7Sžsk/77/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Rádiologická klinika, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, K dolnej stanici č. 18, IČO: 36332178, právne zast.: JUDr. Andrejom Jarošom, advokátom a konateľom Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom v Trenčíne, Námestie sv. Anny č. 361/20, IČO: 36839132, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Limbová č. 2, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 03. januára 2018, Číslo: S04237-2019-ONAPP, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 18. februára 2020, č.k. 11S/73/ 2019-98, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 18. februára 2020, č.k. 11S/73/2019-98 mení tak, že rozhodnutie žalovaného z 03. januára 2018, Číslo: S04237-2019-ONAPP zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalobca má nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

I.

(ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“) za porušenie povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z. v spojení s § 44 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (v znení zákona č. 720/2004 Z.z.) v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 577/2004 Z.z.“), ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 26. augusta 2015 vo svojom zdravotníckom zariadení požadoval a následne vybral od pacientky, p. S. F., poplatok v sume 8,00 eur za zdravotný výkon - doplnkové mamografické projekcie a ultrazvukové vyšetrenie obidvoch prsníkov, axíl a regionálnych lymfatických uzlín. Poplatok pozostával z konzultácie MMG v sume 5,00 eur a z administratívneho výkonu v sume 3,00 eur. 2.

4. Krajský súd po preskúmaní veci aj s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 18. decembra 2019, sp. zn. 7Sžsk/140/2018 konštatoval zákonnosť tak postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného a rovnako tak primeranosť uloženej

Je postačujúce, ak zákon stanovuje, že ordinačné hodiny predstavujú časový úsek, v ktorom sa poskytuje ambulantná starostlivosť. Zo skutočnosti, že zákon stanovuje aj minimálny počet ordinačných hodín preto, aby bola zabezpečená dostupnosť zdravotníckej starostlivosti pre pacientov, je teda zrejmé, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá a nemôže využívať tento čas na podnikanie, ktoré nespadá pod poskytovanie zdravotnej starostlivosti. A to ani

činnosť na mieste určenom a schválenom na poskytovanie zdravotnej starostlivosti prostredníctvom tej istej osoby, ktorá počas ordinačných hodín má poskytovať zdravotnú starostlivosť uhrádzanú z verejného zdravotného poistenia.

Vzhľadom k uvedenému na konanie a vydanie rozhodnutia vo veci dozoru a sankcionovania žalobcu bola daná právomoc Trenčianskeho samosprávneho kraja ako prvostupňového správneho orgánu a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky ako odvolacieho správneho orgánu.

dvakrát. Aktuálne preskúmavané administratívne konanie je teda pri žalobcovi už tretím, ktorého predmetom je uloženie sankcie za porušenie povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, čo musí mať postrehnuteľné vyjadrenie v postupnom zvyšovaní výmery sankcie, ak predchádzajúce postihy nemali dostatočný preventívny účinok.

7. Namietané prekročenie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49 Správneho poriadku rovnako vyhodnotil ako nedôvodné primárne v tom zmysle, že nedodržanie tejto lehoty nemá vplyv na finálnu právnu pozíciu žalobcu, keďže odvolanie v právnom režime Správneho poriadku má nielen devolutívny účinok, ale najmä suspenzívny, s ktorým je spojený odklad právnych následkov prvostupňového rozhodnutia do času, kým sa rozhodne o odvolaní účastníka administratívneho konania. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, hoci vydané výrazne po uplynutí zákonom predvídanej lehoty, v konečnom dôsledku právnu pozíciu žalobcu zlepšilo tým, že žalobcovi bola uložená pokuta v polovičnej výške oproti právnemu stavu vyvolanému výrokom prvostupňového rozhodnutia. Správny poriadok s nedodržaním lehoty na rozhodnutie správneho orgánu nespája vo vzťahu k účastníkovi správneho konania žiadne právne následky, či už meniace kvalitatívnu stránku procesného postavenia účastníka správneho konania alebo sankcionujúce odvolací správny orgán, ktorý o odvolaní rozhodol

II.

