7Sžsk/36/2021

1. Krajský súd v Trnave ako správny súd rozsudkom č. k. 44Sa/19/2019-61 zo dňa 19.11.2020 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: 42957/2019-42 zo dňa 09.09.2019, ktorým minister spravodlivosti SR zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-13231/14-2019 zo dňa 30. júna 2019 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“). 2.

Vychádzalo pritom z vyššie uvedeného ustanovenia, podľa ktorého od 01. júla 2019 do 31. decembra 2021 sa výsluhové dôchodky zvyšujú podľa odsekov 2 až 5 tohto ustanovenia. Uviedol ďalej konkrétny výpočet tohto zvýšenia. Vychádzal pritom zo sumy výsluhového dôchodku vyplácanej žalobcovi do 30. júna 2019 a doby trvania jeho služobného pomeru 23 rokov. 3. Žalovaný v rozhodnutí o odvolaní (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) konštatoval, že odvolacie námietky žalobcu boli v plnom rozsahu nedôvodné.

Pokiaľ sa odvolateľ odvolal na ustanovenie § 83 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., toto sa v celej časovej verzii citovaného zákona nenachádza. 4. Správny súd zamietol žalobu žalobcu, keď vyhodnotil všetky žalobné námietky ako plne nedôvodné. K námietke, že o odvolaní rozhodoval nekompetentný orgán uviedol, že kompetencia ministra spravodlivosti vyplýva z § 84 ods. 4 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z., nakoľko prvostupňovým správnym orgánom bol Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS.

Pokiaľ ide o námietku, že pri rozhodovaní o odvolaní bolo potrebné postupovať podľa § 58 Správneho poriadku, konštatoval, že Správny poriadok je všeobecným predpisom a zákon č. 328/2002 Z. z. je vo vzťahu k nemu lex specialis a teda upravuje aj otázku kompetencie odvolacieho orgánu v rámci rozhodovania o výsluhových dôchodkoch príslušníkov ZVJS.

5. V zákonom stanovenej lehote podal voči tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal aplikáciu § 143aj zákona č. 328/2002 Z. z. a mal za to, že na jeho prípad bolo potrebné aplikovať § 68 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Argumentoval tým, že spôsobilosť policajta mať v právnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia práva a povinnosti podľa tohto zákona vzniká dňom prijatia do služobného pomeru (01. septembra 1983) a zaniká smrťou. To znamená, že žiadna novela zákona aplikovaná na zákon č. 328/2002 Z. z. sa ho netýka do konca života. Ďalej namietal, že o odvolaní rozhodol nekompetentný orgán, pričom o ňom mal rozhodnúť riaditeľ Útvaru sociálneho zabezpečenia, a nie minister spravodlivosti SR.

vydal. Rozhodnutie vydala ako právnická osoba vedúca Útvaru sociálneho zabezpečenia a jej najbližším nadriadeným je riaditeľ Útvaru sociálneho zabezpečenia. V súvislosti s prvou námietkou uviedol, že jeho služobný pomer skončil ku dňu 01. septembra

2013. Preto rozhodnutia o zvýšení výsluhového dôchodku vydané od roku 2013 do roku 2017 vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže aplikovali ustanovenia po účinnosti tohto zákona, rovnako tomu bolo aj v rozhodnutí o zvýšení výsluhového dôchodku z roku

sociálneho zabezpečenia vydá nové rozhodnutia podľa pôvodného zákona č. 328/2002 Z. z., konkrétne § 68 ods. 1 písm. a/, § 105 ods. 4 písm. a/, b/ a c/. 6. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

8. Z administratívneho spisu bolo zistené, že Útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva ZVJS prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 30.06.2019 ex offo vydal rozhodnutie podľa § 143aj ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorým žalobcovi zvýšil od 01.07.2019 výsluhový dôchodok o 13,80 € na sumu 622,59 € mesačne. Vychádzal pritom zo sumy výsluhového dôchodku vyplácanej mu do 30.06.2019 a doby trvania služobného pomeru 23 rokov.

V preskúmavanom rozhodnutí uviedol výpočet zvýšenia výsluhového dôchodku, ktorý korešpondoval s právnou úpravou tohto ustanovenia platnou od 01. júla 2019. Správny orgán pritom vychádzal zo sumy výsluhového dôchodku 608.79 € vyplácanej žalobcovi ku dňu 30. júna 2019 na základe rozhodnutia č. GR ZVJS-d-13231/14-2018 zo dňa 30. júna 2018.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom ku dňu 10.09.2019 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia) pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, 1a) ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona pod pojmom ministerstvo sa na účely tohto zákona rozumie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo Policajný zbor alebo Hasičský a záchranný zbor, alebo Horská záchranná služba, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona pod pojmom minister sa na účely tohto zákona rozumie minister vnútra Slovenskej republiky, minister spravodlivosti Slovenskej republiky, riaditeľ

29) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 13. Podľa § 84 ods. 4 písm. a/ citovaného zákona odvolacím orgánom v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia a dávkach podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je minister, ak ide o rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, a v ostatných prípadoch nadriadený určený podľa osobitného predpisu, 35a) 35a) § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.

Argumentovanie žalobcu týmto ustanovením je preto právne irelevantné. Zákon č. 328/2002 Z. z. jednoznačne uvádza kto rozhoduje o odvolaní, pokiaľ v prvom stupni rozhoduje Útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, teda aj ZVJS. Týmto orgánom je minister; v zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona je ním minister spravodlivosti SR.

