7Sžsk/22/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200042.3
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 19Sa/4/2019
- IČS
- 4019200042
- Citované
- 4× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: L.. S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, XXX XX M., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou CIMRÁK, s.r.o., so sídlom Štefánikova č. 7, 949 01 Nitra, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 22120-3/2018-BA zo dňa 5. októbra 2018, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sa/4/2019-133 zo dňa 8. októbra 2019, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sa/ 4/2019-133 zo dňa 8. októbra 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred krajským súdom
1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 19Sa/4/2019-133 zo dňa 8. októbra 2019, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 05. 10. 2018 č. 22120-3/2018-BA (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) zo dňa 17. 02. 2017 č. 700-1110423917-GC04/17 o predpísaní penále vo výške 3.242,29 eur (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni bola voči žalovanej priznaná ich úplná náhrada.
2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 700-1110423917-GC04/17 zo dňa 17. februára 2017 vo veci predpísania za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010, január 2011, február 2011, marec 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, júl 2011, august 2011, september 2011 penále v sume 3.242,29 eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu sociálneho poistenia, vo výške 0.05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do začatia kontroly. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha. 3. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že sa zaoberal právnym posúdením, či žalobkyňa ukončením výkonu zdravotníckeho povolania v povolaní lekár k 31. 08. 2006 (a od 01. 09. 2006 pôsobiaca ako zamestnanec v ambulancii všeobecného lekára spoločnosti MEDISIS s.r.o.), stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo jej toto zostalo zachované ako držiteľke licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Krajský súd uviedol, že rozhodnutie žalovanej č. 22117-3/2018-BA z 05. 10. 2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 9744-1/2017-NR zo 17. 02. 2017 o zániku nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne dňa 30.09.2011, súd v konaní vedenom pod sp. zn. 19Sa/27/2018 zrušil rozsudkom z 08. 10. 2019 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Poukázal na body 92 až 105 odôvodnenia tohto rozhodnutia s tým, že z rovnakých dôvodov je potrebné zrušiť rozhodnutie preskúmavané v tomto konaní (spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu). Uložil žalovanej, aby sa zaoberala tým, či v období do 30. 09. 2011 mala žalobkyňa status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej SZČO), čo z obsahu administratívneho spisu nebolo jednoznačne preukázané, nakoľko bola len držiteľkou licencie L1A, a aby vyhodnotila, či jej príjmy, osobitne vo vzťahu k tejto licencii, sú aj príjmami lekára považovaného za SZČO s tým, že až v prípade, ak bude zistené, že žalobkyňa bola povinná v rozhodnom období odviesť poistné na nemocenskom a dôchodkovom poistení, bude zrejmé, či je povinná zaplatiť penále za oneskorene odvedené poistné.
II. Kasačná sťažnosť žalovanej
4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaná (ďalej len „sťažovateľka“) z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Trvala na tom, že žalobkyňa aj po 30. 04. 2008 spĺňala definíciu SZČO v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2010, keďže aj po 30. 04. 2008 bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Mala za to, že krajský súd mal prihliadnuť na právoplatné rozhodnutie o nezániku povinného poistenia žalobkyne dňa 30. 04. 2008. 5. Záverom navrhla, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III. Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti žalovanej
6. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním č. 44/18/MH zo dňa 07. 02. 2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu. 7. Žalobkyňa opätovne poukázala, že v spornom období nevykonávala činnosť, na ktorú sa vzťahuje licencia L1A. Argumentovala, že momentálne je v predmetnej veci právne záväzné
uznesenie
Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30. 04. 2019, a preto je potrebné, aby dané konanie bolo rozhodnuté v intenciách tohto právneho názoru. Záverom navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľky zamietol a priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.
IV. Konanie pred kasačným súdom
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP), na ktorý prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu SR podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná. 9.
Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej, v preskúmavanom konaní Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra rozhodnutím č. 700-1110423917-GC04/17 zo dňa 17. februára 2017 podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod a § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov predpísala za obdobie január až december 2009, január až december 2010, január až september 2011 penále v sume 3.242,29 eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na
nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu sociálneho poistenia, vo výške 0.05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do začatia kontroly. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha (prvostupňové rozhodnutie). O odvolaní žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 22120-3/2018-BA zo dňa 5. októbra 2018 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že zamietla odvolanie v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra (preskúmavané rozhodnutie).
