7Sžsk/32/2020
ECLI:SK:NSSSR:2021:8018200637.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 7Sa/25/2018
- IČS
- 8018200637
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: S. O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., právne zastúpená: JUDr. Mária Jenčová, advokátka, so sídlom Hlavná č. 111 Prešov, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 51268-3/2018-BA zo dňa 20. augusta 2018, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 7Sa/25/2018-37 zo dňa 21.1.2020, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7Sa/25/2018-37 zo dňa 21.1.2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej ako „krajský súd“, resp. „správny súd“) rozsudkom č. k. 7Sa/25/2018-37 zo dňa 21.1.2020 zrušil rozhodnutie žalovanej č. 51268-3/2018-BA zo dňa 20. augusta 2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 17. apríla 2018 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej. 2.
Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 17.apríla 2018, ktorým bolo žalobkyni
za obdobie júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008 predpísané poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity
spolu v sume 3792,67 eur. Správny orgán I. stupňa uvedené rozhodnutie vydal na základe právoplatného rozhodnutia žalovanej č. 24061-3/2018-BA zo dňa 27. februára 2018, ktorým bolo zrušené jeho v poradí prvé rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX. zo dňa 18. júla 2017 a vec mu bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. 3. Žalovaná preskúmala odvolaním žalobkyne napadnuté rozhodnutie č. XXX- XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 17. apríla 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Vo vzťahu k jedinému odvolaciemu dôvodu žalobkyne, ktorým bolo vznesenie námietky premlčania na vyrubené poistné za roky 2007 a 2008, žalovaná uviedla, že konanie vo veci predpísania poistného a príspevkov za obdobie uvedené v napadnutom rozhodnutí bolo začaté dňa 18.7.2017 vydaním rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa č. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX zo dňa 18. júla 2017 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 18. júla 2017“).
Poistné za mesiac júl 2007 bolo splatné 8.8.2007, desaťročná lehota na predpísanie poistného za júl 2007 uplynula až dňa 8.8.2017, t.j. až po začatí správneho konania správnym orgánom I. stupňa vo veci predpísania poistného a príspevkov za mesiac júl 2007. Z uvedeného dôvodu nie je, podľa žalovanej, poistné a príspevky za mesiac júl 2007 a rovnako za obdobie august 2007 až jún 2008 premlčané. Žalovaná konštatovala, že odvolacia námietka žalobkyne nezakladá dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vecne správne a v súlade so zákonom, preto odvolanie zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu.
4. Krajský súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej a prvostupňové rozhodnutie zrušil rozsudkom č. k. 7Sa/25/2018-37 zo dňa 21.1.2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorý odôvodnil tak, že poukázal na uznesenie veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.4.2019 (ďalej len „uznesenie veľkého senátu sp.zn. 1Vs/ 1/2019“) a uviedol, že sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že sa žalovaná a správny orgán I. stupňa dostatočne nezaoberali vymedzením žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby, vzhľadom na licenciu L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
Krajský súd skonštatoval, že správny orgán, vzhľadom na právny záver najvyššej súdnej autority v Slovenskej republike, nesprávne právne posúdil postavenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Správny súd vo vzťahu k námietke premlčania, vznesenej žalovanou v podanej správnej žalobe zo dňa 17.10.2018, dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Konštatoval, že je podstatné, aby správny orgán I. stupňa predpísal poistné a príspevky najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty, nie je podstatné, či bolo poistné predpísané v správnej výške alebo bolo následne v rámci ďalšieho správneho konania korigované, keďže správne konanie pred prvostupňovým správnym orgánom spolu s odvolacím konaním tvorí jeden celok. Krajský súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil z dôvodu vymedzeného v § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
5. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu včas podala kasačnú sťažnosť žalovaná (ďalej aj ako „sťažovateľka“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a žiadala, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
6. Sťažovateľka sa nestotožnila s právnym záverom krajského súdu, ktorý s poukazom na uznesenie veľkého senátu sp. zn. 1Vs/1/2019 vyslovil názor, že sťažovateľka nesprávne právne posúdila postavenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho
poistenia. Sťažovateľka namietala, že predmetom tohto súdneho prieskumu nebola zákonnosť rozhodnutia vo veci vzniku, resp. zániku povinného sociálneho poistenia, ktorým správny orgán rozhoduje o právnom postavení účastníka konania. Konaniu vo veci predpísania poistného a príspevkov predchádzalo samostatné konanie vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby, toto bolo skončené rozhodnutím č. 24060-3/2017-BA zo dňa 10. mája 2017, ktorým bolo rozhodnuté o zániku povinného poistenia žalobkyne ku dňu 30.6.2008. Sťažovateľka uviedla, že nadobudnutím právoplatnosti predmetného rozhodnutia dňa 18.5.2017 bol konečným spôsobom upravený status žalobkyne na účely sociálneho poistenia a preto nemôže byť opätovne posudzovaný v následnom konaní. Poukázala tiež na skutočnosť, že žalobkyňa voči tomuto rozhodnutiu nepodala správnu žalobu a uvedené rozhodnutie nie je predmetom ani tohto súdneho konania. Vzhľadom na uvedené spôsobujú, podľa sťažovateľky, právne závery krajského súdu vo vzťahu k právoplatne vyriešenej otázke postavenia žalobkyne
ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia, zmätočnosť napadnutého rozsudku. Sťažovateľka v tejto súvislosti poukázala tiež na skutočnosť, že v podanom odvolaní a ani v podanej správnej žalobe žalobkyňa nenamietala nezákonný postup pri vydávaní napadnutých rozhodnutí, spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A, preto sa sťažovateľka k tejto právnej otázke nevyjadrovala a reagovala na jedinú žalobnú námietku žalobkyne, ktorou bola námietka premlčania. Sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že nezákonný postup súvisiaci s posúdením právneho postavenia žalobkyne ako SZČO na účely sociálneho poistenia namietala žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 24.6 2019 (bod 66 odôvodnenia rozsudku), ktoré nebolo sťažovateľke v súlade s § 106 ods. 2 SSP doručené na vyjadrenie. Podľa názoru sťažovateľky jej správny súd odňal možnosť oboznámiť sa s argumentáciou žalobkyne a náležite na ňu reagovať a porušil tak právo sťažovateľky na spravodlivý súdny proces.
7. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 20.4.2020 uviedla, že podľa jej názoru nie sú naplnené dôvody pre podanie kasačnej sťažnosti v zmysle §440 SSP. Vo vzťahu k svojmu podaniu zo dňa 24.6.2019 žalobkyňa uviedla, že len poukazovala na rozhodnutie veľkého senátu sp. zn. 1Vs/1/2019 a žiadala, aby ho správny súd pri rozhodovaní bral do úvahy. Predmetné podanie žalobkyňa sama hodnotí tak, že bolo „skôr informačné ako podanie vo veci samej“. Žalobkyňa má za to, že krajský súd rozhodol správne, vec právne správne posúdil, k porušeniu práva na spravodlivý proces nedošlo a navrhla, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu potvrdil a rozhodol o trovách konania.
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba v zákonnom stanovenej lehote a proti rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná z nasledovných dôvodov:
9. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 17. apríla 2018. Týmto rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov predpísala žalobkyni
za obdobie júl, august, september, október, november, december 2007 a január, február, marec, apríl, máj, jún 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu
solidarity v celkovej sume 3792,67 eur. Toto rozhodnutie bolo vydané potom, čo žalovaná ako odvolací orgán na základe odvolania žalobkyne zrušila v poradí prvé rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov zo dňa 18. júla 2017 o predpísaní uvedeného poistného a vec jej vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie.
10. Z obsahu súdneho spisu je ďalej preukázané, že rozhodnutím č. 26477-1/2016-PO zo dňa 10.11.2016 Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe S. O. Y. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa
30. júna 2008. Toto rozhodnutie bolo zo strany žalobkyne napadnuté odvolaním, o ktorom rozhodovala žalovaná rozhodnutím č. 24060-3/2017-BA zo dňa 10. mája 2017 tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov potvrdila. Toto rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 10. novembra 2016 nadobudlo právoplatnosť 18.5.2017.
Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa nepodala správnu žalobu. 11. Jediným dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovanej, ktorý uviedol správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, bolo, že správne orgány sa dostatočne nezaoberali vymedzením žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby a to vzhľadom na licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, licencia L1A, či jej táto zakladala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Správny súd bez ďalšieho, len s poukazom na uznesenie veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30. apríla 2019, konštatoval, že správny orgán nesprávne právne posúdil postavenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Reagoval tak na dodatočný žalobný bod, ktorý uplatnila žalobkyňa v podaní z 24.6.2019, v ktorom poukázala na uznesenie veľkého senátu sp. zn. 1Vs/1/2019 a žiadala, aby súd pri svojom rozhodovaní ako predbežnú otázku vyriešil samotnú zákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a následne, aby riešil samotné
premlčanie z dôvodu, z ktorého bola žaloba podaná. Správny súd v napadnutom rozsudku jedinú žalobnú námietku uvedenú v správnej žalobe, t.j. námietku premlčania predpísania poistného, vyhodnotil ako nedôvodnú. 12. Žalovaná v kasačnej sťažnosti namietala nesprávne právne posúdenie z dôvodu, pre ktorý došlo k zrušeniu jej rozhodnutia, teda posúdenie veci v zmysle uznesenia veľkého senátu Správneho kolégia NS SR sp.zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.4.2019. Kasačný súd sa s touto námietkou v celom rozsahu stotožnil.
13. Podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení účinnom ku dňu 28.1.2020 (právoplatnosť napadnutého rozsudku), (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.
14. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.
15. Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných konania. V prípade žalobkyne o (ne)zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodnutím č. 26477-1/2016-PO zo dňa 10. novembra 2016, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovanej č. 24060-3/2017-BA zo dňa 10. mája 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 5. 2017. Otázka (ne)zániku (trvania) povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia, preto bola uvedeným rozhodnutím právoplatne vyriešená. 16. Žalobkyňa, v súdnom konaní zastúpená advokátom, žiadala v žalobe preskúmanie a zrušenie rozhodnutia o predpísaní poistného. Argument, ktorý v doplnení správnej žaloby zo dňa 24.6.2019 uviedla, však smeruje proti rozhodnutiu o zániku poistenia, ktorý v tomto konaní preskúmavať nemožno, keďže uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a žalobkyňa
v zákonnej lehote o preskúmanie rozhodnutia žalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu o nezániku poistenia, žalobu nepodala, čím sa sama pripravila o možnosť súdneho prieskumu rozhodnutia o zániku poistenia.
17. Kasačný súd poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 9Sžso/23/2013, v ktorom najvyšší súd uviedol, že predmetom sporu nemôže byť otázka zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, pokiaľ táto bola už právoplatne vyriešená iným rozhodnutím
Sociálnej poisťovne. Kasačný súd sa v danom prípade nemá dôvod od tohto názoru odkloniť. 18. Nad rámec kasačného konania považuje kasačný súd za potrebné poukázať na to, že otázka, či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. má charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, bola opätovne predložená na rozhodnutie Veľkému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Veľký senát v rozsudku sp.zn. 1Vs/3/2019 z 24.11.2020 uviedol, že „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A, považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení.
Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.“ 19.
Veľký senát v tomto rozhodnutí vo vzťahu k otázke povinnosti žalovanej skúmať pôvod príjmu z podnikania žalobcu, ktorý dosiahol vykonávaním činnosti, na ktorú sa vzťahuje povolenie na vykonávanie činnosti v zmysle ustanovenia § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení vyslovil právny názor, že „povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára,
ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b) v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/
2003 Z.z. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov), ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), príp. písm. b) alebo d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010.
20. V zmysle § 466 ods. 3 SSP je právny názor, vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu pre senáty najvyššieho súdu záväzný. Kasačný súd preto konštatuje, že žalobkyňou uvedené rozhodnutie Veľkého senátu sp.zn. 1 Vs/1/2019, podľa ktorého licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nie je povolením v zmysle ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení,
je už prelomené. 21. Okrem toho, hoci správny súd konštatoval nesprávne právne posúdenie postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a zrušenie preskúmavaného rozhodnutia založil výlučne na tomto právnom závere, nezisťoval, či boli vydané rozhodnutia o (ne)zániku povinných poistení a sám bez ďalšieho zaujal právny názor, že licencia L1A nezakladá žalobkyni postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby.
Vyššie uvedené pochybenia predstavujú dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 22. Ako dôvodný sťažnostný bod vyhodnotil kasačný súd aj námietku žalovanej, že postupom krajského súdu došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý súdny proces.
Podanie zo dňa 24.6.2019 nazvané ako Stanovisko je podľa svojho obsahu (§ 55 ods. 3 SSP) potrebné považovať za doplnenie žaloby v sociálnych veciach o nový žalobný bod, ktoré je v tomto type konania možné vykonať aj po uplynutí lehoty na podanie žaloby (§203 ods. 1 SSP). Nejednalo sa len o informáciu o vydaní rozhodnutia veľkého senátu, ako to vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uvádzala žalobkyňa. V uvedenom podaní žalobkyňa jednoznačne uviedla, že žiada ako predbežnú otázku vyriešiť samotnú zákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne s poukazom na uvedený právny názor a námietku premlčania, ktorá bola ako jediná podaná v správnej žalobe, riešiť následne. Bolo preto povinnosťou správneho súdu pristupovať k tomuto podaniu ako k doplneniu žaloby a doručiť ho v zmysle § 105 ods. 2 písm. a) SSP na vyjadrenie
žalovanej. Uvedené sa nestalo a o existencii doplnenia žaloby sa žalovaná dozvedela až v odôvodnení napadnutého rozsudku. Uvedené predstavuje dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. 23. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd považoval kasačnú sťažnosť sťažovateľky za dôvodnú a preto bolo potrebné napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť podľa § 462 ods. 1 SSP a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.
24. O trovách kasačného konania rozhodne krajský súd v ďalšom konaní v zmysle § 467 ods. 3 SSP. 25. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 15. decembra 2021