7Sžsk/55/2021

1. Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom č. k. 6Sa/7/2020-66 zo dňa 07. októbra 2020 v znení opravného uznesenia zo dňa 20.05.2021, č. k. 6Sa/7/2020-111, podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/ 2018/3141 zo dňa 14. marca 2017 (správne mal byť uvedený rok 2018), ktorým podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „zák. č. 71/ 1967 Zb.“) odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou č. VT1/OPPNKAPČ/SOC/2015/36508-0006 zo dňa 04.08.2015 potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím VT1/OPPNKAPČ/SOC/2015/36508-0006 zo dňa 04.08.2015 nebolo podľa ust. § 17 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

2. Krajský súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že žalobca podal dňa 10.07.2015 na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Na základe tejto žiadosti posudkový lekár vypracoval Lekársky posudok podľa § 11 zákona č. 447/2008 Z. z. zo dňa 04.08.2015, č. 2015/36508-5, v ktorom popísal anamnézu, subjektívne ťažkosti, objektívny nález, na základe ktorého uviedol ako diagnosticko-funkčné hodnotenie poruchy chrbtice v časti krčnej - stav po operácii medzistavcových platničiek, 2x implantátom cage Cespace PEEK - 30.06.2015, bez ťažkej poruchy funkcie s radikulopatiami a motorickým deficitom na periférii trvalého charakteru - XII.A.1.b) s mierou funkčnej poruchy 30 %. Konštatoval, že ďalšie postihnutia nepresiahli mieru funkčnej poruchy 50 % ani navýšením, a že astma bronchiale v náleze je uvedená ako stredne ťažkého stupňa, avšak hodnoty FEV1 (zo dňa 15.05.2015) sú hodnotami stupňa ľahkého. Konštatoval, že v danom prípade nejde o

žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Na základe podanej žaloby žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajský súd v Prešove vo veci rozhodol rozsudkom č. k.: 5S/43/2015-35 zo dňa 28.09.2016 a to tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/BEZ/2015/19378 zo dňa 26. októbra 2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove opätovne preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, konanie doplnil o Lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2017/3552 zo dňa 02.03.2017, v ktorom posudkový lekár konštatoval, že žalobca nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a vo veci odvolania žalobcu opätovne rozhodol rozhodnutím č. UPS/ US6/SSVODPPKPC2/SOC/2017/3553 zo dňa 13.03.2017 a to tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. VT1/OPPNKAPČ/SOC/2015/ 36508-0006 zo dňa 04.08.2015 potvrdil. Toto rozhodnutie žalobca opätovne napadol žalobou

Na podklade vyššie uvedeného posudku posudkového lekára ústredia žalovaný opätovne vo veci rozhodol rozhodnutím č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2018/3141 zo dňa 14.03.2018, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. VT1/OPPNKAPČ/SOC/2015/3658-0006 zo dňa 04.08.2015 potvrdil.

4. Krajský súd v zmysle ust. § 10 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. uviedol, že rozhodnutiu žalovaného predchádzala lekárska posudková činnosť a to lekársky posudok posudkových lekárov ústredia, ktorí posudzovali zdravotný stav žalobcu na základe predložených aktuálnych lekárskych nálezov a odborných vyšetrení a vypracoval lekársky posudok č. UPS/US6/ SSVODPPKPC2/SOC/2018/3141 zo dňa 09.02.2018, v ktorom stanovili mieru funkčnej poruchy u žalobcu 40 % podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., kapitoly IX.4.c) - bronchiálna astma a stredne ťažká perzistujúca. Na základe tohto záveru aj konštatovali, že u žalobcu sa nejedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

6. Krajský súd v tejto súvislosti zdôraznil, že Lekársky posudok zo dňa 09.02.2018 bol vypracovaný posudkovými lekármi podľa § 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z., podľa ktorého, ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50 %, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia. Keďže u žalobcu bola miera funkčnej poruchy menej ako 50 %, podľa názoru krajského súdu, postupovali posudkoví lekári pri vyhotovení lekárskeho posudku v súlade s týmto citovaným ustanovením zákona.

