7Sžsk/6/2021

X.X_XXXX, nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa Dominika Agata Kolek DOMINEWS (ďalej len „zamestnávateľ“) od 1.3.2015 do 31.10.2015 podľa slovenskej

a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Žalovaná poukázala najmä na príslušné ustanovenia základného a vykonávacieho nariadenia, na ich záväznosť a na postup, na základe ktorého bolo výsledne určené, že žalobca v období od 1.3.2015 do 31.10.2015 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Žalovaná odôvodnila svoje rozhodnutie najmä tým, že v súlade s článkom 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia jej bolo zo strany ZUS doručené oznámenie č. 570000/70/2017-UBS-86112511470 zo dňa 4.4.2017 (ďalej len „oznámenie ZUS“), ktorým ZUS určila, že žalobca v období od 1.3.2015 do 31.10.2015 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. ZUS uznala, že činnosť vykonávaná žalobcom na území Slovenskej republiky bola marginálneho charakteru, s ohľadom na jej rozsah (12 hodín mesačne za mzdu 30 EUR) mala tvoriť okolo 1,53% z celkovej pracovnej aktivity žalobcu a s ohľadom na jeho samostatnú zárobkovú činnosť vykonávanú na území Poľskej republiky od 5.3.2012. Žalovaná tiež konštatovala, že z

4. Krajský súd, s poukazom na obsah súdneho a administratívneho spisu, po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že žalovaná v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia nemala preukázané, že došlo k definitívnemu rozhodnutiu o

resp. o jeho stave a súčasťou spisu nebolo ani konečné rozhodnutie v predmetnej veci. Správny súd poukázal na závery prijaté rozhodnutím Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky „sp. zn. 9Sžsk/22/2017 zo dňa 16.5.2018“ (pozn. krajský súd v tejto súvislosti citoval z rozhodnutia veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu 1Vs/1/2018 zo dňa 4.12.2018) a tiež na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžso/63/ 2015 zo dňa 14.12.2016, ktorého závery sú podľa názoru správneho súdu použiteľné aj na preskúmavané konanie. Vzhľadom na uvedené krajský súd vyhodnotil, že ZUS bola oprávnená určiť uplatniteľnú legislatívu v preskúmavanom prípade, avšak správne orgány Slovenskej republiky neboli oprávnené pred právoplatným a vykonateľným rozhodnutím o uplatniteľnej legislatíve akokoľvek rozhodnúť, keďže nebolo zrejmé, či na prejednanie veci je príslušná slovenská alebo poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia.

Správnemu súdu nie je z obsahu administratívneho spisu zrejmé, či už došlo k definitívnemu určeniu príslušnej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi, zistený skutkový stav je nedostatočný na posúdenie uvedenej otázky a na zistenie, či správne orgány Slovenskej republiky mali právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľka poukázala na body 32 a 38 napadnutého rozhodnutia. Sťažovateľka je toho názoru, že bola oprávnená vydať preskúmavané rozhodnutie a toto bolo vydané v súlade so zákonom č. 461/ 2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“).

7. Sťažovateľka poukázala na vyššiu právnu silu koordinačných nariadení, ktorá vylučuje podľa sťažovateľky vplyv prípadných administratívnych, resp. súdnych konaní podľa vnútroštátnych predpisov na vnútroštátnej úrovni na určenie uplatniteľnej legislatívy. Sťažovateľka je toho názoru, že nie je viazaná priebehom a výsledkami konaní o opravných prostriedkoch, príp. súdnych konaní vedených v Poľskej republike, pretože na určovanie uplatniteľnej legislatívy sú v zmysle koordinačných nariadení príslušné výlučne inštitúcie sociálneho zabezpečenia dotknutých členských štátov, čím je vylúčená právomoc akýchkoľvek iných inštitúcií, vrátane súdov, zasahovať do uvedeného procesu. Podľa sťažovateľky jedinou podmienkou, aby sa určenie uplatniteľnej legislatívy stalo definitívnym a v zmysle koordinačných nariadení konečným je nevznesenie námietok zo strany dožiadanej inštitúcie do uplynutia lehoty dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o predbežnom určení uplatniteľnej legislatívy (článok 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia).

