7Sžsk/113/2020

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením sp.zn. 29Sa/42/ 2019 - 83 zo dňa 28. septembra 2020 postupom podľa § 59 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo 7. februára 2019 č. GR ZVJS-d-12379/ 14-2019, ktorým postupom podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, správne konanie na základe žiadosti žalobcu zo 07. januára 2019 o priznanie starobného dôchodku bolo zastavené, nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa nezmenil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania v zmysle § 170 písm. a) SSP.2. Krajský súd v uvedenej právnej veci už raz rozhodol uznesením č.k. 29Sa/11/2019-49 zo dňa 12.6.2019, keď postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP predmetnú žalobu žalobcu odmietol ako neprípustnú pre neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky spočívajúci v predmete nepodliehajúcom súdnemu prieskumu, keď v danom prípade žalobca aj po výzve krajského súdu na odstránenie vady žaloby zotrval na označení napadnutého rozhodnutia, ktorým je prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a nie rozhodnutie vydané a právoplatné po podaní odvolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Sžsk/84/2019 zo dňa 25. septembra 2019 uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie dôvodiac, že je zrejmé, že žalobca prvostupňové správne rozhodnutie napadol odvolaním, o ktorom rozhodol odvolací správny orgán. Za takto preukázaného stavu mal krajský súd zvoliť jednoduchší a priamejší prístup vo vzťahu k žalobcovi v procese odstraňovania vád žaloby, prípadne žalobcu predvolať na informatívny výsluch a vhodným spôsobom ho poučiť a usmerniť tak, aby mu nevznikla ujma na jeho právach, prípadne právom chránených záujmoch.

§ 27 SSP preskúmať aj zákonnosť rozhodnutia GR ZVJS č. GR ZVJS-12379/33-13 zo dňa 05. apríla 2013 predložil tiež druhostupňové rozhodnutie ministra spravodlivosti SR č. 38532/ 2019-42 zo dňa 24.4.2019.

predmet súdneho prieskumu z prvostupňového rozhodnutia na druhostupňové rozhodnutie a vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k tomuto rozhodnutiu. V replike žalobca uviedol, že sa správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 7.2.2019, teda nie rozhodnutia odvolacieho orgánu v danej veci zo dňa 24.4.2019.

Krajský súd preto vychádzal z takto jasne prejavenej vôle žalobcu. Po tomto vyjadrení žalobcu však nastal logický rozpor medzi označením žalovaného, za ktorého na informatívnom výsluchu žalobca označil Ministerstvo spravodlivosti SR a označením preskúmavaného rozhodnutia, ktoré vydalo Generálne riaditeľstvo ZVJS. 6. Na základe uvedeného bol žalobca v záujme splnenia poučovacej povinnosti na pojednávaní dňa 28.8.2020 vyzvaný na odstránenie vady žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu, spočívajúcej v rozpore medzi označením žalovaného a označením preskúmavaného rozhodnutia s tým, že bol poučený, že pokiaľ v stanovenej lehote neodstráni vytýkaný rozpor krajský súd žalobu podľa § 59 ods. 3 SSP odmietne. Na pojednávaní bolo žalobcovi výslovne vysvetlené, že označenie rozhodnutia, ktoré žiada žalobca preskúmať, musí korešpondovať s označením žalovaného, t.j. ako predmet súdneho prieskumu môže byť označené len také rozhodnutie, ktoré bolo vydané označeným žalovaným. Po tomto poučení súdu žalobca dôrazne zotrval na svojom stanovisku, aby správny súd preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

5. Pokiaľ žalobca ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR a súčasne jednoznačne zotrval na tom, že napadnuté rozhodnutie vydalo GR ZVJS a neakceptoval procesný postup krajského súdu, ktorý neformálne pokračoval v konaní ďalej a nepožadoval od žalobcu formálnu opravu žaloby, potom krajský súd konštatoval, že nie je možné ďalej pokračovať v konaní, pretože existuje logický rozpor medzi označením žalovaného a označením napadnutého rozhodnutia, keď označenie žalovaného musí korešpondovať s označením napadnutého rozhodnutia. Uvedené náležitosti žaloby musia byť v súlade, aby bolo možné ďalej konať o prípadných vadách rozhodnutia, za ktoré by zodpovedal označený