Z posudku nesporne vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je bronchiálna astma, stredne ťažká perzistujúca astma zaradené do kapitoly IX.4. písm. c) s mierou funkčnej poruchy 40 %. V odôvodnení tohto posudku posudkový lekár popísal toto rozhodujúce zdravotné postihnutie a stanovenie miery funkčnej poruchy a uviedol, že ide o imunoalergológom opakovane dokumentovanú a zakaždým rovnako klasifikovanú diagnózu stredne ťažkej perzistujúcej astmy, ktorej závažnosť sa stanovuje okrem laboratórnych hodnôt spirometrického vyšetrenia aj z hodnotenia klinického nálezu a efektu liečby. Na podporu správnosti postupu pri posudzovaní tejto diagnostickej entity uvádzal zdôvodnenie opierajúce sa o odbornú literatúru

. . Je dôležité si uvedomiť, že medzi záchvatmi môže byť klinický nález a spirometrické vyšetrenie v medziach normy, čo svedčí o dobre kontrolovanej astme z hľadiska účinnosti liekov a celkového managementu tohto ochorenia. Posudkový lekár sa opiera o nález pneumológa - alergológa a aj v prípade, že spirometrický nález je opakovane v norme, je medicínskou chybou, ak v takýchto prípadoch oduzná, zníži alebo neuzná posudzovaného invalidným.

7. Podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. bronchiálna astma je zaradená do kapitoly IX. Dýchacia sústava, bod 4. K tomuto zdravotnému postihnutiu prislúcha tabuľka č. 2 Stupne závažnosti a symptomatológia bronchiálnej astmy, kde pod písm. c) je uvádzaná bronchiálna astma stredne ťažká perzistujúca, ku ktorej je priradená miera funkčnej poruchy 40 %, čo zodpovedá miere funkčnej poruchy stanovenej posudkovými lekármi v lekárskom posudku.

M.. C. zo dňa 28.08.2017 v lekárskom posudku posudkového lekára popísaná konštatácia „pretrvávajú bolesti medzi lopatkami a ľavá horná končatina stŕpnutá a necitlivá pri cervik. myelopatii, posledný čas však poruchy koordinácie, neurológom vypísané žiadanky na CT mozgu“. Posudkový lekár rovnako podrobne popísal aj neurologické vyšetrenia M..

vpravo. Závažnosť týchto príznakov / stupeň postihnutia jednotlivých svalových skupín dňa

rodiny M.. Y. O. a M.. E. Q., pričom svalová sila jednotlivých svalových skupín vpravo hodnotená ako plná a vľavo ako 4/5, t. j. len ľahko oslabená (stupeň 4 na 5-stupňovej škále, kde 5 predstavuje plnú svalovú silu, bez oslabenia a 4 schopnosť vykonávať pohyb pri gravitácii a zároveň oslabenie sily proti fyzickému odporu vyšetrujúceho lekára). Žalobca je samostatne chodiaci, s použitím jednej vychádzkovej paličky (nie francúzske ani nemecké barle a nie zložitá ortopedická kompenzačná pomôcka), má ľahko oslabenú citlivosť vľavo (viac na hornej končatine), rozsah pohyblivosti chrbtice v krčnej aj driekovej oblasti znížená o polovicu. Tieto zistenia sú v súlade so všetkými predloženými pooperačnými vyšetreniami klinických špecialistov, pričom ani v jednom objektívnom náleze sa nenachádza údaj o výraznej alebo ťažkej motorickej slabosti ľavej hornej alebo dolnej končatiny, ako ani zmienka o stredne ťažkom alebo ťažkom stupni radikulopatie alebo myelopatie.

odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj žalovaný, ktorým reagoval na námietku žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie je potrebné zaradiť do kapitoly XII.A.1. písm. d) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. a túto námietku predniesol aj v žalobe.

