7Sžsk/2/2021

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 24. novembra 2020, č.k. 7Sa/30/2020-80 podľa § 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného z 05. marca 2020, č. spisu UPS/US1/ SSVOPPKPC2/SOC/2020/3787-4/LD v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 03. decembra 2019, Číslo:

niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) uložil žalobcovi povinnosť vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla poskytnutého mu na základe rozhodnutia z 18. júna 2018, číslo BA4/RPPNKŤZP/SOC/2018/135297-8 v sume 8.298,48 eur, najneskôr do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Krajský súd mal preukázané, že žalobcovi bol rozhodnutím z 18. júna 2018, č. BA4/ RPPNKŤZP/SOC/2018/135297-8 priznaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou vo výške 8.298,48 eur.

Na základe uvedeného potom prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 03. decembra 2019, č. BA4/RPPNKŤZP/SOC/ 2019/112532-11 uložil žalobcovi povinnosť vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla vo výške 8.298,48 eur do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti daného

ceny. Tejto skutočnosti zodpovedali aj údaje v osvedčení o evidencii osobného motorového vozidla v časti vlastník, keď ako vlastník osobného motorového vozidla bola uvedená obchodná spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o. a ako držiteľ

Celú sumu poskytnutého príspevku žalobca použil na úhradu časti ceny osobného motorového vozidla. Je evidentné, že konanie žalobcu smerovalo výlučne k dofinancovaniu osobného motorového vozidla, čo v konečnom dôsledku vyplýva z príslušnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá navyše bola zo strany veriteľa (VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o.) vopred pripravená s tým, že žalobca nemal možnosť podstatne ovplyvniť jej obsah; mohol ju ako celok len prijať (vrátane ustanovenia o výhrade vlastníckeho práva), alebo odmietnuť, čím by sa v ďalšom období mohol vystaviť hrozbe uplynutia lehoty na kúpu osobného motorového vozidla podľa § 34 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. K výhrade vlastníckeho práva v prospech obchodnej spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. krajský súd uviedol, že podľa § 34 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla alebo jeho pomernú časť, ak predá alebo daruje osobné motorové vozidlo, alebo bola povinná vrátiť osobné motorové vozidlo subjektu, ktorý jej poskytol úver na kúpu osobného motorového

5. Vzhľadom na uvedené krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 6. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

od poskytnutia peňažného príspevku nadobudnúť vlastníctvo k osobnému motorovému vozidlu zaplatením časti ceny, ktorá sa rovná minimálne výške úradom poskytnutého peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Žalobca jednu časť podmienky nesplnil, nakoľko vlastníctvo k osobnému motorovému vozidlu nenadobudol.

zdravotným postihnutím, ani nemôže zohľadniť dôvody osobitného zreteľa. V zákone č. 447/ 2008 Z.z. sa nenachádza ustanovenie, ktorým by bolo možné udeliť výnimku z podmienok uvedených v zákone a tým odstrániť tvrdosť zákona. Štátne orgány sú povinné dbať na účelné vynakladanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Žalobca podpísal zmluvu o spotrebiteľskom úvere dobrovoľne a nie je možné sa stotožniť s tvrdením súdu, že nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, pretože bola vopred pripravená. Ustanovenia zákona č. 447/ 2008 Z.z. sú jednoznačné, bez možnosti použitia voľnej úvahy zo strany správnych orgánov. V predmetnom zákone sú nastavené podmienky na poskytnutie jednotlivých peňažných príspevkov, ktoré sú poskytované adresne a nie je možné akceptovať, že vec, na ktorú bol príspevok poskytnutý, nepatrí do vlastníctva fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

III.

12. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril podaním z 22. decembra 2020. 13. V plnom rozsahu sa stotožnil s rozsudkom krajského súdu a závermi z neho plynúcimi s tým, že z obsahu uzavretej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, žalobca celú sumu poskytnutého peňažného príspevku použil na úhradu časti ceny osobného motorového vozidla, toto kúpil v lehote troch mesiacov a riadne si splnil svoju povinnosť podľa § 34 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. Žalovaný sa nesprávne odvolával na § 41 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z., ktorý sa vzťahuje na zmluvy o úvere, pričom v predmetnej veci zmluva o úvere uzavretá nebola. Žalobca nebol povinný v lehote troch mesiacov od poskytnutia peňažného príspevku nadobudnúť vlastnícke právo k motorovému vozidlu, ale bol povinný v uvedenej lehote motorové vozidlo kúpiť, keďže Občiansky zákonník výslovne umožňuje uzavrieť kúpnu zmluvu s výhradou vlastníctva. Skutočnosť, že uzavretá zmluva túto výhradu vlastníctva obsahovala, nemôže znamenať, že jej uzavretím došlo k porušeniu povinnosti žalobcu kúpiť predmetné motorové vozidlo. Zabezpečovacia výhrada vlastníckeho práva na predmet kúpy čo do funkcie, ktorý plní, ako aj čo do správania žalobcu, ktorý dofinancoval kúpnu cenu motorového vozidla v lehote dohodnutej v mesiaci október 2020 svedčí o jeho dobromyseľnosti doplatiť kúpnu cenu v lehote dohodnutej v uzavretej zmluve. 14. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu potvrdil (po správnosti kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol; pozn. súdu).

