7Sžsk/46/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ď. XX, Q. Q., právne zastúpený: Advokátska kancelária POLÁČEK & partneri s.r.o, so sídlom Dlhá 2039/6, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, so sídlom Trieda SNP 75, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2020/9065/VAL zo dňa 23. júla 2020, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24Sa/12/ 2020-75 z 25. februára 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania v celom rozsahu.

Odôvodnenie

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový správny orgán“, resp. "úrad“), ktorým bolo zastavené konanie vo veci žiadosti žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na úpravu bytu zo dňa 15.04.2020. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že v porovnaní s prechádzajúcim posúdením zdravotného stavu na základe žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na úpravu bytu zo dňa 07.01.2019 nedošlo k žiadnej významnej zmene a vo veci poskytnutia peňažného príspevku na úpravu bytu už bolo právoplatne rozhodnuté v rámci odvolacieho konania rozhodnutím žalovaného č. UPS/US5/ SSVODPPKPC/SOC/2019/5815/VAL zo dňa 10.06.2019 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 10.06.2019“). Úrad konanie zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“), v zmysle ktorého správny orgán konanie zastaví, ak sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

4. Správny súd sa nestotožnil s právnym posúdením veci žalobcom a zastával názor, že v danom prípade bolo potrebné vydať zamietavé meritórne rozhodnutie z dôvodu, že uplatnený ten istý nárok nevyplýval z rovnakých skutkových tvrdení, ani z rovnakých okolností vecí, hoci v konečnom dôsledku bez zmeny skutkového záveru v tom zmysle, že neexistujú dôvody pre priznanie rovnakého nároku.

stavom. Nemožno považovať za res iudicata, ak sa rozhoduje síce o tom istom nároku, ale za ďalšie obdobie, ak sa posudzujú iné lekárske správy, iné sociálne podmienky. Procesné zastavujúce rozhodnutie obsahuje len odôvodnenie, či existuje dôvod pre zastavenie konania s tým, že žalobca nepoznal dôvody nesplnenia hmotnoprávnych podmienok priznania nároku, rozhodnutie nebolo riadne odôvodnené, čo spôsobuje upretie jeho práv na spravodlivý proces, pretože len riadne odôvodnenie sa stáva podkladom protiargumentácie žalobcu, ak s rozhodnutím o jeho žiadosti pri uplatnení nároku nesúhlasí. Žalovaný síce poukázal na právoplatné rozhodnutie, avšak toto bolo vydané na základe prvšej žiadosti, po posúdení splnenia podmienok pre priznanie nároku vychádzajúc aj z iných lekárskych správ, z iných

6. To, že orgán verejnej správy nepostupoval správne, vyplýva už aj z toho, že k záveru, že ide o „res iudicata“ dospeli úrad aj žalovaný až po vykonanom dokazovaní v konaní (a nie teda bez ďalšieho), čo len utvrdzuje v tom, že bolo potrebné vo veci meritórne rozhodnúť a aj novú žiadosť zamietnuť a v rozhodnutí náležite odôvodniť nesplnenie zákonných podmienok pre priznanie uplatneného nároku žiadosťou zo dňa 15.04.2020, reagujúc na aktuálne výsledky lekárskej aj sociálnej posudkovej činnosti tak, aby rozhodnutie spĺňalo zákonom stanovené podmienky a náležitosti v zmysle ustanovení § 46 a § 47 Správneho poriadku.

7. Proti rozsudku krajského súdu včas podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a kasačný súd žiadal, aby rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne konanie zastavil podľa § 462 ods. 1 SSP.

Sťažovateľ sa nestotožnil ani so záverom správneho súdu, že na predmet konania nie je použiteľné ust. § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku. Sťažovateľ argumentoval, že tento názor správneho súdu nemá oporu v zákone. Dotknuté ustanovenie Správneho poriadku umožňuje zastaviť konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci za podmienky, že skutkový stav sa podstatne nezmenil, čo neznamená, že musí ísť o identický skutkový stav, t. j. že v novom konaní sa musí vychádzať len z dôkazov použitých v predchádzajúcom konaní ukončenom meritórnym rozhodnutím. Pokiaľ by bol prijatý takýto právny názor, ust. § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku by bolo zbytočné a v praxi nepoužiteľné.

