7Sžsk/129/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej, členky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a člena senátu Mgr. Michala Novotného (sudca spravodajca) vo veci žalobkyne: R., zastúpenej: JUDr. Ján Legerský, advokát, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 30. apríla 2020 č. 0092690802020, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 26 Sa 7/2020-62 zo 16. septembra 2020 takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 26 Sa 7/2020-62 zo 16. septembra 2020 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

Listom z 20. septembra 2019 žalobkyňa oznámila Všeobecnej úverovej banke, a.s., že peňažné prostriedky na tomto účte, ako aj na jednom ďalšom účte nie sú jej „vlastníctvom“ a spravuje ich v rámci výkonu verejnej moci, resp. súdnej moci.

Štátnej pokladnici. 3. VÚB, a.s., na základe exekučného príkazu odpísala 5.000 € z účtu žalobkyne, ktorý pre ňu viedla na základe zmluvy z 5. septembra 2019, takže 21. februára 2020 bola táto suma pripísaná na účet žalovanej. Nato pobočka rozhodnutím z 26. februára 2020 č. 0092690802020 rozhodla o zastavení konania vo veci vymáhania pohľadávok podľa § 225e ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pretože pohľadávka bola 21. februára 2020 uspokojená. Žalobkyňa v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu namietla, že odpísané finančné prostriedky neboli jej vlastníctvom a že Všeobecnej úverovej banke, a.s., oznámila, že ich len spravuje. Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím toto odvolanie zamietla. Zdôraznila, že pobočka neurčila účet, z ktorého majú byť prostriedky odpísané, a nemá ani možnosť skúmať, na aký účel je takýto účet zriadený. Žalobkyňa mala postupovať podľa § 225k ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a preukázať VÚB, a.s., že prostriedky na účte nepodliehajú vymáhaniu pohľadávok.

odpísať. Ak tak urobila, porušila povinnosť podľa § 225k ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa správneho súdu mala aj žalovaná zohľadniť tieto skutočnosti. Keď žalobkyňa v odvolaní namietla, že finančné prostriedky nie sú v jej vlastníctve, mala žalovaná dopytom zistiť, že žalobkyňa to VÚB, a.s., oznámila. Pokiaľ tak žalovaná neurobila, dopustila sa závažného pochybenia a jej rozhodnutie je nezákonné.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). 8.

mali vyplývať. Hoci žalovaná aj počas konania pred správnym súdom zdôrazňovala, že znenie § 225k ods. 3 cit. zák. jej nedovoľuje skúmať, z akého účtu jej boli prostriedky poukázané, správny súd jej argumentáciu bez ďalšieho odmietol s tým, že tak urobiť mala.

Praha : Linde 2008, s. 518; Fekete, I. 2011. Občiansky zákonník 1 : veľký komentár. 1. vydanie. Bratislava : Eurokódex 2011, s. 606). Peniaze teda môžu byť predmetom vlastníctva len v podobe konkrétnych bankoviek alebo mincí.

Vlastníkom peňazí, ktorými sa vytvára pohľadávka z účtu, sa vkladom stáva banka. Tento záver potvrdzuje aj ustanovenie § 5 písm. a) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú vkladom zverené peňažné prostriedky alebo iné návratné peňažné prostriedky od verejnosti, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu (v podobnom zmysle porov. uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 3Tdo/582/2006, 29 Cdo 2155/ 2008 alebo 4 Tdo 812/2013). Práve z tohto dôvodu sa bežný účet v exekúcii alebo výkone rozhodnutia nepostihuje ako hnuteľná vec alebo iná majetková hodnota, ale konzekventne ako pohľadávka z neho [§ 93 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, § 78 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, § 107 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku].

