7Sžsk/54/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: J.. R. A., narodená XX. H. XXXX, bytom Ľ.. K. X/X, J., právne zastúpeného SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 52826791, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2018/10467/LM zo dňa 07. septembra 2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 29Sa/29/ 2020-89 zo dňa 25. mája 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 29Sa/29/2020-89 zo dňa 25. mája 2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

Týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 7 ods. 4 písm. a/ zákona č. 571/ 2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 571/2009 Z.z.“) odňal žalobkyni rodičovský príspevok od 01. júla 2018 v sume 214,70 eur.

Z posledne zmieňovaného lekárskeho nálezu vyplýva, že u dieťaťa bola stanovená diagnóza - narušený vývin reči s deficitmi v oblasti porozumenia vo vzťahu k dĺžke vety a porozumenia viac vetného prehovoru deficity v orálnej a verbálnej praxi s tým, že táto diagnóza bola zo strany klinického psychológa podriadená pod položku R 47.8 - Iná a bližšie neurčená porucha reči, t.j. ochorenie, ktoré sa v prílohe č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/ 2003 Z.z.“) nenachádza. Za tohto stavu potom posudkový lekár nemal dôvod sa s kritériami uvádzanými pod Kapitolou V (Duševné poruchy a poruchy správania, F00-F99) prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. osobitne vysporadúvať, nakoľko ako už súd uviedol, v predmetnej veci bola stanovená diagnóza pod číslom R 47.8. Ak teda takáto diagnóza nie je upravená v prílohe č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z., potom ani nejestvujú kritériá, na ktoré by bolo nutné vziať zreteľ. Uvedený lekársky nález doložila do konania samotná žalobkyňa, posudkový lekár z neho vychádzal. Stanovenú diagnózu R 47.8 možno považovať za nespornú; žalobkyňa túto

rodičovského príspevku. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov podľa názoru kasačného súdu neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky objasňujú závery o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave vyžadujúcim si osobitnú starostlivosť.

dlhších viet, stále viac používa dvoj aj viac slovné vety, prítomný nárast exekutívnych funkcií zodpovedajúcich za motivované, adaptívne správanie, ktoré umožňujú reagovať na nové výzvy a úlohy a koordinujú správanie umožňujúce využívať kognitívne schopnosti.

M. J. zo dňa 31. marca 2021 a J.. P. U. (bez označenia dňa vyhotovenia správy). 4. Poukázal na správu klinickej logopedičky J.. M. J. zo dňa 31. marca 2021, v ktorej sa okrem iného uvádza: „Aktuálny stav - zhodnotenie klinického obrazu z vyšetrenia 16. mája 2018:

Stále viac používa dvoj a viac slovné vety. Prítomný nárast exekutívnych funkcií zodpovedajúcich za motivované, adaptívne správanie, ktoré umožňujú reagovať na nové výzvy a úlohy, a koordinujú správanie umožňujúce využívať svoje kognitívne schopnosti.

V súčasnosti zlepšená spolupráca. Oslabená koncentrácia pozornosti, nutná cielená motivácia. Expresia (reč) - Dieťa má znížený objem slovnej zásoby. Aktívna slovná zásoba okolo 200 slov, čo predstavuje úroveň do 24 mesiacov. Používa dvoj-troj slovné vety. Prítomné masívne

