7Sžsk/131/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej, členky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a člena senátu Mgr. Michala Novotného (sudca spravodajca) vo veci žalobcu: L., nar. XX. T. XXXX, D., Q., t. č. H., zastúpeného advokátskou kanceláriou: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., IČO: 47254581, Hlavná 11, Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 5. marca 2019 č. 0149430402019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 47Sa/10/2019-60 z 20. augusta 2020 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

februára 2016 spoločne a nerozdielne zaviazal na jej zaplatenie. Za obdobie od marca 2016 do februára 2017 vyplatila žalovaná deťom po D. sirotské dôchodky v úhrnnej výške 4.268,74 € a znova žiadala, aby jej ju žalobca so spolupáchateľom nahradili. Preto im Okresný súd Trnava ďalším platobným rozkazom sp. zn. 32 C 71/2017-59 z 21. septembra 2017 uložil povinnosť, aby ju spoločne a nerozdielne zaplatili. Obidva platobné rozkazy nadobudli právoplatnosť a stali sa vykonateľnými. 3. Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 25 OdK 98/2017 vyhlásil na majetok žalobcu konkurz na oddlženie podľa § 166 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1. marca 2017. V tomto uznesení zároveň zbavil žalobcu dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze podľa § 166a cit. zák. V čiastke 60/2018 Obchodného vestníka, vydanej 26. marca 2018, správkyňa podstaty žalobcu oznámila, že konkurz na majetok žalobcu sa končí, lebo konkurzná podstata nepokryje ani jeho náklady. 4. Pobočka Sociálnej poisťovne v Trnave rozhodla 30. januára 2019 o začatí vymáhania pohľadávok, ktoré jej priznali obidva platobné rozkazy Okresného súdu Trnava. O začatí vymáhania upovedomila žalobcu upovedomením z 1. februára 2019 č. 0149430402019. Žalobca v odvolaní proti tomuto upovedomeniu namietol, že obe pohľadávky sa stali nevymáhateľné v dôsledku skončenia konkurzu. Žalovaná však tu napadnutím rozhodnutím z 5. marca 2019 toto odvolanie zamietla s odôvodnením, že tieto pohľadávky sú podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. oddlžením nedotknuté. 5. Správnu žalobu, ktorú žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu, správny súd zamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. 47 Sa 10/2019-60. Takisto zdôraznil, že obe pohľadávky žalovanej sú pohľadávkami na náhradu škody z úmyselného konania žalobcu, preto podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. sú oddlžením nedotknuté. Možnosť uplatniť tieto pohľadávky prihláškou podľa § 166c ods. 3 cit. zák. neznamená, že by ich neuplatnenie viedlo k ich zániku alebo nevymáhateľnosti.

D., v dôsledku čoho bola žalovaná povinná vyplácať jeho pozostalým sirotské dôchodky. Žalobca tak svojím zavineným konaním spôsobil žalovanej škodu v podobe vyplatených dávok a bol na jej náhradu zaviazaný podľa § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. dvoma platobnými rozkazmi Okresného súdu Trnava. Tieto platobné rozkazy sú exekučnými titulmi podľa § 225b zákona č. 461/2003 Z. z. pre vymáhanie pohľadávok spôsobmi podľa uvedeného zákona. Konanie o vymáhanie bolo v zmysle § 225c ods. 1 cit. zák. začaté rozhodnutím z 30. januára 2019 a žalobca ako povinný bol o ňom upovedomený upovedomením z 1. februára 2019.

10. Podľa § 166e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. súd v uznesení o vyhlásení konkurzu rozhodne o oddlžení tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Podľa ods. 2 citovaného paragrafu sa oddlžením pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Už zo znenia citovaných ustanovení je celkom zrejmé, že zbavenie dlhov sa týka len tých pohľadávok, ktoré podľa § 166a môžu byť uspokojené iba v konkurze. Rovnako je zo znenia citovaných ustanovení celkom zrejmé, že len v tomto rozsahu sa dlhy (pohľadávky) považujú za nevymáhateľné. Ustanovenie § 166a zákona č. 7/2005 Z. z. však už v úvodnej vete odseku 1 výslovne normuje, že sa použije len vtedy, ak zákon v § 166b alebo v § 166c neustanovuje inak. To znamená, že pohľadávky uvedené v týchto dvoch paragrafoch

11. Podľa § 166c ods. 1 písm. d) cit. zák. je oddlžením nedotknutá okrem iného pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním. Pohľadávka žalovanej v prerokúvanej veci vznikla v dôsledku úmyselného konania žalobcu. To, že konanie žalobcu bolo úmyselné, vyplýva z rozsudku Špecializovaného trestného súdu, ktorým bol odsúdený za trestný čin vraždy, ktorý predpokladá úmyselné zavinenie. Podľa § 225a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. sa na konanie vo veciach vymáhania pohľadávok vzťahujú ustanovenia o nedávkovom konaní podľa tretej časti, teda aj § 198 cit. zák. Podľa tohto ustanovenia je organizačná zložka Sociálnej poisťovne viazaná rozhodnutím o predbežnej otázke, o ktorej už právoplatne rozhodol iný orgán. Organizačná zložka je tak viazaná okrem iného rozsudkom trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin, ako aj o tom, kto ho spáchal.

Takisto je tento rozsudok podľa § 131 SSP záväzný aj pre správny súd. 12. Pohľadávka, ktorú žalovanej voči žalobcovi priznali platobné rozkazy Okresného súdu Trnava, tak bola pohľadávkou na náhradu škody spôsobenej úmyselným konaním.

zák. Oddlženie žalobcu tak nemalo nijaký vplyv na vymáhanie týchto pohľadávok a nemohlo tak vo vzťahu k nim predstavovať okolnosť, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu a bránila by ich vymáhateľnosti v zmysle § 225n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Odvolanie žalobcu podľa citovaného ustanovenia tak nebolo dôvodné a žalovaná rozhodla správne, ak ho preskúmavaným rozhodnutím zamietla. 13. So žalobcom možno vo všeobecnosti súhlasiť, že účelom oddlženia bolo umožniť jednotlivcovi začať s „čistým štítom“. Tento záujem však nebol jediným záujmom, ktorý zákonodarca musel zohľadňovať pri konštrukcii oddlženia. Ako správne zdôraznil už správny súd v napadnutom rozsudku, ustanovenie § 166c je tak prejavom iného záujmu - zdôrazniť význam určitých pohľadávok, ktoré zákonodarca považoval za tak závažné, že prevážia nad záujmom ponechať dlžníka s „čistým štítom“. Judikatúra, na ktorú žalobca vo svojich podaniach poukazoval, takisto nie je použiteľná. Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23 Co 283/2013 sa týkalo situácie, keď veriteľ počas konkurzu (nie po jeho skončení) uplatňoval voči správcovi konkurznej podstaty pohľadávku, ktorú si nestihol prihlásiť v určenej lehote.

Rozsudok

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5 Co 994/2015 sa týkal oddlženia upraveného v § 166 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom pred 1. marcom 2017. V tejto úprave sa však pohľadávky nečlenili na rôzne kategórie tak, ako ich upravuje § 166a, 166b a 166c cit. zák. v znení účinnom od 1. marca 2017.

IV. Záver

14. Zo všetkých uvedených dôvodov tak správny súd v prerokúvanej veci rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol. Preto kasačný súd jeho kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 15. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca nebol vo veci úspešný a žalovaná síce vo veci úspech mala, no kasačný súd nezistil dôvody, aby sa jej nárok na náhradu trov priznal. 16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.