7Sžsk/133/2020

1. Žalobca sa správnou žalobou v sociálnych veciach domáhal, aby správny súd „do doby právoplatného skončenia súdneho konania 12Sa/6/2017 a č. 28Sa/17/2019... pozastavil právoplatnosť“ rozhodnutia žalovaného zo 4. novembra 2019 č.k. PV 912/00085/2019, ktorým žalovaný zamietol námietky žalobcu a potvrdil výkaz nedoplatkov ďalšieho účastníka z 23. mája 2019, ktorým bol žalobcovi predpísaný nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2018. Zároveň sa žalobca tou istou žalobou domáhal, aby správny súd na rovnaký čas nariadil žalovanému pozastaviť právoplatnosť budúcich výkazov nedoplatkov. Pokiaľ by správny súd nesúhlasil s pozastavením platnosti, žiadal žalobca, aby sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky a prerušil konanie z dôvodu nesúladu zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov s Listinou základných práv a slobôd. Dôvody, v ktorých žalobca videl tento nesúlad, v návrhu podrobne rozviedol. 2. Správny súd posúdil návrh na „pozastavenie účinnosti“ ako návrh, aby bol správnej žalobe žalobcu priznaný odkladný účinok, a napadnutým uznesením I. zamietol tento návrh a II. zamietol tiež návrh na prerušenie konania. Vo vzťahu k tomuto výroku poukázal v podstate len na to, že na prerušenie konania nemá účastník právny nárok. Prerušenie závisí od úvahy súdu, ktorý v danej veci dôvod na takýto postup nezistil.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 SSP). 6. Podľa § 453 ods. 1 SSP je kasačný súd v zásade viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti. V prerokúvanej veci má napadnuté uznesenie dva samostatné výroky, pričom žalobca výslovne neuviedol, proti ktorému z nich kasačnú sťažnosť podáva. Z obsahu kasačnej sťažnosti však vyplýva, že žalobca polemizuje v podstate len so závermi správneho súdu, ktoré sa týkajú neprerušenia konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP a nepredloženia návrhu ústavnému súdu podľa čl. 125 ústavy. S ohľadom na tento obsah kasačnej sťažnosti tak kasačný súd podľa § 55 ods. 3 SSP dospel k záveru, že smeruje len proti výroku II napadnutého uznesenia. 7. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v takom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa čl. 125 ústavy. Citované ustanovenie je zákonnou realizáciou ustanovenia čl. 144 ods. 2 ústavy, ktoré ukladá súdu prerušiť konanie a podať návrh na ústavný súd, ak dospeje k záveru o nesúlade medzi právnymi predpismi. Správny súd odoprel prerušiť konanie podľa týchto ustanovení v podstate z dôvodu, že podľa neho toto prerušenie závisí od úvahy súdu. Takýto záver v zásade zodpovedá judikatúre ústavného súdu (porov. uznesenia sp. zn. III. ÚS 99/08 alebo I. ÚS 53/ 2010). Správny súd však pochybil, ak takéto uznesenie vydal bez väzby na rozhodnutie vo veci samej. 8. Podľa § 25 SSP platí, že ak on sám neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti (t. j. § 1 až 264) Civilného sporového poriadku. Ustanovenie § 100 ods. 1 SSP upravuje síce osobitne dôvody prerušenia konania, v žiadnom svojom ustanovení však neupravuje postup, akým súd o prerušení konania rozhoduje. Preto sa aj v konaní pred správnym súdom použije ustanovenie § 162 ods. 3 CSP, podľa ktorého o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. Na aplikáciu tohto ustanovenia výslovne odkazuje aj dôvodová správa k § 100 vládneho návrhu Správneho súdneho poriadku (Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač 1335). Práve v rozhodnutí vo veci samej totiž súd vyloží jednotlivé ustanovenia právnych predpisov, ktoré sa aplikujú na vec samu, a v tejto súvislosti aj odôvodní, prečo ich nepovažuje za nesúladné s nadradenými právnymi predpismi v zmysle čl. 125 ústavy. Okrem toho sa týmto postupom podporuje hospodárnosť konania, aby kasačnými sťažnosťami proti takýmto uzneseniam nebolo zbytočne zdržované rozhodovanie vo veci samej.