Stále prítomná porucha pozornosti vplýva na porozumenie informácie vo vzťahu ku kontextu. Záver: Narušený vývin reči s abnormalitami v použití jazyka a vážnymi problémami v oblasti porozumenia gramatických štruktúr, porozumenia vo vzťahu k dĺžke vety a porozumenia viac vetného prehovoru. Q. je limitovaná najmä dĺžkou výkonu a zväčšovaním objemu verbálnych informácií klesá prudko koncentrácia a nastupujú ťažkosti so sledovaním dialógu a následne sa znižuje schopnosť adekvátne reagovať. Nastupuje emocionálna rozladenosť, frustrácia, klesá výrazne sluchová pozornosť, dieťa prestáva spolupracovať a nevníma okolie. F80.9 Nešpecifikovaná vývinová porucha reči alebo jazyka Aktuálny stav - zhodnotenie klinického obrazu z rediagnostiky 18. november 2020: V súčasnosti zlepšená spolupráca. Oslabená koncentrácia pozornosti, nutná cielená motivácia. Expresia (reč) - Dieťa má znížený objem slovnej zásoby. Prítomné deficity v gramatike a pragmatike. Artikulácia veku primeraná. Impresia (porozumenie reči) sa zlepšila najmä v optimálnych podmienkach, teda menej účastníkov dialógu a optimálne akustické podmienky (vedľajšie rozhovory, zvuky z prostredia a iné, znižujú schopnosť koncentrácie, teda aj porozumenie reči).

Záver: Narušený vývin reči, v popredí problémy v oblasti porozumenia gramatických štruktúr, porozumenia vo vzťahu k dĺžke vety a porozumenia viac vetného prehovoru. 5. Taktiež poukázal na správu klinického logopéda J.. P. U., v ktorej sa uvádza: „Dňa 08. februára 2021 som bol vyššie uvedenou advokátskou kanceláriou požiadaný o vyjadrenie sa k interpretácii záverov môjho psychologického vyšetrenia Q. Y., nar. XX. H. XXXX, ktoré bolo realizované 31. mája 2017 a 23. mája 2018. Po prečítaní vyjadrení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a ústredia práce som zistil, že závery z vyšetrenia boli interpretované nesprávne a je im prisudzovaný iný, často opačný význam, než v mojich pôvodných záveroch. Psychologický nález je pritom koncipovaný zrozumiteľne a jednoznačne, s použitím terminológie prislúchajúcej adresátovi. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojom rozhodnutí konštatuje: „Zdravotný stav dieťaťa si už nevyžaduje osobitnú starostlivosť, pretože došlo k výraznému zlepšeniu slovnej zásoby a tým aj komunikácie, psychický vývoj okrem rečového vývinu hodnotí psychológ celkovo v norme, dieťa potrebuje starostlivosť rodičov ako každé iné dieťa

Nikde som neskonštatoval výrazné zlepšenie slovnej zásoby. Cit.: „V porovnaní rečového vývinu spred roka je pozorovateľný pokrok. Úroveň reči však stále nedosahuje normu“. Nikde som neuviedol, že „dieťa potrebuje starostlivosť rodičov ako každé iné dieťa v tomto veku“.

Na tieto isté nepravdivé tvrdenia sa odvoláva vo svojom rozhodnutí aj ústredie práce, ktoré uvádza konštatovanie psychológa, ktoré sa v psychologickom náleze nenachádza. Podľa ústredia práce: „Dieťa nevyžaduje osobitnú starostlivosť, pretože došlo k výraznému zlepšeniu slovnej zásoby a tým aj komunikácie. Psychický vývin, okrem rečového vývinu hodnotí psychológ celkove ako v norme, dieťa potrebuje starostlivosť rodičov, ako každé dieťa v tomto veku“. V mojom náleze nie je konštatované výrazné zlepšenie slovnej zásoby a komunikácie. Konštatoval som, že vývin reči stále nedosahuje normu. Mnou konštatovaný pokrok vo vývine reči znamenal, že v roku 2017 dieťa používalo iba slabiky a jednoduché slová ako „toto“ a pod. V roku 2018 už na otázky odpovedalo jednoslovne. Jasne je však konštatované, že vývin reči, ani psychický vývin nezodpovedajú vekovej norme. Ku výraznému zlepšeniu slovnej zásoby u

rodičovskú starostlivosť. Inak chápaný význam mojich záverov je nesprávny“.“ 6. Po oboznámení sa s obsahom vyššie označených správ správny súd konštatoval danosť dôvodov pre odklon od vysloveného záväzného právneho názoru kasačného súdu.

starostlivosť. 7. Ďalej uviedol, že zo správy J.. M. J. zo dňa 31. marca 2021 vyplýva, že po zhodnotení klinického obrazu maloletej Q. dňa 16. mája 2018 bola diagnóza maloletej Q. podriadená pod položku F80.9, rovnako tak tomu bolo i pri vyšetrení dňa 26. septembra 2018.

