7Sžsk/77/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:3019200166.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/73/2019
- IČS
- 3019200166
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Rádiologická klinika, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, K dolnej stanici č. 18, IČO: 36332178, právne zast.: JUDr. Andrejom Jarošom, advokátom a konateľom Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom v Trenčíne, Námestie sv. Anny č. 361/20, IČO: 36839132, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Limbová č. 2, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 03. januára 2018, Číslo: S04237-2019-ONAPP, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 18. februára 2020, č.k. 11S/73/ 2019-98, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 18. februára 2020, č.k. 11S/73/2019-98 mení tak, že rozhodnutie žalovaného z 03. januára 2018, Číslo: S04237-2019-ONAPP zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalobca má nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde voči žalovanému v rozsahu 100 %.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 18. februára 2020, č.k. 11S/73/2019-98, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 03. januára 2018, Číslo: S04237-2019-ONAPP, ktorým tento podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) na odvolanie žalobcu zmenil prvostupňové správne rozhodnutie Trenčianskeho samosprávneho kraja z 23. marca 2016, Číslo spisu: TSK/2016/01406/zdrav.-8 v časti výšky uloženej pokuty tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 3.000,- eur podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení
(ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“) za porušenie povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z. v spojení s § 44 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (v znení zákona č. 720/2004 Z.z.) v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 577/2004 Z.z.“), ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 26. augusta 2015 vo svojom zdravotníckom zariadení požadoval a následne vybral od pacientky, p. S. F., poplatok v sume 8,00 eur za zdravotný výkon - doplnkové mamografické projekcie a ultrazvukové vyšetrenie obidvoch prsníkov, axíl a regionálnych lymfatických uzlín. Poplatok pozostával z konzultácie MMG v sume 5,00 eur a z administratívneho výkonu v sume 3,00 eur. 2.
Prvostupňový správny orgán vyššie uvedeným rozhodnutím z 23. marca 2016, Číslo spisu: TSK/2016/01406/zdrav.-8 uložil žalobcovi pokutu vo výške 6.000,- eur. 3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 2 ods. 32 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.“), § 79 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/ 2004 Z.z., § 44 ods. 1 a 2 zákona č. 577/2004 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.
4. Krajský súd po preskúmaní veci aj s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 18. decembra 2019, sp. zn. 7Sžsk/140/2018 konštatoval zákonnosť tak postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného a rovnako tak primeranosť uloženej
pokuty. Konkrétne uviedol, že zákon vo všeobecnosti nevylučuje, aby žalobca súčasne (paralelne) vykonával okrem činnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti aj činnosť podnikateľskú, napríklad v rôznych prevádzkach. Je však zrejmé, že ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má a musí mať vyhradené ordinačné hodiny, v rámci ktorých na konkrétne určenom mieste realizuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti tak, aby bola zabezpečená jej dostupnosť poistencom (pacientom). To je aj dôvod, pre ktorý podlieha určenie ordinačných hodín schváleniu samosprávnym krajom a oznamovacej povinnosti voči poisťovni a žalovanému. Zákon nemusí stanovovať explicitne, čo nemôže poskytovateľ v rámci určených ordinačných hodín v ambulancii, respektíve na zdravotníckom pracovisku vykonávať.
Je postačujúce, ak zákon stanovuje, že ordinačné hodiny predstavujú časový úsek, v ktorom sa poskytuje ambulantná starostlivosť. Zo skutočnosti, že zákon stanovuje aj minimálny počet ordinačných hodín preto, aby bola zabezpečená dostupnosť zdravotníckej starostlivosti pre pacientov, je teda zrejmé, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá a nemôže využívať tento čas na podnikanie, ktoré nespadá pod poskytovanie zdravotnej starostlivosti. A to ani
v prípade, ak by pre nižší počet vyšetrovaných pacientov mal dostatočný časový priestor aj na vyvíjanie aktivít formálne bezprostredne nesúvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia. Nemôže vykonávať podnikateľskú
činnosť na mieste určenom a schválenom na poskytovanie zdravotnej starostlivosti prostredníctvom tej istej osoby, ktorá počas ordinačných hodín má poskytovať zdravotnú starostlivosť uhrádzanú z verejného zdravotného poistenia.
5. Ako nedôvodnú s odkazom na menovaný rozsudok sp. zn. 7Sžsk/140/2018 vyhodnotil námietku žalobcu o nedostatku právomoci žalovaného a samosprávneho kraja na konanie a rozhodovanie v danej veci s tým, že pokiaľ je žalobca poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v rozsahu svojej špecializácie, t.j. v odbore rádiológia na základe povolenia vydaného samosprávnym krajom (§ 11 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z.), dozor nad plnením povinností pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 79 zákona č. 578/2004 Z.z.) patrí do právomoci samosprávneho kraja v rámci preneseného výkonu štátnej správy (§ 81 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z.).
Vzhľadom k uvedenému na konanie a vydanie rozhodnutia vo veci dozoru a sankcionovania žalobcu bola daná právomoc Trenčianskeho samosprávneho kraja ako prvostupňového správneho orgánu a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky ako odvolacieho správneho orgánu.
6. Vo vzťahu k namietanej primeranosti pokuty uviedol, že výška sankcie uloženej žalobcovi napadnutým rozhodnutím vyjadruje skutočnosť, že nejde o prvé porušenie zákonných povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu, keďže tento sa preukázateľne už v minulosti dopustil podobného porušenia zákona, za čo mu príslušnými orgánmi bola uložená pokuta za neoprávnený výber poplatku od pacienta, a to dokonca
dvakrát. Aktuálne preskúmavané administratívne konanie je teda pri žalobcovi už tretím, ktorého predmetom je uloženie sankcie za porušenie povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, čo musí mať postrehnuteľné vyjadrenie v postupnom zvyšovaní výmery sankcie, ak predchádzajúce postihy nemali dostatočný preventívny účinok.