V tu prerokúvanej veci pobočka Sociálnej poisťovne vymáhala pohľadávku, ktorú mala na základe právoplatného rozhodnutia z 13. septembra 2019 splniť žalobkyňa. Podľa skutkového stavu zisteného v administratívnom konaní, ktorý správny súd nijako nespochybnil, bola majiteľkou bežného účtu vo VÚB, a.s., zriadeného zmluvou z 5. septembra 2019 takisto žalobkyňa, teda povinná. Podľa citovaného § 225j ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. tak boli splnené podmienky na to, aby sa vymáhanie vykonalo prikázaním pohľadávky z tohto účtu povinnej.

zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu v znení neskorších predpisov a e) z ktorých boli vykonané zrážky podľa § 225h alebo § 225m zákona č. 461/ 2003 Z. z. pred ich pripísaním na účet (cieľom je zabrániť dvojnásobnému postihnutiu toho istého nároku). Z citovaného ustanovenia teda nijako nevyplýva záver, z ktorého vychádzal správny súd, že pohľadávka z bežného účtu žalobkyne nemala byť postihnutá, pretože peňažné prostriedky, ktoré boli na účet vložené, pred ich vkladom nepatrili žalobkyni ako majiteľke účtu.

okrem iného peniaze. Podľa § 65 ods. 6 Not. por. notár nie je oprávnený z predmetu úschovy uspokojiť nároky tretích osôb vyplývajúce z osobitných predpisov, napríklad z Exekučného poriadku. Napriek krkolomnej formulácii tohto ustanovenia možno aj s ohľadom na dôvodovú správu k zákonu č. 267/2015 Z. z., ktorým bolo toto ustanovenie do Notárskeho poriadku vložené (Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač 1558), dospieť k záveru, že toto ustanovenie vylučuje peniaze, ktoré sú predmetom notárskej úschovy, z exekúcie, a to bez ohľadu na podobu, ktorú úschova má. Keďže podľa § 68 ods. 1 písm. g) Not. por. musia byť peniaze, ktoré sa skladajú do úschovy, poukázané vždy na účet notára v banke, musí sa § 65 ods. 6 Not. por. nevyhnutne vykladať tak, že exekúcii nepodlieha ani pohľadávka z účtu notára, ktorá vznikla vkladom alebo poukázaním peňazí, ktoré sú predmetom úschovy.

Aj ustanovenie § 65 ods. 6 Not. por. je na účely § 225k ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. osobitným predpisom, ktorý vylučuje určité predmety z exekúcie. Na základe toho tak peňažné prostriedky, ktoré tvoria predmet notárskej úschovy a sú uložené na účet notára, nepodliehajú vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky z účtu podľa § 225j citovaného zákona.

Postup, akým sa táto skutočnosť zisťuje, však upravuje § 225k ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa neho platí, že ak účastník konania, ktorý je klientom banky, predloží banke písomné vyhlásenie o tom, že na jeho účte sú aj peňažné prostriedky, ktoré nepodliehajú vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky, a súčasne uvedie výšku týchto peňažných prostriedkov, banka nesmie odpísať z účtu klienta tieto peňažné prostriedky od predloženia tohto písomného vyhlásenia. Z uvedeného ustanovenia možno predovšetkým vyvodiť, že je adresované banke, ktoré vedie dotknutý účet, pretože jej zakazuje určité peňažné prostriedky odpísať.

Podľa § 225j ods. 12 zákona č. 461/2003 Z. z. je banka po doručení exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky povinná odpísať peňažné prostriedky z účtu klienta (povinného) a poukázať ich na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Ak banka túto povinnosť nesplní, podľa § 225j ods. 13 cit. zák. jej organizačná zložka môže uložiť pokutu podľa § 239. Z citovaných ustanovení tak vyplýva, že doručením exekučného príkazu vzniká žalovanej voči banke nárok na to, aby z účtu klienta (povinného) odpísala peňažné prostriedky v zmysle doručeného exekučného príkazu a poukázala jej ich.

