7Sžsk/28/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: V.. H. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/ XA, T., právne zast.: JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., advokátom so sídlom Piaristická 2, Nitra, proti žalovanému: Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-262/2017/OPK zo dňa 20.11.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 07.12.2020, č. k. 23Sa/45/2020-122, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-50867-1/2017-VZ zo dňa 18.07.2017, ktorým bol bývalému príslušníkovi Policajného zboru V.. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XA, T., podľa § 143x písm. a/, § 143y ods. 1 písm. c/ bodu 12, ods. 2, § 31 ods. 1 písm. a/ bodu 1, § 58, § 60 ods. 1, ods. 2, v súlade s § 81 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. priznaný výsluhový príspevok na dobu troch rokov od 01.05.2017 do 30.04.2020 vo výške 272,83 eur mesačne s tým, že podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a § 15 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.") výsluhový príspevok podlieha 19 % dani z mesačne vyplácanej sumy, a preto sa priznaná suma výsluhového príspevku 272,83 eur znižuje o sumu dane 51,83 eur, čím suma výsluhového príspevku na výplatu po odpočítaní dane je 221,00 eur mesačne a na základe zistených skutočností odvolanie podľa § 59 ods. 2

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 143y ods. 1 písm. c/ bod 12, ods. 2, § 58 ods. 1 písm. a/ a b/12 ods. 1, § 60 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z., § 9 ods. 2 písm. f/ a § 15 zákona č. 595/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

Doba trvania služobného pomeru žalobcu predstavuje 15 rokov a 212 dní. Za túto dobu žalobcovi patrí výsluhový príspevok vo výške 26 % základu určeného podľa § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. Základom pre výpočet výsluhového príspevku bol priemerný mesačný služobný plat vo výške 1049,32 eur, z toho 26 % predstavuje výsluhový príspevok v sume 272,83 eur mesačne. Podľa § 15a bod 1 zákona č. 595/2003 Z.z. výsluhový príspevok podlieha 19 % dani z mesačne vyplácanej sumy, a preto bola priznaná suma výsluhového príspevku znížená o sumu dane 51,83 eur.

normy nový obsah. Tento zákon je prípadom nepravej retroaktivity, ktorá je v právnom poriadku prípustná. Účinnosť tohto zákona od 01.05.2013 uznáva výkon služby žalobcu hodnotenú na nárok dávku výsluhového zabezpečenia, uznáva, že pri získaní ustanoveného počtu rokov, vznikne policajtovi nárok na výsluhový dôchodok. S účinnosťou od 01.05.2013 došlo len k zmene v počte rokov doby služby potrebných na vznik nároku na výsluhový dôchodok, t.j. uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu a zaviedol do budúcna nový režim a nové podmienky nároku na výsluhový dôchodok.

6. K dôvodom uvedeným v správnej žalobe správny súd uviedol, že žalobca nemal námietky k výpočtu výšky výsluhového príspevku. Námietky sa týkali nesúladu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, pretože pôsobí retroaktívne. Vzhľadom na túto námietku žalobca požiadal o prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP a požiadal súd o podanie návrhu na začatie konania na ústavný súd o začatie konania o súlade právnych predpisov.

a mechanizmus uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. Nepravou retroaktivitou sa rozumie, ak skorší zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli podľa účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona nenastali. Žalobcovi vznikol služobný pomer pred dňom 01.05.2013 a skončil po 30.04.2013. Žalobcovi k 30.04.2013 nárok na výsluhový dôchodok nevznikol ani vzniknúť nemohol a ani nová právna úprava účinná od 01.05.2013 ho nijako reálne nepoškodila z výsluhového zabezpečenia.

01.05.2013. Túto podmienku trvania služobného pomeru žalobca k 01.05.2013 nesplnil, z toho dôvodu mu nárok na výsluhový dôchodok nevznikol. 7. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.

II.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 11. V kasačnej sťažnosti poukázal na personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v T. č. 96 zo dňa 08.03.2017, ktorým bol uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru dňom 30.04.2017. Ku dňu uvoľnenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru trval jeho služobný pomer vrátane vojenskej služby 15 rokov a

15 rokov. Dňa 01.05.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 80/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z.z., ktorý zmenil ustanovenie § 38 tak, že predĺžil dobu minimálneho trvania služobného pomeru policajta pre vznik nároku na výsluhový dôchodok na 25 rokov. Žalobca je toho názoru, že novelizácia zákona č. 328/2002 Z.z. účinná od 01.05.2013 vykazuje znaky pravej retroaktivity, nakoľko došlo k narušeniu právnych skutočností, ktoré už vznikli počas platnosti a účinnosti tohto zákona. Zmenou ustanovenia § 38 tohto zákona došlo k porušeniu práv žalobcu nadobudnutých podľa dovtedy platného ustanovenia.

Princíp právnej istoty a ochrany dôvery v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov, patria k základným znakom právneho štátu. Rozhodnutie, ktoré konštatuje neexistenciu práva, nároku žalobcu na výsluhový dôchodok považuje žalobca za nesprávne a nezákonné, pretože mu bolo odňaté právo mať po 15 rokoch trvania služobného pomeru nárok na výsluhový dôchodok, čím došlo k narušeniu jeho právnej istoty a legitímneho očakávania, ktoré z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane, pričom účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľnostným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Žalobca je toho názoru, že zmeniť podmienky, tvoriace zákonný základ a obsah služobného pomeru, nemožno spätne.