Za právne korektnú považoval aj argumentáciu žalovaného o potrebe zníženia výmery pokuty uloženej správnym orgánom prvého stupňa, pri ktorej procedúre žalovaný zohľadnil výšku skôr uložených pokút so zreteľom na požiadavku primeranosti pri uplatňovaní zásady postupnosti zvyšovania sankcií za opakované porušovanie zákonných povinností, poukážuc pri tom na právny názor vyjadrený najvyšším súdom v rozsudku z 25. januára 2011, sp. zn. 1Sžhpu/1/2008 a v rozsudku z 22. mája 2013, sp. zn. 2Sžhpu/3/2011, podľa ktorých pokuta má byť pre podnikateľa natoľko citeľná, aby ho od podobného konania v budúcnosti odradila, avšak nemôže byť pokutou likvidačnou. Aj po znížení pokuty na výmeru 3000,- eur je pokuta stále v takej výške, že je pre ekonomickú sféru žalobcu citeľná a spĺňa úlohu výchovnú, represívnu, pričom má potenciál odradiť žalobcu od ďalšieho podobného protiprávneho konania.
7. Namietané prekročenie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49 Správneho poriadku rovnako vyhodnotil ako nedôvodné primárne v tom zmysle, že nedodržanie tejto lehoty nemá vplyv na finálnu právnu pozíciu žalobcu, keďže odvolanie v právnom režime Správneho poriadku má nielen devolutívny účinok, ale najmä suspenzívny, s ktorým je spojený odklad právnych následkov prvostupňového rozhodnutia do času, kým sa rozhodne o odvolaní účastníka administratívneho konania. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, hoci vydané výrazne po uplynutí zákonom predvídanej lehoty, v konečnom dôsledku právnu pozíciu žalobcu zlepšilo tým, že žalobcovi bola uložená pokuta v polovičnej výške oproti právnemu stavu vyvolanému výrokom prvostupňového rozhodnutia. Správny poriadok s nedodržaním lehoty na rozhodnutie správneho orgánu nespája vo vzťahu k účastníkovi správneho konania žiadne právne následky, či už meniace kvalitatívnu stránku procesného postavenia účastníka správneho konania alebo sankcionujúce odvolací správny orgán, ktorý o odvolaní rozhodol
zjavne po lehote. 8. Vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody, žalobu ako nedôvodnú zamietol. 9. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že by mu v súdnom konaní trovy vznikli.
II.
10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 11. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu (§ 440 ods. 1 písm. b/ SSP) a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 12.
Poukázal na to, že žalobca je nielen právnickou osobou oprávnenou poskytovať zdravotnú starostlivosť a prevádzkuje zdravotnícke zariadenie na základe rozhodnutia Trenčianskeho samosprávneho kraja z 29. novembra 2006, č. TSK/2006/04721/zdrav.-2, ale je zároveň držiteľom živnostenského oprávnenia na prevádzkovanie, okrem iných, voľnej živnosti - „činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov“, počnúc dňom 29. júna
2015. Zotrval na názore, že úkon, za ktorý si od pacientky vyúčtoval celkom 8,- eur, vykonal v rámci realizácie podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia, a vykonávanie kontroly dodržiavania povinností pri poskytovaní služieb na základe vydaného živnostenského oprávnenia patrí do právomoci živnostenského úradu v sídle kraja, pričom ústredným orgánom riadiacim a kontrolujúcim výkon štátnej správy pri živnostenskom podnikaní je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a nie Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.
V nadväznosti na to žalobca namietal aj príslušnosť Trenčianskeho samosprávneho kraja rozhodovať v prvom stupni v predmetnom správnom konaní. 13. Ďalej uvádzal, že platba vo výške 8,00 eur (pozostávajúca z položiek 5,00 eur a 3,00 eur), vybraná od pacientky p. S. F., bola účtovaná oprávnene, keďže išlo o výkony a služby, ktoré neboli hradené z verejného zdravotného poistenia, ale boli žalobcom poskytnuté v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia.
Suma 5,00 eur bola pacientke vyúčtovaná za službu „Konzultácia / poradenstvo pri sonografii, spravidla bez zdravotnej indikácie“, uvedená v cenníku aj ako „Konzultácia MMG“ a poplatok 3,00 eur bol vyúčtovaný za službu „Administratívny výkon“. Podľa žalobcu pri úkone „Konzultácia MMG“ nešlo o bežné poučenie, respektíve radu poskytovanú pacientovi v súvislosti s každým lekárskym výkonom. Išlo o obsahovo širšie poradenstvo zamerané na zdravý životný štýl, výživu a pod., t.j. nad rámec bežného poučenia o účele, povahe, následkoch a rizikách ultrazvukového vyšetrenia prsníkov, axíl a regionálnych lymfatických uzlín. „Administratívny výkon“ bol pacientke účtovaný za vydanie popisu mamografického a USG vyšetrenia na počkanie, pričom vydanie popisu v neurgentných prípadoch, akým bol aj prípad dotknutej pacientky, je spoplatnený v súlade s platnou legislatívou a cenníkom žalobcu.
Podľa žalobcu išlo o nadštandardnú službu, ktorá nie je hradená z verejného zdravotného poistenia. Zdôraznil, že hoci je poskytovateľ zdravotných výkonov povinný poskytnúť pacientovi písomnú dokumentáciu - popis so záverom vyšetrenia, nie je povinný tak urobiť „na počkanie“.
Lehota na vyhotovenie písomnej dokumentácie je spravidla 48 hodín odo dňa poskytnutia zdravotného výkonu a takéto vyhotovenie je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Bezodkladné vydávanie písomnej dokumentácie „na počkanie“ vykonáva žalobca v prípade poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti a nadštandardne aj na základe žiadosti pacienta a túto službu je oprávnený vyúčtovať. Pri jej poskytovaní nekoná svojvoľne.
