7Sžsk/126/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:3018200219.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 14Sa/22/2018
- IČS
- 3018200219
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. Č.. XXX, právne zastúpený Mgr. Martinom Paškalom, advokátom so sídlom Záhradnícka č. 27, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného SPOU-PO-PK-13/2018 zo dňa 7.5.2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/22/2018-111 zo dňa 3.9.2020, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/22/2018-111 zo dňa 3.9.2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej ako „krajský súd“, resp. „správny súd“) rozsudkom č. k. 14Sa/22/2018-111 zo dňa 3.9.2020 zrušil rozhodnutie žalovaného č. SPOU-PO-PK-13/ 2018 zo dňa 7.5.2018 (ďalej ako „preskúmavané rozhodnutie“) a rozhodnutie č.p.
SPOU- OSZ-45051-19/2017-VZ zo dňa 15.8.2017 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Preskúmavaným rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia, sekcie riadenia ľudských zdrojov (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“). Prvostupňový správny orgán rozhodol o odňatí výsluhového dôchodku žalobcovi podľa § 143t ods. 3 z.č_ 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon č. 328/2002 Z.z.“) od 18.02.2011 s tým, že jeho výplatu zastavil od 01.08.2017. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 20.10.2010 po skončení služobného pomeru, ktorý skončil dňom 19.10.2010. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal žiadosť o priznanie starobného
dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. dňa 18.02.2011, týmto dňom mu nárok na výsluhový dôchodok zanikol. 3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo vydané v intenciách príslušných ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. a výsluhový dôchodok bol žalobcovi odňatý a jeho výplata zastavená zákonným spôsobom. Konštatoval, že žalobcovi dňom podania žiadosti o starobný dôchodok zanikol nárok na priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona podľa § 143t ods. 3 č. 328/ 2002 Z. z., čo znamená, že rozhodnúť o priznaní starobného dôchodku za celkovú dobu dôchodkového poistenia, tzn. za dobu služobného pomeru hasiča a za civilnú dobu dôchodkového poistenia je v plnej kompetencii Sociálnej poisťovne, ústredia, tak ako jej to vyplýva z ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“).
4. Krajský súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu, že prvostupňový správny orgán v jeho prípade postupoval inak ako v obdobných prípadoch jeho kolegov, ktorým tiež odňal výsluhový dôchodok z rovnakých dôvodov ako jemu, ale po podaní odvolaní svoje rozhodnutia zrušil autoremedúrou a doposiaľ o odňatí výsluhového dôchodku nerozhodol.
Správny súd vyhodnotil, že v danom prípade bola porušená zásada legitímnych očakávaní účastníka správneho konania. Správny súd konštatoval, že podstata precedenčnej zásady (zásada materiálnej rovnosti účastníkov konania, zásada legitímnych očakávaní) spočíva v tom, aby v rámci rozhodovacej činnosti správnych orgánov nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch.
5. Správny súd tiež poukázal na zmenu právnej úpravy v čase rozhodovania súdu o žalobe. Uviedol, že zákonom č. 466/2019 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.01.2020 do zákona č. 328/ 2002 Z. z. zavedené ustanovenie § 143ak ods. 1, podľa ktorého sa ustanovenie § 143t ods. 1, 2 a 3 od 01.01.2020 nepoužije. Podľa správneho súdu odňatie výsluhového dôchodku prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 15.08.2017, potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 07.05.2018, zakladá skutkový stav, ktorý by bolo možné subsumovať pod ustanovenie § 143ak ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., platného v čase rozhodovania o žalobe správnym
súdom. Odňatie výsluhového dôchodku za situácie, keď sa ustanovenie § 143t ods. 1, 2 a 3 (s účinnosťou od 01.01.2020) nepoužije, už nemá oporu v zákone. 6. S poukazom na uvedené správny súd uzavrel, že žalovaný a prvostupňový správny orgán svojim postupom zaťažili svoje konanie a rozhodovanie vadou nezákonnosti, ktorá viedla k zrušeniu žalobou napadnutých rozhodnutí.
7. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu včas podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
8. Sťažovateľ sa nestotožnil s právnym názorom súdu, že konanie a rozhodovanie bolo zaťažené vadou nezákonnosti. Trval na tom, že postupoval správne, čo dostatočne zdôvodnil v oboch rozhodnutiach. Žalobca v tejto súvislosti podrobne poukázal na celý priebeh správneho konania. 9.
Sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/65/ 2015 zo dňa 30.11.2016 (v spojení s doplňujúcim rozsudkom najvyššieho súdu sp.zn. 9So/
65/2015 zo dňa 29.3.2017). Predmetným rozsudkom bolo rozhodované v konkrétnej veci, kde účastníkmi bol žalobca a sociálna poisťovňa vo veci výšky starobného dôchodku žalobcu. Žalovaný uviedol že nemôže prehliadať existenciu právoplatného rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré konštatuje zánik nároku na jeho výsluhový dôchodok, a napriek tomu tento výsluhový dôchodok žalobcovi naďalej vyplácať. Žalovaný konštatoval, že vo veci žalobcu postupoval v súlade so zákonom a záväzným právnym názorom vysloveným v konkrétnej veci žalobcu v uvedenom rozsudku.
10. S poukazom na príslušnú právnu úpravu sťažovateľ uviedol, že hasičovi, ktorý skončil služobný pomer v období od 1.1.2008 do 31.12.2010 a požiada o priznanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z., dňom podania takejto žiadosti zaniká nárok na výsluhový dôchodok. V prípade, ak je dostatočne preukázané, že nárok na dávku výsluhového zabezpečenia zanikol, je zákonnou povinnosťou žalovaného konať práve za úradnej moci. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na to, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 481019 7050 0-I zo dňa 18.10.2017, bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok v plnej sume aj so zhodnotením doby trvania služobného pomeru hasiča, vrátane poukázania nedoplatku na starobnom dôchodku, pričom žalovaný zároveň v súlade s § 143k ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z. previedol poistné na dôchodkové poistenie, ktoré odvádzal žalobca a jeho služobný úrad.
11. Sťažovateľ tiež poukázal na žalobné námietky žalobcu, s ktorými sa nestotožnil, najmä týkajúcich sa poradia podania žiadosti o výsluhový dôchodok a starobný dôchodok ako relevantnej skutočnosťou pre možnosť uplatnenia § 143t zákona č. 328/2002 Z.z. a žalobcom tvrdenej retroaktivity vydaných rozhodnutí. Zotrval na tom, že preskúmavané rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie boli vydané v súlade s platnou a účinnou právnou normou § 143t z. č. 328/2002 Z.z. 12. Žalobca sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 5.11.2020.
Uviedol, že rozsudok krajského súdu považuje za správny, spravodlivý, vec po skutkovej a právnej stránke bola správnym súdom dostatočne zistená a správne vyhodnotená. Žalobca kasačnému súdu navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú a úspešnému žalobcovi priznať náhradu trov kasačného konania vo výške 100%.
