7Sžsk/43/2021

1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobkyňa bola od 1. januára 2005 v služobnom pomere príslušníčky Policajného zboru a bola naposledy zaradená v Riaditeľstve hraničnej polície M. Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru.

30. apríla 2013 rozhodnutím z 13. novembra 2012 priznal náhradu v sume 49,72 € mesačne od 1. januára 2012. Pri výpočte vyšiel z toho, že žalobkyni patril pred zistením choroby z povolania čistý služobný plat 717,22 €. Od tejto sumy odpočítal jednak priznaný invalidný výsluhový dôchodok 340,30 €, jednak minimálnu mzdu ustanovenú nariadením vlády č. 343/ 2011 Z. z. v sume 327,20 €, ktorú považoval za príjem, ktorý žalobkyňa mohla dosiahnuť. Za stratu na služobnom príjme potom považoval len rozdiel týchto súm.

Zdôraznil, že stratou na služobnom plate podľa § 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. je len zníženie príjmu policajta z dôvodu, že nie je schopný vykonávať primerané civilné zamestnanie. Táto okolnosť sa mala dokázať v konaní žalovaného. Ak policajt nemôže dosahovať príjem kvôli situácii na trhu práce, takáto strata nie je v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania.

Po zrušení rozhodnutia žalovaný jednak v tomto zmysle vyzval žalobkyňu, jednak doplnil dokazovanie správou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálnej poisťovne. Po takomto doplnení dokazovania žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím z 27. júna 2017, č. KM- OLVS-15/2017/OPK, zmenil pôvodné rozhodnutie riaditeľa riaditeľstva hraničnej polície z 13. novembra 2012 a podľa § 20 ods. 1 písm. a) tretieho bodu a § 21ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. zamietol žiadosť žalobkyne o náhradu za stratu služobného príjmu. Z doplneného dokazovania zistil, že žalobkyňa nebola po skončení služobného pomeru evidovaná ako nezamestnaná, hoci jej práceneschopnosť trvala len do jeho skončenia. Žalobkyňa sa tak podľa neho nesnažila zamestnať sa. Na námietku žalobkyne, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok z 23. apríla 2014 jej bol priznaný preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím, pretože miera jej funkčnej poruchy je 60 %, žalovaný odvetil, že toto rozhodnutie bolo vydané až po vydaní prvostupňového rozhodnutia a okrem toho ani vecne nesúviselo s náhradou straty na zárobku.

Na základe toho žalovaný uzavrel, že ujma v podobe zníženia príjmu žalobkyne nie je v príčinnej súvislosti s poškodením jej zdravia chorobou z povolania. V ďalšom sa žalovaný osobitne vyrovnal s viacerými procesnými námietkami žalobkyne.

kasačnej sťažnosti proti prvému rozsudku správneho súdu. Rovnako vytkol žalovanému, že sa uspokojil s oznámením Sociálnej poisťovne, ktorá len oznámila, že nie je príslušná na sociálne zabezpečenie policajtov. Z toho nemohol vyvodiť, že by žalovaná po 31. decembri 2011 nebola evidovaná ako práceneschopná.