10. Krajský súd vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že klasifikácia choroby podľa MKCH 10, kód M50.0 a M50.1 zodpovedá zaradeniu jeho zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. kapitola XII.A.1. písm. d) toto považoval za zmätočné a nesprávne, pretože podľa klasifikácie chorôb MKCH 10 diagnóza M50.0 je uvádzané poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s myelopatiou a M50.1 ako poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou. Podľa lekárskeho posudku posudkového lekára ústredia a jeho záverov tieto diagnózy sú konštatované aj v prípade žalobcu. Predmetnom posúdenia posudkovými lekármi bol v prípade tohto zdravotného postihnutia hlavne jeho stupeň a závažnosť. 11.

Zákon č. 447/2008 Z.z. v prílohe č. 3 popisuje v jednotlivých kapitolách medicínske diagnózy a ich charakteristiky určujúce špecifické požiadavky na stupeň (druh, kvalitu, rozsah, či štádium) zdravotného postihnutia a určuje mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách. Až po zistení prítomnosti vyššie uvedených atribútov závažnosti uvedenej pri jednotlivých diagnózach, ktoré zodpovedajú miere funkčnej poruchy viac ako 50 %, možno konkrétne ochorenie kvalifikovať ako ťažké zdravotné postihnutie.

Zo záveru lekárskeho posudku jednoznačne vyplýva, že žalobcu nemožno považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, lebo miera funkčnej poruchy u žalobcu nepresahuje hranicu 50 %. Z uvedených dôvodov žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, rozhodli podľa názoru krajského súdu v súlade so zákonom, ak zamietli žiadosť žalobcu o priznanie

13. Krajský súd sa odklonil od rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 8Sa/34/2018 zo dňa 28.02.2019 z dôvodu, že sa s jeho závermi nestotožnil. (Len pre úplnosť kasačný súd uvádza, že predmetom konania na Krajskom súde v Prešove sp. zn. 8Sa/34/2018 bol prieskum konania žalovaného vo veci žiadosti žalobcu o vydanie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom). Krajský súd v konaní nezistil, že by odôvodnenie rozhodnutia vykazovalo znaky nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Poukázal na to,

Posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov (Rozsudok NS SR sp. zn.: 7Sžso 51/2011). Podkladom pre rozhodnutie vo veci bol lekársky posudok vyhotovený podľa § 11 zákona č. 447/2008 Z. z., v ktorom sa posudzuje ako rozhodujúca medicínska otázka, nemožno správnemu orgánu vytknúť „nekritické“ prevzatie záverov tohto posudku do odôvodnenia rozhodnutia tak, ako to vytkol správny súd v rozsudku vo veci sp. zn.: 8Sa/34/2008 Z. z. Správny orgán teda musel vychádzať pri rozhodovaní z obsahu a záverov lekárskeho posudku posudkového lekára.

čo vyplýva z odôvodnenia lekárskeho posudku, na ktorý poukazuje aj krajský súd, taktiež v odôvodnení rozsudku. 14. Krajský súd záverom uviedol, že o porušenie základného práva na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces nejde, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je toto rozhodnutie v súlade s objektívnym právom (Uznesenie ÚS SR sp. zn.: III.ÚS 19/2019-11 zo dňa 16.01.2019). To isté sa týka aj rozhodnutí orgánov verejnej správy. Žalobca v predmetnom konaní námietky založil na tvrdení, že jeho zdravotný stav je potrebné posúdiť konkrétnym spôsobom, t. j. podľa prílohy č. 3 kap. XII.A.1.d), avšak tento jeho názor okrem subjektívneho tvrdenia nepodložil takými dôkazmi, ktoré by spochybnili závery žalovaného uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu

princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď súd v skutkovo rovnakej veci rozhodol rozdielne. Namietal taktiež zaujatosť zákonnej sudkyne, pričom poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 08.07.2020 v právnej veci sp. zn. 6sa/21/2019 a 6Sa/7/2020. Vyhrážanie sa sudkyne v konaní vedenom pod sp. zn. 6Sa/21/2019 účastníkovi konania, má podľa názoru žalobcu, naznačovať jej zaujatosť. 18. Žalobca úvodom popísal priebeh administratívneho konania. Vyslovil názor, že sa správny orgán a ani správny súd nevysporiadali s odvolacími námietkami žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a ani so žalobnými námietkami, ako aj so závermi rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 1Sa/11/2017, 8Sa/34/2018. (pre doplnenie kasačný súd uvádza, že žalobca požiadal žalovaného o vydanie parkovacieho preukazu ako aj o vydanie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

19. V tejto časti kasačnej sťažnosti žalobca taktiež poukázal na hlavný a významný dôkaz neobjektívnosti posudkových lekárov V.. O. Q. V.. Q. a to na rozhodnutie ÚPSVaR vo Vranove nad Topľou zo dňa 08.09.2020 č. VT1/OPPnKaPČ/SOC/2020/38962-5, v ktorom vyhoveli žiadosti žalobcu zo dňa 17.07.2020 na kompenzáciu ZŤP - parkovací preukaz, ktorý mu bol už

20. Krajský súd podľa názoru žalobcu v danom prípade neodôvodnil námietku týkajúcu sa nekritického prevzatia záverov, ku ktorým dospel posudkový lekár, pretože správny orgán náležite nedbal na presvedčivé a zrozumiteľné odôvodnenie a to aj uvedením konkrétnych odborných argumentov, na základe ktorých bol odborný lekársky záver vyhodnotený.

M.. B., 15.02.2016, M.. I., 05.01.2016) a koordinácie (M.. C.F_, 28.08.2017) s poukazom na definíciu insuficiencie ako nedostatočnosť, zlyhávanie svalového korzetu. Žalobcovi nebolo z rozhodnutia žalovaného a posúdenia posudkovými lekármi zrejmé, vzhľadom na vyššie uvedené a jeho zdravotný stav, prečo nebol zaradený do kategórie XII.A.1.d.

22. Žalobca poukázal tiež na to, že Najvyšší súd SR sa už prostredníctvom svojej ustálenej praxe vyslovil k zámerom zákonodarcu, ktorý má byť pri aplikácii ustanovení zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia braný konajúcim správnym súdom na zreteľ napr. z rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Sžso/1/2021 zo dňa 28.02.2012, vyplýva, že; „Základným cieľom konania o kompenzácii je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti, minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami, ako aj zmierenie jej nepriaznivej sociálnej situácie. .“ Sledujúc takto vymedzený účel zákona mal žalovaný podľa názoru žalobcu pristúpiť k výkladu §16 uvedeného zákona spôsobom, ktorý eliminuje možné pochybnosti o jeho formalizme. Namietal, že s touto námietkou sa krajský súd nevysporiadal a dostatočne ju neodôvodnil.

III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti

24. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril písomne podaním zo dňa 18.12.2020. Zotrval na svojich vyjadreniach. Žalobou napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, vydané v súlade so zákonom č. 447/2008 Z. z. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu.

IV. Konanie pred kasačným súdom

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva. 26. Podľa ust. § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 27. Podľa ust. § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti žalobcu. 29. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 6Sa/7/2020-66 zo dňa 07. októbra 2020, ktorým krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/ SOC/2018/3141 zo dňa 14. marca 2018. 30. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril dávkový spis žalovaného správneho orgánu.

Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci.

správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).

33. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

34. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, vykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy zákona č. 447/2008 Z. z. a svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj riadne odôvodnil.

V. Právne posúdenie kasačným súdom

38. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 39. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov.

40. V danej súvislosti kasačný súd dáva tiež do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/07, v ktorom ústavný súd uvádza: „Ústavný súd SR už v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu

nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“. 41. Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. (§ 1 ods. 1,2 zákona)

Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť

Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.