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, po oboznámení sa so súdnym spisom, ktorého súčasťou bol administratívny spis a dôvodmi kasačnej sťažnosti zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná a rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť z nasledovných dôvodov:
14. V danej veci je predmetom prieskumu odvolacie rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu, odboru sociálneho zabezpečenia zo dňa 15.8.2017, ktorým bol žalobcovi odňatý výsluhový dôchodok od 18.2.2011 podľa § 105 ods. 6 a 11 s poukázaním na § 143t ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečí policajtov a vojakov v znení účinnom ku dňu vydania tohto rozhodnutia a zároveň sa jeho výplata zastavila od 1.8.2017. Medzi účastníkmi nebol sporný skutkový stav: - žalobcovi skončil služobný pomer príslušníka Hasičského a záchranného zboru dňom dovŕšenia dôchodkového veku dňa 19.10.2010, - žiadosťou doručenou prvostupňového orgánu žalovaného dňa 19.11.2010 žalobca požiadal o priznanie výsluhového dôchodku, - žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok rozhodnutím zo dňa 19.1.2011 odo dňa
20.10.2010, rozhodnutie zostalo právoplatné, - žalobca žiadosťou zo dňa 18.2.2011 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie dôchodku, uvedená informácia bola doručená žalovanému zo strany Sociálnej poisťovne dňa 7.7.2017, - výzvou zo dňa 18.7.2017 žalovaný vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k zisteniam žalovaného a k podkladom rozhodnutia vo veci odňatia priznaného výsluhového dôchodku. Žalobca sa vyjadril tak, že na jeho priznaný výsluhový dôchodok sa § 143t ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. nevzťahuje,
- následne žalovaný vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi odňatý výsluhový dôchodok podľa § 143t ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia odo dňa podania žiadosti o starobný dôchodok, teda od 18.2.2011, - z dôvodu , že výsluhový dôchodok bol žalobcovi naposledy vyplatený za mesiac júl 2017, bola podľa § 105 ods. 11 cit. zákona výplata výsluhového dôchodku zastavená od 1.8.2017, - na základe podaného odvolania druhostupňový správny orgán (žalovaný) vydal preskúmavané rozhodnutie zo dňa 7.5.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
15. Vo veci žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 18.2.2011 zo všeobecného systému sociálneho poistenia rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 9So/65/2015 zo dňa 30.11.2016 zmenil rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sds/202/ 2014-19 zo dňa 1.12.2014 tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 481019 7050 0 zo dňa 11.7.2014 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal na osobitnú úpravu zákona č. 328/2002 Z.z. vo vzťahu k hasičom, teda aj k navrhovateľovi. Poukázal na ust. § 143t ods. 2 cit. zákona v znení zákona účinnom od 1.1.2009 a ods. 3 cit. zákona.
Konštatoval, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dňom 19.10.2010. Výsluhový dôchodok bol podľa z. č. 328/2002 Z.z. priznaný od 20.10.2010. Dňom podania žiadosti o starobný dôchodok mu v zmysle § 143t ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. nárok na výsluhový dôchodok ako dávku výsluhového zabezpečenia zanikol.
16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 145 ods. 4 SSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov konania, osoby zúčastnené na konaní, zainteresovanú verejnosť a pre orgány verejnej moci.
19. Podľa § 143t ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (14.5.2018) hasič, ktorému skončí služobný pomer v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2010, môže požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu.3f) 3f) Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
20. Podľa § 143t ods. 3 cit. zákona dňom podania žiadosti podľa odsekov 1 a 2 zaniká hasičovi nárok na výsluhové zabezpečenie podľa tohto zákona. 21. Podľa § 105 ods. 6 cit. zákona dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa odníme dňom, ktorým zanikol nárok na túto dávku, alebo ak sa zistí, že sa táto dávka priznala neprávom.
22. Podľa § 105 ods. 11 cit. zákona dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa odníme alebo zníži, alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila.
23. Kasačný súd konštatuje, že správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutia žalovaného v podstate z dvoch dôvodov a to z dôvodu, že došlo k porušeniu tzv. precedenčnej zásady, keď konštatoval, že žalobca predložil súdu rozhodnutie správneho orgánu týkajúce sa jedného z jeho kolegov, z ktorého vyplýva, že v skutkovo zhodnom prípade po podaní odvolania proti rozhodnutiu o odňatí výsluhového dôchodku správny orgán odvolaniu vyhovel a rozhodnutie
zrušil. Druhým dôvodom na zrušenie bola zmena právnej úpravy v čase rozhodovania súdu o žalobe a to novela zákona č. 328/2002 Z.z. zákon č. 466/2019 Z.z., ktorý je účinný od 1.1.2020 a ktorý stanovil, že § 143t ods. 1, 2, 3 sa od 1.1.2020 nepoužije.