8. Uvedená disproporcia správnemu súdu skôr evokovala omyl klinickej logopédky pri vyznačovaní diagnostiky z klinického vyšetrenia maloletej Q. 16. mája 2018 do správy - nálezu zo dňa 21. mája 2018. Označenú nezrovnalosť je potrebné odstrániť, nakoľko práve od zaradenia diagnózy maloletej Q. pod položku 80.9, resp. pod položku 47.8, bude závisieť záver správneho orgánu o naplnení hypotézy citovaného § 5 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, t.j. či diagnóza maloletej Q. je/bola upravená v prílohe č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a teda, či má maloletá Q. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Rovnako bude potrebné v rámci doplnenia dokazovania správnym orgánom vziať zreteľ na správu J.. P. U. predloženú žalobcom vo vyjadrení zo dňa 17. mája 2021 doručenom správnemu súdu dňa 19. mája 2021, keďže v nej psychológ prezentuje celkom odlišnú interpretáciu svojich odborných záverov, ktoré obsiahol v náleze zo dňa 23. mája 2018, než ktoré jeho nálezu prisúdili tak posudkoví lekári, ako aj

9. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

II.

12. Poukazujúc na § 462 ods. 1 SSP, uviedol, že v oblasti správneho súdnictva, krajský súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, je povinný riadiť sa právnym názorom vysloveným kasačným súdom v zrušujúcom rozhodnutí. Ďalej uviedol, že právny názor treba vnímať ako názor na aplikáciu práva hmotného i procesného na rovnaký skutkový stav. Určením záväznosti právneho názoru kasačného súdu chce zákon zabrániť tomu, aby sa krajský súd či orgán verejnej správy nedopustili rovnakého právneho omylu ako pôvodne, pretože inak by sa čisto pri kasačnom princípe teoreticky nikdy nemuselo dospieť k správnemu konečnému riešeniu. Týmto spôsobom sa zároveň napĺňa úloha kasačného súdu ako súdu prieskumného. Dodal, že viazanosť krajského súdu právnym názorom kasačného súdu je zároveň realizáciou ústavného princípu práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ktorého je integrálnou súčasťou. Zdôraznil, že nerešpektovanie právneho názoru kasačného súdu, vyjadreného v zrušujúcom rozhodnutí, je preto porušením tak § 469 SSP, ako aj základného práva účastníka konania na súdnu a inú právnu ochranu.

Tiež konštatoval, že žalobkyňa v priebehu správneho konania bola povinná správnemu orgánu predložiť príslušné listiny (lekárske nálezy) odôvodňujúce vznik, resp. trvanie nároku na príslušnú štátnu sociálnu dávku - rodičovský príspevok. Taktiež uviedol, že príslušným orgánom na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom, ktorí na základe predložených odborných lekárskych nálezov vyhodnotia, či na strane maloletého dieťaťa je daný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť. Doplnil, že správny súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre ustálenie záveru o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave vyžadujúcom si osobitnú starostlivosť, a musí rovnako tak ako správne orgány vychádzať z týchto lekárskych posudkov, vo vzťahu ku ktorým posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti,

14. Na to uviedol, že krajský súd nerešpektoval uvedený právny názor kasačného súdu, pričom v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že dôvodom pre odklon od vysloveného právneho názoru kasačného súdu bola správa od J.. M. J. zo dňa 31. marca 2021 a vyjadrenie J.. P. U., doručené žalobkyňou správnemu súdu dňa 19. mája 2021. Zároveň dal do pozornosti, že krajský súd vzal za podklad, pre ktorý sa odchýlil od právneho názoru kasačného súdu správu