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1,2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 17.

19. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí.

21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 24. Podľa § 199 ods. 1 písm. d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

26. Zákon č. 447/2008 Z.z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1) (§ 1 ods. 1)

28. Podľa § 34 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z., peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť na základe dokladu o cene osobného motorového vozidla alebo na základe dokladu o kúpe osobného motorového vozidla vyhotoveného osobou, ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj, distribúcia, sprostredkovanie predaja alebo úprava osobných motorových vozidiel.

30. Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z.z., ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej bol poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, nesplní záväzok uvedený v odsekoch 10 a 12, je povinná vrátiť tento peňažný príspevok.

32. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj relevantnej časti administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že - žalobca žiadosťou zo 07. februára 2018 na predpísanom tlačive požiadal o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou, - prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 18. júna 2018 vydaným pod číslom BA4/ RPPNKŤZP/SOC/2018/135297-8 vyhovel žiadosti žalobcu a priznal mu peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla s automatickou prevodovkou vo výške 8.298,48 eur, - následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 03. decembra 2019, Číslo:

ktorému dospel prvostupňový správny orgán, sa plne stotožnil. 35. Najvyšší správny súd po preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru o neopodstatnenosti dôvodov uvádzaných žalovaným v kasačnej sťažnosti.

motorovým vozidlom. Zároveň platí, že peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť na základe dokladu o cene osobného motorového vozidla alebo na základe dokladu o kúpe osobného motorového vozidla vyhotoveného osobou, ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj, distribúcia, sprostredkovanie predaja alebo úprava osobných motorových vozidiel. Žalobca dňa 03. septembra 2018 doložil faktúru vystavenú dňa 17. augusta 2018 pod číslom O., predmetom ktorej bola fakturácia nového automobilu v celkovej sume 25.700,- eur; rovnako doložil osvedčenie o evidencii vozidla vystavené dňa 24. augusta 2018, z ktorého vyplývalo, že vlastníkom predmetného motorového vozidla je obchodná spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o. a jeho držiteľom

XXXXXXX. Výška spotrebiteľského úveru bola určená na sumu 17.134,19 eur, doba splácania dohodnutá na 72 mesiacov (posledná splátka sa mala uskutočniť dňa 17. augusta 2024). Zároveň z predmetnej zmluvy bolo zistené, že vlastnícke právo k predmetu financovania (osobné motorové vozidlo) malo prejsť na kupujúceho až po úplnom zaplatení kúpnej ceny, respektíve všetkých jej splátok vrátane príslušenstva. Z uvedeného je teda zrejmé, že medzi účastníkmi daného zmluvného vzťahu bola dojednaná výhrada vlastníckeho práva.

motorové vozidlo nemožno kúpiť alebo upraviť z dôvodov na strane osoby, ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj, distribúcia, sprostredkovanie predaja alebo úprava osobných motorových vozidiel, - fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím predá alebo daruje osobné motorové vozidlo alebo bola povinná vrátiť osobné motorové vozidlo subjektu, ktorý jej poskytol úver na kúpu osobného motorového vozidla pred uplynutím siedmich rokov od poskytnutia tohto peňažného príspevku, - sa osobné motorové vozidlo, na ktorého kúpu sa poskytol tento peňažný príspevok, nevyužíva na individuálnu prepravu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

38. V predmetnej veci dôvod, pre ktorý správne orgány pristúpili k vydaniu rozhodnutia o uložení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla spočíval v zistení, že podľa predloženej kópie technického preukazu bola ako vlastník osobného motorového vozidla uvedená obchodná spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o. a žalobca bol v technickom preukaze zapísaný iba ako držiteľ vozidla, čo bolo v rozpore s vyššie citovaným ustanovením § 41 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z., v zmysle ktorého v spojení s § 34 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť aj na základe úveru, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nadobudne vlastníctvo k osobnému motorovému vozidlu v lehote troch (respektíve šiestich) mesiacov odo dňa poskytnutia tohto peňažného príspevku.

pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. V tejto súvislosti najvyšší správny súd dopĺňa, že orgány štátu, ako aj iné právnické subjekty realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú teda pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, avšak s tým, že viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Predmetné ustanovenie nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 01. júla 2008, sp. zn. III. ÚS 341/07). Ústavný súd Slovenskej republiky princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota

Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 7/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999, s. 365; zhodne I. ÚS44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999, s. 382). Judikatúra ústavného súdu tiež kladie dôraz na to, že v súlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, respektíve proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04). Ďalej z článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej

Možno tiež v tejto súvislosti poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 08. decembra 2010, sp. zn. I. ÚS 306/2010, podľa ktorého cit.: „ (. . .) Orgánom verejnej moci a predovšetkým súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“ (v obdobnom zmysle pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 155/2017). Obdobne aj Ústavný súd Českej republiky v náleze zo 07. marca 2012, sp. zn. I. ÚS 1826/11, uzavrel, že cit.: „

Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.