9. Sťažovateľka tiež namietala, že sa krajský súd nevysporiadal zo záverom najvyššieho súdu, vyjadrenom v rozsudku sp. zn. 1Sžso/41/2015 zo dňa 22.8.2017, poukázala aj na ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu s obdobným právnym záverom (1Sžso/66/2015, 1Sžso/12/2016, 9Sžso/32/2016, 9Sžso/177/2015) a na rozhodnutia krajských súdov. 10. Žalobkyňa a ďalší účastník sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

12. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS listom č. 570000/70/2017-UBS-86112511470 zo dňa 4.4.2017 (bez vyznačenia dátumu doručenia listu žalovanej), vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov v súlade s čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, oznámila žalobcovi, že v období od 1.3.2015 do 31.10.2015 podliehal poľským právnym predpisom sociálneho zabezpečenia, na základe čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia, v súvislosti s čl. 13 ods. 3 a čl. 14 ods. 5 písm. b) vykonávacieho nariadenia. Z obsahu predmetného listu ďalej vyplýva, že ZUS analýzou predložených dokumentov zistila, že žalobca od 5. 3. 2012 vykonával na území Poľskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť a od 1.3.2015 do 31.10.2015 ako zamestnanec spoločnosti DOMINEWS Dominika Agata Kolek, so sídlom Centrálna 632/ 7, 089 01 Svidník, vykonával pre túto spoločnosť prácu na území Slovenskej republiky. Po ukončení objasňujúceho konania ZUS konštatoval a odôvodnil marginálnosť činnosti

13. Kasačný súd konštatuje, že v administratívnom a ani v súdnom spise, ktoré boli predložené kasačnému súdu, sa nenachádza list, ktorý by obsahom zodpovedal bodu 34 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 14. Rovnako sa v týchto spisoch nenachádza žiadna iná komunikácia žalovanej a ZUS vo veci určenia uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi a ani doklad, ktorým by žalovaná alebo ZUS určila inú ako poľskú uplatniteľnú legislatívu alebo ju spochybnila.

Kasačný súd z obsahu administratívneho a súdneho spisu ďalej zistil, že hoci poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS označila, že k určeniu uplatniteľnej legislatívy došlo v súlade s čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, samostatný dokument s označením dohoda

17. V prvom rade kasačný súd uvádza, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom.

štátnymi orgánmi. 18. Podľa čl. 1 písm. j) základného nariadenia "bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. 19. Podľa čl. 1 písm. p) základného nariadenia na účely tohto nariadenia “inštitúcia“ znamená v súvislosti s každým jednotlivým členským štátom úrad alebo úrad zodpovedný za uplatňovanie všetkých alebo niektorých právnych predpisov.

21. Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. 22. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

24. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia.

25. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia. 27. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

30. Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

na jej články 42 a 308, konajúc postupom v článku 251 zmluvy, sledujúc ciele, uvedené v preambule zmluvy.

vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1 čl. 13.

Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

Na určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu je teda príslušná poľská inštitúcia ZUS. 36. V tejto súvislosti nie je dôvodná sťažnostná námietka, že žalovaná bola oprávnená vydať preskúmavané rozhodnutie v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. a kasačný súd sa v tejto otázke stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že v prípade definitívneho určenia uplatniteľnej legislatívy Poľskej republiky má právomoc konať vo veci žalobcovho sociálneho poistenia iba inštitúcia ZUS. Neobstojí tvrdenie žalovanej, že žalovaná preskúmavaným rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím len deklarovala skutočnosť, že žalobcovi nevzniklo povinné poistenie podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. V prípade, ak by došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľnej legislatívy, išlo by o absenciu právomoci žalovanej vôbec konať vo veciach sociálneho poistenia, keďže zákon o sociálnom poistení, ktorý v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky hmotnoprávne i procesnoprávne upravuje oblasť sociálneho poistenia, nie je aplikovateľný. Žalovaná v prípade, ak by zistila, že nie je správnym