Tieto rozhodnutia boli predmetom súdneho prieskumu a napadnutým rozsudkom č. k. 19Sa/4/ 2019-133 zo dňa 8. októbra 2019 ich správny súd zrušil. 10. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší správny súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.
11. Z administratívneho spisu žalovanej mal kasačný súd ďalej preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra rozhodnutím č. 14819-4/2016-NR z 23. 05. 2016 rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 04. 2008. Rozhodnutie o nezániku poistenia bolo potvrdené v rámci odvolacieho konania rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 47126-3/ 2016-BA zo 16. 11. 2016 a nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 12. 2016.
12. Okrem vyššie uvedeného rozhodnutia o nezániku povinného poistenie žalobkyne, bolo vydané tiež rozhodnutie žalovanej č. 22117-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018 (právoplatné dňa 19. 10. 2018), ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pobočky Nitra č. 9744-1/2017-NR zo dňa 17. februára 2017, ktorý rozhodol o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 30. 09. 2011.
13. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.
14. Podľa § 240 ods. 1 cit. zákona fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 240 ods. 2 cit. zákona predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5
EUR. 16. Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní penále v dvoch samostatných konaniach. V prípade žalobkyne o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia rozhodla Sociálna pobočka, pobočka Nitra rozhodnutím č. 9744-1/2017-NR zo dňa 17. februára 2017 tak, že žalobkyni zaniklo povinné poistenie dňa 30. 09. 2011. Následne toto rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu, pričom ho správny súd zrušil rozsudkom sp. zn. 19Sa/27/2018 z 08. 10. 2019 súčasne s odvolacím rozhodnutím žalovanej č. 22117-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018. Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalovanej voči rozsudku správneho súdu sp. zn. 19Sa/27/2018 z 08. 10. 2019 považoval za dôvodnú, preto napadnutý rozsudok v konaní vedenom pod sp. zn. 7Sžsk/25/2020 rozsudkom zo dňa 24. augusta 2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že k otázke zániku
povinných poistení vyslovil záväzný právny názor, okrem iného aj s poukazom na právny názor Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 3/2019 z 24. novembra 2019. 17. Najvyšší správny súd v tomto rozsudku uviedol (bod 33 rozsudku), že „napriek tomu, že žalobkyňa podala registračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom zániku poistenia 30.04.2008, bola povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe licencie L1A/NR/0768/05 a zároveň dosiahla potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2006.“ Ďalej poukázal na závery rozsudku veľkého senátu NS SR sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020, podľa ktorého „licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákon č. 578/2004 Z. z. treba považovať
za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení z. č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom
poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení z. č. 310/2006 Z. z.“ Súdnym prieskumom tak nebolo preukázané, že rozhodnutie žalovanej vo vzťahu k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ku dňu 30. 09. 2011 bolo nezákonné, ale správny súd v otázke statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň kasačný súd poukazuje, že správny súd je právnym názorom kasačného súdu viazaný.
Otázku zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 30. 09. 2011 preto považuje kasačný súd za vyriešenú. 18. Žalobkyňa, v súdnom konaní zastúpená advokátskou kanceláriou, žiadala v žalobe o preskúmanie zrušenie rozhodnutia o predpísaní penále. Argumenty, ktoré v správnej žalobe uviedla, však smerovali iba proti rozhodnutiu o zániku povinného poistenia, ktoré v tomto konaní preskúmavať nemožno, keďže uvedené rozhodnutie bolo podrobené súdnemu prieskumu správneho aj kasačného súdu, ktorého výsledkom bolo zrušenie rozsudku správneho súdu sp. zn. 19Sa/27/2018 zo dňa 08. 10. 2019 z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Otázka statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby tak nemôže byť žalovanou opätovne posudzovaná v následnom konaní o predpísaní penále.
