7Sžsk/24/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200040.3
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 19Sa/2/2019
- IČS
- 4019200040
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: U.. K. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, XXX XX O., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou CIMRÁK, s.r.o., so sídlom Štefánikova č. 7, 949 01 Nitra, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 22118-3/2018-BA zo dňa 5. októbra 2018, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sa/2/2019-131 zo dňa 8. októbra 2019, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 19Sa/2/2019-131 zo dňa 8. októbra 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred krajským súdom
1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 19Sa/2/2019-131 zo dňa 8. októbra 2019, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 05. 10. 2018 č. 22118-3/2018-BA (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) zo dňa 17. 02. 2017 č. 700-1110423717-GC04/17 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP, tak, že úspešnej žalobkyni bola voči žalovanej priznaná ich úplná náhrada.
2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 700-1110423717-GC04/17 zo dňa 17. februára 2017 vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie v sume 94,81 eur, poistného na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 387,16 eur, poistného na invalidné poistenie v sume 129,05 eur, poistného do rezervného fondu solidarity v sume 102,25 eur za obdobie máj 2008, jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, október 2008, november 2008 a december 2008, spolu v sume 713,27 eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha. 3.
Krajský súd skonštatoval, že predmetom preskúmania je zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej zo dňa 05. 10. 2018, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17. 02. 2017, ktorým prvostupňový správny orgán predpísal žalobkyni za obdobie máj 2008 - december 2008 poistné na
nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenia, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Zároveň poukázal, že v ten istý deň, prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30. 09. 2011 na základe zistenia, že hoci žalobkyňa podala Registračný list fyzickej osoby - odhlášku ku dňu 30. 04. 2008, bola aj naďalej držiteľkou licencie L1A a za roky 2006 až 2009 dosiahla potrebnú, zákonom ustanovenú hranicu príjmov.
4. Sporným podľa krajského súdu zostalo právne posúdenie otázky, či žalobkyňa ukončením výkonu zdravotníckeho povolania v povolaní lekár, ktorú ukončila ku dňu 31. 08. 2006 a od 01. 09. 2006 pôsobí ako zamestnanec v ambulancii všeobecného lekára spoločnosti MEDISIS s.r.o., stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či jej toto postavenie zostalo zachované ako držiteľke licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (s prihliadnutím na príjem dosiahnutý v období rozhodujúcom pre posudzovanie jej statusu).
5. Krajský súd poukázal, že sa už vyššie uvedeným právnym posúdením, od ktorého závisí i zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia v tomto konaní, zaoberal, pričom rozhodnutie o tom, že žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie 30. 09. 2011 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozhodnutia tak poukázal na súdne konanie vedené pod sp. zn. 19Sa/27/2018 a rozsudok zo dňa 08. 10. 2019, ktorý bol krajským súdom vydaný ako prvý a v zmysle § 140 SSP sa s ním v plnej miere stotožnil a odkázal naň.
6. Okrem vyššie uvedeného, krajský súd zdôraznil, že podľa jeho názoru sa v administratívnom spise doručenom žalovanou nenachádza príloha k rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktorá má byť jeho neoddeliteľnou súčasťou.
7. Krajský súd zaviazal prvostupňový správny orgán, aby sa v ďalšom konaní zaoberal tým, či žalobkyňa mala status samostatne zárobkovo činnej osoby v období do 30. 09. 2011, vzhľadom na to, že z obsahu administratívneho spisu nebola táto skutočnosť jednoznačne preukázaná, pretože bola len držiteľkou licencie L1A.
