7Sžsk/80/2020

nebolo preukázané, že A. Q. A. reálne vykonával činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ako i na Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). 3. Žalovaný správny orgán odvolanie žalobcov 1/ a 2/ zamietol v plnom rozsahu a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca. Skutočnosť, že pobočka Čadca

sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky nenamietla, stalo sa toto určenie v súlade s článkom 16(3) vykonávacieho nariadenia definitívnym. Námietky zamestnanca a zamestnávateľa uvedené v odvolaniach nezakladali dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

ukončiť registráciu žalobcu 1/ v sociálnom systéme v Slovenskej republike. Na vydanie tohto rozhodnutia mala žalovaná dostatok skutkových podkladov, preto jej nič nebránilo vydať toto rozhodnutie. Námietky žalobcu 1/ preto správny súd vyhodnotil za nedôvodné.

Uplynutím dvojmesačnej lehoty sa určenie uplatniteľných predpisov stalo definitívnym. Pokiaľ u Sociálnej poisťovne bolo začaté konanie o nevzniku poistení na základe podanej prihlášky - registračného listu fyzickej osoby a zároveň bolo definitívne určené, že pre žalobcu 1/ platí poľská legislatíva (nie napadnutým rozhodnutím), potom bolo potrebné neformálnym spôsobom ukončiť správne konanie vzniknuté na základe prihlášky. V danom prípade bolo preukázané, že žalobcu 1/ žalobca 2/ prihlásil do registra Sociálnej poisťovne dňom

Preto preskúmavaným rozhodnutím bol tento sporný stav odstránený. Nedôvodná bola preto námietka týkajúca sa aplikácie § 178 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení. 6. Správny súd zdôraznil, že zákon o sociálnom poistení špecificky, na rozdiel od Správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) upravuje podmienky zastavenia konania, preto nebolo možné aplikovať v postupe žalovanej ustanovenie § 30 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku, lebo zákon o sociálnom poistení vylučuje aplikáciu Správneho poriadku a špecificky pre konanie podľa zákona o sociálnom poistení upravuje spôsoby, kedy môže správny orgán

V tejto súvislosti správny súd poukázal aj na bod 48 uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia sp. zn. 1vs/1/2018 zo 04.12.2018. S touto námietkou súvisela aj námietka, že nebol dodržaný postup podľa rozhodnutia A1 z 12.06.2019, a to absencia vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa uvedeného rozhodnutia. Podľa názoru žalobcov v zmysle čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia a rozhodnutia A1 mal prebehnúť medzi ZUS a žalovanou dialóg, ktorého existencia musí byť objektívne preukázateľná.

7. Za nedôvodnú a v rozpore s obsahom inštitúcie prerušenia konania vyhodnotil správny súd aj námietku, ktorá sa týkala tvrdenej nezákonnosti prerušenia konania rozhodnutím žalovanej z 25.05.2016. Pokiaľ sa konanie preruší, nemôžu sa v konaní vykonávať žiadne procesné úkony a ani dokazovanie, ako žalobcovia žiadali. Neakceptovateľná bola aj požiadavka žalobcov, aby žalovaná zisťovala, či v Poľskej republike prebiehajú súdne alebo iné konania ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy. V tejto súvislosti správny súd poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžso 20/2015 zo dňa 27.04.2016, z obsahu ktorého vyplýva, že pokiaľ bola určená uplatniteľná legislatíva v zmysle koordinačných nariadení príslušnými správnymi orgánmi, ich postup správny súd nepreskúmava a nevyhodnocuje. Uvedené platí aj vo vzťahu k žalovanej. Tým, že na určenie uplatniteľnej legislatívy je príslušná inštitúcia sociálneho zabezpečenia bydliska účastníka, okrem postupu podľa vykonávacieho nariadenia je vylúčená právomoc akýchkoľvek inštitúcií iného členského štátu zasahovať do uvedeného procesu.

