7Sžsk/117/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: E. Z. R., nar. XX.XX.XXXX bytom H. proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Račianska č. 71, Bratislava, o?preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a?justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia, so sídlom Bratislava, Šagátova č. 1 č.: GR ZVJS- d-12379/14-2020 zo dňa 15.1.2020, o?kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v?Žiline č.k. 29Sa/8/2020-142 zo dňa 28.9.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v?Žiline č.k. 29Sa/8/2020-142 zo dňa 28.9.2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

poriadku, ktoré žiadateľ napadol odvolaním zo dňa 11.11.2019, o ktorom odvolací orgán doposiaľ nerozhodol. Čo sa týka samotnej totožnosti veci, GR ZVJS uviedlo, že v oboch žiadostiach, t. j. zo dňa 11.1.2020 aj 9.10.2019 sa jedná o rovnaký nárok o starobný dôchodok, zhodu oprávneného žiadateľa v tej istej fyzickej osobe JUDr. Ladislava Sedláka a zhodu petitu, čo sa navrhuje, t. j. priznanie starobného dôchodku. V poučení bolo uvedené, že proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

za ukončenú. 4. Správny súd v napadnutom rozsudku vysvetlil, prečo ako so žalovaným konal s Generálnym riaditeľstvom ZVJS, hoci žalobca v žalobe ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR. Uviedol, že v danom prípade voči preskúmavanému rozhodnutiu nebolo prípustné odvolanie a preto v zmysle § 178 Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP) je žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie vydal, v danom prípade Generálne riaditeľstvo ZVJS. Keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach, ustanovenie § 202 ods. 2 SSP výslovne ukladá správnemu súdu posudzovať túto žalobu neformálne a preto správny súd ďalej vo veci konal aj bez tohto, aby vyžadoval formálnu opravu označenia žalovaného, keď z administratívneho spisu je nepochybné, kto je žalovaným orgánom v danej veci. Ďalej správny súd vyhodnotil samotnú zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia GR ZVJS a uviedol, že toto rozhodnutie je zákonné. Žalovaný mal povinnosť zastaviť správne konanie neskôr začaté podľa § 30 ods. 1 písm. f/ Správneho poriadku v spojení s § 84 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z.

rozhodnutia. Prípustnosť odvolania voči tomuto rozhodnutiu odvodil od § 145 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. a podľa § 53 Správneho poriadku. Ďalej uviedol, že Správny súdny poriadok v § 7 nestanovuje, že správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, proti ktorým nie je možné podať odvolanie. Mal za to, že správnu žalobu je možné podať aj pred tým, ako bolo v danej veci vydané rozhodnutie odvolacieho orgánu, čo je daný prípad. Ďalej namietal tvrdenie správneho súdu, že bolo preukázané, že správna žaloba bola podaná v čase, keď ešte nebolo o jeho odvolaní voči preskúmavanému rozhodnutiu rozhodnuté.

Došlo k porušeniu článku 19 Dohovoru č. 128, k porušeniu jeho procesného práva na spravodlivý proces a k nesprávnemu posúdeniu veci. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie alebo preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť GR ZVJS na ďalšie

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote a kasačná sťažnosť je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, pričom nebol viazaný sťažnostnými bodmi a zistil, že je ho potrebné zrušiť z nasledovných dôvodov: 8. Žiadosťou o priznanie starobného dôchodku zo dňa 11.1.2020, ktorá došla GR ZVJS 13.1.2020, domáhal sa žalobca priznania starobného dôchodku od 22.9.2003, na ktorý mu vznikol nárok dňom 14.10.1999 podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb.

Z tohto dôvodu považuje podanie podávateľa za neprípustné a danú vec za ukončenú. 9. Predmetom súdneho prieskumu žalobca učinil jednostupňové rozhodnutie vydané GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2020 zo dňa 15.1.2020, ktorým podľa § 30 ods. 1 písm. f/ Správneho poriadku zastavilo správne konanie na základe žiadosti žalobcu zo dňa 11.1.2020, nakoľko vo veci začal konať iný príslušný správny orgán. Žalobca súčasne v žalobe ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR.

