7Sžsk/116/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:7017200829.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5Sa/29/2017
- IČS
- 7017200829
- Citované
- 5× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Nemocnica AGEL Košice-Šaca, a.s., so sídlom Lúčna č. 57, Košice-Šaca, IČO: 36168165, právne zastúpená advokátskou kanceláriou AKFU LEGAL, s.r.o., so sídlom Havlíčkova č. 11A, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova č. 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. k. ZS 804/00008/2016/R, č. spisu: 1752/ 52814/2017/923 zo dňa 30.6.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sa/29/2017-144, zo dňa 21.6.2020, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sa/29/2017-144, zo dňa 21.6.2020 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 5Sa/29/2017-144, zo dňa 21.6.2020 Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu žalobcu a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Prvostupňový správny orgán - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice rozhodnutím zo dňa 26.8.2016 č. ZS 804/00008/2016, číslo spisu 43760/2016/804, reg. Č. záznamu 87141/2016, žalobcovi podľa § 18 ods. 1 písm. b/ bod 1, §50 ods. 2 písm. a/ a § 64 ods. 2 písm. b/ a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z. uložil pokutu vo výške 2000 eur za porušenie § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, konkrétne porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Porušenie bolo zistené dňa 6.5.2016 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytnutím zdravotnej starostlivosti nebohému V. F., nar.
XXXX. Porušenie spočívalo v tom, že žalobca pacienta, ktorý bol predoperačne hodnotený ako rizikový s prítomnosťou závažného systémového ochorenia dňa 23.9.2015 t. j. deň po operácii na chirurgickej klinike, prepustil do ambulantnej starostlivosti predčasne. 3. Žalovaný v preskúmavanom rozkladovom rozhodnutí konštatoval, že účastník konania v stanovenej lehote podal písomné námietky k protokolu podľa § 47 zák. č. 581/2004 Z.z., pričom tieto vyhodnotil prvostupňový správny orgán v spolupráci s T.. Y.. T. N., Z.., ktorý vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 6.4.2016 zotrval na svojom pôvodnom stanovisku zo dňa 28.12.2015. Žalovaný sa s tvrdeniami účastníka uvedenými v rozklade a jeho doplnení sčasti stotožnil. Stotožnil sa s tvrdeniami ohľadom relevantnosti znaleckého posudku, ktorý v rámci prvostupňového správneho konania predložil účastník konania, vypracovaný znaleckou organizáciou MED-PRO-ORTO, s.r.o. so sídlom Košice, Tatranská 11, zo dňa 15.6.2016. Žalovaný ďalej konštatoval, že účastník však v rozklade a jeho doplnení neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by po odbornej medicínskej stránke vyvrátili zistenia prvostupňového správneho orgánu o nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, resp. by preukázali, že účastník konania poskytol zdravotnú starostlivosť správne.
4. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že v správnom konaní bolo preukázané, že zo strany žalobcu došlo k pochybeniu, ktoré je potrebné kvalifikovať ako porušenie § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti. Uvedené vyplýva z dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise, kompletnej zdravotnej dokumentácie pacienta, najmä však zo stanoviska T.. Y.. T. N., Z.., odborníka v medicínskom odbore chirurgia zo dňa 28.12.2015, ktorý konštatoval, že operácia bola správne indikovaná a prevedená, laboratórne výsledky nesvedčili pre hypokoagulačný stav a keďže pacient zomrel následkom vykrvácania a hemoragického šoku, kde evidentne krvácal z miesta operácie pri laparoskopickej operácii, príčinou smrti bolo vykrvácanie chirurgického charakteru pri pravdepodobne nerozpoznanom krvácaní počas alebo po operácii. Keďže na iných orgánoch dutiny brušnej neboli zistené známky krvácania, príčina krvácania bola chirurgická a nie hematologická.