Poukázal na to, že žalobca je nielen právnickou osobou oprávnenou poskytovať zdravotnú starostlivosť a prevádzkuje zdravotnícke zariadenie na základe rozhodnutia Trenčianskeho samosprávneho kraja z 29. novembra 2006, č. TSK/2006/04721/zdrav.-2, ale je zároveň držiteľom živnostenského oprávnenia na prevádzkovanie, okrem iných, voľnej živnosti - „činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov“, počnúc dňom 29. júna

V nadväznosti na to žalobca namietal aj príslušnosť Trenčianskeho samosprávneho kraja rozhodovať v prvom stupni v predmetnom správnom konaní. 13. Ďalej uvádzal, že platba vo výške 8,00 eur (pozostávajúca z položiek 5,00 eur a 3,00 eur), vybraná od pacientky p. S. F., bola účtovaná oprávnene, keďže išlo o výkony a služby, ktoré neboli hradené z verejného zdravotného poistenia, ale boli žalobcom poskytnuté v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia.

Podľa žalobcu išlo o nadštandardnú službu, ktorá nie je hradená z verejného zdravotného poistenia. Zdôraznil, že hoci je poskytovateľ zdravotných výkonov povinný poskytnúť pacientovi písomnú dokumentáciu - popis so záverom vyšetrenia, nie je povinný tak urobiť „na počkanie“.

Ide o rozšírenie možností pacientov o služby, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Pri štandardnej prevádzke je takmer vylúčené priebežné popisovanie vyšetrení. Uviedol, že ako držiteľ povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti si plní všetky zákonné povinnosti tak, aby zdravotná starostlivosť bola jeho pacientom dostupná a poskytovaná v zákonom stanovenom rozsahu, platná právna úprava mu žiadnym spôsobom nezakazuje počas ordinačných hodín prevádzkovať aj iné činnosti, napríklad podnikateľskú činnosť podľa vydaného živnostenského oprávnenia. Pri dodržiavaní stanoveného rozsahu zdravotnej starostlivosti počas ordinačných hodín poskytuje paralelne počas otváracích hodín ako podnikateľ služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou. Tieto služby ním poskytovanú zdravotnú starostlivosť nijako neobmedzujú, ale naopak ju dopĺňajú a rozširujú. Žalobca tým zabezpečuje pre svojich pacientov aj nadštandardné služby na báze dobrovoľnosti.

14. Uzavrel, že krajský súd rozhodol v rozpore s článkom 2 ods. 3 a článkom 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko každý môže konať to, čo zákon nezakazuje, pričom výkon podnikateľskej činnosti v rámci ordinačných hodín nie je výslovne zakázaný v žiadnom právnom predpise. Ustanovenie § 2 ods. 32 zákona č. 576/2004 Z.z. explicitne neprikazuje vykonávať v rámci ordinačných hodín výlučne ambulantnú starostlivosť, okrem dvoch vylúčených služieb, je zrejmé, že zákonodarca nemal v úmysle vylúčiť z tohto časového úseku poskytovanie služieb súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou. Práve naopak, v zmysle jazykového a logického výkladu uvedenej právnej normy ponechal zákonodarca poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti priestor, aby v rámci ordinačných hodín výkonom svojej činnosti mohol prehĺbiť kvalitu zdravotnej starostlivosti a zároveň ju doplniť v prospech pacientov. 15.

konanie.

19. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním z 24. augusta 2020 zotrvajúc na záveroch uvádzaných v kasačnej sťažnosti. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je podnikateľom, a to podnikateľom v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, čo žiadnym spôsobom nevylučuje jeho podnikanie v iných oblastiach v rovnakom čase a i na rovnakom mieste, ak splní zákonné požiadavky.

Zákonodarca tu predpokladal poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - fyzickú osobu, v prípade právnickej osoby (napríklad s viacerými ambulanciami) môže ísť o nezmyselné ustanovenie. Zákonodarca tu určite nemal a nemohol riešiť podnikanie podľa ustanovení živnostenského zákona.

občerstvenie. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí nemajú podpísané zmluvy so zdravotnými poisťovňami, poskytujú počas ordinačných hodín zdravotnú starostlivosť výlučne za úhradu od pacienta. Ďalej uviedol, že nemá vedomosť o existencii právneho predpisu, ktorý by mu zakazoval paralelne podnikať i v iných oblastiach, ako je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, v súlade s predmetom jeho podnikania. Žalobca využíva ordinačné predpisy na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a to dlhodobo v rozsahu prekračujúcom zdravotnými poisťovňami objednaným a hradeným objemom zdravotnej starostlivosti, t.j. „de facto“ sponzoruje zdravotné poisťovne v záujme pacientov.