2018. Rovnako tak uviedol, že v rámci doplnenia dokazovania bude potrebné, aby správny orgán vzal na zreteľ správu J.. P. U., doručenú správnemu súdu dňa 19. mája 2021, keďže v nej psychológ prezentuje celkom odlišnú interpretáciu svojich odborných záverov, ktoré obsiahol v náleze zo dňa 23. mája 2018, než ktoré jeho nálezu prisúdili tak posudkoví lekári, ako aj správny orgán prvého stupňa, resp. žalovaný.

a zároveň stanovuje správnemu orgánu povinnosť vysporiadať sa nielen s touto správou, ale aj s vyjadrením J.. P. U. v ďalšom konaní, postupoval správny súd v priamom rozpore s § 135 ods. 1 SSP. 16. Rovnako tak uviedol, že mu nie je zrejmé, z akej skutočnosti správny súd odvodil svoj názor, že disproporcia v správe J.. M. J.X_ zo dňa 31. marca 2021 evokuje omyl klinickej logopédky pri vyznačovaní diagnostiky, nakoľko podľa názoru žalovaného predmetná správa nedokazuje nič iné okrem skutočnosti, že ako záverečná diagnóza vyšetrenia zo dňa 21. mája 2017 bola určená diagnóza R47.8 Iná a bližšie neurčená porucha reči.

18. Navrhoval, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby žalobkyni nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.

19. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila v podaní zo dňa 22. júna 2021. 20. Uviedla, že viazanosť krajského súdu rozhodnutím kasačného súdu nie je bezvýhradná, t.j. krajský súd sa môže odchýliť od právneho názoru kasačného súdu. Mala za to, že právny názor kasačného súdu vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí je pre krajské súdy záväzný, pokiaľ nedošlo po zrušení veci v správnom súdnom konaní, či v administratívnom konaní k zmene skutkových okolností, ktoré sú odlišné od pôvodných výsledkov dokazovania.

úpravy. V spojitosti s uvedeným poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/104/01. 21. Ďalej poukazujúc na ustanovenia § 119 a § 203 ods. 1 SSP tvrdila, že za nevyhnutné dôkazy, ktoré môže správny súd vykonať na účely preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia treba považovať tie, ktorých vykonanie slúži účelu správneho súdnictva, ktorý je ustanovený v § 2 SSP. Teda ide o dôkazy, ktorými sa má preukázať, že skutkový stav bol orgánom verejnej správy zistený dostatočne na rozhodnutie vo veci samej. Taktiež dala do pozornosti § 204 SSP, z ktorého vyplýva, že prioritne správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý zistil v rámci administratívneho konania orgán verejnej správy. Výnimkou sú prípady ustanovené v § 120 SSP, podľa ktorého správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie.

22. Na to uviedla, že skutočnosť, že v predmetnej správe J.. M. J.X_ sa uvádza aj obdobie do novembra 2020, nie je vadou tejto správy, naopak len potvrdzuje skutočnosť, že aj po vydaní napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy pretrváva stav dieťaťa, ktorý odôvodňuje návštevy ambulancie J.. M. J., a teda aj s takým odstupom času potvrdzuje vecnú nesprávnosť a nedôvodnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Z predmetnej správy podľa žalobkyne vyplýva, že záver vývinovej poruchy reči a jazyka bol u dieťaťa stanovený už v období 16. mája 2018, t.j. pred vyhotovením posudku posudkového lekára prvostupňového správneho orgánu (06. júna 2018) a prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu (13. júna 2016), a tento tu stále existoval aj po vyhotovení posudku posudkového lekára druhostupňového správneho orgánu (03. september 2018) a druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu (07. septembra 2018), teda nepochybne existoval aj v čase vydania napadnutých rozhodnutí, čo robí z napadnutých rozhodnutí rozhodnutia vecne nesprávne.