11. Právny názor súdu na "podstatnú zmenu skutkového stavu“ považuje sťažovateľ za nesprávny, nakoľko v prejednávanej veci bola daná totožnosť veci predmetom konania, ktorým je uplatňovaný nárok na poskytnutie peňažného príspevku na rovnakú úpravu bytu, aká bola predmetom predchádzajúceho konania úradu ukončeného rozhodnutím žalovaného zo dňa 10.06.2019, právoplatným dňa 17.06.2019. Za podstatnú zmenu skutkového stavu by bolo možné v tomto prípade považovať takú zmenu zdravotného stavu žalobcu, ktorá by ovplyvnila posúdenie jeho odkázanosti na požadovanú kompenzáciu. Nálezy, ktoré svojím obsahom sú v podstate totožné s lekárskymi nálezmi, ktoré boli podkladom posúdenia v predchádzajúcom konaní, nemožno považovať za podstatnú (ani za inú) zmenu skutkového stavu len preto, že majú aktuálnejší dátum vyhotovenia. Dátum vyhotovenia listinného dôkazu nemôže byť chápaný ako podstatná zmena skutkového stavu, pokiaľ však aj z nových lekárskych nálezov vyplývajú rovnaké závery ako v predchádzajúcom posúdení tej istej veci, nemožno tento stav považovať za podstatne zmenený.

Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobca uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne a obsahovo správny, vychádza z riadne a úplne zisteného skutkového stavu veci, preto je presvedčený, že kasačná sťažnosť žalovaného je nedôvodná a navrhol napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu a žalovaného zaviazať k náhrade trov kasačného konania v rozsahu

14. Podľa § 10 ods. 1 zákona 447/2008 Z. z. v znení ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.

16. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.

tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. 18. Podľa § 13 ods. 9 cit. zákona výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach. 19.

20. Podľa § 53 ods. 1 cit. zákona na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žiadosťou zo dňa 07.01.2019 požiadal žalobca o peňažný príspevok na kompenzáciu na úpravu bytu. V nadväznosti na túto žiadosť bol vypracovaný komplexný posudok úradu zo dňa 14.05.2019, podľa ktorého sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy

nevyhovel. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 10.06.2019. V rámci odvolacieho konania vydalo ústredie komplexný posudok zo dňa 14.05.2019, podľa ktorého bola miera funkčnej poruchy 70%. Rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery funkčnej poruchy je ochorenie pečene - cirhóza. Na základe vykonanej lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti, žalovaný dospel k záveru, že žalobca bol schopný si sám zabezpečiť úkony sebaobsluhy prispôsobením zdravotnému stavu. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu nepodal; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.06.2019. 24. Žalobca žiadosťou zo dňa 15.04.2020 požiadal o peňažný príspevok na kompenzáciu na úpravu bytu, v ktorom ako dôvod uviedol, že sa mu zhoršil zdravotný stav.

Ostatné ochorenia nemajú vplyv na mieru funkčnej poruchy. Miera funkčnej poruchy v percentách bola stanovená na 70 % podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. Žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, je odkázaný na sprievodcu a na individuálnu prepravu pre ťažké neurologické postihnutie a stredne ťažké mentálne postihnutie so stavmi narušenej orientácie a poruchami správania. Nie je odkázaný na úpravu bytu, bežné bariéry zvládne sám, nemá postihnutie horných končatín - pri zdokumentovanom postihnutí chrbtice vstup do vane aj výstup z nej zvládne s pomôckami, od posledného posúdenia nie je zdokumentované zhoršenie mobility.

26. Dňa 12.05.2020 bolo úradom vydané Potvrdenie č. BB2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2020/ 28847, v ktorom sa konštatuje, že podľa aktuálneho lekárskeho posudku od posledného posúdenia u posudzovaného nie je zdokumentované zhoršenie mobility. Bežné bariéry zvládne, nemá postihnutie horných končatín - pri zdokumentovanom postihnutí chrbtice s použitím pomôcok (madla, protišmyková podložka a sedačka do vane) zvládne vstup do vane aj vystupovanie z nej, nie je odkázaný na úpravu bytu. U žalobcu nedošlo k zmenám v osobnostných predpokladoch, rodinnom prostredí alebo životnom prostredí a prostredí, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti a ktoré by mali vplyv na trvanie odkázanosti, preto naďalej ostáva v platnosti posledný vydaný komplexný posudok Ústredia č. zo dňa 14.05.2019.

Dňa 26.05.2020 podal žalobca odvolanie, v ktorom ako jediný odvolací dôvod uviedol, že nevidí dôvod, aby mu peňažný príspevok na úpravu bytu nebol poskytnutý a požiadal „o priamu konfrontáciu“ s posudkovým lekárom, ktorý napísal hodnotiacu správu o jeho zdravotnom stave. 28.