Ide o rozšírenie možností pacientov o služby, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Pri štandardnej prevádzke je takmer vylúčené priebežné popisovanie vyšetrení. Uviedol, že ako držiteľ povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti si plní všetky zákonné povinnosti tak, aby zdravotná starostlivosť bola jeho pacientom dostupná a poskytovaná v zákonom stanovenom rozsahu, platná právna úprava mu žiadnym spôsobom nezakazuje počas ordinačných hodín prevádzkovať aj iné činnosti, napríklad podnikateľskú činnosť podľa vydaného živnostenského oprávnenia. Pri dodržiavaní stanoveného rozsahu zdravotnej starostlivosti počas ordinačných hodín poskytuje paralelne počas otváracích hodín ako podnikateľ služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou. Tieto služby ním poskytovanú zdravotnú starostlivosť nijako neobmedzujú, ale naopak ju dopĺňajú a rozširujú. Žalobca tým zabezpečuje pre svojich pacientov aj nadštandardné služby na báze dobrovoľnosti.
Je podľa neho logické, aby oba druhy činností boli sústredené v jednom zariadení, avšak len za predpokladu, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti výkonom služieb súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou v postavení podnikateľa nijako neobmedzí rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Uvedený predpoklad je zo strany žalobcu jednoznačne splnený, keďže žalobca aj pri poskytovaní doplnkových služieb rozsah (objem) zdravotných výkonov požadovaných zdravotnými poisťovňami nielen plne zabezpečuje, ako ho aj prekračuje, a to spravidla o 10 % až 20 %.
14. Uzavrel, že krajský súd rozhodol v rozpore s článkom 2 ods. 3 a článkom 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko každý môže konať to, čo zákon nezakazuje, pričom výkon podnikateľskej činnosti v rámci ordinačných hodín nie je výslovne zakázaný v žiadnom právnom predpise. Ustanovenie § 2 ods. 32 zákona č. 576/2004 Z.z. explicitne neprikazuje vykonávať v rámci ordinačných hodín výlučne ambulantnú starostlivosť, okrem dvoch vylúčených služieb, je zrejmé, že zákonodarca nemal v úmysle vylúčiť z tohto časového úseku poskytovanie služieb súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou. Práve naopak, v zmysle jazykového a logického výkladu uvedenej právnej normy ponechal zákonodarca poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti priestor, aby v rámci ordinačných hodín výkonom svojej činnosti mohol prehĺbiť kvalitu zdravotnej starostlivosti a zároveň ju doplniť v prospech pacientov. 15.
Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby prvostupňové správne rozhodnutie v spojení s rozhodnutím žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.
III.
16. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo 07. augusta 2020. 17. V celom rozsahu sa stotožnil s rozsudkom krajského súdu a závermi z neho plynúcimi. Uviedol, že žalobca pristúpil k svojvoľnému výkladu, čím sa snaží legitimizovať svoje konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. Predmetné ustanovenie § 2 ods. 32 zákona č. 576/ 2004 Z.z. jasne a zrozumiteľne určuje, že počas ordinačných hodín je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný poskytovať ambulantnú starostlivosť. Definícia hovorí o poskytovateľovi, nie o podnikateľovi a o poskytovaní ambulantnej starostlivosti, nie o podnikateľskej činnosti. Ordinačné hodiny sú určené na poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je definovaná v § 8 zákona č. 576/2004 Z.z. Ďalej poukázal na rozsudok najvyššieho súdu z 18. decembra 2019, sp. zn. 7Sžsk/140/2018. Uzavrel, že obe rozhodnutia sú zákonné, riadne zdôvodnené. Príslušnosť žalovaného je daná priamo § 92 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. 18. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu v plnom rozsahu zamietol.
IV.
19. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním z 24. augusta 2020 zotrvajúc na záveroch uvádzaných v kasačnej sťažnosti. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je podnikateľom, a to podnikateľom v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, čo žiadnym spôsobom nevylučuje jeho podnikanie v iných oblastiach v rovnakom čase a i na rovnakom mieste, ak splní zákonné požiadavky.
Zákonodarca ustanovením § 2 ods. 32 zákona č. 576/ 2004 Z.z. explicitne zabezpečuje to, aby nemohlo dochádzať k obchádzaniu povinnosti poskytovať pohotovostnú službu a aby podnikateľ - poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nebol duplicitne odmeňovaný.
Zákonodarca tu predpokladal poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - fyzickú osobu, v prípade právnickej osoby (napríklad s viacerými ambulanciami) môže ísť o nezmyselné ustanovenie. Zákonodarca tu určite nemal a nemohol riešiť podnikanie podľa ustanovení živnostenského zákona.
Dal do pozornosti, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti počas ordinačných hodín, okrem služieb hradených z verejného zdravotného poistenia, bežne za úhradu poskytujú služby nehradené, alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia, predaj ortopedických pomôcok a iných zdravotníckych potrieb, parkovacie služby, predaj potravinového tovaru určeného na
občerstvenie. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí nemajú podpísané zmluvy so zdravotnými poisťovňami, poskytujú počas ordinačných hodín zdravotnú starostlivosť výlučne za úhradu od pacienta. Ďalej uviedol, že nemá vedomosť o existencii právneho predpisu, ktorý by mu zakazoval paralelne podnikať i v iných oblastiach, ako je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, v súlade s predmetom jeho podnikania. Žalobca využíva ordinačné predpisy na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a to dlhodobo v rozsahu prekračujúcom zdravotnými poisťovňami objednaným a hradeným objemom zdravotnej starostlivosti, t.j. „de facto“ sponzoruje zdravotné poisťovne v záujme pacientov.
Záver najvyššieho súdu vo veci vedenej pod zn. 7Sžsk/140/2018 považoval za nesprávny s tým, že čiastočne oprávnený ho je možné považovať vo vzťahu k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti - fyzickej osobe, respektíve jedno-osobovej spoločnosti, ale nie na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - právnickej osoby s viacerými lekármi, pracoviskami, ambulanciami a ďalšími zamestnancami. Žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podáva prostredníctvom svojho odborne spôsobilého personálu každému pacientovi poučenia a odporúčania (konzultáciu) vo vzťahu k poskytnutej zdravotnej starostlivosti, k výsledku - diagnostickému záveru.
