7Sžsk/123/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: AGS spol. s r.o., so sídlom v Prievidzi, Priemyselná č. 14, IČO: 31618375, právne zast.: JUDr. Milanom Ragasom, advokátom a konateľom WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., so sídlom v Banskej Bystrici, Dolná č. 6, IČO: 47257164, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 13. februára 2020, Číslo: 0005251002020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12. augusta 2020, č. k. 28Sa/5/2020-77, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12. augusta 2020, č. k. 28Sa/5/2020-77, sa mení tak, že rozhodnutie žalovanej zo dňa 13. februára 2020, číslo 0005251002020, sa zrušuje a vec sa jej vracia na ďalšie konanie. Žalobca má voči žalovanej nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.

Odôvodnenie

I.

Číslo: 0005251002020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách § 113 ods. 3 a § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. a § 240 ods. 1 a § 240 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 3. Poukázal, že reštrukturalizačné konanie žalobcu začalo dňa 02. 12. 2019 zverejnením uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. 11. 2019 o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku č. 232/2019. Ďalej uviedol, že požiadavka žalovanej voči žalobcovi vznikla až dňa 24. 12. 2019, t. j. právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní penále, v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 01. 2020, 9Sžsk/109/2019. Pohľadávka na penále nie je príslušenstvom istiny (nezaplateného poistného a príspevkov). Keďže podľa názoru krajského súdu pohľadávka na penále voči žalobcovi na základe rozhodnutia pobočky žalovanej vznikla počas reštrukturalizačného konania, neaplikoval sa na ňu právny režim § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ale sa na ňu aplikuje právny režim § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., t. j. ide o tzv. prednostnú pohľadávku, pričom skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie ani jemu predchádzajúce rozhodnutie pobočky žalovanej nie je možné považovať za nemajúce právny základ. 4. Záverom dodal, že keďže ku dňu vzniku vymáhanej pohľadávky na penále neexistovala zákonná prekážka, aby žalovaná predpísala žalobcovi penále za príslušné obdobie, krajský súd vyhodnotil správnu žalobu ako nedôvodnú a podľa § 190 SSP ju zamietol. 5. O trovách rozhodol tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v súdnom konaní nevznikli.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť prostredníctvom svojho právneho zástupcu. 7. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).

predpisov a mali byť primárne posudzované podľa zákona č. 7/2005 Z. z. Zákon č. 7/2005 Z. z. je vo vzťahu k zákonu č. 461/2003 Z. z. špeciálnym predpisom a v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorého sa aplikuje primárne špeciálny predpis /pred generálnym predpisom, je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. prednostne pred ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z., resp. aplikáciu ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. preferovať v prípade, ak upravujú v zásade totožnú oblasť právnych vzťahov ako ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. 9. Žalobca tiež poukázal na účel reštrukturalizácie a zmyslu zákona č. 7/2005 Z. z., pričom poukázal na tzv. legitímne očakávanie, v rámci čoho poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 10/04. Nezákonné predpísané penále z primárnej pohľadávky, ktorou je poistné za dotknuté obdobie, od ktorej sa predpísané penále odvíja, a to po začatí reštrukturalizačného konania, nemá a nemôže mať oporu v platnom práve, pretože celkom zjavne odporuje účelu zákona č. 7/2005 Z. z. a samotnej reštrukturalizácie,

vykonať iba do začatia reštrukturalizačného konania s ohľadom na skutočnosť, že primárna pohľadávka má nesporne charakter pohľadávky spadajúcej do obdobia pred reštrukturalizačným konaním žalobcu (§ 120 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.) má takýto charakter aj všetko na ňu viažuce sa príslušenstvo. Exekučný titul o predpísaní penále tak podľa názoru žalobcu nemal byť nikdy vydaný, resp. mal byť vydaný v období pred začatím reštrukturalizačného konania žalobcu, a ak už bol vydaný v rozpore s uvedeným, nemala by byť pohľadávka z takéhoto rozhodnutia vymáhateľná.

Pobočke žalovanej v zmysle § 240 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. zanikla povinnosť (možnosť) penále predpísať dňom 03. 12. 2019, kedy nadobudlo účinky začatie reštrukturalizačného konania voči žalobcovi.