14. Sťažovateľ s konštatovaním správneho súdu a právnym posúdením veci nesúhlasil a bol toho názoru, že novelizácia zákona č. 328/2002 Z.z. účinná od 01.05.2013 vykazuje znaky pravej retroaktivity, keďže došlo k narušeniu právnych skutočností, ktoré už vznikli v čase platnosti a účinnosti zákona a jeho zmenou došlo k porušeniu práv žalobcu nadobudnutých podľa dovtedy platného zákona. Nová právna úprava retroaktívne neuznáva práva založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe predchádzajúceho právneho predpisu a preto by nemala byť na posúdenie sociálneho zabezpečenia žalobcu aplikovaná. Žalobca utrpel značnú a reálnu ujmu vo výsluhovom zabezpečení, nakoľko mu bolo odňaté právo mať po 15 rokoch trvania služobného pomeru nárok na výsluhový dôchodok, čím došlo k narušeniu jeho právnej istoty a legitímneho očakávania, ktoré z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane. Správny súd ako i žalovaný rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nepostupoval v súlade s článkom 152 odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výklad a

konanie o kasačnej sťažnosti prerušil. 16. Sťažovateľ záverom navrhol, aby kasačný súd vo veci samej zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.

24. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 20.11.2017, číslo KM-OLVS-262/2017/OPK, ktorým tento podľa § 84 ods. 4 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. posúdil odvolanie proti rozhodnutiu odboru sociálneho zabezpečenia, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-50867-1/2017-VZ zo dňa 18.07.2017, ktorým bol bývalému príslušníkovi Policajného zboru V.. H. I. priznaný výsluhový príspevok za dobu troch rokov od 01.05.2017 do 30.04.2020 vo výške 272,83 eur mesačne s tým, že podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a § 15 zákona č. 595/2003 Z.z. výsluhový príspevok podlieha 19 % dani z mesačne vyplácanej sumy, a preto sa priznaná suma výsluhového príspevku 272,83 eur znižuje o sumu 51,83 eur, čím suma výsluhového príspevku na výplatu po odpočítaní dane je 221,- eur mesačne, s poukazom na § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

31. Podľa Článku 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. 32.

34. Podľa Článku 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon. 35. Podľa Článku 51 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa práv uvedených v čl.35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

37. Podľa § 143y ods. 1 písm. c/ bod 12 zákona výsluhový príspevok patrí odo dňa nasledujúceho po dni skončenia služobného pomeru policajtovi, ktorý splnil podmienky uvedené v § 143x po dobu troch rokov, ak jeho služobný pomer trval trinásť až osemnásť skončených rokov, z toho pred 1. májom 2013 jedenásť skončených rokov.

39. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a taktiež pripojených administratívnych spisov konštatuje, že rozsudok krajského súdu je čo do jeho výrokovej časti vecne správny. 40.

vychádzajúcim z tradície (pôvodne nemeckej) administrativistiky (porov. Tiež Hendrych D.: Správní právo, obecná část 7. - Vydání Praha: C.H_Beck 2009, s. 813). Takéto legitímne očakávanie, účelom ktorého je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci, je potrebné metodicky odlišovať od konceptu legitímneho očakávania, ktorým Európsky súd pre ľudské práva definuje predmet ochrany a teda aplikovateľnosť čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd". Podľa citovaného nálezu ústavného súdu tiež je .

. . ." (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžso/68/2014 zo dňa 26. augusta 2015). 41. Kasačný súd v súvislosti so sťažovateľom namietanou retroaktivitou považuje za potrebné zdôrazniť rozdiel medzi nepravou a pravou retroaktivitou, ktorým sa zaoberá napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Szd 1/2010 zo dňa 29. septembra 2021: „K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL.ÚS 16/95).

Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr, ako jeho platnosť (skôr než začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej normy a meniť ich režim.

V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej normy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy." 42. Pokiaľ zákonodarca s účinnosťou od 01.05.2013 zákonom č. 80/2013 Z.z. zmenil zákon č. 328/2002 Z.z. a v § 143x a § 143y novo upravil postup pri priznávaní výsluhového príspevku do budúcna, teda v prípade žalobcu od 01.05.2017, takú zmenu zákona ani kasačný súd nepovažoval za retroaktívnu. Ide len o nepravú retroaktivitu, ktorá je prípustná.

25 rokov. Vzhľadom na tú skutočnosť, že služobný pomer žalobcu trval celkom 15 rokov, 6 mesiacov a 26 dní, právny nárok na výsluhový dôchodok žalobcovi vzniknúť nemohol. 43. Podstatné námietky žalobcu v danej veci sa týkali zdanenia výsluhového príspevku. V uvedenej súvislosti kasačný súd poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 595/2003 Z.z., podľa ktorého od dane nie sú oslobodené dávky výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej starostlivosti.

45. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP). 47. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. októbra 2022