7Sžsk/13/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: U. F., bytom C., B. XXX/XX., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa č. 49030/2017-42 zo dňa 21.09.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/ 8/2020-76 zo dňa 09.10.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/8/2020-76 zo dňa 09. októbra 2020 zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

14-2017 zo dňa 30.06.2017 potvrdil. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal na základe správnej žaloby, vec prejednal na verejnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu v intenciách § 68 ods. 3 a § 84 ods. 4 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. a príslušných ustanovení SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 3. Krajský súd mal z obsahu spisov a vyjadrení účastníkov konania za preukázané, že sa na konanie o zvyšovanie dôchodku žalobcu, bývalého príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku , vzťahuje zákon č. 328/2002 Z. z. Zvýšenie výsluhového dôchodku bolo vykonané rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu podľa § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. účinného od 01.05.2013, teda v znení účinnom v rozhodnom čase. Podrobný výpočet zvýšenia výsluhového dôchodku od 01.07.2017 o sumu 4,65 eur mesačne je obsiahnutý v oboch rozhodnutiach správnych orgánov. 4. Krajský súd konštatoval, že aplikácia zákona o zvýšení výsluhového dôchodku v aktuálnom znení nie je porušením zásady neprípustnosti retroaktivity právnej normy, o ktorom (porušení) by bolo možné uvažovať iba v prípade, ak by správny orgán novú právnu normu aplikoval na zvyšovanie dôchodku žalobcu za obdobie predchádzajúce účinnosti tejto právnej normy. Na strane druhej, žiadne z ustanovení zákona nepripúšťa takú právnu konštrukciu, podľa ktorej by výsluhový dôchodok žalobcu mal byť naďalej zvyšovaný podľa právnej normy, ktorá svoju účinnosť už v predchádzajúcom období stratila (podľa neopodstatnenej predstavy žalobcu by zvyšovanie malo byť vykonané bez zmien aplikovaním znenia zákona účinného v čase jeho odchodu do dôchodku - v roku 2004). Dodržaním postupu podľa platného a účinného právneho predpisu správne orgány konali v súlade so svojimi právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona a teda aj v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 5. Skutočnosť, že spôsob zvyšovania výsluhových dôchodkov zákonodarca zmenil, sa týka všetkých poberateľov tejto dávky, pričom v konaní nebolo preukázané ani tvrdené, že by správne orgány v iných obdobných prípadoch postupovali inak ako v prípade žalobcu. Postup správnych orgánov pri zvyšovaní dôchodku žalobcu preto nemožno posudzovať ako jeho diskrimináciu - jeho znevýhodnenie v porovnaní s inými poberateľmi výsluhového dôchodku. 6. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP. Žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný nárok na náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) . 9. V kasačnej sťažnosti v prvom rade zdôraznil, že postup žalovaného správneho orgánu je v rozpore s § 58 zákona č. 71/1967 Zb. z dôvodu, že odvolanie proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podal ako príslušník ZVJS. O odvolaní mal podľa jeho názoru rozhodnúť riaditeľ útvaru sociálneho zabezpečenia. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky preto nebola podľa § 58 zákona č. 71/1967 Zb. oprávnená konať o odvolaní vo veci výsluhového dôchodku. Zákon č. 71/1967 Zb. podľa názoru sťažovateľa umožňuje ministrovi spravodlivosti SR vstúpiť do zákona č. 328/2002 Z. z. k určeným paragrafom v § 103a, ale nesmie porušiť právo príslušníka. V ustanovení § 103a/ nie je uvedený § 68 ods. 1 písm. a/. Namietal, že odvolanie zo dňa 27.07.2017 bolo odstúpené Ministerstvu spravodlivosti SR bez upovedomenia účastníka konania a bez udania dôvodov zamietnutia, čím bol porušený zákon č. 71/1967 Zb. (§ 3 ods. 2 základné pravidlá konania). Uviedol, že ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. 10. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti sa vyjadril k zákonom (č. 100/1988 Zb., č. 73/1998 Zb., č. 328/2002 Z. z.), ktoré sa ho ako príslušníka ZVJS týkali do 31.08.2004. Tvrdil, že od 01.09.2004 sa na výsluhového dôchodcu nevzťahuje žiadna novela. Zákonom č. 80/ 2013 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2013 bol novelizovaný zákon č. 328/2002 Z. z., v ktorom zmenil výsluhové zabezpečenie príslušníkov a vojakov v služobnom pomere, na ktorých sa nevzťahuje retroaktivita. Retroaktivita hovorí o dvoch zákonoch, ktoré riešia sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov, stále platia od ich účinnosti, konkrétne zákon č. 328/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.07.2002 a zákon č. 80/2013 Z. z. účinný od 01.05.2013. Zákonom č. 80/2013 Z. z. je podľa názoru sťažovateľa porušované právo výsluhového dôchodcu stanovené v § 120 ods. 1 a porušený je aj článok 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Okrem uvedených zákonov sa vyjadril aj k zákonu č. 285/2016 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2017 a ktorý mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zákon č. 80/ 2013 Z. z. ktorý sa týka výsluhového dôchodcu, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.09.2004 považuje za diskriminačný. 11. Navrhol, aby súd prikázal útvaru sociálneho zabezpečenia vydanie nových rozhodnutí za roky 2013 až 2016 a prepočítanie podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. s poukazom na ustanovenie § 105 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. podľa ktorého sa dávka výsluhového dôchodku prizná alebo zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že dávka podľa písm. a/ sa priznala v nižšej sume, ako patrí, podľa písm. b/ sa vypláca v nižšej sume, ako patrí. Navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Alternatívne navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a zrušil aj rozhodnutie žalovaného a vrátil Útvaru sociálneho zabezpečenia na ďalšie konanie .