Poradenstvo, ktoré je poskytované „za úhradu“ časti klientov a pacientov je obsahovo a časovo nad / mimo rámec zdravotného výkonu - nie je súčasťou zdravotnej starostlivosti poskytovanej žalobcom. Súvisí však so starostlivosťou o zdravie pacienta - zdravý životný štýl, prevencia. Žalovaný v minulosti toto poradenstvo nesprávne označoval ako súčasť zdravotného výkonu v rádiológii v nesúlade s prílohou 3 nariadenia vlády č. 776/2004 Z.z. (Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z.z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov, ďalej len „Nariadenie č. 776/2004 Z.z.“; pozn. súdu) následne, po vyvrátení tohto tvrdenia, musel názor zmeniť, ale i naďalej účelovo hľadá dôvody pre pokutovanie žalobcu. Časť služieb a materiálov poskytovaných pacientom v rádiológii nie je hradených z verejného zdravotného poistenia a sú za odplatu (CD, DVD a pod.).

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.

24. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí.

26. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

28. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 29. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

záujmoch. 32. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

p. S. F., poplatok v sume 8,00 eur za zdravotný výkon - doplnkové mamografické projekcie a ultrazvukové vyšetrenie obidvoch prsníkov, axíl a regionálnych lymfatických uzlín. Poplatok pozostával z úkonu „Konzultácia MMG“ v sume 5,00 eur a „administratívny výkon“ v sume 3,00 eur. Prvostupňový správny orgán vyššie uvedeným rozhodnutím z 23. marca 2016, Číslo spisu: TSK/2016/01406/zdrav.-8 uložil žalobcovi pokutu vo výške 6.000,- eur.

35. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z., zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

38. Podľa § 2 ods. 32 zákona č. 576/2004 Z.z., ordinačné hodiny sú časový úsek, v ktorom poskytovateľ poskytuje ambulantnú starostlivosť okrem poskytovania ambulantnej pohotovostnej služby a zubno-lekárskej pohotovostnej služby.

6a, § 44 ods. 6, § 44b ods. 2),osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila. 40. Podľa § 4 ods. 1 veta prvá zákona č. 576/2004 Z.z., zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom. 4) (odkaz na zákon č. 578/2004 Z.z.; pozn.). 41.

42. Podľa § 4 zákona č. 578/2004 Z.z., poskytovateľ je a/ fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe 1. povolenia (§ 11) alebo povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami podľa osobitného predpisu, 2. živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu, alebo b/ fyzická osoba-podnikateľ, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), alebo c/ fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu.

45. Podľa § 79 ods. 1 písm. ah/ zákona č. 578/2004 Z.z., poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dodržiavať osobitné predpisy o úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. 55jap) (odkaz na zákon č. 577/2004 Z.z.; pozn.).

47. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z.z., súčasťou kategorizácie choroby pri jej zaradení do zoznamu chorôb alebo pri zmene jej zaradenia v zozname chorôb je určenie spoluúčasti poistenca. Spoluúčasť poistenca sa určuje v zozname chorôb pri každej chorobe a/ ako doplatok k ustanovenej výške úhrady zdravotnej poisťovne, b/ percentuálnym podielom výšky úhrady poistenca k celkovej výške úhrady za zdravotnú starostlivosť alebo c/ ustanovením výšky úhrady poistenca pevnou sumou.

49. Podľa § 3 ods. 10 zákona č. 577/2004 Z.z., zoznam chorôb vydáva vláda Slovenskej republiky nariadením. 50. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia č. 776/2004 Z.z., katalóg zdravotných výkonov je uvedený v prílohe. 51.