43. Podľa ust. § 53 ods. 1 citovaného zákona, na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

45. Podľa ust. § 55 ods. 8 citovaného zákona, Ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze.

V konaní podľa jeho názoru došlo k porušeniu právnej istoty a predvídateľnosti práva, keď v skutkovo zhodnej veci rozhodol súd rozdielne. 47. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny. (bližšie pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/07) Nie je nutné, aby na každú otázku bola daná súdom podrobná odpoveď ani nemusí rozhodovať v súlade s právnym názorom účastníka konania, pokiaľ samotné rozhodnutie reaguje na skutkovo a právne významné skutočnosti. V predmetnej veci mal kasačný súd preukázané, jednak postupom krajského súdu ako i jeho samotným rozhodnutím splnenie týchto atribútov. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 48 až 70) dáva logickú a zrozumiteľnú odpoveď na zásadné námietky

V odôvodnení rozhodnutia v bode 65) krajský súd konštatuje jednoznačné a presvedčivé dôvody odklonu od rozhodnutia prijatého vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 8Sa/ 34/2018, čo je v súlade s názorom vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžsk/81/2019 v danej veci. Odklon od už prijatého názoru (v inom rozhodnutí) by mohol predstavovať zásah do základných práv a slobôd účastníka konania len za predpokladu, že by bol dôsledkom arbitrárnosti alebo zjavnej neodôvodnenosti súdneho rozhodnutia. 49. Žalobca i naďalej spochybňoval objektívnosť posudkových lekárov v danej veci a to poukazom na skutočnosť, že na základe jeho žiadosti zo dňa 17.07.2020 mu bol preukaz ŤZP - parkovací preukaz na základe hlavnej diagnózy; porucha chrbtice XII.A.1.d - 50%-60% stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, rozsiahle degeneratívne zmeny III. a IV. stupňa s ťažkými poruchami funkcie (recidivujúcimi chronickými iritáciami nervov až radikulopatiami s motorickým deficitom na periférii trvalého charakteru, insuficiencia svalového korzetu) vydaný.

K uvedenej námietke žalobcu kasačný súd konštatuje. Lekársky posudok vyhotovený podľa ust. § 11 zák. č. 447/2008 slúži ako podklad rozhodnutia správneho orgánu. Posudzovanie miery funkčnej poruchy je odbornou medicínskou otázkou zverenou posudkovým lekárom, a hoci je správny orgán oprávnený hodnotiť dôkazy, nemôže svojím úsudkom nahrádzať odborné posúdenie otázok lekárom. Z toho dôvodu skutočnosť, že správne orgány v oboch stupňoch pri vydaní rozhodnutia vychádzali z predloženého lekárskeho posudku, je legitímna. V konaní žalobca nepredložil žiadny taký dôkaz, ktorý by záver posudkových lekárov vyvracal a potvrdzoval správnosť jeho tvrdenia, resp. žeby lekársky posudok nezodpovedal obsahu spisov. Z lekárskeho posudku, tak ako už konštatoval aj krajský súd, vyplynulo, z akého dôvodu nebolo možné postihnutie krčnej chrbtice, miechy a miechových koreňov klasifikovať ako „poruchy chrbtice, stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, rozsiahle degeneratívne zmeny III. a IV. stupňa s ťažkými poruchami funkcie“(XII.A.1.d).

správ. V danej súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť žalobcu na to, že pre rozhodnutie správneho súdu a následne aj pre kasačný súd v súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( § 135 ods.1, prvá časť vety v spojení s § 452 odds.1 SSP).

51. Vychádzajúc z preukázaných skutkových zistení vo veci a právnych záverov uvedených vyššie najvyšší správny súd dôvody, žalobcom vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietal nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu z dôvodov podľa § 440 ods.1, písm. f/, g/, h/ SSP, vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré nemohli spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z uvedených dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.