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 19.

20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 21.09.2017, číslo: 49030/2017-42 , ktorým podľa § 84 ods. 4 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. v spojení s § 58 ods. 1 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok,

Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 01. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3,5 až 11. Podľa § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase sa výsluhový dôchodok zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení a čísla 30, a takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom. Koeficient za 15 rokov trvania služobného pomeru sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2. Podľa § 68 ods. 12 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase na zvýšenie výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého

22. Kasačný súd mal z obsahu spisov za preukázané, že správnou žalobou v sociálnej veci, doručenou Krajskému súdu v Trnave sa žalobca domáhal ochrany svojho zákonného práva - nároku na zvýšenie starobného dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. účinného v čase jeho odchodu do výsluhového dôchodku (01.09.2004). Nezákonnosť rozhodnutia o zvýšení starobného dôchodku v roku 2017 videl v porušení ustanovenia § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., preto žiadal o prepočítanie výsluhových dôchodkov v rokoch 2014 až 2017.

Suma výsluhového dôchodku 12118,- Sk bola podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. súčasne odo dňa jeho priznania zvýšená o 2,5% . 24. Priznaná suma výsluhového dôchodku bola predmetom pravidelného zvyšovania každý kalendárny rok rozhodnutiami podľa príslušných právnych úprav. Bolo tomu tak aj od 01.07.2017, kedy bola suma výsluhového dôchodku podľa § 68 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. zvýšená na sumu 594,99 eur mesačne a o rozhodnutím č. GR ZVJS-d-13231/ 14-2017 zo dňa 30.06.2017. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

25. Kasačný súd z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil, že odvolanie žalobcu - U. F. proti prvostupňovému rozhodnutiu prerokovala na V. zasadnutí v roku 2017 „Osobitná komisia pre veci väzenstva Ministerstva spravodlivosti SR“. Zasadnutie sa konalo 11.09.2017 o 13,00 hod v budove Ministerstva spravodlivosti SR. Zo zápisnice zo zasadnutia kasačný súd zistil, že po vzájomnej konzultácii, dôkladnom preskúmaní podnetu menovaného, prislúchajúceho spisového materiálu a posúdení všetkých dostupných informácií komisia dospela k záveru, že odvolanie menovaného je potrebné zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť. S obsahom zápisnice sa stotožnili všetci zúčastnení členovia, čo potvrdili svojim podpisom.

Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky Lucia Žitňanská rozhodnutím číslo 49030/2017-42 dňa 21.09.2017 odvolanie zamietla a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdila. 26. Odvolacím orgánom v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia a dávkach podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je podľa § 84 ods. 4 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. minister, ak ide o rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, ako tomu bolo aj v prípade preskúmavaného rozhodnutia poberateľa dávky výsluhového dôchodku U. F.. Vychádzajúc z § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. bola suma zvýšenia výsluhového dôchodku poberateľa dávky od 01.07.2017 určená ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku v roku 2017 vo výške 8,20 eur a čísla 30, ktorý bol vynásobený koeficientom s hodnotou 17, t.j. 4,65 eur, o ktorú sumu sa zvýšil výsluhový dôchodok od 01.07.2017. Koeficient s hodnotou 17 bol vypočítaný za 23 rokov trvania služobného pomeru žalobcu.

od roku 2014. 28. Z dôvodovej správy k zákonu č. 80/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že cieľom zákonodarcu bolo vytvoriť legislatívne predpoklady pre zníženie výdavkov na osobitný systém sociálneho zabezpečenia a to, okrem iného, aj zmenou mechanizmu zvyšovania dôchodkov z výsluhového zabezpečenia v nadväznosti na mechanizmus zvyšovania dôchodkových dávok v civilnej sfére ( napríklad podľa zákona č. 461/2003 Z. z.) tak, aby sa zvyšovanie približovalo zvyšovaniu dôchodkových dávok v civilnej sfére. 29.

30. Výška valorizácie sa viaže na kombináciu princípov solidarity a zásluhovosti; princíp zásluhovosti sa prejaví u tých poberateľov výsluhového dôchodku, ktorí odslúžili viac ako 15 rokov, pretože za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2. Pri určení koeficientu sú rozhodujúce len skutočne odslúžené roky trvania služobného pomeru. Základom pre mechanizmus valorizácie sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkových dávok ustanovená vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení.

Vzhľadom na to, že výška výsluhového dôchodku sa odvíja od počtu rokov služby (15, najviac však 30) a z toho hľadiska je uplatnený aj princíp zásluhovosti, za diskriminačnú kasačný súd nepovažoval ani rozdielnu výšku valorizácie, závislú od počtu

ochrany a teda aplikovateľnosť čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“. Podľa citovaného nálezu ústavného súdu tiež je . . . . nepochybne nadobudnutým právom nárok na konkrétnu dávku, ktorá bola splatná podľa predchádzajúceho predpisu. K zásahu do takého nároku však nedošlo a taký zásah nebol ani namietaný. Technicky je nadobudnutým právom aj právo na príspevok vo výške nie nižšej, ako vo výške vypočítanej na základe pôvodného vzorca v tom zmysle, že ak by nebol zmenený zákon, tak by bol štát povinný plniť zodpovedajúcu povinnosť. V okolnostiach danej veci však nejde o nadobudnuté právo hodné momentálnej špeciálnej ústavnej ochrany, čo vyplýva hlavne z charakteru samotného príspevku a kontextu jeho modifikácie.

Nie každá retroaktivita je však zlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípmi štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci.

Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej normy nový obsah.

328/2002 Z. z. a v § 68 novo upravil postup pri zvyšovaní výsluhových dôchodkov do budúca, teda v prípade žalobcu od 01.07. 2013, takú zmenu zákona ani kasačný súd nepovažoval za retroaktívnu. Ide len o nepravú retroaktivitu, ktorá je prípustná. 35. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, kasačný súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 a § 168 SSP). Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému trovy kasačného konania nevznikli. 37. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný orpavný prostriedok.

V Bratislave dňa 21. septembra 2022