Zároveň konštatoval, že v rámci dennej vizity v deň prepustenia bola u pacienta dokumentovaná kardio-pulmonálna kompenzácia, chýbajú však základné údaje takéhoto hodnotenia stavu a to hodnoty krvného tlaku a pulzu v lekárskom aj sesterskom dekurze v uvedený deň. Uvedené vyplýva aj zo stanoviska T.. Y.. E. C., H.., odborníčky v medicínskom odbore hematológia a transfuziológia zo dňa 20.12.2015, ktorá bola taktiež do konania prizvaná ako konzultantka, ktorá konštatovala správny postup pri zdravotnej starostlivosti v súvislosti s interným predoperačným vyšetrením, ako aj v súvislosti s perioperačnou antikoagulačnou liečbou, avšak zároveň dokumentuje, že záznamy o tlaku krvi v deň prepustenia v chorobopise pacienta absentujú, v tomto nie je uvedený čas podania Fraxiparinu, pričom prepúšťacia správa neobsahuje odporúčanie, ako má pacient ďalej postupovať ohľadom antikoagulačnej liečby.
5. Námietku žalobcu týkajúcu sa neakceptovania sa ním predloženého znaleckého posudku č. 25/2016, z ktorého vyplýva diametrálne odlišný záver v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti menovanému pacientovi a nevykonania ním navrhovaného dokazovania kontrolným znaleckým posudkom, resp. iným konzultantom, považoval správny súd za nedôvodnú. So záverom o poskytnutí zdravotnej starostlivosti správne sa nie je možné stotožniť, aj keď priebeh operácie bol štandardný a pacient sa cítil dobre a po operácii nemal žiadne komplikácie, pokiaľ zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva, že by v deň jeho prepustenia do ambulantnej starostlivosti boli uňho zisťované parametre, na základe ktorých by bolo možné kardio - pulmonálnu kompenzáciu konštatovať (tlak krvi, pulz, laboratórne vyšetrenia) so zohľadnením rizikovosti pacienta, ktoré skutočnosti nespochybňoval ani žalobca a znalecký posudok. Žalobcom boli predoperačne u pacienta potvrdené systémové ochorenia ako možné rizikové faktory v perioperačnom období, s tým, že všeobecne platí, že rizikových pacientov treba hospitalizovať dlhšie a je potrebné individualizovať postupy prepúšťania pacientov po operáciách aj pri jednoduchých výkonoch, pretože v chirurgii žiadne univerzálne
schémy neexistujú. 6. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Ako dôvod uviedol § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Podľa jeho názoru správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces najmä z dôvodu, že krajský súd nebral do úvahy, resp. nedostatočne zdôvodnil, prečo bol postup žalobcu pri emisii pacienta non lege artis, najmä v tom smere, že krajský súd nezaujal, obdobne ako správny orgán, dostatočne odôvodnené stanovisko k meritórnym výhradám, ktoré žalobca predniesol voči odbornému vyjadreniu
T.. Y.. T. N., Z.. Ďalej v tomto smere namietal nedostatočné odôvodnenie neakceptovania a následného nevysporiadania sa so závermi znaleckého posudku č. 25/2016, ktoré boli nahradené vlastnou úvahou správneho orgánu a krajského súdu. Namietal, že závery správneho súdu vychádzajú takmer výlučne z odborných stanovísk T.. N., a nie správneho orgánu. Správny súd si teda osvojil odborný názor bez toho, aby konfrontoval uvedené závery so zisteniami znaleckého posudku č. 25/2016 a objektívnymi okolnosťami prípadu a námietkami žalobcu, najmä, že budúcu komplikáciu v pooperačnom období s následkom smrti v čase prepustenia pacienta nebolo možné predpokladať. Odborné závery Y.. N. a znaleckého posudku sú diametrálne odlišné v otázke potrebnej dĺžky hospitalizácie pacienta.