2021. 24. Zdôraznila, že skutkový stav bol orgánom verejnej správy zistený nedostatočne na rozhodnutie vo veci samej, preto dôkazom v zmysle § 119 SSP je aj vyjadrenie J.. P. U., z ktorého je zjavné, že posudkoví lekári zle interpretovali jeho závery, a je im prisudzovaný iný, často opačný význam, než v jeho pôvodných záveroch. Psychologický nález je pritom koncipovaný zrozumiteľne a jednoznačne, s použitím terminológie prislúchajúcej adresátovi.

26. Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol. Zároveň žiadala priznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

33. Rozhodnutie správneho súdu je jeho v poradí druhým rozhodnutím, keď prvé rozhodnutie správneho súdu bolo rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/121/ 2019 zo dňa 26. augusta 2020 zrušené. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozsudku okrem iného vyslovil právny názor a záväzný pokyn pre správny súd, cit.: „u žalobkyne za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre vyhovenie jej žiadosti o rodičovský

reagovať na nové výzvy a úlohy, a koordinujú správanie umožňujúce využívať kognitívne schopnosti. Oproti predchádzajúcemu lekárskemu nálezu z 29. mája 2017 sa jedná o rapídne zlepšenie stavu a pokrok zo strany maloletého dieťaťa, čo sa zároveň odzrkadlilo aj v zmene diagnózy. Rovnako aj v ďalšom lekárskom náleze z 31. mája 2018 klinický psychológ, psychoterapeut uzavrel, že vývin kognitívnych funkcií, okrem rečového vývinu prebieha mierne nevyvážene, celkovo hodnotiteľný ako v norme, primerane rozvinutá hrubá aj jemná motorika, emocionálne prejavy v priebehu vyšetrenia pokojné, bez nápaditostí, prejavy neprimeranej aktivity či oslabenej pozornosti neboli pozorované.

34. Odôvodnenie napadnutého rozsudku správneho súdu nemožno v dotknutej časti, cit.: „Po oboznámení sa s obsahom vyššie označených správ musí správny súd konštatovať danosť dôvodov pre odklon od vysloveného záväzného právneho názoru kasačného súdu.

starostlivosť. Zo správy J.. M. J. z 31. marca 2021 vyplýva, že po zhodnotení klinického obrazu maloletej Q. dňa 16. mája 2018 bola diagnóza maloletej Q. podriadená pod položku F80.9, rovnako tak tomu bolo i pri vyšetrení dňa 26. septembra 2018. V tomto smere je preto nevyhnutné, aby správny orgán doplnil dokazovanie, nakoľko existuje zásadná disproporcia medzi správou z 31. marca 2021, kde J.. M. J. uvádza, že maloletej Q. bola stanovená diagnóza pri vykonanej diagnostike v dňoch 16. mája 2018 a 26. septembra 2018 pod č. F80.9 a nálezom zo dňa 21. mája 2018 (z ktorého vychádza kasačný súd a ktorý bol žalobkyňou predložený v administratívnom konaní), v ktorom bola maloletej Q. stanovená diagnóza R 47.8 pri vyšetrení realizovanom dňa 16. mája 2018. Uvedená disproporcia správnemu súdu skôr evokuje omyl klinickej logopédky pri vyznačovaní diagnostiky z klinického vyšetrenia maloletej Q. 16. mája 2018 do správy - nálezu zo dňa 21. mája 2018. Označenú nezrovnalosť je potrebné odstrániť, nakoľko práve od zaradenia diagnózy maloletej Q. pod položku 80.9, resp. pod

J.. P. U. predloženú žalobkyňou vo vyjadrení zo dňa 17. mája 2021, doručenom správnemu súdu dňa 19. mája 2021, keďže v nej psychológ prezentuje celkom odlišnú interpretáciu svojich odborných záverov, ktoré obsiahol v náleze zo dňa 23. mája 2018, než ktoré jeho nálezu prisúdili tak posudkoví lekári ako aj správny orgán prvého stupňa, resp. žalovaný.“ považovať za konformné s vysloveným právnym názorom a záväzným pokynom kasačného súdu, naopak vyslovené závery krajského súdu sa záväznému pokynu kasačného súdu priamo priečia.