19. Pokiaľ žalobkyňa odkazovala na rozsudok veľkého senátu sp. zn. 1 Vs 1/2019, kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že jeho závery boli prekonané neskorším rozsudkom veľkého senátu sp. zn. 1 Vs 3/2019 z 24. novembra 2019. Je treba zdôrazniť, že pre senáty najvyššieho správneho súdu je podľa § 466 ods. 3 SSP záväzný právny názor vyjadrený v rozhodnutí
veľkého senátu. Logickým predpokladom záväznosti právneho názoru je však to, aby sa vo veci, o ktorej koná senát, vôbec riešila resp. mohla riešiť otázka, pre ktorú je tento právny názor rozhodný. V prerokúvanej veci však bolo vysvetlené, že otázka, či držba licencie L1A zakladala žalobkyni postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a či v dôsledku toho trvalo jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, už bola právoplatne vyriešená skorším rozhodnutím žalovanej, pričom rozsudok správneho súdu, ktorý tieto rozhodnutia zrušil, bol sám kasačným súdom zrušený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Ani krajský súd, ani kasačný súd v konaní o preskúmanie predpísania penále neboli oprávnené túto otázku riešiť a nemohli teda ani byť viazané právnym názorom veľkého senátu na túto právnu otázku.
20. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu najvyšší správny súd mal preukázané, že krajský súd upriamil svoju pozornosť výhradne na otázku právneho postavenia žalobkyne na účely sociálneho poistenia, napriek tomu, že túto otázka v tomto preskúmavacom konaní nebol oprávnený riešiť, keďže bola právoplatne vyriešená v inom administratívnom konaní. Pokiaľ bola voči správnemu rozhodnutiu o zániku povinných poistení podaná správna žaloba, mal urobiť vhodné opatrenia, napríklad súdne konanie prerušiť, avšak nie sám posudzovať túto právnu otázku. Napriek tomu správny súd vyhlásil napadnutý rozsudok v rovnaký deň, ako ho vyhlásil aj vo veci prieskumu rozhodnutia o zániku povinných poistení, odkazujúc na právny názor vyslovený v tomto rozsudku. Podľa názoru kasačného súdu bolo vydanie napadnutého rozsudku predčasné, pretože vzhľadom na možnosť podania kasačnej sťažnosti voči rozsudku vo veci zániku povinných poistení bol reálny predpoklad, že právny názor správneho súdu môže byť v inštančnom postupe vyhodnotený ako nesprávny, čo sa aj stalo.
21. Vo svetle vyššie uvedenom kasačný súd podrobil prieskumu kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom dospel k záveru, že správny súd nesprávne právne vec posúdil, keď zrušil preskúmavané rozhodnutie z dôvodov, ktoré sa však týkali iného, skôr vydaného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, hoci táto otázka bola predmetom osobitného administratívneho konania a osobitného súdneho konania.
22. Nad rámec kasačného konania považuje kasačný súd za potrebné poukázať na to, že otázka, či licencia L1A vydaná žalobkyni na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 z.č_ 578/2004 Z.z. má charakter oprávnenia na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, bola s konečnou platnosťou pre prípad žalobkyne vyriešená v rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Sžsk/25/2020 zo dňa 24. augusta 2022.
23. Okrem vyššie uvedeného, kasačný súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 9Sžsk/25/2020 z 24. 08. 2022 vo veci predpísania dlžného poistného za obdobie od januára 2009 do septembra 2011 v sume 3.245,13 eur, ktoré sa zhoduje s obdobím predpísania penále žalovanou žalobkyni v tomto konaní. Najvyšší správny súd v konaní vedenom pod sp. zn. 9Sžsk/25/2020 konštatoval, že „krajský súd sa vecou náležite nezaoberal a svoje rozhodnutie o preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej o predpísaní poistného zákonným spôsobom neodôvodnil“.
24. Krajský súd uložil správnym orgánom v rámci konania o predpísaní penále zaoberať sa predbežnou otázkou - posúdením statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby ako držiteľky licencie L1A, ktorá bola však predmetom posúdenia v samostatnom administratívnom a súdnom konaní, vrátane kasačného konania pod sp. zn. 7Sžsk/25/2020.
S týmto záverom krajského súdu sa kasačný súd nestotožňuje, pretože otázka statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby považoval za vyriešenú, keď v rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Sžsk/25/2020 zo dňa 24.08.2022 nebola skonštatovaná nezákonnosť rozhodnutia žalovanej.
25. Vzhľadom k uvedenému vyššie najvyšší správny súd námietky žalovanej vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vyhodnotil ako dôvodné, keďže tieto námietky spochybnili vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
Z uvedených dôvodov kasačný súd podľa § 462 ods. 1 rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 26. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, ustáliť zásadné otázky nastolené v konaní, vzťahujúce sa na prejednávanú vec (teda na predpísanie penále), v ich intenciách posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a to v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne krajský súd opätovne o nároku na náhradu trov konania, vrátane o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).
27. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. októbra 2022