7Sžsk/135/2020
ECLI:SK:NSSSR:2021:5020200382.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 27Sa/29/2020
- IČS
- 5020200382
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T.. C. P., narodený XX. G. XXXX, bytom v L., Y.. XXXX/XX, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia, so sídlom v Bratislave, Šagátova ul. č. 1, o žalobe na obnovu konania, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. októbra 2020, č. k. 27Sa/29/2020-15, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením z 29. októbra 2020, č. k. 27Sa/29/2020-15 postupom podľa § 483 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú, ktorou sa žalobca domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/32/2019. 2. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žaloba na obnovu konania je právny prostriedok, ktorý je svojou povahou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý umožňuje domáhať sa preskúmania právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ide teda o prostriedok spôsobilý zasiahnuť do právnej istoty strán, ktorých vec už bola právoplatne skončená a práve z tohto dôvodu je potrebné pre jeho efektívne uplatnenie splniť prísne zákonom stanovené podmienky prípustnosti, zahŕňajúce i naplnenie niektorého z dôvodov obnovy konania. Ďalej súd uviedol, že vychádzajúc z úpravy podľa § 472 SSP je nevyhnutné zdôrazniť, že táto právna úprava vymedzuje len tri situácie, za ktorých je možné napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovou konania. Žaloba na obnovu konania je podľa § 472 SSP prípustná len vtedy, ak napadnuté rozhodnutie je dôsledkom trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní. Dôvodom na obnovu konania je taktiež aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom dospel k záveru že rozhodnutím alebo konaním správneho súdu, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením. Posledný dôvod na podanie žaloby na obnovu konania nastáva, ak rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
3. Krajský súd konštatoval, že žalobca v žalobe na obnovu konania netvrdil žiaden z uvedených dôvodov obnovy konania, poukazom na to, že žalobca tvrdil, že v rámci správneho konania boli porušené jeho základné práva garantované Európskym dohovorom na ochranu ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv a Ústavou SR a tiež, že napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia Ústavného súdu. Tieto rozhodnutia Ústavného súdu žalobca špecifikoval odkazom napr. na sp. zn. III. ÚS 43/03, I. ÚS 3/01, I. ÚS 37/95. Žalobca ďalej v odôvodnení žaloby na obnovu konania uviedol, že žalobu podáva v zmysle § 473 písm. b/ Správneho súdneho poriadku. Správny súd uviedol, že podľa úpravy § 473 písm. b/ SSP žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiam správneho súdu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak. Ide teda o úpravu jedného z dôvodov neprípustnosti žaloby na obnovu konania. 4. Krajský súd ďalej uviedol, že žalobca sa domáhal obnovy konania, ktoré bolo konaním vo veciach sociálnych a tak postupoval podľa § 481 ods. 2 SSP, nie súc viazaný dôvodmi žaloby na obnovu konania, a preto skúmal, či sú alebo nie sú dané dôvody na obnovu konania v zmysle úpravy § 472 písm. a/, b/, c/ SSP. V tomto smere správny súd primárne vychádzajúc z obsahu predloženej žaloby na obnovu konania, konštatoval, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu konania, či už podľa § 472 písm. a/, alebo podľa písm. b/, alebo podľa písm. c/ SSP. 5. V kontexte vyššie uvedeného správny súd uzavrel, že dôvody vymedzené ako dôvody prípustnosti obnovy konania podľa § 472 písm. a/, b/, c/ SSP žalobca vo svojej žalobe jednak netvrdil a ani o ich existencii žiaden dôkaz nepredložil. Zároveň správnemu súdu nebol známy žiaden dôvod na obnovu konania v zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy. Žalobcom uvádzané dôvody obnovy konania tak, ako vyplývajú z predloženej žaloby na obnovu konania, podľa názoru správneho súdu nie sú dôvodmi, ktoré procesná úprava podľa SSP vymedzuje ako dôvody obnovy konania. Správny súd zdôraznil, že dôvody, pre ktoré je možné žalobou na obnovu konania napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, sú v právnej norme § 472 písm. a/, b/ a c/ SSP vymedzené taxatívne. Z iných dôvodov, nie je možné žalobou na obnovu konania napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu. 6. Vzhľadom k tomu, že žalobca nenaplnil ani jeden z dôvodov umožňujúcich povoliť obnovu konania, krajský súd žalobu na obnovu konania v zmysle § 483 ods. 1 písm. e/ SSP, odmietol. 7. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
II.
8. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho procesného posúdenia veci a tiež, že nesprávnym procesným postupom, mu súd znemožnil ako účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (nevytýčil verejné konanie v danej veci za jeho účasti). 10. Konkrétne v kasačnej sťažnosti namietal, že Generálne riaditeľstvo ZVJS nemôže v danej veci vystupovať ako žalovaný, keďže v zmysle ustanovenia § 180 ods. zákona č. 162/ 2015 ako žalovaný môže vystupovať jedine Ministerstvo spravodlivosti SR. Ďalej uvádza, že v zmysle § 473 písm. b/ zákona č. 162/2015 žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu správneho súdu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak. Z uvedeného ustanovenia taxatívne vyplýva, že žalobu na obnovu konania je možné podať proti rozhodnutiu správneho súdu, voči ktorému bola podaná kasačná sťažnosť a kasačný súd túto kasačnú sťažnosť zamietol. Dodal, že v tom mu dáva za pravdu aj dôvodová správa k § 473 zákona č. 162/2015 z ktorého citoval konkrétne tretí odsek: „Ak dôjde k zamietnutiu kasačnej sťažnosti, je tu možnosť podania žaloby na obnovu konania.“ Z uvedeného dôvodu je jeho podaná žaloba na obnovu konania zo dňa 13.09.2020 legitímna. Ak by bol kasačný súd zrušil
uznesenie
Krajského súdu v Žiline zo dňa 21.11.2019 (č.k. 28Sa/32/2019) a vec mu vrátil na ďalšie konanie, tak vtedy by bola žaloba na obnovu konania neprípustná, čo je logické. 11. Zdôraznil, že kasačnú sťažnosť voči uzneseniu klientelistickej sudkyni JUDr. L. zo dňa 21.11.2019, č.k. 28Sa/32/2019-23 podával z titulu toho, že uvedeným uznesením bolo porušené jeho právo garantované Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a slobôd, Listinou základných ľudských práv ako aj Ústavou SR. Ďalej uviedol, že napadnutým právoplatným uznesením došlo zo strany správneho súdu k vedomému a zámernému nerešpektovaniu všeobecne záväzného rozhodnutia Ústavného súdu. Podotkol, že klientelistický senát Najvyššieho súdu uznesením zo dňa 29.7.2020 (7Sžsk/1/2020) uznesenie „súputničky“, na pokyn „šéfa justičnej mafie na NS SR v danej veci“ jeho kasačnú sťažnosť zamietol, čím aj tento klientelistický senát porušil uvedené všeobecne záväzné právne predpisy, ako aj všeobecne záväzné rozhodnutia Ústavného súdu SR. 12. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnou sťažnosťou napadnuté
uznesenie
krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.
IV.
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.
15. Podľa § 472 SSP, žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a/ bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b/ Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c/ rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
16. Podľa § 473 SSP, žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti a/ rozhodnutiu kasačného súdu okrem rozhodnutia podľa § 462 ods. 2, b/ rozhodnutiu správneho súdu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak. 17.
Podľa § 476 SSP, v žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a/ označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, b/ rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, c/ dôvod obnovy, d/ skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, e/ dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, f/ žalobný návrh. 18.
Podľa § 483 ods. 1 písm. e/ SSP, správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná. 19. Predmetom kasačného konania v preskúmavanej veci bolo uznesenie krajského súdu, ktorým súd žalobu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú odmietol.
20. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril administratívny spis žalovaného zistil, že - žalovaný tu napadnutým rozhodnutím zo 17. júna 2019, Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení s § 30 ods. 1 písm. f/ Správneho poriadku správne konanie na základe žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo 07. júna 2019 zastavil, nakoľko vo veci začal konať iný príslušný správny orgán [predmetné rozhodnutie obsahovalo poučenie v znení cit.: „Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. f/ zákona č. 71/1967 Zb. sa nemožno odvolať (§ 30 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.) Toto rozhodnutie procesnej povahy nie je preskúmateľné správnym súdom (§ 7 písm. e/) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok).“], - žalobca rozhodnutie zo 17. júna 2019 napadol odvolaním z 24. júna 2019, - následne žalobca podal správnu žalobu z 15. septembra 2019, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia zo 17. júna 2019,
- krajský súd uznesením z 21. novembra 2019, č.k. 28Sa/32/2019-23 žalobu ako oneskorene podanú odmietol, - žalobca podal proti uzneseniu krajského súdu kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia z 21. novembra 2019, - najvyšší súd uznesením z 29. júla 2020, č.k. 7Sžsk/1/2020 kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol,
- následne žalobca podal proti uzneseniu krajského súdu z 21. novembra 2019, č.k. 28Sa/32/ 2019-23 žalobu na obnovu konania z 13. septembra 2020, - krajský súd uznesením z 29. októbra 2020, č.k. 27Sa/29/2020-15 žalobu ako zjavne nedôvodnú odmietol. 21.
Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že krajský súd postupoval vecne správne a v súlade so zákonom, keď žalobu postupom podľa § 483 ods. 1 písm. e/ SSP ako zjavne nedôvodnú odmietol a v nadväznosti na § 483 ods. 2 SSP ju nedoručoval ostatným účastníkom konania na vyjadrenie. Krajský súd tiež nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko vydal rozhodnutie výlučne procesného charakteru.
22. Podľa § 107 ods.1, 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.
23. V uvedenej právnej úprave zákonodarca stanoví povinnosť správnemu súdu nariadiť pojednávanie len v prípadoch zákonom predpokladaných a aj to však len v prípade, že prejednáva vec v jej merite. ( §107 ods.1 SSP) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania. ( § 107 ods.2 SSP) Vzhľadom k tomu, že správny súd odmietol žalobu na obnovu konania, dospejúc k záveru, že je zjavne nedôvodná, postupoval v konaní súdneho prieskumu v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 107 ods.2 SSP.
24. Najvyšší správny súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že žaloba na obnovu konania je svojou podstatou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môžu uplatniť subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia zákonom stanovených podmienok; možno ním napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu a len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 472 SSP, teda ak - bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní (§ 472 písm. a/ SSP), - Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením (§ 472 písm. b/ SSP), - rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Z uvedeného vyplýva, že s prípustnosťou žaloby na obnovu konania zákonodarca počíta len v obmedzenom rozsahu (§ 472 písm. c/ SSP).
25. V prejednávanej veci žalobca v žalobe na obnovu konania, ako dôvod na obnovu konania označil zákonné ustanovenie § 473 písm. b/ SSP, podľa ktorého žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiam správneho súdu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak. Ide teda o úpravu jedného z dôvodov neprípustnosti žaloby na obnovu konania. Krajský súd sa s uvedeným v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal a dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná, keďže nie je prípustná v zmysle § 472 SSP, s ktorým právnym záverom sa stotožnil aj najvyšší správny súd. V danej súvislosti kasačný súd dopĺňa. Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania sú taxatívne ustanovené v § 472 SSP, ako zákonný predpoklad splnenia objektívnych podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania. Žalobca však v žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by dôvodnosť žaloby na obnovu konania preukazovali. Krajský súd preto postupoval vecne a právne správne, keď žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú.
26. Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie najvyšší správny súd ako súd kasačný po vyhodnotení dôvodov, vznesených v kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho spisu, vyhodnotil námietky žalobcu, ktorými v kasačnej sťažnosti namietal nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu, za nedôvodné, keďže tieto neboli spôsobilé zvrátiť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa ust. § 461 SSP zamietol. 27.
O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523467'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v spojení s § 167 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523167'&ucin- k-dni='30.12.9999'>) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/ 2015%20Z.z.%2523467'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v spojení s § 168 veta druhá SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523168'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).
28. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. novembra 2021