7Sžsk/18/2021

1. Krajský súd Trnave rozsudkom č. k. 43Sa/22/2019-154 zo dňa 30.11.2020 podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/5521 zo dňa 06.06.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/5521 zo dňa 06.06.2019 odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, pracovisko Šaľa č. NZ4/SVaR/SOC/2019/50945-7 zo dňa 22.01.2019, ktorým jej podľa § 40 ods. 1 a § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 447/ 2008 Z.z.) nebol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie manžela S. J. a syna P. J..

3. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonom určenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Právne závery krajského súdu uvedené v bodoch 15. až 18. odôvodnenia jeho rozsudku považoval žalovaný za nesprávne. Poukázal na to, že posudkový lekár náležite odôvodnil stupeň odkázanosti pána J. na opatrovanie, ktoré posúdenie bolo prevzaté do komplexného posudku a aj do odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Nesúhlasil preto so záverom krajského súdu, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Mal za to, že hodnotenie odkázanosti pána J. na opatrovanie stupňom IV. zodpovedá posúdeniu podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon 448/2008 Z.z.“) ako aj dôvodom, pre ktoré nebol žalobkyni priznaný peňažný príspevok na opatrovanie.

5. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj pán J., manžel žalobkyne, ktorý svoju situáciu popísal obdobne s tým, že sa nevie o seba postarať, nemá jednu nohu, chodiť nevie, hoci má protézu a neslúžia mu ani oči. 6. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) začne činnosť 1. augusta 2021.

8. Podľa § 11 písm. h) SSP najvyšší správny súd rozhoduje o kasačných sťažnostiach. 9. Z vyššie citovaného vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých „živých“ právnych veciach, t.j. veciach, ktoré neboli právoplatne skončené na Najvyššom súde Slovenskej republiky k 01.08.2021 v agende správneho súdnictva, v ktorých veciach bude ako súd kasačný, konať a rozhodovať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

11. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Účelom opatrovania podľa § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí.

14. Podľa § 139 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

15. V konaní nebolo sporné, že žiadosťou zo dňa 06.11.2018 si žalobkyňa uplatnila nárok na poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie syna P. J. (nar. XX.XX.XXXX) a zároveň aj na opatrovanie manžela S. J. (nar. XX.XX.XXXX).

17. V dôsledku odvolania žalobkyne, konal a rozhodoval správny orgán druhého stupňa (žalovaný), ktorý jej odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. 18. Z predloženého administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného bol komplexný posudok zo dňa 07.01.2019, podľa ktorého sa pán S. J. považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70 % podľa prílohy č. 3 kapitoly III., bodu 8., písm. b) k zákonu č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V oblasti sebaobsluhy nebola pánovi J. navrhnutá žiadna forma kompenzácie s konštatovaním, že hoci pri niektorých úkonoch sebaobsluhy je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, celodenný dohľad nevyžaduje. Z komplexného posudku tiež vyplýva, že odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby u pána J. s počtom bodov 50 [podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.

s počtom bodov 55 (podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov). 20.

21. Napriek tomu, že zo žaloby žalobkyne doručenej pôvodne Okresnému súdu Galanta dňa 23.07.2019 je zrejmé, že žalobkyňa uvádza len dôvody vo vzťahu k požiadavke na opatrovanie manžela, dňa 12.05.2020 bolo krajskému súdu doručené podanie žalobkyne označené ako „Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného“ z 10.05.2020 (č. l. 57 súdneho spisu), v ktorom uvádza, že zároveň trvá aj na svojej žiadosti o priznanie príspevku na opatrovanie maloletého syna. Prílohou uvedeného podania bol nezoradený zväzok lekárskych správ týkajúcich sa ako jej manžela, tak aj maloletého syna.