53. Podľa kódu zdravotného výkonu pod č. 5092 Nariadenia č. 776/2004 Z.z., Mamografia bilaterálna (štandardná mamografia - v dvoch projekciách každý prsník aj so zobrazením axíl). 54. Podľa časti T - Rádiológia Nariadenia č. 776/2004 Z.z., ohodnotenie zdravotných výkonov obsahuje náklady na chemikálie potrebné na vyvolanie snímok, náklady na potrebné lieky a liečivá použité pri zdravotných výkonoch (lokálne anestetiká, spazmolytiká, antihistaminiká, analgetiká a pod.), povinnú písomnú dokumentáciu s popisom a diagnostickým záverom vyšetrenia a zápisy do pracovného denníka.

55. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že - pacientka p. S. F. dňa 14. decembra 2015 sa obrátila na prvostupňový správny orgán so žiadosťou o prešetrenie poplatku v sume 8,00 eur, ktorý zaplatila dňa 26. augusta 2015 žalobcovi za mamografickú projekciu, - k predmetnému podaniu sa vyjadril žalobca listom z 29. decembra 2015, v ktorom uviedol, že okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti poskytuje aj činnosti mimo rámca zákona č. 578/2004 Z.z.; v tomto kontexte uviedol, že menovanej pacientke bola poskytnutá doplnková služba 1/ poradenstvo v oblasti výživy, prevencie (suma 5,- eur) a 2/ vyhotovenie druhopisov MMG a USG vyšetrenia na počkanie (3,- eur) [vo forme prílohy k predmetnému podaniu žalobca doložil „Cenník služieb a výkonov pre pacientov zdravotne poistených, s úhradou od poistenca“, v ktorom je ku kódu „05 - Konzultácia MMG“ (konzultácia/poradenstvo pri mamografii, spr. bez zdravotnej indikácie) priradená suma 5,00 eur (po správnosti mal byť uvedený kód 04 - Konzultácia USG - konzultácia/poradenstvo pri sonografii, spr. bez zdravotnej indikácie s rovnakou sumou 5,00

S. F. z 25. januára 2016 a zo 07. marca 2016, v zmysle ktorých menovanej nebola zo strany žalobcu poskytnutá žiadna informácia, že sa jedná o dobrovoľný poplatok, úhrada za MMG vyšetrenie bola automaticky požadovaná, popis z vyšetrenia nežiadala na počkanie a nebola tiež poskytnutá žiadna konzultácia, ošetrujúci lekár iba podal popis sonografického snímku, - prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 23. marca 2016, Číslo spisu:

Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že je daný dôvod na zmenu rozsudku krajského súdu a zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.

58. Spornou však zostala otázka, či dva úkony, ktoré si žalobca vyúčtoval v sume 8,00 eur (1/ konzultácia/poradenstvo v sume 5,00 eur a 2/ administratívny výkon spočívajúci vo vydaní popisu MMG vyšetrenia na počkanie) v sume 3,00 eur, vykonal v rámci realizácie podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia, a teda, jednalo sa o úkony, ktoré neboli hradené z verejného zdravotného poistenia.

ako odvolacieho správneho orgánu (§ 92 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z.). Z uvedených dôvodov námietka žalobcu o nedostatku právomoci žalovaného a samosprávneho kraja na konanie a rozhodovanie v danej veci je nedôvodná. 60. V súvislosti v poplatkom v sume 5,00 eur vybratým žalobcom za úkon „konzultácia/ poradenstvo“ pri sonografii (mamografii), najvyšší správny súd uvádza, že žalobca je v prvom rade poskytovateľ zdravotnej starostlivosti na základe príslušného povolenia v rozsahu svojej špecializácie, t.j. v odbore rádiológia, na ktorého potom primárne dopadajú účinky relevantných právnych predpisov, najmä však zákona č. 578/2004 Z.z., upravujúceho jeho práva a povinnosti ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a následne súvisiacich právnych predpisov, ktorými sú zákon č. 576/2004 Z.z. a zákon č. 577/2004 Z.z.