Pokiaľ však žalovaný vôbec napadnuté rozhodnutie nevydal, v konaní nie je možné pokračovať. 6. Krajský súd na základe uvedeného konštatoval, že žaloba nemôže byť meritórne prejednaná. V danom prípade je vadou žaloby jej nezrozumiteľnosť, lebo žalobca si odporoval v tom, že na jednej strane ako žalovaného uviedol Ministerstvo spravodlivosti SR, ale na strane druhej ako napadnuté rozhodnutie označil rozhodnutie GR ZVJS. Tento rozpor je právne významný preto, že postihuje základné náležitosti správnej žaloby, a to označenie žalovaného a označenie napadnutého rozhodnutia (§ 202 ods. 1 písm. b) a c) SSP), ktoré sú vo vzájomnom

7. Krajský súd nemohol vykonať ďalšie procesné úkony ako tie, ktoré vykonal, aby žalobca odstránil vady žaloby a ako napadnuté rozhodnutie uviedol druhostupňové rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR. Žalobca bol riadne poučený podľa § 26 ods. 2 SSP o práve zvoliť si advokáta, resp. možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, a to napriek tomu, že samotný žalobca má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, čo je samo o sebe zárukou zabezpečenia jeho kvalifikovaného procesného postavenia ako účastníka konania. 11. Pokiaľ žalobca odmietol neformálne nazeranie súdu na náležitosti správnej žaloby ohľadom označenia napadnutého rozhodnutia a trval na označení takého napadnutého rozhodnutia, ktoré nevydal žalovaný, bolo možné uzavrieť, že na základe takejto žaloby nie je možné meritórne vec prejednať. 8.

Rovnako konštatoval klientelizmus senátu Najvyššieho súdu SR, ktorý už rozhodoval v inej jeho právnej veci. K právnej stránke uviedol, že podľa žiadneho ustanovenia SSP nie je možné súdom preskúmať odvolacie rozhodnutie. Odvolací orgán konal v súlade so zákonom, keď prvostupňové rozhodnutie potvrdil, ako mu to umožňuje § 59 Správneho poriadku. Aj z poučenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že toto je preskúmateľné súdom. Namietal, že za predmet pojednávania správny súd nesprávne označil odvolacie rozhodnutie, pričom napadnutým uznesením bola zrušená jeho žaloba, ktorou žiadal prieskum prvostupňového rozhodnutia. Tým, že na predvolaní na pojednávanie aj v napadnutom rozhodnutí súd označil prvostupňové rozhodnutie, dokázal, že ho žalobca správne označil. Žiadal zrušiť napadnuté uznesenie alebo zrušiť prvostupňové rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 7.2.2019. 9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.

11. Podľa § 5 ods. 5 SSP konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu. 12. Podľa § 59 ods. 1 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa §

15. Podľa § 60 SSP, správny súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Pri výsluchu správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť.

18. Z podkladov súdneho spisu vyplývajú chronologicky nasledujúce skutočnosti: - podaním z 30.4.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu GR ZVJS zo 7.2.2019 č. GR ZVJS-d-12379/14-2019, fotokópiu ktorého zároveň k predmetnej žalobe doložil vo forme prílohy, - rovnako doložil aj druhostupňové správne rozhodnutie zo 24.4.2019 č. 38532/2019-42, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené, pričom žalovaný správny orgán v podanej žalobe neoznačil, - krajský súd uznesením z 3.6.2019 č. k. 29Sa/11/2019-18, vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby, a to, aby uviedol označenie žalovaného, označenie konania, alebo veci, v ktorej sa domáha nápravy, deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi a zároveň ho krajský súd poučil o následku neodstránenia vád žaloby vo vyššie naznačenom smere spočívajúcom v odmietnutí podania postupom podľa § 59 ods. 3 SSP, - žalobca podaním z 10.6.2019 postupujúc podľa usmernenia vyplývajúceho z predmetného