II. Kasačná sťažnosť žalovanej
8. Proti rozsudku krajského súdu č. k. 19Sa/2/2019-131 zo dňa 8. októbra 2019 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podala žalovaná (ďalej aj ako „sťažovateľka“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačnému súdu navrhla, aby kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
9. V dôvodoch kasačnej sťažnosti sťažovateľka vyslovila svoj nesúhlas s právnym posúdením veci zo strany krajského súdu. Zdôraznila, že predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci predpísania poistného v celkovej sume 713,27 eur. Uviedla, že krajský súd sa v rozsudku sp. zn. 19Sa/27/2018 zo dňa 08. 10. 2019, na ktorý odkazuje aj v napadnutom rozsudku, venoval len otázke zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby, preto sa sťažovateľka v kasačnej sťažnosti venovala skutočnostiam odôvodňujúcim trvanie povinného poistenia žalobkyne do 30. 09. 2011. 10. Sťažovateľka poukázala na právnu úpravu, na základe ktorej odvodzuje, že žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A je oprávnená vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť, preto naďalej zastáva názor, že žalobkyňa aj po 30. 04. 2008 spĺňala definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), pretože bola naďalej držiteľkou licencie L1A a dosiahla v rozhodujúcom období (roky 2006 až 2009) príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. 11. Podľa názoru sťažovateľky, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 04. 2008, nadobudlo právoplatnosť, čo znamená, že konečným a záväzným spôsobom upravilo právne pomery účastníkov konania. 12. Sťažovateľka tak namietala voči právnemu záveru krajského súdu napadnutého rozsudku, že krajský súd opätovne posudzoval zákonnosť postupu žalovanej pri vydaní rozhodnutia vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, a nie zákonnosť postupu žalovanej pri vydaní rozhodnutia vo veci predpísania poistného. 13. Záverom navrhla, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III. Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti žalovanej
14. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním č. 44/18/MH zo dňa 07.02.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu. 15. Žalobkyňa opätovne poukázala, že v spornom období nevykonávala činnosť, na ktorú sa vzťahuje licencia L1A. Argumentovala, že momentálne je v predmetnej veci právne záväzné
uznesenie
Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30. 04. 2019, a preto je potrebné, aby dané konanie bolo rozhodnuté v intenciách tohto právneho názoru. Záverom navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľky zamietol a priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.
IV. Konanie pred kasačným súdom
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP), na ktorý prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu SR podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľky je dôvodná.
17. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sa/2/2019-131 zo dňa 8. októbra 2019, ktorým krajský súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP zrušil rozhodnutie žalovanej č. 22118-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 700-1110423717-GC04/17 zo dňa 17. 02. 2017 a vec vrátil prvostupňovému správneho orgánu na ďalšie konanie.
18. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší správny súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.
19. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej, v preskúmavanom konaní v danej veci bolo preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra rozhodnutím č. 700-1110423717-GC04/17 zo dňa 17. februára 2017 podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 152a tohto zákona a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z., predpísala žalobkyni za obdobie máj až december 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 94,81 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 387,16 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 129,05 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 102,25 eur, spolu v sume 713,27 eur. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha.
O odvolaní žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 22118-3/ 2018-BA zo dňa 5. októbra 2018 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že zamietla odvolanie v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Nitra. 20. Uvedenými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, ktorými žalobkyni predpísala dlžné poistné, predchádzali nasledovné rozhodnutia žalovanej: - č. 47126-3/2016-BA zo dňa 16. novembra 2016 (právoplatné dňa 8. decembra 2016), ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý rozhodol tak, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.04.2008, - č. 22117-3/2018-BA zo dňa 5. októbra 2018 (právoplatné dňa 19. októbra 2018), ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu prvostupňového správneho orgánu č. 9744-1/2017-NR zo dňa 17. 02. 2017, ktorý rozhodol o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 30. septembra 2011. Rozhodnutie žalovanej zo dňa 05. 10. 2018 bolo na základe žaloby podanej žalobkyňou preskúmané v správnom súdnom konaní. Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 19Sa/27/
2018 zo dňa 8. októbra 2019 zrušil rozhodnutie žalovanej č. 22117-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018 a zároveň rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 9744-1/2017-NR zo dňa 17. 02. 2017. Lustráciou v registri tunajšieho súdu mal kasačný súd zároveň preukázané, že žalovaná podala proti uvedenému rozsudku sp. zn. 19Sa/27/2018 zo dňa 08. 10. 2019 kasačnú sťažnosť. O kasačnej sťažnosti, vedenej na najvyššom správnom súde pod sp. zn. 7Sžsk/ 25/2020 bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 24. augusta 2022 tak, že rozsudok krajského súdu sp. zn. 19Sa/27/2018 zo dňa 08. 10. 2019 bol zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie
konanie. Najvyšší správny súd v tomto rozsudku uviedol (bod 33. rozsudku), že „napriek tomu, že žalobkyňa podala registračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom zániku poistenia 30.04.2008, bola povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe licencie L1A/NR/0768/05 a zároveň dosiahla potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2006.“ Ďalej poukázal na závery rozsudku veľkého senátu NS SR sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020, podľa ktorého „licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákon č. 578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení z. č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár
- držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení z. č. 310/2006 Z. z.“ Súdnym prieskumom tak nebolo preukázané, že rozhodnutie žalovanej vo vzťahu k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ku dňu 30. 09. 2011 bolo nezákonné, ale správny súd v otázke statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