37. Vo vzťahu k ďalšej sťažnostnej námietke, že nebol zo strany sťažovateľky nedostatočne zistený skutkový stav týkajúci sa definitívneho učenia uplatniteľnej legislatívy, kasačný súd konštatuje, táto námietka je dôvodná. Krajský súd nespochybnil oprávnenie ZUS určiť uplatniteľnú legislatívu v prejednávanom prípade. Svoje rozhodnutie o zrušení preskúmavaného rozhodnutia založil na absencii informácie o prebiehajúcom súdnom konaní pred poľským súdom, resp. na absencii dokladu o jeho výsledku v administratívnom spise. Kasačný súd však poukazuje na skutočnosť, že sám žalobca v správnom konaní, ale ani v konaní pred správnym súdom nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, že sa prejednávaná vec stala predmetom správneho odvolacieho konania alebo súdneho konania na základe právnych predpisov Poľskej republiky. Pritom v zmysle § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení ako účastník správneho konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

V tejto časti považuje kasačný súd rozhodnutie krajského súdu za nepreskúmateľné. 39. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že vo vzťahu k žalobcovi bola príslušnou poľskou inštitúciou ZUS v súlade s čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia určená uplatniteľná poľská legislatíva v oblasti sociálneho zabezpečenia oznámením ZUS č. 570000/70/ 2017-UBS-86112511470 zo dňa 4.4.2017, zaslaným žalovanej na vedomie, pričom žalovaná posúdila uvedené oznámenie ako predbežné určenie uplatniteľnej legislatívy v súlade s čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia a postupovala podľa čl. 16 ods. 3 tohto nariadenia.

Je preto potrebné z určenia ZUS zo dňa 4.4.2017 vychádzať. Kasačný súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 889/2016-10, podľa ktorého: „Určenie uplatniteľných právnych predpisov možno považovať za verejnoprávnu dohodu sui generis, uzatvorenú medzi príslušnými inštitúciami dvoch členských štátov, v ktorej predmetom je vymedzenie uplatniteľných právnych predpisov pri zohľadnení kritérií ustanovených dotknutými nariadeniami“. V prípade ak nedôjde k interpretačným rozporom medzi dotknutými orgánmi, je predmetná dohoda uzavretá aj konkludentne uplynutím rozhodnej doby (tzv. definitívne určenie). Len v prípade v prípade existencie neistoty (čl. 16 ods.4 vykonávacieho nariadenia) sa požaduje určenie rozhodného práva vzájomnou výslovnou dohodou inštitúcií dotknutých členských štátov. Vzhľadom na absenciu nesúhlasného stanoviska žalovaného v rozhodnom období došlo k definitívnemu určeniu uplatniteľného práva uplynutím ustanovenej lehoty. V súlade s čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia sa predbežné alebo definitívne určenie dotknutej osobe bezodkladne oznámi, čo v danom prípade

41. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd dospel k záveru, že medzi žalovanou ZUS došlo postupom podľa čl. 16 vykonávacieho nariadenia k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov, ktoré žalovaná akceptovala. Správny súd preto nesprávne rozhodol, keď odôvodnil zrušenie preskúmavaného rozhodnutia tým, že zistený skutkový stav je nedostatočný na posúdenie uvedenej otázky, keď podľa názoru správneho súdu z obsahu administratívneho spisu nebolo zrejmé, či vo vzťahu k žalobcovi už došlo k definitívnemu určeniu príslušnej legislatívy.

Keďže zápis v živnostenskom registri, vrátane miesta činnosti zahraničnej osoby, nie je aktuálny, v ďalšom konaní bude potrebné ďalšiemu účastníkovi - fyzickej osobe doručovať písomnosti na adresu jeho pobytu. 43. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní bude krajský súd vychádzať z právneho názoru, že medzi žalovanou a ZUS došlo postupom podľa čl. 16 vykonávacieho nariadenia k definitívnemu určeniu uplatniteľných právnych predpisov a to právnych predpisov Poľskej republiky a vo veci znovu rozhodne. Krajský súd je viazaný právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí (§ 469 SSP).

V Bratislave dňa 15. decembra 2021