11. Vo vzťahu k problematike charakteru penále ako pohľadávky na účely zákona č. 7/ 2005 Z. z. žalobca uviedol, že záver, že penále sa na účely reštrukturalizácie nepovažuje za príslušenstvo (ne)prihlásenej pohľadávky, považoval za zjavne rozporný s ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z. z. Penále predpísané rozhodnutím sa síce na prvý pohľad môžu javiť ako istina a pre účely konania pred Sociálnou poisťovňou, a pre konkrétne konania pred Sociálnou poisťovňou a následnou exekúciou sa za istinu považovať môžu, resp. by takýto náhľad na charakter predpísaného penále a priori nemusel spôsobovať aplikačné problémy. Pri úplnej aplikácii ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. je potrebné dospieť k záveru, že s ohľadom na právny vznik pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu je predpísané penále príslušenstvom primárnej pohľadávky, keďže je s primárnou pohľadávkou v akcesorickom

konania. Na všetko príslušenstvo primárnej pohľadávky po začatí reštrukturalizačného konania je potrebné aplikovať § 240 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., a takéto penále ako príslušenstvo nepredpisovať. V tomto smere opätovne žalobca poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 7/ 2005 Z. z., podľa ktorej splatnosť nemá absolútne žiaden vplyv na vznik pohľadávky podľa § 120 ods. 2 posledná veta. Z uvedeného sa žalobcovi javilo, že záver krajského súdu o tom, že pohľadávka je prednostnou pohľadávkou, je chybný a nemá oporu v právnych predpisoch a ich interpretácii vykonanej zákonodarným orgánom.

Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžsk/47/2017 a 9Sžsk/48/2017. 15. Záverom uviedol, že vývoj právnych názorov a postojov je prirodzený a nemožno tento zastaviť prílišným konzervatívnym nahliadaním na doslovné znenie niektorých vybraných ustanovení konkrétneho predpisu bez komplexného poňatia všetkých súvislostí, účelu a zmyslu všetkých dotknutých predpisov, a skutočnosťou, že zákonodarca nereflektuje každú jednotlivú spoločenskú zmenu a zmenu postoju spoločnosti a ustálených názorov súdov.

III.

Preto procesy, ktoré by ukončili tento postup, by nemali mať za následok ekonomickú ujmu Sociálnej poisťovne ako veriteľa, ktorý sa riadne a hospodárne stará o skoré a účelné vymáhanie pohľadávok. Navyše v dôsledku neplnenia zákonných povinností fyzických a právnických osôb sa Sociálnej poisťovni znižujú príjmy, čo má negatívny vplyv na úhradu dávok sociálneho

Penále je základným zákonom stanoveným právnym následkom nesplnenia zákonnej odvodovej povinnosti, t. j. jej nesplnenia včas, v správnej výške alebo nesplnenia vôbec. Pred predpísaním penále neexistuje žiadna povinnosť, ktorú by mohol účastník konania plniť a Sociálna poisťovňa pred právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutia, ktorým bolo penále predpísané, nemá žiadnu pohľadávku, ktorú by si mohla voči účastníkovi konania uplatňovať. Právo vymáhať predpísané penále vzniká na základe právoplatného a vykonateľného

Zotrvala na názore, že Sociálna poisťovňa je oprávnená predpísať penále aj po začatí reštrukturalizačného konania, a teda ide o prednostnú pohľadávku. K poukazu žalobcu na znenie § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom od 01. marca 2017 uviedla, že splatnosť pohľadávky nie je podmienkou okamihu vzniku pohľadávky iba zo súkromnoprávneho vzťahu, nie z verejnoprávneho vzťahu. Pohľadávka je v oblasti súkromného práva právo osoby - veriteľa požadovať od inej osoby - dlžníka konanie, či nekonanie, tzv. plnenie, v rámci záväzkového právneho vzťahu, ktoré je v určitej dohodnutej lehote splatné. Ide o reálne plnenie s konkrétnou majetkovou hodnotou, kde podľa tretej vety § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. nie je podmienkou vzniku pohľadávky splatnosť a je jednoznačná. Podľa štvrtej vety § 120 ods. 2 menovaného zákona vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku. O takomto práve možno hovoriť za splnenia určitých podmienok, ktorými sú

Ak by účelom zákonodarcu bolo ustáliť okamih vzniku pohľadávky bez ohľadu na splatnosť, aj pri pohľadávke z verejnoprávneho vzťahu, určite by túto skutočnosť vyjadril aj pre verejnoprávny vzťah, teda pre oba vzťahy, či súkromnoprávny, alebo verejnoprávny, bez rozlíšenia.