Tieto nie sú odstrániteľné vlastnou úvahou správneho orgánu a správneho súdu. Preto bolo potrebné zabezpečiť odstránenie týchto diskrepancii kontrolným posudkom. Rozsudok správneho súdu bol teda vyhlásený predčasne, čím došlo k nesprávnemu a nedostatočnému zisteniu skutkového
stavu. K druhému sťažnostnému bodu (nedostatočné vysporiadanie sa so znaleckým posudkom ako dôkazným prostriedkom) uviedol, že správny orgán aj správny súd sa s rozdielnymi medicínskymi závermi odborného stanoviska T.. N. a znaleckého posudku mali vysporiadať napr. výsluchom znalca, resp. zabezpečiť kontrolný znalecký posudok.
Namietal tiež hodnotenie znaleckého posudku zo strany správneho súdu. Tvrdil, že hodnotenie relevantnosti záverov a okolností, za ktorých bol znalecký posudok vypracovaný, je výsostne odbornou otázkou. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že rozhodnutie predsedu žalovaného sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. 7. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 3.11.2020.
Neakceptoval tvrdenie žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutých administratívnych rozhodnutí a napadnutého rozsudku krajského súdu. S rozsudkom sa plne stotožnil a žiadal, aby kasačný súd kasačnej sťažnosti nevyhovel. 8. Najvyšší správny súd ako kasačný súd (§438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, po oboznámení sa so súdnym spisom zistil, že existuje dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku správneho súdu.
9. Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť rozhodnutie krajského súdu aj z dôvodu, že v konaní pred ním došlo k vadám uvedeným v § 440 ods. 1 písm. a/ až f/ a písm. j/ SSP. Dôvody vypočítané v týchto ustanoveniach majú procesnoprávny charakter. Ide najmä o vady, ktoré spočívajú v nesplnení v niektorej z podmienok konania a ktorých následkom je zmätočnosť rozhodnutia.
Ak je rozhodnutie krajského súdu postihnuté niektorou z týchto vád, kasačný súd zruší napadnuté rozhodnutie bez toho, aby sa zaoberal vecnou stránkou preskúmavaného rozhodnutia. Výpočet dôvodov zmätočnosti je taxatívny. 10.
Dôvody zmätočnosti možno vo všeobecnosti nazvať ako v zákone taxatívne vymedzené výhrady, ktoré predstavujú vážne procesné nedostatky a pre existenciu ktorých je potrebné rozhodnutie zrušiť bez ohľadu na to, či táto procesná vada (nedostatok) mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady vznikajú ako dôsledok neexistencie procesných podmienok v konaní (vady zmätočnosti podľa § 440 ods. 1 písm. a/ až d/ SSP) alebo ich zákon za vady zmätočnosti sám označuje (vady zmätočnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e/ a f/ a písm. j/ SSP). 11.
Zmätočnosť podľa § 440 ods. 1 písm. e/ SSP je daná v prípade, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo rozhodoval nesprávne obsadený krajský súd. V danom prípade kasačný súd zistil, že v konaní pred správnym súdom nastala vada v zmysle tohto ustanovenia, pretože vo veci rozhodoval neprávne obsadený krajský súd.
12. Právo na zákonného sudcu je zaručené v čl. 48 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred vybraných zásad (procesných pravidiel).
13. Súdna prax zaujala názor, že nesprávne obsadeným súdom je súd, ktorý nie je obsadený v súlade s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Okolnosť, či prejednanie a rozhodovanie veci krajským súdom prebehlo v zákonnom zložení, t. j. či bol krajský súd správne obsadený, je povinný správny súd sledovať z úradnej povinnosti a nedostatok v zložení súdu je podstatnou vadou konania.
14. Podľa § 23 ods. 1 SSP na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov. 15. Podľa § 23 ods. 2 SSP sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o: a) správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku, b) správnych žalobách v sociálnych veciach, c) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, d) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, e) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
16. Podľa § 30 druhá veta SSP ak sa správna žaloba súčasne týka konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b/ až d/, rozhodne o nej správny súd za primeraného použitia ustanovení upravujúcich konanie v týchto veciach, pričom použije úpravu pre žalobcu výhodnejšiu.