11. Podľa § 30 ods. 1 písm. f/ Správneho poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (21.1.2020) správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak. Podľa § 30 ods. 2 Správneho poriadku proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c), f), g) a h) sa nemožno odvolať. Podľa § 7 písm. a/ SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba.

Túto námietku vyhodnotil ako dôvodnú. Je nesporné, že ako žalovaného žalobca v celom súdnom konaní uvádzal Ministerstvo spravodlivosti SR. Ide o orgán, ktorý sa žiadnym spôsobom nezúčastnil na konaní, v ktorom bolo preskúmavané rozhodnutie vydané.

náležitosti (k tomu pozri bližšie uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. augusta 2010, sp. zn. 2Sži/2/2010 <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=njzwwxzsgaytaxzsl5zxu2k7gi>). 14. V tejto súvislosti je však potrebné ozrejmiť hranice zásady iura novit curia pri určovaní žalovaného, pretože nie vždy bude povinnosťou správneho súdu vyhľadávať za žalobcu žalovaného, ktorý v konkrétnom konaní má disponovať pasívnou procesnou legitimáciou. Toto tvrdenie je podložené aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. mája 2013, sp. zn. 5Sži/8/2013 <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=njzwwxzsgaytix3sl44dix32mi>, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že: „ Hoci § 250 <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mjzgyzv6ojzfzygc4tbm5zgczrngi2ta> ods. 4 OSP kogentne definuje žalovaného v konaní o žalobe podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ako správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni, nie je povinnosťou súdu zisťovať namiesto žalobcu, ktorý správny orgán má byť žalovaný. Platí to pre prípady, kedy

V prípade, ak by správny súd konal so žalovaným, ktorý nie je procesne legitimovaný, bol by daný dôvod podania kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) ako nesprávne právne posúdenie veci v otázke pasívnej legitimácie s následkom zrušenia rozhodnutia krajského súdu v konaní o kasačnej sťažnosti podľa § 462 ods. 1 (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.

16. Zhrnúc vyššie uvedené, kasačný súd konštatuje, že je potrebné odlišovať situáciu, keď je žalovaný nesprávne alebo neúplne označený, avšak z okolností preskúmavaného správneho konania je jasné, že nesprávne označený žalovaný participoval na rozhodovaní veci a žalobca ho označil neznalý veci (napr. žalobca namiesto druhostupňového orgánu označí prvostupňový orgán, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie), kedy správny súd ex offo postupuje so žalovaným podľa zákonnej úpravy, od situácie, keď žalobca jasne a zrozumiteľne ako žalovaného označí orgán, ktorý sa žiadnym spôsobom nezúčastnil na správnom konaní, v ktorom bolo preskúmavané rozhodnutie vydané. Vtedy správny súd postupuje s označeným žalovaným, čo má za následok nedostatok jeho pasívnej procesnej legitimácie.

18. Ostatné sťažnostné námietky kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné. Čo sa týka námietky, že proti preskúmavanému rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie, a to s poukazom na § 145 ods. 1 zák. č. 100/1998 Zb. a § 53 Správneho poriadku, je nenáležitý odkaz na všeobecné ustanovenie § 53 Správneho poriadku, ktoré zakotvuje, že právo podať odvolanie má účastník konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Inak zákon ustanovuje práve § 30 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. f/ sa nemožno odvolať. Nenáležitý je taktiež odkaz aj na § 145 ods. 1 zák. č. 100/ 1988 Zb., keďže v danom prípade predmetom súdneho prieskumu nebolo rozhodnutie o dávke (starobného dôchodku), ale procesné rozhodnutie o zastavení správneho konania. 19. Čo sa týka ďalšej námietky, že je možné preskúmavať správne rozhodnutie pred tým, ako je rozhodnuté o odvolaní, ktoré voči nemu bolo podané, aj táto námietka je nedôvodná. Námietka nesúvisí s danou vecou, pretože predmetom súdneho prieskumu bolo jednostupňové

orgánu. 20. Ako neadekvátne a v rozpore so základnou zásadou slušnosti treba vyhodnotiť sťažnostné námietky, ktoré majú charakter invektív, osočovania a hrubého urážania konajúceho súdu a správneho orgánu. 21. Vzhľadom na zistenú vadu v označení žalovaného v napadnutom rozsudku kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie podľa § 462 ods. 1 SSP.

V Bratislave dňa 23. februára 2022