. .) Jednou z funkcí Ústavy, zvláště ústavní úpravy základních práv a svobod, je její "prozařování" celým právním řádem. Smysl Ústavy spočívá nejen v úpravě základních práv a svobod, jakož i institucionálního mechanizmu a procesu utváření legitimních rozhodnutí státu (resp. orgánů veřejné moci), nejen v přímé závaznosti Ústavy a v jejím postavení bezprostředního pramene práva, nýbrž i v nezbytnosti státních orgánů, resp. orgánů veřejné moci, interpretovat a aplikovat právo pohledem ochrany základních práv a svobod.“

žalobca. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca nesplnil podmienku plynúcu z vyššie citovaného ustanovenia § 41 ods. 6 v spojení s § 34 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z., nakoľko nenadobudol vlastníctvo k osobnému motorovému vozidlu v lehote troch (respektíve šiestich) mesiacov od jeho poskytnutia. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu však prvostupňový správny orgán pochybil, keď jasným a dostatočne určitým spôsobom buď osobitne, alebo v rozhodnutí, ktorým bol žalobcovi priznaný príslušný peňažný príspevok žalobcu nepoučil a neusmernil (aj vzhľadom na charakter samotného konania, status žalobcu, ako aj závažné následky s tým spojené) o tom, akým spôsobom je potrebné dojednať zmluvné podmienky v príslušnej úverovej zmluve, pokiaľ sa žiadateľ o peňažný príspevok z dôvodu nedostatku vlastných finančných zdrojov, rozhodol dofinancovať časť kúpnej ceny osobného motorového vozidla prostredníctvom práve takéhoto zmluvného typu. Z obsahu administratívneho spisu táto skutočnosť nevyplýva. Navyše žalobca už 03. septembra 2018 prvostupňovému

Rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť príslušný peňažný príspevok prvostupňový správny orgán vydal skoro po jednom roku a troch mesiacoch. V tejto súvislosti najvyšší správny súd odkazuje na vyššie citované ustanovenie § 3 ods. 2 veta druhá Správneho poriadku (v spojení s § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.), z ktorého vyplýva povinnosť pre správne orgány poskytovať účastníkom konania (a tiež zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka) pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Na druhej strane, poučovacia povinnosť realizovaná zo strany správneho orgánu je vo svojej podstate akousi zákonnou modifikáciou zásady, že neznalosť zákona neospravedlňuje, a aj nástrojom na zefektívnenie správneho konania a minimalizáciu negatívnych dopadov z pohľadu účastníka konania, prípadne odstraňovanie následkov tvrdosti zákona (POTASCH, P. - HAŠANOVÁ, J. Správny poriadok : komentár. - 1. vyd. - Praha : C.H_ Beck, 2012, 12 s., ISBN 978-80-7400-422-3).

V opačnom prípade zo strany správneho orgánu hrozí žalobcovi „sankcia“ v podobe uloženia povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla alebo jeho pomernú časť (§ 34 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z.z.).

znamená porušení základních práv“ (nález Ústavného súdu Českej republiky z 21. októbra 2008, sp. zn. IV. ÚS 1735/07). 44. Vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku krajského súdu, ktorý odhliadnuc od toho, že do svojho rozsudku doslovne prevzal odôvodnenie z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. septembra 2019, sp. zn. 7Sžsk/13/2018 (a bez toho, aby to patričným spôsobom uviedol) aj v časti, ktorá nekorešponduje s tu prejednávanou vecou, nakoľko v predmetnej veci sa ustanovenie § 34 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z.z. neaplikovalo, najvyšší správny súd uvádza, že rozhodnutie krajského súdu je čo do výroku vecne správne.

46. V závere najvyšší správny súd uvádza, že prvostupňový správny orgán výlučne na účely tejto konkrétnej prejednávanej veci aj vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, poskytne žalobcovi primeranú lehotu na to, aby si tento svoje zmluvné záväzky vrátane zmluvných dojednaní, najmä vo vzťahu k výhrade vlastníckeho práva upravil, respektíve dojednal tak, aby ich zosúladil so stavom zodpovedajúcim zákonu. Ešte predtým však správny orgán overí, či sa žalobca už v súčasnej dobe nestal vlastníkom predmetného motorového vozidla, nakoľko do súdneho spisu založená fotokópia Osvedčenia o evidencii vozidla evidovaná pod číslom Y. naznačuje, že sa tak stalo. Zároveň najvyšší správny súd zdôrazňuje, že do budúcna, sú správne orgány povinné striktne dodržiavať poučovaciu povinnosť, aby fyzické osoby požívajúce status zdravotne ťažko postihnutých osôb len pre neznalosť právnej úpravy neutrpeli ujmu, ktorú možno bez akýchkoľvek pochybností v súvislosti s charakterom rozhodnutia o uložení povinnosti vrátiť peňažný príspevok považovať za viac ako citeľnú, a to nielen v oblasti

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 48. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd v súlade s § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, nakoľko žalobca bol v kasačnom konaní plne úspešný.

V Bratislave dňa 30. novembra 2021