Poradenstvo, ktoré je poskytované „za úhradu“ časti klientov a pacientov je obsahovo a časovo nad / mimo rámec zdravotného výkonu - nie je súčasťou zdravotnej starostlivosti poskytovanej žalobcom. Súvisí však so starostlivosťou o zdravie pacienta - zdravý životný štýl, prevencia. Žalovaný v minulosti toto poradenstvo nesprávne označoval ako súčasť zdravotného výkonu v rádiológii v nesúlade s prílohou 3 nariadenia vlády č. 776/2004 Z.z. (Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z.z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov, ďalej len „Nariadenie č. 776/2004 Z.z.“; pozn. súdu) následne, po vyvrátení tohto tvrdenia, musel názor zmeniť, ale i naďalej účelovo hľadá dôvody pre pokutovanie žalobcu. Časť služieb a materiálov poskytovaných pacientom v rádiológii nie je hradených z verejného zdravotného poistenia a sú za odplatu (CD, DVD a pod.).
V.
20. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 28. septembra 2020 na vedomie.
VI.
21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.
22. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 23. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.
24. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí.
25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 29. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
30. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 31. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch. 32. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
33. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 03. januára 2018, Číslo: S04237-2019-ONAPP, ktorým tento podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku na odvolanie žalobcu zmenil prvostupňové správne rozhodnutie Trenčianskeho samosprávneho kraja z 23. marca 2016, Číslo spisu: TSK/2016/01406/zdrav.-8 v časti výšky uloženej pokuty tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 3.000,- eur podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 578/2004 Z.z. za porušenie povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z. v spojení s § 44 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 26. augusta 2015 vo svojom zdravotníckom zariadení požadoval a následne vybral od pacientky,
p. S. F., poplatok v sume 8,00 eur za zdravotný výkon - doplnkové mamografické projekcie a ultrazvukové vyšetrenie obidvoch prsníkov, axíl a regionálnych lymfatických uzlín. Poplatok pozostával z úkonu „Konzultácia MMG“ v sume 5,00 eur a „administratívny výkon“ v sume 3,00 eur. Prvostupňový správny orgán vyššie uvedeným rozhodnutím z 23. marca 2016, Číslo spisu: TSK/2016/01406/zdrav.-8 uložil žalobcovi pokutu vo výške 6.000,- eur.
34. Zákon č. 576/2004 Z.z. upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti (§ 1).
35. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z., zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.
36. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z., zdravotný výkon je ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti. 37. Podľa § 2 ods. 7 písm. a/ zákona č. 576/2004 Z.z., prevencia na účely tohto zákona je výchova a vzdelávanie s cieľom ochrany, zachovania alebo navrátenia zdravia osobe.
38. Podľa § 2 ods. 32 zákona č. 576/2004 Z.z., ordinačné hodiny sú časový úsek, v ktorom poskytovateľ poskytuje ambulantnú starostlivosť okrem poskytovania ambulantnej pohotovostnej služby a zubno-lekárskej pohotovostnej služby.
39. Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 576/2004 Z.z., ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento zákon neustanovuje inak (§
6a, § 44 ods. 6, § 44b ods. 2),osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila. 40. Podľa § 4 ods. 1 veta prvá zákona č. 576/2004 Z.z., zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom. 4) (odkaz na zákon č. 578/2004 Z.z.; pozn.). 41.
Zákon č. 578/2004 Z.z. upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami, podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, vrátane podmienok uznávania dokladov o vzdelaní na výkon zdravotníckeho povolania, vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, vznik, postavenie, orgány a pôsobnosť stavovských organizácií v zdravotníctve, práva a povinnosti člena komory, povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytovateľ") a povinnosti zdravotníckeho pracovníka, dozor nad dodržiavaním povinností a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom (§ 1).
42. Podľa § 4 zákona č. 578/2004 Z.z., poskytovateľ je a/ fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe 1. povolenia (§ 11) alebo povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami podľa osobitného predpisu, 2. živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu, alebo b/ fyzická osoba-podnikateľ, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), alebo c/ fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu.
43. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z., zdravotnícke zariadenie je prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. 44. Podľa § 82 ods. 10 zákona č. 578/2004 Z.z., pri určení výšky pokuty podľa odsekov 1 až 9 sa prihliadne najmä na závažnosť, čas trvania, následky a povahu zistených nedostatkov.
45. Podľa § 79 ods. 1 písm. ah/ zákona č. 578/2004 Z.z., poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dodržiavať osobitné predpisy o úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. 55jap) (odkaz na zákon č. 577/2004 Z.z.; pozn.).
46. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z., zaradenie choroby do zoznamu chorôb, zmenu zaradenia choroby v zozname chorôb a vyradenie choroby zo zoznamu chorôb určuje vláda Slovenskej republiky na návrh Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") kategorizáciou chorôb.
47. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z.z., súčasťou kategorizácie choroby pri jej zaradení do zoznamu chorôb alebo pri zmene jej zaradenia v zozname chorôb je určenie spoluúčasti poistenca. Spoluúčasť poistenca sa určuje v zozname chorôb pri každej chorobe a/ ako doplatok k ustanovenej výške úhrady zdravotnej poisťovne, b/ percentuálnym podielom výšky úhrady poistenca k celkovej výške úhrady za zdravotnú starostlivosť alebo c/ ustanovením výšky úhrady poistenca pevnou sumou.
48. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z., poskytovateľ nesmie požadovať od poistenca úhradu za zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nad rozsah spoluúčasti poistenca podľa tohto zákona.
49. Podľa § 3 ods. 10 zákona č. 577/2004 Z.z., zoznam chorôb vydáva vláda Slovenskej republiky nariadením. 50. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia č. 776/2004 Z.z., katalóg zdravotných výkonov je uvedený v prílohe. 51.
Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia č. 776/2004 Z.z., príloha sa použije aj na zdravotné výkony, ktoré sú plne uhrádzané z verejného zdravotného poistenia. 52. Podľa bodu 1 Nariadenia č. 776/2004 Z.z., pod radou sa rozumie poskytnutie informácií pacientovi alebo zákonnému zástupcovi v súvislosti so zdravotným stavom.