žaloby, prípadne žalobcu predvolať na informatívny výsluch a vhodným spôsobom ho poučiť a usmerniť tak, aby mu nevznikla ujma na jeho právach, - žalobca sa dňa 19. decembra 2019 zúčastnil informatívneho výsluchu na krajskom súde, na ktorom na otázky súdu označil za žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR a zotrval na predmete prieskumu rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 7.2.2019, - žalobca v podaní doručenom krajskému súdu pri informatívnom výsluchu uviedol, že trvá na svojej žalobe, že žiada zrušenie rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 7.2.2019, - žalovaný doručil krajskému súdu vyjadrenie k žalobe žalobcu zo dňa 30.4.2019, na základe výzvy krajského súdu, v ktorej krajský súd označil ako predmet prieskumu rozhodnutie MS SR č. 38532/2019-42 zo dňa 24.4.2019, a takto ho označil aj žalovaný, - v podaniach zo dňa 14.4 2020 a 7.8.2020 žalobca opätovne poukázal na to, že sa podanou žalobou domáha preskúmania rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 7.2.2019 a nie rozhodnutia ministra spravodlivosti zo dňa 24.4.2019,

§ 59 ods. 3 SSP odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu GR ZVJS zo 7.2.2019. 19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konštatuje, že o preskúmaní spisového materiálu správneho súdu bolo zistené, že v obdobnej veci ako tej (s rovnakým sťažovateľom), ktorá je predmetom tohto konania, už rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“), preto s poukazom na § 464 ods. 1 SSP, kasačný súd plne poukazuje na rozhodnutie v konaní vedenom pod 7Sžsk/48/2020 zo dňa 29.7.2020. V uvedenom konaní Najvyšší súd SR ako kasačný súd vyhodnotil kasačné sťažnosti sťažovateľa a jeho argumentáciu za nedôvodnú. Kasačný súd sa v preskúmavanej veci v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom najvyššieho súdu konštatovaným v odôvodnení uznesenia zo dňa 29.7.2020, sp. zn. 7Sžsk/48/ 2020, a preto v príslušnom rozsahu z neho uvádza:

Aj napriek povinnosti správneho súdu posudzovať správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach neformálne, čo znamená, že nie je nevyhnutné, aby v týchto konaniach žalobca ako fyzická osoba naplnil všetky náležitosti správnej žaloby, v uvedenom prípade je nutné konštatovať, že podanie žalobcu je natoľko nezrozumiteľné, že z neho nie je zrejmé čoho sa týka, resp. čo ním žalobca

21. Kasačný súd tiež dáva do pozornosti, že konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej konanie súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je možné začať len na základe žaloby, a zároveň je na žalobcovi aby určil predmet prieskumu. 22. Žalobca síce namietal, že pri podaní žaloby voči rozhodnutiu GR ZVJS č. GR ZVJS- d-12379/14- 2018 zo dňa 06. septembra 2018 vychádzal z poučenia tam uvedeného, že toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa § 6 ods. 1 a 2 písm. c) SSP, ako aj § 84 ods. 6 zák. č. 328/2002 Z. z., avšak v predmetnom rozhodnutí GR ZVJS bol žalobca riadne poučený o možnosti podať voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, čo aj učinil. Prvostupňové rozhodnutie je preskúmateľné správnym súdom, ale len v spojení s druhostupňovým konečným rozhodnutím, o skutočnosti ktorej bol žalobca, ktorý má aj právnické vzdelanie, krajským súdom poučený, pričom zároveň bol poučený aj o možnosti právneho zastúpenia.

24. Kasačný súd ďalej k obsahu kasačnej sťažnosti (konštatovanie sťažovateľa o neodbornosti a klientelizme konajúcej sudkyne, ktorá vydala napadnuté uznesenie a klientelizme senátu Najvyššieho súdu SR a ďalšie nepatričné výrazy) poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18.05.2004). Kasačný súd konštatuje, že je potrebné trvať na dodržiavaní princípu zachovávania úcty k právam iných, ktorý má byť rešpektovaný všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci konania rešpektovali ľudskú dôstojnosť, občiansku česť i osobnosť ďalších účastníkov konania, ale i samotného vo veci konajúceho súdu tak vo svojich písomných, ako i verbálnych prejavoch.

25. Kasačný súd zároveň uvádza, že „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd námietky žalobcu proti uzneseniu krajského súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

28. Toto uznesenie kasačného súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.