V tomto smere, najvyšší správny súd aj s odkazom na vyššie citovaný § 6 zákona č. 576/2004 Z.z., podľa ktorého je ošetrujúci zdravotnícky pracovník (bližšie pozri § 2 ods. 4 zákona č. 576/ 2004 Z.z.) povinný informovať pacienta, respektíve jeho zástupcu o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, pričom zdravotný pracovník je povinný poučenie poskytnúť zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a s dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú má

Odhliadnuc od uvedeného, najvyšší správny súd zastáva názor, že realizácia konzultačnej činnosti v širšom rozsahu, v rámci podnikateľskej činnosti na základe príslušného živnostenského oprávnenia sa mala / mohla realizovať až po skončení riadne stanovených ordinačných hodín na žiadosť samotného pacienta, respektíve s jeho súhlasom. Tiež na margo uvedeného najvyšší správny súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že poskytnutie poradenskej (konzultačnej) činnosti z pozície poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na jednej strane a poskytnutie poradenskej (konzultačnej) činnosti v rámci výkonu podnikania na základe živnostenského oprávnenia na strane druhej má aj svoje následky v prípade možného vyvodenia administratívnej zodpovednosti, nakoľko ak dôjde k porušeniu právnych predpisov na úseku poskytovania zdravotnej starostlivosti, konkrétne § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. (poskytovateľ zdravotnej starostlivosti neposkytne zdravotnú starostlivosť správne), v takom prípade je daná právomoc úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako orgánu zákonodarcom povereného na výkon dohľadu nad zdravotnou

Pokiaľ by však poradenskou (konzultačnou) činnosťou uskutočnenou v rámci výkonu podnikania na základe živnostenského oprávnenia bola spôsobená ujma pacientovi, nebola by daná právomoc úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo veci konať, keďže k porušeniu povinnosti by v takom prípade nedošlo zo strany zodpovedného subjektu z pozície poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. 61.

V tomto smere žalobca ďalej uvádzal, že nakoľko § 2 ods. 32 zákona č. 576/2004 Z.z. explicitne neprikazuje vykonávať v rámci ordinačných hodín výlučne ambulantnú starostlivosť, okrem dvoch vylúčených služieb, je zrejmé, že zákonodarca nemal v úmysle vylúčiť z tohto časového úseku poskytovanie služieb súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou, práve naopak v zmysle jazykového a logického výkladu uvedenej právnej normy ponechal zákonodarca poskytovateľom zdravotnej starostlivosti priestor, aby v rámci ordinačných hodín výkonom svojej činnosti mohli prehĺbiť kvalitu zdravotnej starostlivosti a zároveň ju doplniť v prospech

povolenia. Ordinačné hodiny v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti sú určené na poskytovanie ambulantnej starostlivosti, ktorá právna skutočnosť vylučuje, aby poskytovateľ ich využíval na výkon iných činností, ako tých, ktoré poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytuje v rozsahu svojej špecializácie na základe povolenia.

38 tohto rozsudku), že počas ordinačných hodín je žalobca povinný poskytovať ambulantnú zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a plniť všetky povinnosti plynúce z § 79 zákona č. 578/2004 Z.z., pričom ordinačné hodiny neslúžia na vykonávanie podnikateľskej činnosti ako sú konzultácie, poradenstvo, administratívne služby, respektíve administratívne výkony, - napokon žalovaný k uvedenému poplatku v sume 3,00 eur uvádzal, že samotná pacientka

dva dni. V tejto súvislosti žalovaný takéto konanie žalobcu, ktorým pacientovi oznámil počas ordinačných hodín, aby si počkal na výsledok vyšetrenia a následne si vyúčtoval za takýto úkon platbu za účelom následného zdôvodnenia si vyúčtovania platby ako úkonu „nadštandardnej služby“ vyhodnotil ako zavádzajúce a v rozpore so zákonom č. 578/2004 Z.z. Žalobca je viazaný zákonnými povinnosťami plynúcimi predovšetkým z § 79 zákona č. 578/2004 Z.z., má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa tejto zmluvy, ktorá je výsledkom konsenzu medzi ním a zdravotnou poisťovňou, sú mu následne uhrádzané platby za poskytnuté zdravotné výkony. V prípade, ak výška týchto úhrad je nedostatočná alebo nezodpovedá výške nákladov za realizované zdravotné výkony, je rýdzo na účastníkoch zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, aby si takúto skutočnosť medzi sebou zmluvne doladili a aby žalobca dôsledky z nevyhovujúcej zmluvy o poskytnutí zdravotnej starostlivosti neprenášal na zazmluvnených pacientov. 63. Žalovaný dospel k záveru, že v cene výkonov je zahrnuté nielen vyšetrenie, ale aj