37. Krajský súd síce v novom rozhodnutí odklon od vysloveného záväzného právneho názoru kasačného súdu odôvodnil potrebou doplnenia dokazovania pred správnym orgánom, a to s poukazom na správu J.. M. J. zo dňa 31. marca 2021, ktorá podľa jeho názoru vyvolala disproporciu vo vzťahu k nálezu zo dňa 21. mája 2018, nakoľko v nej správny súd vzhliadol omyl klinickej logopédky pri vyznačovaní diagnostiky z klinického vyšetrenia maloletej Q., zachyteného v náleze zo dňa 21. mája 2018, čo by v konečnom dôsledku viedlo k finálnej zmene diagnózy maloletej Q.. Rovnako tak poukázal na správu J.. P. U. zo dňa 17. mája 2021, v ktorej klinický psychológ prezentuje odlišnú interpretáciu svojich odborných záverov, obsiahnutých v náleze zo dňa 23. mája 2018, ako si osvojili posudkoví lekári, a tiež správne orgány.

Kasačný súd sa vyjadril aj k dôvodom, pre ktoré považoval závery posudkových lekárov oboch stupňov za komplexné, úplné, presvedčivé, vnútorne konzistentné a vychádzajúce z podkladov, ktoré riadnym spôsobom vyhodnotili. Nakoľko krajský súd vadu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, spočívajúcu v nedostatočne zistenom skutkovom stave, videl v tom, že v správe

Tento záver kasačného súdu tiež potvrdzuje skutočnosť, že v predloženej správe nesúlad nastal jedine v uvedení diagnózy, avšak otázkou správnosti jej určenia sa v priebehu doterajšieho konania dôsledne zaoberali posudkoví lekári oboch stupňov a skúmanie správnosti ich postupu už bolo predmetom rozhodovacej činnosti správnych orgánov a bolo podrobené aj súdnemu prieskumu, pričom správnosť jej určenia vyplýva aj z vysloveného záväzného právneho názoru kasačného súdu. Preto kasačný súd konštatuje, že hoci žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti správne uviedla, že ak by po zrušení veci v správnom súdnom konaní, došlo k zmene skutkových okolností, ktoré by boli odlišné od pôvodných výsledkov dokazovania, uvedené by takýto odklon odôvodňovalo, avšak vyššie uvedené skutočnosti, nie je možné vyhodnotiť ako majúce za následok podstatnú zmenu skutkového stavu, a teda zakladajúce dôvod na odklon od vysloveného záväzného právneho názoru kasačným súdom.

J.. P. U. nebol v konaní osobou oprávnenou na posúdenie správnosti záverov posudkových lekárov, ktoré boli zachytené v preskúmavaných rozhodnutiach, a ako také podliehajú súdnemu prieskumu. 40. Preto kasačný súd zdôrazňuje, že nemá dôvod upustiť od svojho už skôr vysloveného záveru, a teda že stanovenú diagnózu R 47.8 možno považovať za nespornú, pričom opätovne zdôrazňuje, že ani žalobkyňa uvedené v podanej žalobe nenamietala.

42. S poukazom na uvedené môže kasačný súd len znovu uviesť, že nakoľko krajský súd pri prejednaní veci nerešpektoval právny názor kasačného súdu obsiahnutý v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, bolo potrebné napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP, z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. i/ SSP znovu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom sa bude spravovať právnym názorom kasačného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.