16. Podľa § 143aj ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom ku dňu 10.09.2019 dd

17. Podľa § 143aj ods. 2 citovaného zákona výsluhový dôchodok priznaný a vyplácaný do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. júla príslušného kalendárneho roka a výsluhový dôchodok priznaný od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jeho priznania o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel 2% z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zaokrúhlenej na celé euro smerom nahor a čísla 15 a takto zistená suma sa zaokrúhli na najbližších desať eurocentov smerom nahor a následne sa vynásobí počtom rokov doby trvania služobného pomeru.

18. K druhej sťažnostnej námietke spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení aplikácie § 143aj ods. 1 a 2 citovaného zákona zo strany správnych orgánov a správneho súdu kasačný súd konštatuje, že aj táto námietka je plne nedôvodná. Pôvodne bol žalobcovi výsluhový dôchodok priznaný k 01.09.2004 so zvýšením, ako vyplývalo z vtedajšej právnej úpravy, platnej a účinnej k 01.09.2004, ako to vyplýva z rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku zo dňa 19.08.2004. V tom čase platné ustanovenie § 68 ods. 1 písm. a/ ustanovovalo, že výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roku sa zvyšujú od 01. júla príslušného kalendárneho roka u policajtov o príslušné percento rastu priemerného služobného platu zisteného za predchádzajúci rok. Ustanovenie § 68 ods. 1 písm. a/ s určitými modifikáciami pretrvalo v zákone do 30.04.2013 (určujúcim faktorom bol medziročný rast spotrebiteľských cien a medziročný rast priemernej mzdy v hospodárstve

modifikoval. Jednalo sa jednak o dávky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka, čiže o všetky dávky, ktoré boli priznané pred rozhodovaním o zvyšovaní dávky, ale aj o dávky priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, teda novo priznané dávky. Tento mechanizmus bol následne modifikovaný jednotlivými prechodnými ustanoveniami, prvýkrát účinnými od 30. júna 2018 (§ 143ah).

kalendárneho roku a výsluhový dôchodok priznaný od 1. júla 2018 do 31. decembra príslušného kalendárneho roku sa zvyšuje konkrétnym spôsobom. Jednalo sa teda nielen o dôchodky novo priznané od 01. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, ale aj výsluhové dôchodky, ktoré už boli priznané pred týmto zvyšovaním, teda pred 01.07.2019.

Toto ustanovenie zakotvuje spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon č. 328/2002 Z. z. priznáva policajtom, teda tie práva a povinnosti, ktoré policajtom z aktuálne účinného zákona prináležia. Uvedený zákon totiž môže byť v rámci zákonodarného procesu menený a preto je potrebné pri priznávaní konkrétnych práv alebo povinností policajtom aplikovať vždy účinné znenie zákona.

Treba si uvedomiť, že všetky tieto rozhodnutia rozhodovali o novom práve žalobcu, a to o zvýšení jeho výsluhového dôchodku od 01.07. kalendárneho roku na ďalších 12 mesiacov, o ktorom zvýšení sa rozhoduje každý rok. Nejde teda o jeden nárok na zvýšenie dôchodku, o ktorom by bolo rozhodované v roku 2004, ale vždy o nové nároky s novými podmienkami na ich priznanie podľa aktuálnej právnej úpravy. Rozhodnutie o zvýšení výsluhového dôchodku z roku 2004 preto nezaručovalo žalobcovi rovnaké rozhodnutia o tomto zvýšení aj počas nasledujúcich rokov. Ak počas nich došlo k zmene právnej úpravy, správne orgány na túto zmenu museli prihliadnuť. Nejde teda o retroaktívne pôsobenie týchto právnych noriem, pretože vždy správne orgány rozhodovali o novom nároku žalobcu - zvýšení jeho výsluhového dôchodku - do budúcnosti odo dňa účinnosti novej právnej úpravy, a nie do minulosti.

22. Preto Útvar sociálneho zabezpečenia ZVJS musel aplikovať ustanovenie zákona č. 328/ 2002 Z. z. účinné v tom čase, kedy o jednotlivých zvýšeniach rozhodoval, teda napríklad aj v znení zákona č. 80/2013 Z. z. alebo zákona č. 153/2019 Z. z. Nie je dôvodná ani argumentácia § 143aa, ktorý bol do zákona vložený práve zákonom č. 80/2013 Z. z., pretože tento zakotvuje len nárok policajta na výsluhový dôchodok, teda rozhodovanie o výsluhovom dôchodku, avšak v danej veci sa o nároku na výsluhový dôchodok žalobcu nerozhodovalo. 23. Čo sa týka sťažnostnej námietky ohľadom rozhodnutí o zvýšení výsluhového dôchodku za roky 2013 až 2018, kasačný súd zhodne s názorom správneho súdu konštatuje, že predmetom tohto súdneho prieskumu bolo rozhodnutie o zvýšení výsluhového dôchodku za rok 2019, čím je daný rozsah súdneho prieskumu a tento rozsah je pre správny súd záväzný.

zamietol. 24. Kasačný súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku nedostatočného odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, ktorú žalobca odôvodnil nedostatočnou argumentáciou k odvolaniam, ktoré podal v rokoch 2017 až 2019. Pre odvolací orgán je relevantné len odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, vo vzťahu ku ktorému je povinný reagovať na zásadné a rozhodujúce odvolacie námietky a tieto riadne vyhodnotiť. Čo sa týka vyhodnotenia odvolacích dôvodov, odvolací orgán dostatočným spôsobom reagoval na základnú odvolaciu námietku spočívajúcu v aplikácii nesprávneho ustanovenia zákona č. 328/2002 Z. z. na prípad žalobcu. Už tá skutočnosť, že žalobca v správnej žalobe mohol formulovať dostatočne zreteľne námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, svedčí o tom, že preskúmavané rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené, inak by túto námietku nemohol uplatniť.

26. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 25. októbra 2022