Z predmetného nariadenia tiež vyplýva, že v ohodnotení výkonu nie sú započítané náklady na kontrastné látky, rtg. snímky, elektronické médiá (CD, DVD a pod.) a zdravotnícke pomôcky (punkčné a bioptické ihly, stenty, stentgrafty, katétre a pod.) podľa zmluvne dohodnutých podmienok poskytovateľa s príslušnou zdravotnou poisťovňou. Z uvedeného je zrejmé, že náklady napríklad na vyhotovenie elektronických médií (CD, DVD a pod.) nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, tieto môžu byť zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zahrnuté v cenníku služieb a výkonov (žalobca túto službu spoplatňuje sumou 2,00 eur - kópia snímok z vyšetrenia na CD/DVD, respektíve v sume 5,00 eur - kópia snímok z vyšetrenia na CD/DVD + popis).

Pokiaľ teda žalobca vystupujúci v pozícii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pacientovi vyúčtuje poplatok za vyhotovenie písomnej dokumentácie „na počkanie“, nemožno tento postup žalobcu automaticky vyhodnotiť ako rozporný s príslušným nariadením v relevantnej časti, nakoľko povinnosť spočívajúca v následnom vydaní písomnej dokumentácie z tohto nariadenia nevyplýva.

V tomto smere však aj s ohľadom na argumentáciu žalovaného, že v cene výkonov je zahrnuté nielen vyšetrenie, ale aj povinnosť následne vydať písomnú dokumentáciu s popisom a diagnostickým záverom vyšetrenia, potom tento argument žalovaného vnáša do jeho rozhodnutia zmätočnosť a spôsobuje jeho vnútornú diskrepanciu. Ak mal žalovaný za to, že v cene výkonov je zahrnutá aj povinnosť následne vydať písomnú dokumentáciu, potom okolnosť, že popis z vyšetrenia si pacientka nežiadala na počkanie je úplne bezpredmetná a v zjavnom rozpore s vyššie uvádzaným argumentom. Pokiaľ teda žalovaný vo vzťahu k žalobcovi vzhliadol porušenie povinností spočívajúce v tom, že pacientovi oznámil počas ordinačných hodín, aby si počkal na výsledok vyšetrenia a následne si vyúčtoval za takýto úkon platbu za účelom následného zdôvodnenia si vyúčtovania platby ako úkonu „nadštandardnej služby“, potom tu vyvstáva otázka, čo v prípade, ak by pacientka požiadala o vydanie popisu z vyšetrenia „na počkanie“. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný čo do právneho posudzovania opodstatnenosti vyúčtovania poplatku v sume 3,00 eur vychádzal z dvoch

65. V závere aj s ohľadom na námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že uskutočnený výkon - „Administratívny výkon“ bol pacientke účtovaný za vydanie popisu mamografického a USG vyšetrenia na počkanie, pričom táto služba nebola hradená z verejného zdravotného poistenia (podľa žalobcu lehota na vyhotovenie písomnej dokumentácie je spravidla 48 hodín odo dňa poskytnutia zdravotného výkonu a takéto vyhotovenie je plne hradené z verejného zdravotného poistenia) bola žalobcom poskytnutá v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia, najvyšší správny súd uvádza, že len to, že určitý úkon, respektíve služba, je poskytnutá skôr (v tomto prípade na počkanie), nemôže bez ďalšieho automaticky zakladať postavenie žalobcu ako podnikateľa, nakoľko podnikateľskú činnosť definuje jej povaha, predmet podnikania, a nie rýchlosť poskytnutia tej-ktorej služby, respektíve výkonu. Je teda vylúčené, aby žalobca, pokiaľ poskytne službu na počkanie, konal ako podnikateľ a

67. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.