Vo vzťahu k samotnému právnemu posúdeniu veci zo strany žalovaného žiadne porušenie zákona správny súd nevyvodil. 24. Kasačný súd sa nestotožnil so záverom správneho súdu o porušení precedenčnej zásady pri rozhodovaní vo veci žalobcu. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že správne orgány v jeho prípade postupovali inak ako v obdobných prípadoch jeho kolegov, čo by mohlo viesť k jeho diskriminácii, kasačný súd poukazuje na to, že žalobca mohol mať legitímne očakávania na rozhodovanie rovnakým spôsobom ako v iných prípadoch len vtedy, ak by išlo o skutkovo rovnaké prípady. Ak sa však v prípade žalobcu bol vydaný rozsudok NS SR, ktorý jednoznačne konštatuje, že konkrétne u žalobcu k zániku nároku na výsluhový dôchodok podaním žiadosti o starobný dôchodok došlo, na tento rozsudok je potrebné prihliadnuť. Otázka zániku nároku na výsluhový dôchodok už bola ako predbežná otázka najvyšším súdom posúdená v inom konaní - konkrétne v konaní o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje judikatúru Ústavného súdu SR,
ktorý v náleze II. ÚS- 349/09-36 z 20.1.2010 uviedol, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z § 135 ods. 2 OSP, ako aj zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 OSP všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu.
25. Z daného právneho názoru možno vychádzať aj v danom prípade. V spore medzi žalobcom a Sociálnou poisťovňou SR sp. zn. 9So/65/2015 zo dňa 30.11.2016 už bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že nárok na výsluhový dôchodok žalobcovi zanikol v zmysle § 143t ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. uplatnením žiadosti o starobný dôchodok, čo bolo dôvodom na zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne. V zmysle § 145 ods. 4 SSP akýkoľvek orgán verejnej moci je viazaný tým, ako vec právne posúdil správny súd.
Správne preto postupoval žalovaný, keď vychádzal z právoplatného rozsudku najvyššieho súdu a z jeho právneho posúdenia zániku nároku na výsluhový dôchodok. Týmto rozsudkom je taktiež viazaný aj žalobca. Vzhľadom na zásadu právnej istoty je potrebné vychádzať z tohto právoplatného rozsudku a uvedenú otázku posúdiť rovnako.
26. Konkretizácia precedenčnej zásady v správnom konaní je uvedená aj v časti I. ods. III Odporúčania Výboru ministrov (2007) 7, v ktorom sa uvádza, že správne orgány majú konať tak, aby bola zachovaná zásada rovnosti, a to tak, aby v prípade osôb, ktorých situácia je rovnaká, rozhodovali rovnako. Akýkoľvek odklon od tejto zásady - od takéhoto postupu - musí byť determinovaný objektívnymi okolnosťami. V prípade žalobcu žalovaný bol povinný prihliadať na vyslovený právny záver najvyššieho súdu na právnu otázku relevantnú aj v preskúmavanou správnom konaní, ktorý sa týkal výlučne právnej situácie žalobcu, a nie iných fyzických osôb. Okrem toho nebol predložený žiaden dôkaz, že by v iných prípadoch týkajúcich sa odňatia výsluhového dôchodku podľa § 143t ods. 3 z.č_ 328/2002 Z.z. bolo meritórne rozhodnuté inak, ako v prípade žalobcu. Žalobca ako dôkaz predložil jedno rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktoré však v rámci autoremedúry iba zrušilo svoje rozhodnutie; vo veci samej však nebolo rozhodnuté. Nebolo tak preukázané, že by došlo k porušeniu precedenčnej zásady, resp. k porušeniu zákazu diskriminácie žalobcu v
preskúmavanom administratívnom konaní. 27. Ďalším dôvodom pre zrušenie preskúmavaných rozhodnutí bol poukaz správneho súdu na zmenu právnej úpravy v čase rozhodovania súdu o žalobe, pričom žiadne porušenie zákona vo vzťahu k aplikácii úpravy platnej a účinnej v čase rozhodovania a právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného neuviedol. Pretože žalovaný v kasačnej sťažnosti zotrval na svojom právnom posúdení veci podľa právnej úpravy účinnej v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, kasačný súd vyhodnotil, či správny súd postupoval správne, keď za základ právneho posúdenia zobral právnu úpravu účinnú ku dňu rozhodnutia správneho
súdu. Kasačný súd zdôrazňuje, že podľa Správneho súdneho poriadku (§ 135 ods. 1) správny súd pri preskúmavaní rozhodnutia orgánu verejnej správy zásadne vychádza nielen zo skutkového stavu, ale aj z právneho stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania orgánu verejnej správy (právoplatnosti rozhodnutia a vydania opatrenia). Právnym stavom treba rozumieť aktuálnu podobu právneho poriadku aj existujúcich právnych vzťahov.