IV.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná. 23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

Právoplatný a vykonateľný exekučný titul predstavovalo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza z 02. decembra 2019, číslo: 1010860819, ktorým táto postupom podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod deviaty a § 240 zákona č. 460/2003 Z. z. predpísala žalobcovi za obdobie penále v sume 8.331,58 eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity, vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.

inak. 31. Podľa § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca.

32. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie 1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., na pokuty a na penále platia ustanovenia §

36. Podľa § 147 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. 37. Podľa § 113 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania. Inak návrh na povolenie reštrukturalizácie v rovnakej lehote uznesením odmietne; uznesenie súd doručí navrhovateľovi.

39. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

41. Najvyšší správny súd v súvislosti s prejednávaným prípadom poznamenáva, že predmetom rozhodovania obdobnej právnej otázky bolo rozhodovanie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 19SVs/1/2023, v rámci ktorého bola riešená otázka vymedzenia vzťahu medzi zákonom č. 461/2003 Z. z. a zákonom č. 7/ 2005 Z. z. v súvislosti s vymáhaním pohľadávky a vyhlásením reštrukturalizácie u totožného subjektu ako je žalobca. Vzhľadom na záväznosť právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Veľkého senátu najvyššieho správneho súdu v zmysle § 466 ods. 3 SSP, senát 6S odkazuje na odôvodnenie rozsudku zo dňa 13. 11. 2013, sp. zn. 19SVs/1/2023, v ktorom bolo vyslovené: „40. V súvislosti s vymedzením vzťahu medzi zákonom č. 461/2003 Z. z. a zákonom č. 7/ 2005 Z. z. je na prvom mieste potrebné uviesť, že zákon č. 461/2003 Z. z. vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu

Sociálna poisťovňa teda v prípade omeškania s riadnym a včasným platením poistného a povinných príspevkov zo strany príslušného subjektu pristupuje k predpisu penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové

41. Právna situácia sa však zásadne zmení, ak na poistenca dopadnú účinky zákona č. 7/2005 Z. z., ktorého predmet spočíva v úprave riešenia úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. Zákonodarca v osobitnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 7/2005 Z. z. vymedzil účel menovaného zákona ako usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v prípade jeho úpadku, a to formou reštrukturalizácie jeho podniku alebo generálnou exekúciou jeho majetku. Spoločným znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je uspokojenie veriteľov dlžníka v čo najvyššej miere a podľa možností v čo najkratšom čase. Rozdeľujúcim znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je hľadisko zachovania podniku dlžníka s tým, že v prípade reštrukturalizácie je zachovanie podniku dlžníka základným predpokladom úspechu reštrukturalizácie. Naproti tomu v konkurze spravidla pôjde o rýchle ukončenie prevádzkovania podniku dlžníka a následný rozpredaj majetku dlžníka za účelom kolektívneho

42. Vo vzťahu k samotnej reštrukturalizácii možno uviesť, že sa jedná o osobitný druh civilného konania, v ktorom si veritelia vymáhajú svoje pohľadávky, slúži na ekonomické ozdravenie podnikateľských subjektov, ktorým umožňuje zbaviť sa časti dlhov.

2012). Rovnako v tomto smere možno poukázať na rozsudok veľkého senátu najvyššieho súdu z 27. januára 2021, sp. zn. 1Vs/3/2020, podľa ktorého cit.: „ (. . .) Za týmto účelom sa v prísne formalizovanom a transparentnom procese upravenom predmetným zákonom (zákon č. 7/2005 Z. z.; pozn.) zisťuje majetok dlžníka, jeho záväzky a tiež spôsobilosť opätovného začlenenia dlžníka do trhového prostredia a pokračovania jeho podnikania, pri čo najvyššej miere splatenia minulých záväzkov (a priebežného uspokojovania nových).

43. Za takého stavu sa potom aj vyššie zmieňovaná aplikácia § 147 (aj v spojení s § 241 ods. 1) zákona č. 461/2003 Z. z. javí čo do možného súbehu so zákonom č. 7/2005 Z. z. ako menej relevantná, nakoľko v priebehu reštrukturalizácie a schválení reštrukturalizačného plánu dochádza v zmysle schváleného reštrukturalizačného plánu k úprave vzniku, zmene alebo zániku práv a záväzkov osôb v ňom uvedených, ako aj k úprave rozsahu a spôsobu uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka, napríklad dôjde ku zmene pohľadávok veriteľov, najmä k predĺženiu lehoty ich splatnosti alebo k ich čiastočnému odpusteniu, alebo k ich uznaniu za nevymáhateľné (§ 135 ods. 2 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z.). Vzhľadom na takto vymedzené skutočnosti možno uzavrieť, že na účely výkonu sociálneho poistenia je síce kľúčovým a všeobecným právnym predpisom zákon č. 461/2003 Z. z., avšak v prípade, ak do oblasti sociálneho poistenia vstúpi tzv. iná právna skutočnosť, v tomto konkrétnom prípade začatie

44. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že pre účely tohto konania je žiadúce vymedzenie dvoch základných typov pohľadávok, ktorými najčastejšie „disponujú“ jednotliví veritelia. Pokiaľ má veriteľ záujem na (aspoň čiastočnom) uspokojení svojej pohľadávky v rámci reštrukturalizácie, je povinný uplatniť ju v reštrukturalizačnom konaní riadne a včas podanou prihláškou. V tomto smere je kľúčové ustanovenie § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., podľa ktorého cit.: „Ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.“ Tento typ pohľadávok predstavuje podstatnú skupinu pohľadávok; jedná sa o pohľadávky, ktoré primárne vznikli do zverejnenia uznesenia súdu o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku s tým právnym následkom, že ak si

§ 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., podľa ktorého cit.: „Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.“ Jedná sa o pohľadávky, ktoré sa nemusia uplatňovať prihláškou, na tieto pohľadávky nepôsobia právne účinky začatia ani povolenia

Praha: C. H. Beck, 2021, s. 956-960). 45. V predmetnej veci Okresný súd Trenčín uznesením z 26. novembra 2019, sp. zn. 38R/ 4/2019 začal voči žalobcovi reštrukturalizačné konanie (uznesenie zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 02. decembra 2019) a uznesením z 27. decembra 2019, sp. zn. 38R/4/2019 v prvej výrokovej vete uznesenia povolil reštrukturalizáciu žalobcu (uznesenie zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 07. januára 2020).

V režime zákona č. 461/2003 Z. z. je zásadným pojmom splatnosť pohľadávky, na čo poukazoval aj najvyšší súd v rozsudku z 18. decembra 2013, sp. zn. 9Sžso/36/2012, ktorý s odkazom na § 147 (v spojení s § 241 ods. 1) a § 148 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. uviedol, že menovaný zákon cit.: „určuje povinnosť zamestnávateľa platiť poistné a ustanovuje aj jeho splatnosť.

V tomto smere možno tiež poukázať na dôvodovú správu k zákonu č. 377/2016 Z. z. účinnému od 01. marca 2017, novelizujúcemu zákon č. 7/2005 Z. z., ktorá v osobitnej časti k bodu 13 (§ 120 ods. 2) uvádzala, že cit.: „Podnety aplikačnej praxe signalizujú, že „starý dlh“ a „nový dlh“ dlžníka nie je úplne jasne rozlíšiteľný. Na rozdiel od konkurzu, kde vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka má za následok splatnosť všetkých záväzkov dlžníka, pri reštrukturalizácii jej povolením takýto následok nenastáva. To vedie aplikačnú prax k (síce nie častým, ale aj tak významným) nesprávnym záverom, že do reštrukturalizácie sa so svojimi pohľadávkami majú prihlasovať len takí veritelia, ktorí v čase povolenia reštrukturalizácie majú pohľadávky splatné a tie ktoré nie sú splatné sa do reštrukturalizácie majú prihlasovať ako pohľadávky, ktorých vznik je viazaný na podmienku (t. j. ako podmienené). Splatnosť pohľadávky však nie je podmienka vzniku pohľadávky a teda správny postup pre rozlíšenie „starého“ a „nového dlhu“ (v reštrukturalizácii prezentovaného inštitútom prednostnej pohľadávky) sú výlučne skutkové

46. Z uvedeného a najmä z poslednej vety dôvodovej správy (za spojkou „a“), čo v podstate zodpovedá legislatívnemu textu obsiahnutému v § 120 ods. 2 veta posledná zákona č. 7/2005 Z. z. („Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.“) je potom zrejmé, že zákonodarca oddeľuje a teda rozlišuje dva pojmy, a to splatnosť pohľadávky (poistného) a vznik pohľadávky s tým, že na účely určenia výšky penále je rozhodujúcim faktorom poznanie presného dátumu splatnosti poistného a povinných príspevkov, nakoľko nasledujúcim dňom sa dostáva fyzická, respektíve právnická osoba do omeškania s platením poistného a povinných príspevkov, ktorej skutočnosti následne zodpovedá zo strany Sociálnej poisťovne predpis penále tak ako to predpokladá vyššie citované ustanovenie § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Z ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. následne vyplýva, že pre vznik verejnoprávnej pohľadávky v režime zákona č. 7/2005 Z. z. nie je rozhodný okamih, kedy žalovaná uloží fyzickej osobe

