7Sžsk/47/2020

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z 11. februára 2020, č. k. 7Sa/30/2018-92 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 24. októbra 2018, číslo 60823-3/ 2018-BA, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov z 31. mája 2018, číslo 16482-5/2018-PO vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.

3. Krajský súd skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal, rozsiahlo opísal v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom v podstatnom za rozhodné považoval nasledovné skutočnosti. Žalobcovi dňa 15. januára 2008 zaniklo živnostenské oprávnenie a súčasne mu dňa 1. augusta 2008 vzniklo nové živnostenské oprávnenie. Z uvedeného dôvodu žalobca podal dňa 11. januára 2008 registračný list fyzickej osoby - odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s dátumom zániku poistenia dňa 15. januára 2008 a dňa 6. apríla 2009 podal registračný list fyzickej osoby - prihlášku samostatne zárobkovo činnej osoby na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie s dátumom vzniku poistenia dňa 1. júla 2009. Žalobca bol v období od 27. novembra 2006 do 8. novembra 2010 zapísaný v registri finančných agentov a finančných poradcov vedenom Národnou bankou Slovenska (ďalej len „register“) ako podriadený finančný agent pod registračným číslom XXXXX. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov (ďalej

osobe, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 15. januára 2008, ale trvalo aj po tomto dni a aj od 1. júla 2008 a 1. júla 2009. Zásadným záverom, ktorým prvostupňový správny orgán dôvodil svoje rozhodnutie bol konštatovanie, že hoci žalobcovi dňom 15. januára 2008 zaniklo živnostenské oprávnenie, naďalej mu však trval zápis v registri. Prvostupňový správny orgán z uvedeného vyvodil, že žalobcovi dňa 15. januára 2008 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ale uvedené poistenia trvali aj po 15. januári 2008 (z dôvodu pretrvávajúceho zápisu žalobcu v registri). Žalobca sa proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu odvolal. O odvolaní rozhodla žalovaná rozhodnutím číslo 60823-3/ 2018-BA z 24. októbra 2018 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Žalovaná, rovnako ako prvostupňový správny orgán, interpretovala ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.

2010.“. Z uvedeného žalovaná vyvodila, že „Skutočnosť, že účastník konania k 15. januáru 2008 ukončil podnikateľskú činnosť, ktorú vykonával na základe Živnostenského listu spisové číslo: ŽO-2002/47137-00002, nemá vplyv na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníka konania ako samostatne zárobkovo činnej osoby

V podstatnom (vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.) žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 15. januára 2008 ukončil podnikateľskú činnosť. Do registra bol zapísaný dňa 27. novembra 2006, avšak na základe návrhu na zápis podaného navrhovateľom - spoločnosťou InvestAge, a.s. Pre túto spoločnosť žalobca pracoval iba tri mesiace, nakoľko „ .

Za zásadnú, z pohľadu právneho posúdenia veci, krajský súd považoval otázku postavenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle ustanovenia § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Krajský súd v tejto súvislosti uviedol, že sa „ .

Toto postavenie získal na základe zápisu v registri finančných agentov, finančných poradcov a finančných sprostredkovateľov . . .“. Z uvedeného krajský súd vyvodil záver, že na základe zápisu do registra bol žalobca samostatne zárobkovo činnou osobou ako osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Krajský súd ďalej uviedol, že pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúce, „

Vychádzajúc z údajov poskytnutých Finančnou správou Slovenskej republiky krajský súd konštatoval, že príjmy žalobcu za roky 2006, 2007 a 2008 boli vyššie „ . . . ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu .

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 6. O náhrade trov konania rozhodol s odkazom na ustanovenie § 168 a § 167 ods. 1 (a contrario) SSP tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

III. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti

10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním zo 14. mája 2020. 11. Kasačnú sťažnosť považovala za nedôvodnú, keďže žalobca podľa jej názoru v kasačnej sťažnosti neuviedol také námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie druhostupňového rozhodnutia. Žalovaná sa stotožnila s právnym názorom krajského súdu, že žalobca sa na účely sociálneho poistenia v posudzovanom období považoval za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., a to na základe zápisu v registri. Žalovaná svoju argumentáciu podporila rozborom a výkladom ustanovenia § 12 ods. 1 a 6 zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 340/2005 Z. z.“). Vo vzťahu k žalobcom namietanému odklonu krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu žalovaná poukázala na skutočnosť, že žalobcom spomínaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 21. februára 2013 sa týkal zmeny formy výkonu činnosti advokáta, nešlo teda o prípad obdobný ako prejednávaná vec. Zároveň poukázala na skutočnosť, že po prijatí predmetného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/7/2001) Najvyšší súd Slovenskej republiky opätovne vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 7Sžso/32/2013 z 27. novembra 2013, v ktorom sa „ ... opätovne stotožnil s právnym názorom Sociálnej poisťovne pri posudzovaní právneho postavenia advokátov na účely sociálneho poistenia ...“.

