7Sžsk/72/2019

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: L.. C. L. U.., nar. XX. XX. XXXX, bytom E.. P. XXXX/ XX, XXX XX C. právne zastúpený: JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom, so sídlom J. Hollého 11, 934 05 Levice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 26692-3/2018-BA zo dňa 10. apríla 2018, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sa/14/2018-94 zo dňa 26. marca 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 19Sa/14/2018-94 zo dňa 26. marca 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

rozhodnutím č. 26692-3/2018-BA zo dňa 10. 04. 2018 zmenila výrok vyššie uvedeného rozhodnutia pobočky žalovanej tak, že vypustila text: „. . .§ 152 zákona v znení neskorších predpisov. .“ a v ostatnom potvrdila napadnuté rozhodnutie pobočky žalovanej.

Správny súd zdôraznil, že touto otázkou sa bolo potrebné zaoberať ešte skôr, ako žalovaná dospela k záveru, že povinné poistenie žalobcu nezaniklo ku dňu 28. 02. 2006, ale až ku dňu 30. 06. 2008 z dôvodu, že mal žalobca za rok 2006 príjem vyšší ako umožňoval osobitný predpis, čo je 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, resp. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).

4. Pobočka žalovanej a žalovaná si podľa názoru správneho súdu nesprávne vyložila § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, vzhľadom na to, že žalobca argumentoval, že Registračným listom fyzickej osoby - odhláškou ukončil postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v odbore urológia. Bolo úlohou správneho orgánu preukázať, že žalobca aj po dátume 28. 02. 2006 je naďalej v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby.

Zároveň podotkol, že žalobca bol od 01. 03. 2006 zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti UROCENTRUM LEVICE, s. r. o. 6. Na základe vyššie uvedených dôvodov, správny súd zistil, že námietky žalobcu sú dôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie žalovanej a pobočky žalovanej v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa správny orgán bude zaoberať tým, či žalobca mal status samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 28. 02. 2006, vzhľadom na to, že nebolo preukázané, že naplnil status samostatne zárobkovo činnej osoby, len na základe skutočnosti, že bol držiteľom licencie L1A. Pobočka žalovanej má v ďalšom konaní vyhodnotiť, či by mohol žalobca vykonávať činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby len na základe licencie L1A.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť žalovaná (ďalej len „sťažovateľka“) podaním zo dňa 21. 05. 2019. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že správny súd vec nesprávne právne posúdil v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

sociálnom poistení. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistením, podľa ktorej za samostatne zárobkovo činnú osobu sa považuje fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, uviedla, že nie je právne významné, či takáto osoba vykonáva túto činnosť, ale podstatné je, že disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status samostatne zárobkovo činnej

9. Vo vzťahu k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004“) sťažovateľka uviedla, že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je aj fyzická osoba na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť.

11. Sťažovateľka uviedla, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzala len z príjmov, ktoré žalobca dosiahol z výkonu činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby a na iné príjmy sťažovateľka neberie ohľad, a preto sa posudzuje príjem dosiahnutý podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov za predchádzajúci kalendárny rok.

V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžs/1/2015 zo dňa 28. 09. 2016, v rámci ktorého najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal otázkou zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ktorá už bola právoplatne vyriešená a nezaoberal sa predmetom konania a nepreskúmal zákonnosť a postup pri rozhodovaní žalovanej o predpísaní poistného na sociálne poistenie.

III. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti žalovanej

14. Žalobca na základe zaslanej výzvy správneho súdu sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 12. 06. 2019. 15. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobca upriamil pozornosť na rozhodnutie veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu vo vzťahu k otázkam nastoleným uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžsk/33/2017 zo dňa 08. 02. 2019, v rámci ktorého bolo vyslovené, že licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, pretože sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody/zmluvy s iným poskytovateľom. Vo vzťahu k lekárovi - držiteľovi licencie L1A má Sociálna poisťovňa posudzovať príjmy osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. 16. Záverom navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť zamietol a priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. Konanie pred kasačným súdom

18. Podľa § 101e ods. 1 a 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

20. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 19Sa/14/2018-94 zo dňa 26. marca 2019, ktorým správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 26692-3/2018-BA zo dňa 10. 04. 2018 spolu s rozhodnutím pobočky žalovanej č. 700-1311405617-GC04/17 zo dňa 19. 10. 2017 a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

. .§ 152 zákona v znení neskorších predpisov. .“ a v ostatnom potvrdila uvedené rozhodnutie pobočky žalovanej. Pobočka žalovanej ako prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 19. 10. 2017 podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 152a tohto zákona a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z., predpísala žalobcovi poistné na starobné poistenie a príspevky a starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008 v celkovej sume

Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej

Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).

orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

25. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu správneho súdu, súčasť ktorého tvorí administratívny spis žalovanej a právnej úpravy zákona o sociálnom poistení kasačný súd mal preukázané, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalovaná, resp. pobočka žalovanej predpísala žalobcovi dlžné poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za označené obdobie v súlade so zákonom o sociálnom poistení v platnom znení.

26. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 27. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

2.657,93 eur. O odvolaní žalobcu proti uvedenému rozhodnutia pobočky žalovanej rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 26692-3/2018-BA zo dňa 10. 04. 2018 tak, že zmenila výrok rozhodnutia pobočky žalovanej č. 700-1311405617-GC04/17 zo dňa 19. 10. 2017 tak, že vypustila text: „.

06_ 2008. 31. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

33. Skutkové zistenia v preskúmavanej veci potvrdzujú, že predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch, ktorými Sociálna poisťovňa predpísala žalobcovi ako poistencovi za obdobie október 2007 až jún 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 2.657,93 eur. Rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ktorými žalobcovi predpísala dlžné povinné sociálne poistné predchádzali rozhodnutia pobočky žalovanej, ktorými rozhodla tak, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 28. 02. 2006, ale zaniklo dňa 30. 06. 2008.

poistného. Pokiaľ právoplatnými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne bolo rozhodnuté o zániku povinného sociálneho poistenia k určitému dňu, nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, bolo konečným spôsobom rozhodnuté o statuse žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osobe na účely sociálneho poistenia, a preto otázka jeho statusu nemôže byť opätovne posudzovaná v následnom konaní o predpísaní dlžného poistného.

35. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku správny súd uvedie stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať.

Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť totiž svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“ 37. Rovnako najvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. 10. 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, (súčasná úprava v § 139 ods. 2 SSP), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t.j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť

. . . Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“ 38. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993). Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999).

40. Vo svetle vyššie uvedenom kasačný súd podrobil prieskumu kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok správneho súdu, pričom dospel k záveru, že z odôvodnenia správneho súdu nie je zjavné, v akom rozsahu podrobil súdnemu prieskumu napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch, ako aj jeho vlastné posúdenie, keď z dôvodov uvádzaných správnym súdom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akých skutkových zistení ustálil svoj právny záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovanej, pričom nechal bez povšimnutia namietanú argumentáciu žalovanej. Správny súd sa s argumentáciou žalovanej náležite nezaoberal, keď bez ďalšieho zdôvodnenia sa stotožnil s argumentáciou žalobcu. V danej súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť na právnu úpravu ustanovenú v § 5 bod 9 veta prvá SSP, ktorá zakotvuje jednu zo základných zásad konania, v zmysle ktorej, v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Rovnako právna úprava ustanovená v § 53 pred bodkočiarkou SSP stanoví, že účastníci konania majú v konaní pred správnym súdom rovnaké práva a povinnosti.

41. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, najvyšší správny súd konštatuje, že ak správny súd sa dôsledne nezaoberal a nevysporiadal s tým, že o zásadnej otázke, a to právneho postavenia žalobcu pre účely sociálneho poistenia, ako základného zákonného predpokladu povinnosti platiť sociálne poistenie bolo už právoplatne rozhodnuté predchádzajúcimi rozhodnutiami pobočky žalovanej, vec nesprávne právne posúdil. Súčasne správny súd tým, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia úplne nechal bez povšimnutia zásadné skutkové zistenia pre správne právne posúdenie veci, zaťažil odôvodnenie napadnutého rozsudku v jeho podstatnej časti nejasnosťou, neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou a v neposlednom rade aj nepresvedčivosťou, ktorá skutočnosť podmieňuje nezákonnosť napadnutého rozsudku správneho súdu pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatku odôvodnenia, majúce za následok jeho nesúlad s právami v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

43. Z uvedených dôvodov kasačný súd podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f) SSP rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 44. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, ustáliť zásadné otázky nastolené v konaní, vzťahujúce sa na prejednávanú vec, v ich intenciách posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím a postupom pobočky žalovanej, a to v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd opätovne o nároku na náhradu trov konania vrátane o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

V Bratislave dňa 25. mája 2022