17. Z obsahu správnej žaloby a jej prílohy - preskúmavaného rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.6.2017 vyplýva, že predmetom správneho súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol rozklad účastníka konania a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty vo výške 2000 eur zo dňa 26.8.2016 za porušenie § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z.
Hoci žalovaným je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (§ 199 ods. 1 písm. f/ SSP), čiže sa jedná o žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, je zrejmé, že sa jedná súčasne aj o vec správneho trestania (§ 6 ods. 2 písm. b/ SSP), pretože žalobcovi bola v rámci administratívneho konania uložená pokuta za správny delikt.
18. Nie je vylúčené, že správna žaloba bude mať súčasne povahu viacerých typov správnych žalôb. V tomto prípade zákon ustanovuje normatívne riešenie v § 30 druhá veta SSP, zohľadňujúc účel správneho súdneho súdnictva tak, že sa použije tá úprava, ktorá je pre žalobcu výhodnejšia. Ak pri jednej žalobe je na rozhodnutie príslušný senát a pri druhej sudca, bude vo veci rozhodovať senát, pretože senátne rozhodovanie je pre účastníkov výhodnejšie. Pre daný prípad to znamená, že pokiaľ žaloba mala jednak charakter žaloby v sociálnych veciach z dôvodu označenia žalovaného, ale aj charakter žaloby vo veciach správneho trestania vzhľadom na predmet súdneho prieskumu, je potrebné postupovať podľa procesných ust. § 194 a nasl. SSP, teda konať o žalobe vo veciach správneho trestania.
19. Sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania len v prípadoch, ak sa jedná o priestupok (§ 23 ods. 2 písm. a/ SSP). Keďže v danej veci sa jednalo o žalobu vo veciach správneho trestania, ktorej predmetom nebolo rozhodnutie o priestupku, je nesprávny procesný postup správneho súdu, keď túto žalobu prejednal pred sudcom. Táto vada je na ujmu práv účastníkov konania, keď im bolo odopreté rozhodovanie troch sudcov v senáte. Uvedené predstavuje závažné procesné pochybenie, ktoré je možné odstrániť len zrušením touto vadou postihnutého rozsudku, zapísaním veci do senátneho registra a opätovným rozhodnutím veci v senáte. Splneniu podmienky správne obsadeného súdu nemôže byť na prekážku uplynutie lehoty na zapísanie veci do správne určeného registra podľa § 152 ods. 9 vyhl. č. 543/2005 Z.z. a uplynutie rovnakej lehoty stanovenej v príslušnom rozvrhu práce súdu. Teleologickým výkladom tejto právnej normy je možné dôjsť k záveru, že táto lehota sa aplikuje pri nesprávnych zápisoch do registrov v rámci jednotlivých senátov alebo sudcov navzájom, avšak nie v prípadoch, ak má byť splnená ústavná požiadavka správne
obsadeného súdu, t. j. ak namiesto sudcu má rozhodovať senát. 20. Záverom kasačný súd uvádza, že aj keď je viazaný sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 2 SSP), z ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (rozsudok NS SR sp.zn. 8Sžf/10/2013 a rozsudok sp.zn. 4Sž/168/1996), vyplýva výnimka zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), keď napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, na ktoré musí kasačný súd prihliadnuť bez ohľadu na to, či sťažovateľ takýto nedostatok rozhodnutia namietal, resp. mohol namietať, v tomto prípade porušenie zásady zákonného sudcu, ktorá je ústavným princípom (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR) a na ktorej dodržanie musia súdy prihliadať ex
offo. 21. Z uvedených dôvodov kasačný súd z úradnej povinnosti podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie bez toho, aby sa zaoberal vecnou stránkou preskúmavaného rozsudku a dôvodmi kasačnej sťažnosti.
Po odstránení vytýkanej vady správny súd opätovne vo veci rozhodne v senátnom zložení. 22. O nároku na náhradu trov tohto kasačného konania rozhodne správny súd v zmysle § 467 ods. 3 SSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. mája 2022