53. Podľa kódu zdravotného výkonu pod č. 5092 Nariadenia č. 776/2004 Z.z., Mamografia bilaterálna (štandardná mamografia - v dvoch projekciách každý prsník aj so zobrazením axíl). 54. Podľa časti T - Rádiológia Nariadenia č. 776/2004 Z.z., ohodnotenie zdravotných výkonov obsahuje náklady na chemikálie potrebné na vyvolanie snímok, náklady na potrebné lieky a liečivá použité pri zdravotných výkonoch (lokálne anestetiká, spazmolytiká, antihistaminiká, analgetiká a pod.), povinnú písomnú dokumentáciu s popisom a diagnostickým záverom vyšetrenia a zápisy do pracovného denníka.
V ohodnotení výkonu nie sú započítané náklady na kontrastné látky, rtg. snímky, elektronické médiá (CD, DVD a pod.) a zdravotnícke pomôcky (punkčné a bioptické ihly, stenty, stentgrafty, katétre a pod.) podľa zmluvne dohodnutých podmienok poskytovateľa s príslušnou zdravotnou poisťovňou. Nastavenie skiaskopií sa nezapočítava.
55. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že - pacientka p. S. F. dňa 14. decembra 2015 sa obrátila na prvostupňový správny orgán so žiadosťou o prešetrenie poplatku v sume 8,00 eur, ktorý zaplatila dňa 26. augusta 2015 žalobcovi za mamografickú projekciu, - k predmetnému podaniu sa vyjadril žalobca listom z 29. decembra 2015, v ktorom uviedol, že okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti poskytuje aj činnosti mimo rámca zákona č. 578/2004 Z.z.; v tomto kontexte uviedol, že menovanej pacientke bola poskytnutá doplnková služba 1/ poradenstvo v oblasti výživy, prevencie (suma 5,- eur) a 2/ vyhotovenie druhopisov MMG a USG vyšetrenia na počkanie (3,- eur) [vo forme prílohy k predmetnému podaniu žalobca doložil „Cenník služieb a výkonov pre pacientov zdravotne poistených, s úhradou od poistenca“, v ktorom je ku kódu „05 - Konzultácia MMG“ (konzultácia/poradenstvo pri mamografii, spr. bez zdravotnej indikácie) priradená suma 5,00 eur (po správnosti mal byť uvedený kód 04 - Konzultácia USG - konzultácia/poradenstvo pri sonografii, spr. bez zdravotnej indikácie s rovnakou sumou 5,00
eur; pozn. súdu) a pod kódom „08 - Admin. výkon.“ (administratívny výkon na počkanie, na žiadosť pacienta) v sume 3,00 eur; vo forme prílohy k predmetnému podaniu žalobca tiež doložil Reklamačný poriadok účinný od 20. júla 2015], - následne listom z 03. februára 2016 prvostupňový správny orgán žalobcovi oznámil začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie § 79 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/ 2004 Z.z. v spojení s § 44 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z., - dňa 19. februára 2016 sa k príslušnému oznámeniu vyjadril žalobca; odhliadnuc od skutočností uvádzaných v predchádzajúcom podaní z 29. decembra 2015, ďalej namietal, že Oddelenie zdravotníctva a humanitárnej farmácie Trenčianskeho samosprávneho kraja nie je oprávnené kontrolovať ani sankcionovať žalobcu, pacientka dobrovoľne požiadala žalobcu o vystavenie popisu MMG a USG vyšetrenia na počkanie a žalobcom poskytnutú službu - konzultácia / poradenstvo na mieste, ani následne nereklamovala; uzavrel, že konal v súlade s platnou legislatívou a žiadneho pochybenia sa nedopustil, - v administratívnom spise žalovaného sa tiež nachádzajú listy pacientky p.
S. F. z 25. januára 2016 a zo 07. marca 2016, v zmysle ktorých menovanej nebola zo strany žalobcu poskytnutá žiadna informácia, že sa jedná o dobrovoľný poplatok, úhrada za MMG vyšetrenie bola automaticky požadovaná, popis z vyšetrenia nežiadala na počkanie a nebola tiež poskytnutá žiadna konzultácia, ošetrujúci lekár iba podal popis sonografického snímku, - prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 23. marca 2016, Číslo spisu:
TSK/2016/ 01406/zdrav.-8 uložil žalobcovi pokutu vo výške 6.000,- eur za porušenie § 79 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z. v spojení s § 44 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z., - žalovaný správny orgán na podané odvolanie žalobcu rozhodnutím z 03. januára 2018, Číslo: S04237-2019-ONAPP pristúpil ku zmene prvostupňového rozhodnutia v časti výšky uloženej pokuty tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 3.000,- eur za totožné porušenie právnych predpisov. 56.
Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že je daný dôvod na zmenu rozsudku krajského súdu a zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.
57. V predmetnej veci nebolo sporným, že žalobca je právnickou osobou oprávnenou poskytovať zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore rádiológia, a to na základe rozhodnutia Trenčianskeho samosprávneho kraja z 29. júla 2004, č. T/2004/00580/zdrav-5 a súčasne, že je držiteľom Osvedčenia o živnostenskom oprávnení z 29. júna 2015, č. OU-TN- OZP1-2015/019619-2, na základe ktorého je oprávnený vykonávať živnosť, ktorou pod bodom č. 6 je aj „Činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov“.
58. Spornou však zostala otázka, či dva úkony, ktoré si žalobca vyúčtoval v sume 8,00 eur (1/ konzultácia/poradenstvo v sume 5,00 eur a 2/ administratívny výkon spočívajúci vo vydaní popisu MMG vyšetrenia na počkanie) v sume 3,00 eur, vykonal v rámci realizácie podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia, a teda, jednalo sa o úkony, ktoré neboli hradené z verejného zdravotného poistenia.
