Najvyšší správny súd·Rozsudok·30. 11. 2021

7Sžsk/71/2020

ECLI:SK:NSSSR:2021:5020200054.1

Zamieta

Súd: Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie: Krajský súd v Žiline
Sp. zn. 1. inštancie: 25Sa/2/2020
IČS: 5020200054
Zdroj: PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej, členky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a člena senátu Mgr. Michala Novotného (sudca spravodajca) vo veci žalobcu: H., nar. XX. K. XXXX, X., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 22. októbra 2019 č. 57076-3/2019-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 25 Sa 2/2020-43 z 23. apríla 2020 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom

1. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobca v roku 2012 dosiahol z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti príjem 6.228,66 €. Hoci 23. júla 2012 zrušil registráciu na daň z príjmov dosahovaných v súvislosti s touto činnosťou, od 5. septembra 2013 svoju registráciu obnovil spolu so živnostenským oprávnením, ktoré mu však zaniklo už 31. januára 2014. 2. Pobočka žalovanej v Žiline rozhodnutím z 20. mája 2019 č. 34511-3/2019-ZA vyslovila, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe podľa § 21 ods. 5 zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2013 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 5. septembra 2013. Vyšla pritom zo zistenia, že od tohto dňa žalobca obnovil svoju registráciu na daň a zároveň jeho príjem za rok 2012 presiahol 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 cit. zák.

Odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu žalovaná zamietla rozhodnutím z 22. októbra 2019 č. 57075-3/2019-BA. Správnu žalobu proti nemu právoplatne zamietol správny súd svojím rozsudkom sp. zn. 28 Sa 2/2020 z 13. júla 2020. 3. Ďalším rozhodnutím z 20. mája 2019 č. 34511-4/2019-ZA pobočka žalovanej v Žiline vyslovila, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi zaniklo podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2014 uplynutím 31. januára 2014. K tomuto dňu totiž žalobcovi zaniklo živnostenské oprávnenie. V odvolaní proti tomuto rozhodnutiu, ktoré došlo pobočke 21. júna 2019, žalobca poprel, že by povinné poistenie vôbec vzniklo. Odvolanie bolo žalovanej predložené 28. júna 2019. Tá ho však svojím rozhodnutím z 22. októbra 2019 č. 57076-3/2019-BA zamietla, pretože povinné poistenie žalobcu riadne vzniklo 5. septembra 2013. 4. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu, v ktorej vytýkal žalovanej len to, že rozhodla dva dni po uplynutí lehoty podľa § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. V replike na vyjadrenie žalovanej doplnil, že žalovaná pri posudzovaní podmienky dosiahnutia príjmu za rok 2012 mala prihliadať na výšku základu dane, ktorý vykázal v daňovom priznaní a ktorý bol podstatne nižší než 6.228,66 €. Správny súd napadnutým rozsudkom č.k. 25 Sa 2/2020-43 túto správnu žalobu zamietol. Súhlasil s názorom, že žalovaná nedodržala lehotu na rozhodnutie podľa § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Odvolanie žalobcu jej totiž bolo predložené 21. júna 2019, takže mala rozhodnúť do pondelka 21. októbra 2019. Táto lehota je však procesná a jej prekročenie neznamená, že by zaniklo právo žalovanej vydať rozhodnutie.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku, eventuálne jeho zmeny tak, že sa zruší rozhodnutie žalovanej a vec sa jej vráti na ďalšie konanie. Rozhodnutie žalovanej podľa neho nebolo riadne preskúmané. Namietol, že o otázke vzniku a zániku poistenia bolo rozhodnuté po desiatich rokoch. Žalovaná podľa neho nesprávne vyhodnotila podklady z finančnej správy. Spochybnil, ako mohlo byť o zániku rozhodnuté skôr, než sa rozhodlo o vzniku povinného sociálneho poistenia. Zopakoval tiež svoju námietku, že žalovaná prekročila lehotu na vydanie rozhodnutia. 6. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Zdôraznila, že lehota podľa § 210 zákona č. 461/2003 Z. z. je lehotou procesnou, ktorú v danej veci žalovaná prekročila o jeden deň. Toto prekročenie však nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia. O vzniku povinného poistenia žalobcu bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím č. 57075-3/2019-BA (pozri odsek 2 tohto rozsudku). Žalovaná zopakovala, že pri vydaní rozhodnutia o zániku poistenia postupovala v súlade s právnymi predpismi.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP). 8.

