne ako krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí, nezistil, že by tieto trpeli vytýkaným nedostatkom absencie riadneho odôvodnenia, keďže dávajú účastníkovi konania odpoveď na skutkové a právne významné otázky.

. .“ Osobitná (rozkladová) komisia má postavenie poradného orgánu. Správny poriadok neupravil kreovanie týchto komisií. Vedúci ústredného orgánu štátnej správy v praxi postupujú podľa zásad na zriaďovanie a činnosť osobitných (rozkladových) komisií, schválených uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1211 z roku 2002. V zmysle týchto zásad môže byť komisia vedúceho ústredného orgánu štátnej správy jeho stálym odborným poradným orgánom, alebo takúto komisiu môže zriadiť aj ad hoc. Keďže správny poriadok jednoznačne zakotvuje, že vedúci ústredného orgánu štátnej správy rozhoduje na základe návrhu osobitnej komisie, treba dospieť k záveru, že osobitná komisia má len postavenie jeho poradného orgánu. Preto jej návrh na rozhodnutie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy nezaväzuje. V praxi nie je vylúčené, že vedúci ústredného orgánu štátnej správy rozhodne inak, ako mu navrhla rozkladová komisia.“ Alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/31/2011 zo dňa 18.04.2012 podľa ktorého .

Ako už bolo vyššie uvedené správny poriadok neupravuje kreovanie rozkladových komisií. Vychádzajúc z ust. § 23 ods. 1 písm. e) zák. č. 581/2004 Z.z. je v kompetencii predsedu úradu rozhodovať o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaných v prvom stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie. Podľa organizačného poriadku úradu (obvykle zverejnené na internetovej stránke úradu, pozn. kasačného súdu) čl. 2 bodu 2 písm. j) predseda úradu rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydanými v prvom stupni, a to na návrh ustanovenej poradnej komisie. Vychádzajúc z čl. 9 bodu 1 písm. e), bodu 2 Predseda úradu na zabezpečenie operatívnej koordinácie činnosti útvarov, objektívneho a kolektívneho posudzovania alebo spracovania návrhov na riešenie koncepčných otázok rozvoja, riadenia a hospodárenia zriaďuje poradné komisie predsedu úradu, pričom ich postavenie, úlohy, zloženie a spôsob rokovania poradných orgánov upravujú ich štatúty alebo iné vnútorné predpisy

59. Kasačný súd nesúhlasí ani s argumentáciou žalobcu, ktorou namietal, že krajský súd pripustil odôvodnenosť podanej správnej žaloby z dôvodu, že rozhodnutie o uloženej sankcii bolo veľmi stručné a teda nedostatočné, majúc za to, že týmto postupom sa krajský súd odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe NS SR, z ktorej je zrejmé, že pokiaľ je rozhodnutie z hľadiska nenáležitého odôvodnenia výšky pokuty nepreskúmateľné, je potrebné ho zrušiť. Kasačný súd k uvedenej námietke žalobcu konštatuje. Krajský súd v bode 91 odôvodnenia poukázal na to, že prvostupňový správny orgán uloženie výšky pokuty v hornej polovici maximálnej sumy pokuty stanovenej pre daný správny delikt dôvodil poukazom na zistené nedostatky v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi ako aj s poukazom na prijaté opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, pričom žalovaný doplnil úvahu o správnosti výšky pokuty vlastným konštatovaním, ktorým s prihliadnutím na zistené nedostatky túto vyhodnotil ako primeranú, preventívnu a výchovnú a pre žalobcu nelikvidačnú.

Z uvedeného nemožno vyvodiť, že by odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov bolo vo vzťahu k výške pokuty nepreskúmateľné, práve naopak z rozhodnutí je zrejmé, na základe akej správnej úvahy tieto dospeli k výške uloženej pokuty, keď zhodnotili závažnosť porušenia na základe zistených nedostatkov a to s ohľadom na následky ako i účel

rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Kasačný súd mal preukázané, že krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v jeho žalobe, kde ich jasným spôsobom vyhodnotil a následne uviedol, na základe akej právnej úvahy, podloženej ustanoveniami právnych predpisov, dospel k záveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu teda spĺňa zákonné náležitosti ustanovené v § 139 ods. 2 S.s.p rešpektujúc vyššie zmienenú judikatúru. Skutočnosť, že rozhodnutia, či už žalovaného alebo krajského súdu, nie sú odôvodnené podľa predstáv žalobcu, nemožno považovať za porušenie jeho práva na spravodlivý proces, ak sú založené na správnych logických a odborných úsudkoch a argumentoch a sú vydané v súlade so zákonom, čo v prejednávanom prípade splnené bolo. Pokiaľ sa aj krajský súd nezaoberal vyslovene všetkými žalobnými námietkami, v súlade s vyššie uvedeného, nemožno to považovať za porušenie žalobcovho práva na spravodlivé súdne konanie.

62. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi (sťažovateľovi), ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 168 S.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.