6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Na úvod vytkol správnemu súdu, že nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v predošlom rozsudku sp. zn. 7 Sžsk 36/2019. Žalovaný sa neodmietol zaoberať komplexným funkčným posudkom len preto, že bol vydaný po rozhodnutí z 13. novembra 2012. Naopak, zaoberal sa ním, no dospel k záveru, že v prerokúvanej veci nie je použiteľný. Na posudzovanie zníženia schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie je totiž rozhodný len posudok posudkového lekára žalovaného podľa § 82 zákona č. 328/2002 Z. z.; účel posudku podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia je iný. Aj keď ním teda bola zistená miera funkčnej poruchy 60 %, nemá to vplyv na posudok o miere zníženia schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie. Ďalej žalovaný zdôraznil, že aj účel posudku na účely bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia je iný, pretože na jeho základe sa priznáva náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Tá bola žalobkyni priznaná v súlade s bodovým ohodnotením, ktoré bolo priznané v takomto posudku. Ak by sa tieto okolnosti zohľadnili aj pri priznávaní náhrady straty na služobnom príjme, zohľadnili by sa žalobkyni dvakrát. Názor správneho súdu, že žalobkyňa bola prepustená zo služobného pomeru, lebo nebola schopná vykonávať ani civilné zamestnanie, nie je správny. Žiaden takýto záver nebol vyslovený a žalobkyňa mohla kedykoľvek požiadať žalovaného o prijatie do pracovnoprávneho pomeru (zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme) alebo do štátnej služby (zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe). Zdravotná nespôsobilosť na výkon služby neznamená spôsobilosť na prácu v pracovnom pomere. Žalobkyňa však nikdy neprejavila záujem o civilné zamestnanie v rezorte žalovaného. Žalovaný nesúhlasil ani s výtkou, že nesprávne vychádzal z oznámenia Sociálnej poisťovne. Je síce pravda, že toto oznámenie neobsahovalo informáciu, ktorú žalovaný potreboval, konečné trvanie práceneschopnosti žalobkyne je však aj tak dokázané znaleckým posudkom na účely bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa bola od 1. januára 2012 práceschopná, a preto sa mohla uchádzať o zamestnanie, no neurobila tak. Na základe toho žalovaný vyjadril názor, že správne zistil skutkový stav. 7. Žalobkyňa navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Ak by ma správny súd vychádzať len z posudku posudkového lekára, išlo by o zneužiteľnú situáciu. Naopak, správny orgán má prihliadať na komplexnú zdravotnú dokumentáciu, vrátane uvedeného komplexného posudku na určenie miery funkčnej poruchy a posudku na účely sťaženia spoločenského uplatnenia. Jediným dôvodom nezamestnanosti žalobkyne je jej nepriaznivý zdravotný stav. Správny súd takisto správne poukázal na to, že žalobkyňa bola prepustená zo služobného pomeru, pretože bola uznaná za neschopnú na výkon akejkoľvek funkcie v Policajnom zbore, vrátane jednoduchých administratívnych činností.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

pomeru. Podľa § 21 ods. 1 cit. zák. patrí táto náhrada v takej výške, aby spolu s uvedenými požitkami a príjmom zo zárobkovej činnosti rovnala služobnému platu dosahovanému pred skončením služobného pomeru. K tomu najvyšší súd už vo svojom predošlom zrušujúcom rozsudku sp. zn. 9 Sžso 76/2014 objasnil, že je potrebné prihliadať aj na to, či je príjem žalobkyne nižší kvôli chorobe z povolania, alebo len preto, že žalobkyňa nemá dosť vhodných pracovných ponúk na trhu práce. Žalovanému uložil, aby skúmal dôvod, prečo žalobkyňa nepracovala.

11. Nie je pravdou, že by sa žalovaný odoprel zaoberať komplexným posudkom úradu práce a jeho rozhodnutím z 23. apríla 2014, ktorým žalobkyni priznal preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Naopak, žalovaný sa tomuto posudku a rozhodnutiu venoval na pomedzí s. 12 a 13 preskúmavaného rozhodnutia, kde jasne vyjadril názor, že účel takéhoto posudku po vecnej stránke nijako nesúvisí s posudzovaním nároku na stratu na príjme.

12. Žalovaný však v kasačnej sťažnosti správne zdôrazňuje, že neobstojí ani neúplnosť alebo nejasnosť jeho skutkových zistení. V prerokúvanej veci je totiž - v dôsledku záväzného právneho názoru, ktorý už vyslovil najvyšší súd - kľúčovou otázka, či žalobkyňa je alebo nie

%. Podľa § 45 je primeraným civilným zamestnaním zamestnanie vyžadujúce rovnaký stupeň vzdelania s podobným odborným zameraním a zodpovedajúcu dĺžku odbornej praxe, ktorú policajt dosiahol pred vznikom invalidity. Lekárska posudková činnosť podľa § 85 ods. 1 písm. h) cit. zák. je tak špecifická posudková činnosť zameraná práve na skúmanie skutočností uvedených v § 44 a 45, teda okrem iného zníženia miery schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie. Špecifické skúmanie práve tejto okolnosti nie je nič neobvyklé, pretože z podobných zásad vychádza napr. aj lekárska posudková činnosť na účely sociálneho poistenia [porov. § 153 ods. 3 písm. a) v spojení s § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov].