Vznik pohľadávky na penále sa potom viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú konkrétna výška poistného a povinných príspevkov za príslušné obdobie, dátum splatnosti poistného a povinných príspevkov, nesplnenie povinnosti riadne a včas predpísané poistné a povinné príspevky zaplatiť, trvanie omeškania so zaplatením poistného a povinných príspevkov (plynutie času) a percentuálna sadzba stanovená za každý deň omeškania, pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky. V predmetnej veci poistné a povinné príspevky za mesiac december 2018 boli splatné 26. marca 2019, dňom nasledujúcim (t. j. 27. marca 2019) sa dostal žalobca do omeškania, poistné a povinné príspevky boli zo strany žalobcu uhradené dňa 04. apríla 2019, teda žalobca sa dostal do omeškania so zaplatením poistného a povinných príspevkov celkovo v rozsahu deväť (9) dní, čomu zodpovedalo vypočítané penále vo výške 49,96 eur pri zákonom stanovenom penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné

. .) Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov (. . .)“]. Odhliadnuc od toho, ako je tento inštitút pomenovaný, najvyšší správny súd má za to, že penále má povahu sankčného úroku postihujúceho dlžníka s plnením svojej povinnosti s tým, že jeho právna existencia a súčasne aj samotná výška je plne závislá od právnej existencie primárnej pohľadávky - poistného a povinných príspevkov, t. j. sleduje jej osud.

na jednej strane a penále na strane druhej je vzťahom z pohľadu penále determinovaný akcesoritou, keď samotná existencia (a následne aj samotná výška) penále v prvom rade závisí od existencie svojho „právneho základu“, majúcim v tomto konkrétnom prípade podobu včas neuhradeného poistného, prípadne povinných príspevkov.

Je síce pravdou, že ustanovenie § 240 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2004 upravovalo možnosť Sociálnej poisťovne odpustiť na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby a právnickej osoby povinnej odvádzať poistné v odôvodnených prípadoch povinnosť zaplatiť penále alebo znížiť penále, ak tieto osoby zaplatili dlžné sumy poistného najneskôr v deň podania tejto žiadosti a v období odo dňa doručenia žiadosti do dňa vydania rozhodnutia o žiadosti, odvádzali poistné včas a v správnej sume, avšak táto (diskrečná) právomoc bola Sociálnej poisťovni odňatá zákonom č. 721/2004 Z. z. účinným od 01. januára 2005.

penále. V neskoršom období už sám zákonodarca prostredníctvom inštitútu tzv. generálneho pardonu upravoval v niekoľkých časových štádiách odpustenie povinnosti zaplatiť penále s tým, že (s výnimkou § 293bj zákona č. 461/2003 Z. z.) už Sociálna poisťovňa nedisponuje diskrečnou právomocou čo do rozhodnutia o tom, či uloží povinnosť zaplatiť penále, alebo nie (pozri § 293ap, § 293bl, prípadne pomerne aktuálny generálny pardon upravený v § 293fz zákona č. 461/2003 Z. z.). To, že penále upravené v zákone č. 461/2003 Z. z. nemožno chápať ako súčasť správneho trestania možno nepriamo odvodiť aj od ďalšej skutočnosti vychádzajúcej zo samotnej definície správneho trestania ako činnosti orgánov verejnej správy v rámci vyvodzovania administratívno-právnej zodpovednosti vyjadrujúcej vzťah medzi páchateľom správneho deliktu (vo všeobecnom ponímaní) na jednej strane a štátom, respektíve štátom reprezentovaným subjektom (tu Sociálna poisťovňa) na strane druhej.

Navyše penále upravené v § 240 a v § 241a zákona č. 461/2003 Z. z. plnia obdobnú funkciu - postihujú dlžníka, ktorý je v omeškaní s riadnym a včasným platením poistného a povinných príspevkov (§ 240), prípadne príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (§ 241a). Podľa názoru najvyššieho správneho súdu má navyše penále na rozdiel od sankcie skôr kompenzačný charakter, prostredníctvom ktorého sa kompenzuje ekonomická ujma, ktorá vznikla na verejnom rozpočte tým, že nebolo poistné zo strany fyzickej osoby, alebo právnickej osoby zaplatené riadne a včas. V tomto smere možno podporne odkázať na rozsudok veľkého senátu najvyššieho správneho súdu z 27. septembra 2023, sp. zn. 1SVs/5/2022 (bod 31), podľa ktorého cit.: „Ustanovenie § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. viaže penále výlučne na neodvedenie poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v určenej lehote vôbec alebo v správnej výške. Podľa citovaného ustanovenia je sadzba penále určená na 0,05% denne, teda 18,25 až 18,3% ročne, a určuje sa výlučne z dlžnej sumy (teda zo sumy poistného, s ktorého odvedením je povinná osoba v omeškaní).