59. Na úvod k namietanej právomoci správnych orgánov v danej veci konať a rozhodovať najvyšší správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v rozsahu svojej špecializácie, t.j. v odbore rádiológia na základe povolenia vydaným príslušným samosprávnym krajom (§ 11 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z.), dozor nad plnením povinností pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 79 zákona č. 578/2004 Z.z.) patrí do právomoci tohto samosprávneho kraja v rámci preneseného výkonu štátnej správy (§ 81 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu spáchania skutku, t.j. 25. augusta 2015; v čase vydania prvostupňového správneho rozhodnutia, t.j. v znení účinnom od 01. januára 2016 bola daná právomoc samosprávneho kraja vo veci konať podľa § 81 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 82 ods. 8 zákona č. 578/2004 Z.z.). Vzhľadom k uvedenému na konanie a vydanie rozhodnutia vo veci dozoru a sankcionovania žalobcu bola daná právomoc Trenčianskeho samosprávneho kraja ako prvostupňového správneho orgánu a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
ako odvolacieho správneho orgánu (§ 92 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z.). Z uvedených dôvodov námietka žalobcu o nedostatku právomoci žalovaného a samosprávneho kraja na konanie a rozhodovanie v danej veci je nedôvodná. 60. V súvislosti v poplatkom v sume 5,00 eur vybratým žalobcom za úkon „konzultácia/ poradenstvo“ pri sonografii (mamografii), najvyšší správny súd uvádza, že žalobca je v prvom rade poskytovateľ zdravotnej starostlivosti na základe príslušného povolenia v rozsahu svojej špecializácie, t.j. v odbore rádiológia, na ktorého potom primárne dopadajú účinky relevantných právnych predpisov, najmä však zákona č. 578/2004 Z.z., upravujúceho jeho práva a povinnosti ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a následne súvisiacich právnych predpisov, ktorými sú zákon č. 576/2004 Z.z. a zákon č. 577/2004 Z.z.
Pojem „zdravotná starostlivosť“ zákonodarca definuje v právnej norme § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. tak, že ak tento zákon neustanovuje inak, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Prevenciou na účely tohto zákona sa rozumie výchova a vzdelávanie s cieľom ochrany, zachovania alebo navrátenia zdravia osobe (§ 2 ods. 7 písm. a/ zákona č. 576/ 2004 Z.z.). Základnou jednotkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotný výkon ako ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka (§ 2 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z.).
V tomto smere, najvyšší správny súd aj s odkazom na vyššie citovaný § 6 zákona č. 576/2004 Z.z., podľa ktorého je ošetrujúci zdravotnícky pracovník (bližšie pozri § 2 ods. 4 zákona č. 576/ 2004 Z.z.) povinný informovať pacienta, respektíve jeho zástupcu o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, pričom zdravotný pracovník je povinný poučenie poskytnúť zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a s dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú má
poučiť. Rovnako možno vychádzať aj z vyššie citovaného bodu 1 Nariadenia č. 776/2004 Z.z., podľa ktorého sa pod radou rozumie poskytnutie informácií pacientovi alebo zákonnému zástupcovi v súvislosti so zdravotným stavom. Z právnej úpravy teda jednoznačne vyplýva, že konzultácia medzi zdravotníckym pracovníkom ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a pacientom o poskytovanej zdravotnej službe je zákonom predpokladaná a súčasne, že podanie poučenia a poradenstvo o poskytovanej zdravotnej službe je jednou z ďalších povinností zdravotníckeho pracovníka. Zároveň v tomto smere vyvstáva zásadná otázka, kde sa nachádza základná deliaca čiara medzi poskytnutím (povinnej) konzultačnej činnosti realizovanej z pozície poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a plynúcej mu z príslušných právnych predpisov prijatých na úseku poskytovania zdravotnej starostlivosti a poskytnutím konzultačnej činnosti (podľa žalobcu sa jedná o konzultáciu / poradenstvo v širšom zmysle) vykonávanej v rámci podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia predovšetkým z pohľadu samotného pacienta.
Odhliadnuc od uvedeného, najvyšší správny súd zastáva názor, že realizácia konzultačnej činnosti v širšom rozsahu, v rámci podnikateľskej činnosti na základe príslušného živnostenského oprávnenia sa mala / mohla realizovať až po skončení riadne stanovených ordinačných hodín na žiadosť samotného pacienta, respektíve s jeho súhlasom. Tiež na margo uvedeného najvyšší správny súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že poskytnutie poradenskej (konzultačnej) činnosti z pozície poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na jednej strane a poskytnutie poradenskej (konzultačnej) činnosti v rámci výkonu podnikania na základe živnostenského oprávnenia na strane druhej má aj svoje následky v prípade možného vyvodenia administratívnej zodpovednosti, nakoľko ak dôjde k porušeniu právnych predpisov na úseku poskytovania zdravotnej starostlivosti, konkrétne § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. (poskytovateľ zdravotnej starostlivosti neposkytne zdravotnú starostlivosť správne), v takom prípade je daná právomoc úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako orgánu zákonodarcom povereného na výkon dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou a prípadné uloženie sankcie (§ 43 ods. 1 v spojení s § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Pokiaľ by však poradenskou (konzultačnou) činnosťou uskutočnenou v rámci výkonu podnikania na základe živnostenského oprávnenia bola spôsobená ujma pacientovi, nebola by daná právomoc úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo veci konať, keďže k porušeniu povinnosti by v takom prípade nedošlo zo strany zodpovedného subjektu z pozície poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. 61.
Ako nedôvodné, vyhodnotil najvyšší správny súd aj tvrdenie žalobcu, ktorým namietal, že krajský súd rozhodol protiprávne v rozpore s článkom 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý môže konať to, čo zákon nezakazuje, pričom výkon podnikateľskej činnosti v rámci ordinačných hodín nie je výslovne zakázaný v žiadnom právnom predpise.
