7Sžsk/34/2019

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: W.. Š. K., nar. XX.XX. XXXX, N.. I. XX, Y., zastúpenej Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47238232, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 25355-4/2018 zo dňa 05.03.2018, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 19Sa/ 9/2018-78 zo dňa 11. decembra 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č.k. 19Sa/ 9/2018-78 zo dňa 11. decembra 2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal právo na plnú náhradu trov konania. 2. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu žalovanej zistil, že rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI: 2006/107239 zo dňa 27. 12. 2006 bolo žalobkyni zrušené povolenie číslo: 2005/102713 zo dňa 20. 05. 2005, vydané Nitrianskym samosprávnym krajom, ktorým bolo žalobkyni povolené poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadením v odbore pediatria a dorastové lekárstvo s miestom výkonu činnosti Nábrežný rad č. 3, Levice. Ku dňu 31. 12. 2006 podala žalobkyňa registračný list - odhlášku z dôvodu prechodu na právnickú osobu. Okrem toho v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa uviedla žalobkyňa, že v súvislosti s ukončením prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia vykonala i ďalšie kroky potrebné k administratívnemu ukončeniu činnosti, bolo jej zrušené povolenie prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zrušený kód

4. Krajský súd považoval v prejednávanej veci za potrebné posúdiť, či žalobkyňa vykonávala v čase od 01.01.2007 do 30.06.2009 činnosť lekárky ako samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa názoru krajského súdu riešeniu tejto otázky správne orgány nevenovali dostatočnú pozornosť a žalovaná ako odvolací orgán aj napriek skutočnostiam, ktoré žalobkyňa v odvolaní namietala, nezaoberala sa podstatnou námietkou a to, že žalobkyňa v čase od 31. 12. 2006, potom, ako podala odhlášku do sociálnej poisťovne, nevykonávala činnosť ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa názoru krajského súdu bolo potrebné túto skutočnosť dôkladne zisťovať a to ešte predtým, ako sociálna poisťovňa ústredie, ako odvolací orgán dospela k záveru, že poistenie u žalobkyne nezaniklo k 31. 12. 2006, ale až k 30. 06. 2009 z toho dôvodu, že žalobkyňa bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a mala za rok 2008 bol jej príjme 0,-, teda nižší, ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania.

Pokiaľ by mala pobočka Sociálnej poisťovne bezpochyby preukázané, že tento príjem žalobkyňa dosahovala v období, keď vykonávala činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba a vykonávala tieto úkony v rámci lekárskej praxe podľa ustanovenia § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. účinného do 31. 12. 2010, bolo by namieste konštatovanie, že povinné poistenie u žalobkyne neskončilo k 31. 12. 2006, ale zaniklo až 30. 06. 2009.

V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobkyňa mala status samostatne zárobkovo činnej osoby aj v období od 01. 01. 2007 do 30. 06. 2009. Mal za to, že zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny záver, ktorý ani správne orgány, žalovaný ani správny orgán prvého stupňa vo svojich rozhodnutiach nemohli odôvodniť, pretože základná otázka v danom konaní nebola bezpochyby zodpovedaná. Pokiaľ by sa správne orgány boli zaoberali existenciou žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby s posúdením príjmov za rok 2007 s dôrazom na to, z akých úkonov a na základe akého výkonu práce dosiahla uvedený príjem, bolo by možné posúdiť správne otázku výkladu § 5 písm. c) zákona č. 461/ 2003 Z. z.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, je vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobná námietka žalobkyne, že ako lekár v období od 31. 12. 2006 s poukazom na skutočnosti, ktoré preukázala pri podaní žaloby, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je dôvodná, a preto súd predmetné rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku

Pre vznik tohto poistenia ku dňu 01. 07. zákon predpokladá jednak status samostatne zárobkovo činnej osoby a jej príjem, ktorý je v zákone špecifikovaný podľa druhu, výšky a relevantného obdobia, pre zánik tohto poistenia k 30. 06. predpokladá rovnako status samostatne zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Z uvedeného vyvodil záver, že k zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 u samostatne zárobkovo činnej osoby dochádza len v prípade, ak by status samostatne zárobkovo činnej osoby bol zachovaný, čo ale nie je v danom prípade, pretože žalobkyňa už v čase od 01. 01. 2007 nevykonávala činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, resp. jej prípadné vykonanie v tomto štádiu konania nie je možné konštatovať bez vykonania ďalšieho dokazovania. 9.

10. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby krajský súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto jej súd vyhovel a rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

11. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.

podľa osobitného predpisu. Pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby ako samostatne zárobkovo činnej osoby, na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 považovala za právne významné, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby.