16. Kasačný súd sa tak stotožňuje s názorom žalovanej, že povinnosť skúmať, či sú splnené podmienky § 225k ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a či účastník konania má voči banke právo na to, aby z jeho účtu neodpísala peňažné prostriedky a nepoukázala ich banke, zaťažuje banku, ktorej účastník konania predložil príslušné písomné vyhlásenie. Keďže toto právo je podľa citovaného ustanovenia viazané na určité predpoklady, nie je vylúčené, že banka pri svojom skúmaní dospeje k názoru, že tam ustanovené podmienky nie sú splnené, hoci má k dispozícii vyhlásenie podľa cit. § 225k ods. 3. Banka totiž môže dospieť k záveru, že toto vyhlásenie neobsahuje náležitosti, ktoré toto ustanovenie predpisuje, alebo že peňažné prostriedky nespadajú pod žiadnu z kategórií v § 225k ods. 1 cit. zák. V takom prípade bude banka napriek existencii takého vyhlásenia postupovať podľa § 225j ods. 12 cit. zák., peňažné prostriedky odpíše a poukáže ich žalovanej. Žalovaná, ktorej sú takto odpísané peňažné prostriedky poukázané, však nie je oprávnená posudzovať, či banka správne dospela k záveru,

17. Tomuto záveru nasvedčuje aj posun, ku ktorému došlo pri schvaľovaní zákona č. 2/ 2017 Z. z., ktorým sa do zákona č. 461/2003 Z. z. doplnilo aj ustanovenie § 225k. Pôvodne navrhované znenie § 225k ods. 3 (Národná rada Slovenskej republiky, VII. volebné obdobie, tlač 248) predpokladalo, že písomné vyhlásenie bude účastník konania predkladať organizačnej zložke žalovanej, ktorá mala mať možnosť preveriť pravdivosť tohto vyhlásenia a podľa výsledkov tohto zisťovania mala banke oznámiť sumu, ktorá nepodliehala vymáhaniu pohľadávok. Súčasné znenie § 225k ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. bolo výsledkov pozmeňujúceho návrhu Výboru NR SR pre sociálne veci, ktorý navrhol, aby sa to, že peňažné prostriedky nepodliehajú vymáhaniu pohľadávok, preukazovalo priamo banke bez možnosti zásahu zo strany žalovanej. Tým sa mala navrhovaná úprava zosúladiť s Exekučným poriadkom, ako aj s Daňovým poriadkom. Aj uvedená história legislatívnych prác svedčí o tom, že zákonodarca vedome preniesol zodpovednosť za správne posúdenie, či určité prostriedky podliehajú vymáhaniu alebo nie, zo žalovanej na banku.

Štátnej pokladnici. Vzťah medzi bankou, ktorá vedie účet povinného, a Štátnou pokladnicou, ktorá vedie účet žalovanej, je v tomto smere abstraktný. To znamená, že účinky poukázania peňažných prostriedkov bankou Štátnej pokladnici nie sú závislé od toho, či banka tieto peňažné prostriedky odpísala z účtu svojho klienta oprávnene alebo nie. Ak banka nesprávnou aplikáciou § 225k ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. odpíše z účtu povinného peňažné prostriedky, ktoré nemali podliehať vymáhaniu pohľadávky, môže ísť z jej strany o neautorizovanú alebo chybnú platobnú operáciu (§ 3 ods. 1 a 2 a § 9 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách v znení neskorších predpisov), prípadne aj porušenie iných povinností zo záväzkového vzťahu medzi ňou a klientom (majiteľom účtu). Zodpovednosť za toto porušenie si tak klient (majiteľ účtu) má uplatňovať voči banke. Tým však nie sú dotknuté účinky vykonaného poukázania a pripísania peňažných prostriedkov na účet žalovanej.

vymáhala. Ak však bola vymáhaná pohľadávka uspokojená, podľa § 225e ods. 1 písm. d) cit. zák. musí žalovaná konanie vo veci jej vymáhania zastaviť. Citované ustanovenie je kogentné, žalovaná teda nemôže voľne uvažovať, za akých podmienok konanie zastaví a kedy tak neurobí.