28. Správny súdny poriadok v § 135 ods. 2 stanovuje dve výnimky z § 135 ods. 1 týkajúce sa konaní, v ktorých je pre správny súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia. V týchto prípadoch správny súd rozhoduje podľa „stavu spisu“ v čase vyhlásenia rozsudku. V tu preskúmavanej veci sa o žiadny z týchto prípadov nejedná.
Preto je potrebné konštatovať, že správny súd porušil zákon o konaní pred správnym súdom, keď ako rozhodujúci zobral stav v čase vyhlásenia jeho rozsudku a z neho vyvodil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. 29. Správny súd samotné právne posúdenie žalovaného vôbec nevyhodnotil. Nevyhodnotil
tak ani žalobné body, týkajúce sa namietania nesprávneho právneho posúdenia veci. V novom konaní preto bude potrebné, aby správny súd vyhodnotil tieto žalobné námietky, najmä zákonnosť aplikácie § 143t ods. 2, 3 z. č. 328/2002 Z.z. , a to aj s prihliadnutím na závery rozsudku NS SR sp. zn. 9Sa/65/2015 zo dňa 30.11.2016, týkajúceho sa nároku žalobcu na starobný dôchodok. Do zákona č. 328/2002 Z.z. bolo doplnené prechodné ustanovenie § 143t od 1.1.2009, a to vo vzťahu k hasičom, ktorí skončili služobný pomer v období od 1.1.2008 do 31.12.2010. Ust. § 143t ods. 3 cit. zákona uvádza, že dňom podania žiadosti podľa ods. 1 a 2 zaniká hasičovi nárok na výsluhové zabezpečenie podľa tohto zákona. Odsek 4 zakotvil, že ust. § 143k ods. 9 a 10 sa od 1.1.2009 nepoužije. Ustanovenie § 143t čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia bolo platné a účinné. Pokiaľ § 143ak ods. 1 stanovil, že od 1.1.2020 sa ustanovenie § 143t ods. 1, 2 a 3 nepoužije, s poukazom na § 135 ods. 1 SSP aj
na samotné znenie tohto prechodného ustanovenia je zrejmé, že ho nebolo možné použiť pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 7.5.2018 a nie je ho možné použiť ani pri jeho preskúmavaní. 30. Kasačný súd uzatvára, že dôvody, ktoré uviedol správny súd a ktoré mali zaťažiť administratívne konanie a preskúmavané rozhodnutie vadou nezákonnosti, neboli dané a preto správny súd nesprávne rozhodol, keď z týchto dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie zrušil. Kasačný súd preto podľa § 462 ods.1 SSP zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
31. V novom rozhodnutí správny súd rozhodne aj o náhrade trov tohto kasačného konania ( § 467 ods. 3 SSP). 32. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. mája 2022