14. Vychádzajúc z ust. zák. č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov žalovaná vyslovila názor, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej podľa § 68 ods. 1 písm. a) citovaného zákona (L1A) je oprávnený priamo na základe predmetnej licencie vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť.

poistení v znení neskorších predpisov a Slovenská lekárska komora sa zaviazala sprístupniť údaje ohľadom licencií na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár z registra vedenom touto komorou (a to len licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej podľa ust. § 68 ods. 1 písm. a) zák. č. 578/2004 Z. z. (t.j. licencie L1A), nie údaje týkajúce sa ďalších typov licencií vydávaných podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ a c/ (licencií L1B a L1C resp. L1D). Dňa 17.2.2015, bola Sociálnej poisťovni poskytnutá informácia, že žalobkyňa bola v období od 03. mája 2005 do 25. júla 2016 držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/NR/0141/05. S touto skutočnosťou oboznámila žalovaná krajský súd vo svojom vyjadrení k žalobe. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa dosiahla v rozhodujúcom období (roky 2005 až 2007) príjem podľa ust. § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov povinné poistenie ako SZČO jej trvalo aj po 31. decembri 2006.

predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci predpísania dlžnej sumy poisteného žalobkyni, nie preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci zániku povinného poistenia žalobkyne. Táto otázka bola právoplatne

Opätovne uviedla, že rozhodnutia, ktorými sa rozhodlo vo veci zániku povinného poistenia žalobkyne, nadobudli právoplatnosť, čo znamená, že konečným spôsobom upravili právne pomery účastníkov konania. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná zotrvala na svojom právnom názore, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2006, ale až dňa 30. júna 2009 a preto bola žalovaná oprávnená predpísať jej za sporné obdobie (január 2009 až jún 2009) dlžnú sumu poistného.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná. 23.

24. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu - Sociálna poisťovňa ústredie č. 25355-4/2018-BA zo dňa 05.03.2018, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, č. 700-1311030617-GC04/17 zo dňa 25. 07.2017 napadnuté odvolaním W.. Š. K. zmenila tak, že z výrokovej časti vypustila text „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov“. V ostatnom Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, potvrdila. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Levice podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 152a tohto zákona a § 178 ods. 1 písm. a/ ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z., predpísala žalobkyni za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009 poistné na nemocenské poistenie v sume 1,80 Eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 318,60 Eur, poistné

Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej

Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 S.s.p.). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 S.s.p.). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 S.s.p.).

orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

28. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvorí administratívny spis žalovanej a právnej úpravy zákona o sociálnom poistení kasačný súd zistil, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či Sociálna poisťovňa predpísala žalobkyni dlžné poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za označené obdobie v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. v platnom znení.

29. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 30. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

zmenila tak, že z výrokovej časti vypustila text „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov“. V ostatnom Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, potvrdila. Uvedeným rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ktorými žalobkyni predpísala dlžné poistné za obdobie január 2009 až jún 2009 predchádzali rozhodnutia Sociálnej poisťovni o nezániku a zániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne.

34. Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).

36. Skutkové zistenia v preskúmavanej veci potvrdzujú, že predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch, ktorými Sociálna poisťovňa predpísala žalobkyni ako poistencovi za obdobie január 2009 až jún 2009 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej

37. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu najvyšší správny súd mal preukázané, že krajský súd sa skutkovou okolnosťou vyplývajúcou z administratívneho spisu žalovanej o existencií rozhodnutí Sociálnej poisťovne o zániku sociálneho poistenia žalobkyne nijak nezaoberal. Krajský súd upriamiac pozornosť na otázku právneho postavenia žalobkyne na účely sociálneho poistenia, napriek tomu, že táto otázka bola právoplatne vyriešená, nechal bez povšimnutia skutkové zistenia predkladané v preskúmavajúcom konaní žalovanou. Krajský súd tieto skutočnosti v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijak nevyhodnotil a v odôvodnení rozhodnutia sa s nimi nijak nevysporiadal, majúce za následok nesprávne právne posúdenie veci a súčasne nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť totiž svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“

svojvôľou súdu. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany .

42. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky a v neposlednom rade ani judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorého činnosť Najvyšší správny súd Slovenskej republiky nadviazal pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Akýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k nezákonnosti rozsudku z formálnych dôvodov.

Krajský súd sa s argumentáciou žalovanej náležite nezaoberal, keď bez ďalšieho zdôvodnenia sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne. V danej súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť na právnu úpravu ustanovenú v § 5 bod 9 veta prvá S.s.p., ktorá zakotvuje jednu zo základných zásad konania, v zmysle ktorej, v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné

44. Vychádzajúc z uvedeného vyššie najvyšší správny súd konštatuje, že ak správny súd sa dôsledne nezaoberal a nevysporiadal s tým, že o zásadnej otázke, a to právneho postavenia žalobkyne pre účely sociálneho poistenia, ako základného zákonného predpokladu povinnosti platiť sociálne poistenie bolo už právoplatne rozhodnuté predchádzajúcimi rozhodnutiami Sociálnej poisťovni v oboch stupňoch, vec nesprávne právne posúdil. Súčasne krajský súd tým, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia úplne nechal bez povšimnutia zásadné skutkové zistenia pre správne právne posúdenie veci, zaťažil odôvodnenie napadnutého rozsudku v jeho podstatnej časti nejasnosťou, neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou a v neposlednom rade aj nepresvedčivosťou, ktorá skutočnosť podmieňuje nezákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatku odôvodnenia, majúce za následok jeho nesúlad s právami v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 45. Vzhľadom k uvedenému vyššie najvyšší správny súd námietky žalovanej vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. vyhodnotil ako dôvodné, keďže tieto námietky spochybnili vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. 46. Z uvedených dôvodov kasačný súd podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p. rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 47. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, ustáliť zásadné otázky nastolené v konaní, vzťahujúce sa na prejednávanú vec, v ich intenciách posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a to v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne krajský súd opätovne o nároku na náhradu trov konania vrátane o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 S.s.p.). 48. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.