21. Podľa § 172 ods. 5 zákona č.461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.
22. Podľa § 144 ods. 1 citovaného zákona sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.
23. Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach. V prípade žalobkyne o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia rozhodla Sociálna pobočka, pobočka Nitra rozhodnutím č. 9744-1/2017-NR zo dňa 17. februára 2017 tak, že žalobkyni zaniklo povinné poistenie dňa 30. 09. 2011. Následne bolo predmetom súdneho prieskumu, pričom krajský súd ho zrušil, súčasne s rozhodnutím žalovanej č. č. 22117-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018.
Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalovanej voči rozsudku správneho súdu považoval za dôvodnú, preto napadnutý rozsudok v konaní vedenom pod sp. zn. 7Sžsk/25/2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že k otázke zániku povinných poistení vyslovil záväzný právny názor, aj s poukazom na právny názor Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 3/2019 z 24. novembra 2019. Kasačný súd poukazuje na to, že správny súd je právnym názorom kasačného súdu viazaný. Otázku zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 30. 09. 2011 preto považuje kasačný súd za vyriešenú. 24. Žalobkyňa, v súdnom konaní zastúpená advokátskou kanceláriou, žiadala v žalobe o preskúmanie zrušenie rozhodnutia o predpísaní poistného. Argumenty, ktoré v správnej žalobe uviedla, však smerujú iba proti rozhodnutiu o zániku poistenia, ktoré v tomto konaní preskúmavať nemožno, keďže uvedené rozhodnutie už bolo podrobené súdnemu prieskumu
správneho aj kasačného súdu, ktorého výsledkom bolo zrušenie rozsudku správneho súdu sp. zn. 19Sa/27/2018 zo dňa 08. 10. 2019 z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Otázka statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby tak nemôže byť žalovanou opätovne posudzovaná v následnom konaní o predpísaní dlžného poistného.
25. Krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol (bod 95), že v administratívnom spise sa nenachádzala príloha k rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu vo vzťahu k predpisu poistného. Kasačný súd sa s touto námietkou nestotožnil, pričom uvádza, že predmetná príloha, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou dotknutého rozhodnutia sa nachádza za č.l. 8 v administratívnom spise, pričom je označená ako príloha k rozhodnutiu č. 700-1110423717-GC04/17 a obsahuje presný rozpis jednotlivých mesiacov a výšky poistného.
26. Pokiaľ žalobkyňa odkazovala na rozsudok veľkého senátu sp. zn. 1 Vs 1/2019, kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že jeho závery boli prekonané neskorším rozsudkom veľkého senátu sp. zn.1 Vs 3/2019 z 24. novembra 2019. . Je treba zdôrazniť, že pre senáty najvyššieho správneho súdu je podľa § 466 ods. 3 SSP záväzný právny názor vyjadrený v rozhodnutí
veľkého senátu. Logickým predpokladom záväznosti právneho názoru je však to, aby sa vo veci, o ktorej koná senát, vôbec riešila resp. mohla riešiť otázka, pre ktorú je tento právny názor rozhodný. V prerokúvanej veci však bolo vysvetlené, že otázka, či držba licencie L1A zakladala žalobkyni postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a či v dôsledku toho trvalo jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, už bola právoplatne vyriešená skorším rozhodnutím žalovanej, pričom rozsudok správneho súdu, ktorý tieto rozhodnutia zrušil, bol sám kasačným súdom zrušený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Ani krajský súd, ani kasačný súd v konaní o preskúmanie predpísania poistného neboli oprávnené túto otázku riešiť a nemohli teda ani byť viazané právnym názorom veľkého senátu na túto právnu otázku.
27. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu kasačný súd mal preukázané, že krajský súd upriamil svoju pozornosť výhradne na otázku právneho postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, napriek tomu, že túto otázku v tomto preskúmavacom konaní nebol oprávnený riešiť, keďže bola právoplatne vyriešená v inom administratívnom konaní. Pokiaľ bola voči správnemu rozhodnutiu o zániku povinných poistení podaná správna žaloba, mal urobiť vhodné opatrenia, napríklad súdne konanie prerušiť, avšak nie sám posudzovať túto právnu otázku.
Napriek tomu správny súd vyhlásil napadnutý rozsudok v rovnaký deň, ako ho vyhlásil aj vo veci prieskumu rozhodnutia o zániku povinných poistení, odkazujúc na právny názor vyslovený v tomto rozsudku. Podľa názoru kasačného súdu bolo vydanie napadnutého rozsudku predčasné, pretože vzhľadom na možnosť podania kasačnej sťažnosti voči rozsudku vo veci zániku povinných poistení bol reálny predpoklad, že právny názor správneho súdu môže byť v inštančnom postupe vyhodnotený ako nesprávny, čo sa aj stalo. Samotný odkaz správneho súdu na § 140 SSP bol neadekvátny, pretože by muselo ísť totožný predmet konania, t. j. o predmet konania, ktorý sa týka rovnakého právneho problému a formálne sa líši iba číslom konania, čo v danom prípade nebolo splnené (v konaní sp. zn. 19Sa/27/2018 išlo o zánik povinných poistení, kým v konaní sp. zn. 19Sa/2/2019 o predpis poistného).
28. Vo svetle vyššie uvedenom kasačný súd podrobil prieskumu kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom dospel k záveru, že správny súd nesprávne právne vec posúdil, keď zrušil preskúmavané rozhodnutie z dôvodov, ktoré sa však týkali iného, skôr vydaného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, hoci táto otázka bola predmetom osobitného administratívneho konania a osobitného súdneho konania.
29. Nad rámec kasačného konania považuje kasačný súd za potrebné poukázať na to, že otázka, či licencia L1A vydaná žalobcovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 z.č_ 578/2004 Z.z. má charakter oprávnenia na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, bola pre prípad žalobkyne vyriešená v rozsudku najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Sžsk/25/ 2020 zo dňa 24. 08. 2022.
30. Kasačný súd tiež poukazuje na skoršie rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 9Sžsk/25/2020 z 24. 08. 2022, ktorého adresátmi boli totožní účastníci konania a vec sa týkala, obdobne ako v prejednávanom prípade, predpisu poistného. Najvyšší správny súd v predmetnom rozhodnutí zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, pričom konštatoval, že „mal za preukázané, že krajský súd sa vecou náležite nezaoberal a svoje rozhodnutie o preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej o predpísaní poistného zákonným spôsobom neodôvodnil“.
31. Vzhľadom k uvedenému vyššie kasačný súd námietky žalovanej vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vyhodnotil ako dôvodné, keďže tieto námietky spochybnili vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
Z uvedených dôvodov kasačný súd podľa § 462 ods. 1 rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 32. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, ustáliť zásadné otázky nastolené v konaní, vzťahujúce sa na prejednávanú vec (teda na predpísanie poistného), v ich intenciách posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu, a to v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne krajský súd opätovne o nároku na náhradu trov konania, vrátane o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).
33. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. októbra 2022