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 21. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. 22. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení, povinne nemocensky poistení sú (b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. 23. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

26. Predmetom prieskumu krajského súdu bolo druhostupňové rozhodnutie, ktorým žalovaná zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 15. januára 2008 (ale trvalo aj po tomto dni a aj od 1. júla 2008 a 1. júla 2009). Prvostupňový správny orgán tak rozhodol primárne vychádzajúc z interpretácie ustanovenia § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení, keď dospel k záveru, že žalobca mal aj po 15. januári 2008 (ku ktorému dňu podal žalobca registračný list fyzickej osoby - odhlášku s dátumom zániku povinného sociálneho poistenia dňa 15. januára 2008) status samostatne zárobkovo činnej osoby. Prvostupňový správny orgán uvedený status vyvodil zo skutočnosti, že žalobca bol zapísaný v registri od 27. novembra 2006 do 8. novembra 2010 ako „podriadený finančný agent (registračné číslo 35388)“.

27. Prvou skutočnosťou, z ktorej krajský súd jadrovo vychádzal, bol zápis žalobcu v registri. Konkrétne v tejto súvislosti krajský súd uviedol: „Súčasne z registra finančných agentov a finančných poradcov, vedenom Národnou bankou Slovenska, ktorý je dostupný na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, ako aj z listu Národnej banky Slovenska zo dňa 7. mája 2018 vyplýva, že žalobca bol zapísaný v registri ako podriadený finančný agent (registračné číslo 35388) od 27. novembra 2006 do 8. novembra 2010.“ (bod 138 rozsudku krajského súdu). Z uvedeného bez ďalšieho [teda bez skúmania existencie zmluvy žalobcu s navrhovateľom zápisu (obchodnou spoločnosťou InvestAge, a.s.), resp. bez posudzovania komplexu oprávnenia žalobcu vykonávať činnosť podriadeného sprostredkovateľa poistenia] krajský súd vyvodil, že „Na základe zápisu do registra bol žalobca samostatne zárobkovo činnou osobou ako osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu.“ (bod 140 rozsudku krajského súdu).

Toto vznikne samostatne zárobkovo činnej osobe až od 1. júla kalendárneho roku, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom bol dosiahnutý príjem vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu.“ (bod 142 rozsudku krajského súdu). Po sumarizácii príjmov žalobcu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu za roky 2006 až 2008 (bod 146 rozsudku krajského súdu) dospel krajský súd k záveru, že „Z poskytnutých údajov teda vyplýva, že príjmy žalobcu z podnikania za uvedené roky dosiahli úroveň rozhodujúcu na vznik alebo na trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení. Nie je pritom rozhodujúce, na základe akého právneho vzťahu fyzická osoba tieto príjmy z podnikania alebo z inej zárobkovej činnosti

29. Najvyšší správny súd musí dať za pravdu žalobcovi kasačnou sťažnosťou namietajúcemu ako nesprávne právne posúdenie veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP), tak odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP). V tejto súvislosti kasačný súd v prvom rade poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2011 z 15. decembra 2011, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 4/2012 ako rozhodnutie č. 72.

30. Na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uvedené v predchádzajúcom bode) následne odkazovali aj ďalšie rozhodnutia kasačného súdu, z ktorých najvyšší správny súd poukazuje napríklad na žalobcom v kasačnej sťažnosti spomenutý rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/26/2012 z 24. apríla 2013 alebo na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/8/2013 z 25. júna 2014.

31. Vo svetle vyššie označenej judikatúry kasačného súdu najvyšší správny súd konštatuje, že krajský súd pochybil a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď bez ďalšieho vyvodil status žalobcu v relevantnom období (od 15. januára 2008 do vzniku poistenia na základe registračného listu fyzickej osoby - prihlášky samostatne zárobkovo činnej osoby na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie) ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. výlučne z toho, že žalobca bol zapísaný v registri.

33. Keďže najvyšší správny súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, o náhrade trov kasačného konania rozhodne krajský súd podľa § 467 ods. 3 SSP. 34. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie:

V Bratislave dňa 23. februára 2022