V tomto smere žalobca ďalej uvádzal, že nakoľko § 2 ods. 32 zákona č. 576/2004 Z.z. explicitne neprikazuje vykonávať v rámci ordinačných hodín výlučne ambulantnú starostlivosť, okrem dvoch vylúčených služieb, je zrejmé, že zákonodarca nemal v úmysle vylúčiť z tohto časového úseku poskytovanie služieb súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou, práve naopak v zmysle jazykového a logického výkladu uvedenej právnej normy ponechal zákonodarca poskytovateľom zdravotnej starostlivosti priestor, aby v rámci ordinačných hodín výkonom svojej činnosti mohli prehĺbiť kvalitu zdravotnej starostlivosti a zároveň ju doplniť v prospech
pacientov. Najvyšší správny súd uvádza, že podľa § 2 ods. 32 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení účinnom od 01. novembra 2017, ordinačné hodiny sú časový úsek, v ktorom poskytovateľ poskytuje ambulantnú starostlivosť okrem poskytovania ambulantnej pohotovostnej služby a zubno-lekárskej pohotovostnej služby. Zákonodarca v právnej úprave prejavil vôľu, že povinnosťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, spĺňajúceho zákonné podmienky ustanovené v § 4 zákona č. 578/2004 Z.z., je poskytovať zdravotnú starostlivosť počas ordinačných hodín potvrdených príslušným samosprávnym krajom ako v časovom úseku, v ktorom poskytuje ambulantnú starostlivosť v rozsahu svojej špecializácie na základe
povolenia. Ordinačné hodiny v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti sú určené na poskytovanie ambulantnej starostlivosti, ktorá právna skutočnosť vylučuje, aby poskytovateľ ich využíval na výkon iných činností, ako tých, ktoré poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytuje v rozsahu svojej špecializácie na základe povolenia.
V tejto časti vyhodnotil najvyšší správny súd rozsudok krajského súdu, a teda aj rozhodnutie žalovaného ako správne a vyhovujúce zákonným požiadavkám. 62. V súvislosti s poplatkom v sume 3,00 eur vybratým žalobcom za úkon „administratívny výkon na počkanie, na žiadosť pacienta“, konkrétne za vydanie nálezu / popisu MMG vyšetrenia na počkanie bez toho, aby išlo o urgentný prípad, najvyšší správny súd mal z obsahu relevantnej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného preukázané, že žalovaný - v prvom rade aj s odkazom na Nariadenie č. 776/2004 Z.z., v časti T - Rádiológia (pozri bod 54 tohto rozsudku) dôvodil, že v cene výkonov je zahrnuté nielen vyšetrenie, ale aj povinnosť následne vydať písomnú dokumentáciu s popisom a diagnostickým záverom vyšetrenia, z ktorého dôvodu uzavrela, že sa jednalo o zdravotný výkon plne hradený z verejného zdravotného poistenia, to znamená bez úhrady pacienta s tým, že akékoľvek ďalšie poplatky súvisiace so zdravotným výkonom / výkonmi sú neoprávnené, - ďalej žalovaný uviedol aj s odkazom na definíciu pojmu „ordinačné hodiny“ (pozri bod
38 tohto rozsudku), že počas ordinačných hodín je žalobca povinný poskytovať ambulantnú zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a plniť všetky povinnosti plynúce z § 79 zákona č. 578/2004 Z.z., pričom ordinačné hodiny neslúžia na vykonávanie podnikateľskej činnosti ako sú konzultácie, poradenstvo, administratívne služby, respektíve administratívne výkony, - napokon žalovaný k uvedenému poplatku v sume 3,00 eur uvádzal, že samotná pacientka
p. F. v podaní zo 07. marca 2016 uviedla, že popis z vyšetrenia nežiadala na počkanie s tým, že po vyšetrení jej bolo povedané, že na výsledok si má počkať a hneď jej bol výsledok odovzdaný i napriek tomu, že výsledok súrne nepotrebovala a prišla by si po neho aj za
dva dni. V tejto súvislosti žalovaný takéto konanie žalobcu, ktorým pacientovi oznámil počas ordinačných hodín, aby si počkal na výsledok vyšetrenia a následne si vyúčtoval za takýto úkon platbu za účelom následného zdôvodnenia si vyúčtovania platby ako úkonu „nadštandardnej služby“ vyhodnotil ako zavádzajúce a v rozpore so zákonom č. 578/2004 Z.z. Žalobca je viazaný zákonnými povinnosťami plynúcimi predovšetkým z § 79 zákona č. 578/2004 Z.z., má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa tejto zmluvy, ktorá je výsledkom konsenzu medzi ním a zdravotnou poisťovňou, sú mu následne uhrádzané platby za poskytnuté zdravotné výkony. V prípade, ak výška týchto úhrad je nedostatočná alebo nezodpovedá výške nákladov za realizované zdravotné výkony, je rýdzo na účastníkoch zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, aby si takúto skutočnosť medzi sebou zmluvne doladili a aby žalobca dôsledky z nevyhovujúcej zmluvy o poskytnutí zdravotnej starostlivosti neprenášal na zazmluvnených pacientov. 63. Žalovaný dospel k záveru, že v cene výkonov je zahrnuté nielen vyšetrenie, ale aj
povinnosť následne vydať písomnú dokumentáciu s popisom a diagnostickým záverom vyšetrenia s tým, že pri koncipovaní tohto záveru vychádzal z relevantnej časti Nariadenia č. 776/2004 Z.z., konkrétne z časti T - Rádiológia, podľa ktorej ohodnotenie zdravotných výkonov obsahuje náklady na chemikálie potrebné na vyvolanie snímok, náklady na potrebné lieky a liečivá použité pri zdravotných výkonoch (lokálne anestetiká, spazmolytiká, antihistaminiká, analgetiká a pod.), povinnú písomnú dokumentáciu s popisom a diagnostickým záverom vyšetrenia a zápisy do pracovného denníka.
Z predmetného nariadenia tiež vyplýva, že v ohodnotení výkonu nie sú započítané náklady na kontrastné látky, rtg. snímky, elektronické médiá (CD, DVD a pod.) a zdravotnícke pomôcky (punkčné a bioptické ihly, stenty, stentgrafty, katétre a pod.) podľa zmluvne dohodnutých podmienok poskytovateľa s príslušnou zdravotnou poisťovňou. Z uvedeného je zrejmé, že náklady napríklad na vyhotovenie elektronických médií (CD, DVD a pod.) nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, tieto môžu byť zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zahrnuté v cenníku služieb a výkonov (žalobca túto službu spoplatňuje sumou 2,00 eur - kópia snímok z vyšetrenia na CD/DVD, respektíve v sume 5,00 eur - kópia snímok z vyšetrenia na CD/DVD + popis).