Kasačná sťažnosť žalobcu je mimoriadne strohá a v podstate len opakuje námietky, ktoré už uplatňoval v správnej žalobe. Dopĺňa ich len všeobecnou námietkou o tom, že napadnuté rozhodnutie nebolo dostatočne preskúmané a žalovaná nesprávne vyhodnotila podklady z finančnej správy. Tu je však potrebné uviesť, že predmetom tohto konania nie je otázka vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ale otázka ich zániku. Z napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že žalovaná k záveru o zániku nedospela na základe podkladov z finančnej správy, ale na základe zistenia, že žalobcovi od 1. februára 2014 zaniká živnostenské oprávnenie. V dôsledku toho nie je v prerokúvanej veci vôbec podstatná námietka nesprávneho vyhodnotenia týchto podkladov. Tieto podklady boli predmetom hodnotenia pri posudzovaní, či žalobcovi takéto poistenie vzniklo. Táto otázka však bola vyriešená rozhodnutím žalovanej z 22. októbra 2019 č. 57075-3/2019-BA, ktoré je právoplatné podľa § 213 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a nebolo zrušené ani správnym súdom.

Jedným z účinkov právoplatnosti podľa citovaného ustanovenia je aj to, že tak Sociálna poisťovňa, ako aj správne súdy sú povinné z tohto právoplatného rozhodnutia vychádzať (porov. rozsudky tun. súdu sp. zn. 7 Sžsk 29/2020 a 7 Sžsk 37/2021).

9. V prerokúvanej veci tak už ide len o otázku, či povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo k 31. januáru 2014. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. toto poistenie zanikalo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá bola oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b), odo dňa, od ktorého nebola oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie tejto činnosti. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) cit. zák. je zárobkovou činnosťou okrem iného činnosti vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona č. 595/ 2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom do 31. januára 2014. Z § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. pritom vyplýva, že príjmami z podnikania sú okrem iného aj príjmy zo živnosti, ktorá sa vykonáva na základe živnostenského oprávnenia podľa zákona č. 455/ 1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom do 31. januára

2014. Z § 58 v spojení s § 63 a 64 živnostenského zákona vyplýva, že zánikom živnostenského oprávnenia (oprávnenia prevádzkovať živnosť) zaniká oprávnenie túto živnosť prevádzkovať. 10. Podľa citovaných ustanovení tak zánik živnostenského oprávnenia znamenal, že osoba, ktorá bola oprávnená prevádzkovať živnosť ako činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., už od okamihu tohto zániku nebola oprávnená prevádzkovať ju.

To v zmysle citovaného § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. malo za následok aj zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Žalobca počas konania nijako nespochybnil záver žalovanej, že jeho živnostenské oprávnenie zaniklo od 1. februára 2014, v dôsledku čoho bol 31. január 2014 posledným dňom trvania poistenia. Napadnuté rozhodnutie žalovanej tak bolo vydané v súlade s citovanými právnymi predpismi.

11. S námietkou žalobcu, že žalovaná prekročila lehotu na vydanie rozhodnutia podľa § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., sa už dostatočne podrobne vyrovnal správny súd v napadnutom rozsudku a jeho dôvody tu netreba opakovať. Kasačný súd už len dodáva, že podľa znenia cit. ustanovenia plynie lehota na rozhodnutie od začatia konania. Zákon č. 461/2003 Z. z. však neupravuje, ktorým okamihom je začaté odvolacie konanie. Možno len analogicky použiť ustanovenie § 185 ods. 1 cit. zák., podľa ktorého je konanie začaté dňom, kedy bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke žalovanej. Doručenie žiadosti (podania) na nepríslušnú organizačnú zložku môže mať síce určité následky (napr. povinnosť postúpiť ho podľa § 187), konanie je však začaté až jeho dôjdením príslušnej organizačnej zložke.

Podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák. je ústredie príslušné na konanie v druhom stupni vo veciach, ktoré patrili do pôsobnosti pobočky. Podľa § 217 ods. 2 cit. zák. má pobočka v takomto prípade predložiť podané odvolanie ústrediu. Citované ustanovenia tak pripúšťajú aj taký výklad, že ak je na odvolacie konanie príslušné ústredie žalovanej, treba podľa § 185 ods. 1 zákona č.

461/2003 Z. z. odvolacie konanie pred ním považovať za začaté až okamihom, kedy mu bolo odvolanie predložené. V prerokúvanej veci bolo odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu pobočky z 20. mája 2019 predložené ústrediu žalovanej až 28. júna 2019. Predĺžená 120 dňová lehota by v takomto prípade uplynula 26. októbra 2019 a napadnuté rozhodnutie by bolo vydané pred jej uplynutím.

IV. Záver

12. Z uvedených dôvodov tak kasačný súd zistil, že nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 13. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167, 168 a 169 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca nebol vo veci úspešný a žalovaná síce vo veci úspech mala, no kasačný súd nezistil dôvody, aby sa jej nárok na náhradu trov priznal. 14. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. novembra 2021