Ide teda dôsledne len o obdobie, počas ktorého žalovaná nemá v príslušnom fonde (§ 158 cit. zák.) k dispozícii finančné prostriedky z poistného, pretože ich stále má u seba (a podľa okolností užíva) povinná osoba. Podľa veľkého senátu tak penále podľa citovaného ustanovenia predstavuje osobitný kompenzačný inštitút, ktorý má kompenzovať ujmu Sociálnej poisťovne a prospech povinnej osoby z oneskoreného zaplatenia poistného. (.

Skutočnosť, že penále nebolo predpísané rozhodnutím, nebráni Sociálnej poisťovni jeho riadnemu vyčísleniu a prihláseniu v podobe pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní. Bez rozhodnutia o predpísaní penále dlžník nemá sankcionovateľnú právnu povinnosť penále zaplatiť, avšak v prípade dopadu účinkov zákona č. 7/2005 Z. z. na konkrétny prípad podľa názoru súdu niet prekážky, ktorá by bránila Sociálnej poisťovni uplatneniu takejto pohľadávky prihláškou v reštrukturalizačnom konaní. Najvyšší správny súd zároveň zdôrazňuje, že na účely výkonu sociálneho poistenia a mimo rámca reštrukturalizačného konania je stále kľúčovým právnym predpisom zákon č. 461/2003 Z.- z. vrátane jeho ustanovenia § 240 v spojení s § 178 ods. 1 písm. a/ bod deviaty). 50. Žalobca ďalej na podporu svojich tvrdení odkazoval na závery plynúce z rozsudku najvyššieho súdu z 23. mája 2017, sp. zn. 1Sžf/2/2016 (bližšie pozri bod 15 tohto rozsudku), ktorého závery si následne osvojil aj veľký senát najvyššieho súdu v rozsudku z 27. januára 2021, sp. zn. 1Vs/3/2020.

(penále / úrok z omeškania) je determinovaný ich verejnoprávnou povahou, a teda pohľadávky vzniknuté na ich základe majú verejnoprávnu povahu. Potom za účelom zabezpečenia jednoty výkladu s dôrazom na spoločný znak oboch druhov pohľadávok bolo potrebné zohľadniť aj závery plynúce z rozsudku označeného žalobcom a následne čo do materiálnej podstaty aj potvrdeného veľkým senátom najvyššieho súdu rozsudkom z 27. januára 2021, sp. zn. 1Vs/3/

42. V prerokúvanej veci, Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 26. novembra 2019, sp. zn. 38R/4/2019 začal voči žalobcovi reštrukturalizačné konanie (uznesenie zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 2. decembra 2019) a uznesením zo dňa 27. decembra 2019, sp. zn. 38R/4/2019 v prvej výrokovej vete uznesenia povolil reštrukturalizáciu žalobcu (uznesenie zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 7. januára 2020). Z uvedenej a medzi účastníkmi nespornej skutočnosti vyplýva, že všetkým pohľadávkam, ktoré vznikli do začatia reštrukturalizačného konania, t. j. v danom prípade do 2. decembra 2019, prislúchala zo strany veriteľov prihlasovacia povinnosť. Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza rozhodnutím zo dňa 2. decembra 2019, Číslo: 700-1010860819-GC04/19 predpísala za obdobie január 2019,

jún 2019 (dátum: 30. 07. 2019), júl 2019 (dátum: 30. 08. 2019), august 2019 (dátum: 30. 09. 2019), september 2019 (dátum: 30. 10. 2019) a október 2019 (dátum: 02. 12. 2019).

príspevky. V súlade s právnym názorom uvedeným v rozsudku Veľkého senátu najvyššieho správneho súdu zo dňa 13. 11. 2023 možno konštatovať, že pohľadávka žalovanej vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania a žalovaná si ju podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. mala prihlásiť do reštrukturalizácie žalobcu.

rozhodnutia. 44. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.

45. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.