uplatnenia. Podľa § 2 ods. 2 cit. zák. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie

tom, že poškodený nemôže robiť to, čo ho napĺňa alebo čím je spoločensky najprospešnejší, teda získať také postavenie v spoločnosti, aké by inak dokázal získať, a namiesto toho sa musí uspokojiť s inou prácou, ktorá ho nenapĺňa a v ktorej nedokáže získať také spoločenské

14. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. lekárska posudková činnosť na účely uvedeného zákona zahŕňa okrem iného hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie, určovanie miery funkčnej poruchy, posudzovanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a jednotlivých druhov odkázanosti. Ťažkým zdravotným postihnutím je podľa § 2 ods. 3 cit. zák. zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Podľa § 2 ods. 4 cit. zák. je funkčnou

primerané civilné zamestnanie. Z definície funkčnej poruchy podľa cit. zákona totiž vyplýva, že je ňou každý nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností bez ohľadu na to, či ovplyvňuje schopnosť vykonávať zárobkovú schopnosť alebo nie. Posudok o ťažkom zdravotnom postihnutí podľa citovaného zákona môže svedčiť o funkčnej poruche, ktorá však nie je identická s neschopnosťou vykonávať zárobkovú činnosti. V dôsledku toho takýto posudok nemožno považovať za dôkaz o nespôsobilosti vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť.

15. Nesprávny je aj záver správneho súdu o význame personálneho rozkazu, ktorým bola žalobkyňa prepustená zo služobného pomeru, lebo stratila spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky, ktorý o prijatie požiadal a je (okrem iného) zdravotne spôsobilý na výkon služby. Túto podmienku musí policajt podľa § 14 ods. 5 cit. zákona spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti je súčasťou lekárskej posudkovej činnosti podľa § 222 cit. zák. a klasifikuje sa tromi stupňami - spôsobilý, spôsobilý s obmedzeniami a nespôsobilý na výkon štátnej služby (§ 222 ods. 2 cit. zák.). Podľa § 192 ods. 1 písm. b) cit. zák. možno policajta prepustiť práve vtedy, ak je podľa takéhoto posúdenia nespôsobilý na výkon akejkoľvek funkcie v Policajnom zbore, resp. na výkon doterajšej funkcie a nemožno ho previesť na inú funkciu.

Na základe toho kasačný súd na rozdiel od správneho súdu nevidí nič protirečivého na tom, ak žalovaný žiadal od žalobkyne preukázať, že nemohla dosiahnuť žiaden príjem zo zárobkovej činnosti, hoci bola prepustená pre nespôsobilosť na výkon akejkoľvek funkcie v Policajnom

16. Konečne, žalovaný opodstatnene namieta aj proti výhrade správneho súdu, že s uspokojil s neúplným oznámením Sociálnej poisťovne. Samotné skutkové zistenie o práceneschopnosti žalobkyne len do 31. decembra 2011 totiž žalovaný mohol urobiť aj z obsahu jednotlivých znaleckých posudkov. Navyše, sama žalobkyňa počas konania nikdy nespochybňovala (a vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti znova výslovne priznala), že jej práceneschopnosť netrvala dlhšie. Tento skutkový záver tak zodpovedá celému obsahu administratívnych spisov

IV. Záver

17. Zo všetkých uvedených dôvodov tak správny súd nerozhodol správne, keď dospel k právnemu záveru, že preskúmavané rozhodnutie trpí nedostatkami podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Tým jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Kasačná sťažnosť je tak v tomto sťažnostnom bode dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 18. Správny súd rozhodne o správnej žalobe znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Okrem toho kasačný súd upriamuje pozornosť správneho súdu na to, že žalovaný vo veci rozhodoval už potom, čo najvyšší súd zrušil jeho predošlé rozhodnutie. Žalovaný bol tak pri novom rozhodnutí podľa § 191 ods. 6 SSP viazaný aj právnym názorom, ktorý vyslovil najvyšší súd a ktorého podstata spočívala v tom, že žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno, že nemohla dosahovať žiaden príjem zo zárobkovej činnosti. Úlohou správneho súdu je skúmanie zákonnosti nového rozhodnutia žalovaného, čo znamená, že skúma aj dodržanie citovaného § 191 ods. 6 SSP. Ak žalovaný dôsledne vychádzal z právneho názoru najvyššieho súdu, ktorým bol viazaný, v zásade nemožno tento jeho postup posúdiť ako nezákonný. 19. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej. 20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.