Z uvedenej časti však nevyplýva záver konštatovaný žalovaným, že v cene výkonov je zahrnutá aj povinnosť následne vydať písomnú dokumentáciu s popisom a diagnostickým záverom vyšetrenia. Uvedená časť teda zahŕňa zdravotné výkony plne uhrádzané z verejného zdravotného poistenia, teda aj náklady na povinnú písomnú dokumentáciu s popisom a diagnostickým záverom vyšetrenia a zápisy do pracovného denníka, avšak neodzrkadľuje časový faktor vyhotovenia uvedenej písomnej dokumentácie, t.j. lehotu, v rámci ktorej poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytne príslušnú zdravotnú dokumentáciu.
Pokiaľ teda žalobca vystupujúci v pozícii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pacientovi vyúčtuje poplatok za vyhotovenie písomnej dokumentácie „na počkanie“, nemožno tento postup žalobcu automaticky vyhodnotiť ako rozporný s príslušným nariadením v relevantnej časti, nakoľko povinnosť spočívajúca v následnom vydaní písomnej dokumentácie z tohto nariadenia nevyplýva.
64. Žalovaný v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí na potvrdenie správnosti záverov čo do vyvodenia administratívno-právnej zodpovednosti voči žalobcovi ďalej uvádzal, že samotná pacientka p. F. v podaní zo 07. marca 2016 uviedla, že popis z vyšetrenia nežiadala na počkanie s tým, že po vyšetrení jej bolo povedané, že na výsledok si má počkať a hneď jej bol výsledok odovzdaný i napriek tomu, že výsledok súrne nepotrebovala a prišla by si po neho aj za dva dni. V tejto súvislosti žalovaný takéto konanie žalobcu, ktorým pacientovi oznámil počas ordinačných hodín, aby si počkal na výsledok vyšetrenia a následne si vyúčtoval za takýto úkon platbu za účelom následného zdôvodnenia si vyúčtovania platby ako úkonu „nadštandardnej služby“ vyhodnotil ako zavádzajúce a v rozpore so zákonom č. 578/2004 Z.z.
V tomto smere však aj s ohľadom na argumentáciu žalovaného, že v cene výkonov je zahrnuté nielen vyšetrenie, ale aj povinnosť následne vydať písomnú dokumentáciu s popisom a diagnostickým záverom vyšetrenia, potom tento argument žalovaného vnáša do jeho rozhodnutia zmätočnosť a spôsobuje jeho vnútornú diskrepanciu. Ak mal žalovaný za to, že v cene výkonov je zahrnutá aj povinnosť následne vydať písomnú dokumentáciu, potom okolnosť, že popis z vyšetrenia si pacientka nežiadala na počkanie je úplne bezpredmetná a v zjavnom rozpore s vyššie uvádzaným argumentom. Pokiaľ teda žalovaný vo vzťahu k žalobcovi vzhliadol porušenie povinností spočívajúce v tom, že pacientovi oznámil počas ordinačných hodín, aby si počkal na výsledok vyšetrenia a následne si vyúčtoval za takýto úkon platbu za účelom následného zdôvodnenia si vyúčtovania platby ako úkonu „nadštandardnej služby“, potom tu vyvstáva otázka, čo v prípade, ak by pacientka požiadala o vydanie popisu z vyšetrenia „na počkanie“. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný čo do právneho posudzovania opodstatnenosti vyúčtovania poplatku v sume 3,00 eur vychádzal z dvoch
skutočností, ktoré sú však vzájomne nezlučiteľné. Jednoducho povedané, ak sa žalobcovi vytkne, že pacientovi vyúčtoval poplatok za úkon, ktorý je podľa názoru žalovaného plne hradený z verejného zdravotného poistenia, potom už nemožno argumentovať tým, že pacient tento úkon nežiadal a i napriek tomu mu bol zaúčtovaný. Tento argument by bol relevantný iba v prípade, ak by poskytovateľom zdravotnej starostlivosti realizovaný úkon nebol hradený z verejného zdravotného poistenia a pacient tento úkon (v tomto prípade vydanie popisu z vyšetrenia „na počkanie“) ani nežiadal. Za takého stavu by sa síce jednalo o porušenie povinnosti zo strany žalobcu, ktoré však nemožno spájať s porušením povinnosti plynúcej z § 44 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z.
65. V závere aj s ohľadom na námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že uskutočnený výkon - „Administratívny výkon“ bol pacientke účtovaný za vydanie popisu mamografického a USG vyšetrenia na počkanie, pričom táto služba nebola hradená z verejného zdravotného poistenia (podľa žalobcu lehota na vyhotovenie písomnej dokumentácie je spravidla 48 hodín odo dňa poskytnutia zdravotného výkonu a takéto vyhotovenie je plne hradené z verejného zdravotného poistenia) bola žalobcom poskytnutá v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia, najvyšší správny súd uvádza, že len to, že určitý úkon, respektíve služba, je poskytnutá skôr (v tomto prípade na počkanie), nemôže bez ďalšieho automaticky zakladať postavenie žalobcu ako podnikateľa, nakoľko podnikateľskú činnosť definuje jej povaha, predmet podnikania, a nie rýchlosť poskytnutia tej-ktorej služby, respektíve výkonu. Je teda vylúčené, aby žalobca, pokiaľ poskytne službu na počkanie, konal ako podnikateľ a
pokiaľ poskytne službu v štandardnom časovom horizonte (podľa žalobcu do 48 hodín) už v rámci podnikateľskej činnosti nekonal, pričom samotná podstata úkonu zostala zachovaná - vydanie popisu z vyšetrenia. 66. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší správny súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia krajského súdu a rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného z 03. januára 2018, Číslo: S04237-2019-ONAPP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
67. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
VII.
68. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 69. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. júna 2022