Napadnuté rozhodnutie však nepodrobil súdnemu prieskumu aj vo vzťahu k žiadosti žalobkyne o opatrovanie jej maloletého syna, o ktorom nároku správne orgány konali a rozhodovali v tom istom administratívnom konaní. 23. Pokiaľ krajský súd rozhodnutie žalovaného preskúmal len vo vzťahu k požiadavke žalobkyne o priznanie príspevku na opatrovanie manžela, nezaoberal sa žalobou žalobkyne v celom jej rozsahu a ani neobjasnil, prečo a z akých konkrétnych dôvodov sa prieskumom rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k žiadosti žalobkyne o priznanie príspevku na opatrovanie syna už nezaoberal, a to napriek jej podaniu z 10.05.2020 zažurnalizovanom v súdnom spise na č. l. 57.

25. Kasačný súd záverom dodáva, že pokiaľ krajský súd správnym orgánom vytkol, že svoje rozhodnutie neodôvodnili riadne, je potrebné, aby zároveň uviedol, prečo a z akých konkrétnych dôvodov sa tak domnieva. Napríklad môže poukázať na konkrétne lekárske nálezy, ktorých závery podľa jeho názoru neboli zohľadnené pri vyhotovovaní komplexného posudku, prípadne špecifikovať, ktoré závery z ktorých lekárskych správ odporujú záverom prijatým správnymi orgánmi a prečo. Krajský súd v danej právnej veci neuviedol žiadne konkrétne argumenty, pre ktoré rozhodnutia správnych orgánov nepovažuje za dostatočne odôvodnené. 26.

27. Žalovaný v kasačnej sťažnosti tiež argumentoval, že v predmetnej veci nie je možné akceptovať názor správneho súdu, ktorý považoval za vhodné, aby bol pán J. prítomný pri posudzovaní zdravotného stavu, nakoľko platná právna úprava stanovuje, v ktorých prípadoch má posudkový lekár povinnosť predvolať fyzickú osobu na posúdenie zdravotného stavu a kedy ju predvolať môže. 28. V uvedenom kontexte kasačnému súdu (v zhode so žalovaným) tiež nebolo zrejmé, z akých právnych dôvodov považoval krajský súd za vhodné, aby vzhľadom na závažnosť zdravotného postihnutia, bol pán J. prítomný pri posudzovaní jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia absentuje úvaha, ako aj právne zdôvodnenie tohto záveru krajského súdu. Nebolo pritom sporné, že posudzovaná osoba (manžel žalobkyne) pri realizácii konkrétnych úkonov potrebuje pomoc inej osoby. Sporným bol práve stupeň odkázanosti, ktorý správne orgány ustálili v administratívnom konaní. 29. Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 477/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby, ktorú však môže na posúdenie jej zdravotného stavu predvolať za predpokladu, že má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. 30. Tento predpoklad v priebehu administratívneho konania však nebol zistený a nevyplýva ani z rozhodnutí samotných správnych orgánov. Pokiaľ teda krajský súd tvrdí, že bolo vhodné, aby bol pán J. posudkovým lekárom predvolaný na posúdenie, je potrebné uviesť a objasniť, z akých konkrétnych dôvodov a prečo sa tak krajský súd domnieva. Inak je jeho konštatovanie pre kasačný súd nielen nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ale zároveň tým dochádza aj k upretiu možnosti žalovanému, ako účastníkovi konania, účinne sa brániť a uvádzať v kasačnej sťažnosti argumenty na podporu svojich tvrdení (resp. realizovaného úradného postupu). 31. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je pritom porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky konštantne kladie dôraz na to, aby odôvodnenie rozhodnutia súdu bolo zrejmé, jasné a zrozumiteľné nielen súdu, ale aj účastníkovi konania, keďže súd rozhoduje o jeho právnej veci (I. ÚS 241/07). 32. Z vyššie uvedených dôvodov dospel kasačný súd k názoru, že kasačná sťažnosť bola podaná dôvodne. Rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 43Sa/22/2019-154 zo dňa 30.11.2020 preto zrušil podľa § 462 ods. 1 SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 33. O náhrade trov konania, vrátane trov kasačného konania, rozhodne krajský súd podľa § 467 ods. 3 SSP. 34. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.