29. Dňa 16.07.2020 vydal posudkový lekár Ústredia lekársky posudok na základe lekárskych správ predložených posudzovaným úradu v rokoch 2018 až 2020. Posudkový lekár konštatoval, že ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, miera funkčnej poruchy je 70%. Vo vzťahu k prejednávanej veci konštatoval, že žalobca je s pomocou madla schopný vstúpiť do vane.

konania. Konštatoval, že dôvodom je prekážka veci už raz právoplatne rozhodnutej, ktorá je daná totožnosťou účastníkov konania, totožnosťou predmetu konania a existenciou právoplatného rozhodnutia, ktorým bolo v tejto veci rozhodnuté o práve účastníka konania vyplývajúceho z hmotnoprávneho predpisu. Súčasne však je možné zastaviť konanie len v prípade, ak sa skutkový stav podstatne nezmenil. Podľa aktuálneho lekárskeho posudku z 21.04.2020 od posledného posúdenia u posudzovaného nie je zdokumentované zhoršenie mobility. Úrad potvrdil, že naďalej ostáva v platnosti komplexný posudok ústredia zo dňa

31. Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom správneho súdu, že správne orgány danú procesnú situáciu nesprávne podradili pod § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku. Pre aplikáciu tohto ustanovenia je potrebné, aby nastala totožnosť veci s vecou skôr právoplatne

Tak tomu bolo aj v danom prípade a preto bolo potrebné o žiadosti viesť riadne konanie s vydaním lekárskeho posudku, posudku zo sociálnej posudkovej činnosti, komplexného posudku, resp. využiť ustanovenie § 15 ods. 6 z. č. 447/2008 Z. z. a komplexný posudok nevypracovať s odkazom na skorší komplexný posudok. Avšak aj v tomto prípade bolo potrebné vo veci meritórne rozhodnúť, v rozhodnutí vyhodnotiť splnenie či nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie požadovanej kompenzácie a v prípade zistenia nesplnenia zákonných podmienok pre priznanie nároku žiadosť zo dňa 15.04.2020 zamietnuť, a nie zastaviť konanie 32. .Kasačný súd sa tiež stotožňuje s názorom správneho súdu, že žalobcovi bolo odňaté právo na spravodlivý proces a konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia už len z dôvodu použitia formy tohto rozhodnutia ako procesného zastavujúceho rozhodnutia. Ako bolo vyššie uvedené, nebol dôvod na zastavenie konania, preto žalobca bol ukrátený o riadne odôvodnenie rozhodnutia vo veci samej (či už priznávajúceho nárok alebo

žalobcu. 33. Postup orgánov verejnej správy musí byť v súlade so zásadami dobrej verejnej správy, musí vychádzať z princípu spravodlivosti a legitímneho očakávania. Účastníci správneho konania majú právo na riadne zdôvodnenie správneho rozhodnutia.

predvídateľné. 34. Kasačný súd sa nestotožnil s výkladom pojmu „podstatná zmena skutkového stavu“ zo strany žalovaného, ktorý za takú zmenu považuje len zmenu schopnú ovplyvniť výsledok rozhodovania. Správny orgán nemôže správne konanie zastaviť len preto, že z podania zistil, že účastníci konania i predmet konania sú totožné, ako boli vo veci, v ktorej sa už právoplatne

3 vyd. Bratislava : C. H. Beck, 2019. 260 s. ISBN 978-80-7400-773-6). K tomu kasačný súd dodáva, že podstatná zmena skutkového stavu musí byť správnemu orgánu zrejmá už v počiatočnom štádiu správneho konania, teda musí ísť o zrejmú podstatnú zmenu, ktorá na jej preukázanie nevyžaduje rozsiahle dokazovanie. Ak by bolo potrebné na preukázanie toho, či skutočne ide o podstatnú zmenu skutkových okolností vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, táto skutočnosť indikuje, že ide naopak o nové skutkové okolnosti, ktoré je potrené prejednať meritórne a nevyužiť procesný inštitút zastavenia konania.

36. Na sťažnostnú námietku, že ak by sa akceptoval názor súdu v tejto veci, v konaniach podľa zákona č. 447/2008 Z. z. museli by príslušné správne orgány vykonávať konanie podľa tohto zákona aj v tých prípadoch, keď účastník konania zomrel alebo vzal svoj návrh späť, či v iných prípadoch upravených v § 30 ods. 1 Správneho poriadku, kasačný súd uvádza, že správny súd nekonštatoval nemožnosť aplikácie všeobecného ustanovenia § 30 ods. 1 Správneho poriadku v konaniach podľa z. č. 447/2008 Z. .z, len konštatoval nesprávnu aplikáciu písmena i) odseku 1 v prípade, ak účastník tvrdí zmenu jeho zdravotného stavu, ktorú podporuje predložením nových listinných dôkazov (lekárskych správ).

38. O nároku na náhradu trov kasačného konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalobca ako úspešný účastník má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania v celom rozsahu. Žalovaný ako neúspešný účastník kasačného konania podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

V Bratislave dňa 25. októbra 2022