Rozhodnutie, ktoré bolo predmetom preskúmania správnym súdom nevychádzalo z vykonaných kontrol reálneho výkonu činnosti žalobcu 1/ v Slovenskej republike, ale je opreté o základnú skutkovú okolnosť, ktorou je oznámenie ZUS o určení, že žalobca 1/ podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Preto správny súd konštatoval, že žalovaná posudzovala všetky skutočnosti rozhodné pre prijatie záveru o neexistencii poistení žalobcu 1/. Preto nebolo potrebné a ani možné vyhodnocovať jednotlivé výsledky kontrol z 26.02.2013 až 06.03.2013 s dopadom na skutkové okolnosti o reálnom výkone kontroly zamestnancov, a teda aj žalobcu 1/. Rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu len deklarovalo, že žalobcovi 1/ od určitého dátumu nevznikli jednotlivé povinné poistenia na území Slovenskej republiky z jediného dôvodu, že bola pre neho ako uplatniteľná legislatíva určená legislatíva Poľskej republiky.

konaní nebolo preukázané, že by postupom správnych orgánov došlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcu 2/. Predmetom konania bolo nevzniknutie povinného poistenia žalobcu 1/. Podľa názoru správneho súdu bolo nesporné, že žalobca 2/ v priebehu konania pred správnym súdom nepreukázal, že by postupom správnych orgánov došlo k porušeniu jeho subjektívnych práv a rovnako bolo zrejmé, že nenamietal iné porušenie, ako svojich subjektívnych práv ako účastníka konania, a to porušenie práv svojho zamestnanca.

. . Správny súd záverom konštatoval, že žalobca 2/ nemá aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby z dôvodu, že nebolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov, ani na nich nebol priamo dotknutý. Správnu žalobu žalobcu 2/ zamietol.

II.

13. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že nesúhlasí s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého bolo v kompetencii Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca rozhodnúť podľa § 178 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení o zániku povinného poistenia.

14. Sťažovateľ v ďalších dôvodoch poukázal na čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, z ktorého vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby, ktorá má podliehať čl. 13 základného nariadenia. Vychádzajúc zo stavu veci nebolo sporné, že žalobca 1/ mal bydlisko v Poľsku a na určenie uplatniteľnej legislatívy bola v zásade príslušná poľská inštitúcia ZUS, avšak pri rešpektovaní zásad základného, resp. vykonávacieho nariadenia. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia.

15. Pokiaľ žalovaná poukázala na komunikáciu medzi ZUS a Sociálnou poisťovňou podľa názoru sťažovateľa táto komunikácia (či už v písomnej alebo ústnej forme) nebola žalovanou preukázaná. Touto skutočnosťou sa krajský súd nevysporiadal, čím vec nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie žalovanej preto považuje sťažovateľ za predčasné, zistenie skutkového stavu v rozpore s obsahom administratívneho spisu, ktorý spis je neúplný, a to s ohľadom na dohodu podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia. Podporiac uvedenú argumentáciu sťažovateľ poukázal na záver Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení č.k. 1Vs/1/2018, ktorý je zjednocujúci a v zmysle ktorého definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.

16. Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania a kasačného konania v rozsahu 100 %.

III.

17. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním z 11.06.2020. 18. Plne sa stotožnila so závermi plynúcimi z rozsudku krajského súdu, ktorý vec správne právne posúdil a v rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. V súvislosti s námietkami týkajúcimi sa nedostatku právomoci Sociálnej poisťovne na vydanie napadnutého rozhodnutia zdôraznila, že Sociálna poisťovňa napadnutým rozhodnutím zamestnancovi neurčila uplatniteľnú legislatívu, ale rozhodla vo veci zániku sociálneho poistenia zamestnanca podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. 19. Navrhla, aby kasačný súd kasanú sťažnosť zamietol.

IV.

20. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi dňa 18.06.2020 na vedomie.

V.

22. Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých. 23.

25. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

27. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia.

29. Podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.

31. Podľa čl. 16 ods. 6 vykonávacieho nariadenia, ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa odseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom členského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej dotknutej inštitúcie.

34. Podľa § 2 zákona o sociálnom poistení sociálne poistenie podľa tohto zákona je a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,

35. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 36. V konaní nebolo sporné, že žalobcom 1/ je fyzická osoba s bydliskom v Poľskej republike, ktorá vykonáva činnosť na vlastný účet v Poľskej republike a ktorá zároveň uzavrela pracovnú zmluvu so zamestnávateľom v Slovenskej republike. Na žalobcu sa priamo vzťahuje Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a jeho vykonávacie nariadenie č. 987/2009. V zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodne čl. 249 Zmluvy o Európskom spoločenstve) je nariadenie právnym aktom únie, majúcim všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nariadenie je nástrojom unifikácie európskeho práva a rozhodnutím orgánu členského štátu, vrátane vnútroštátneho súdu nie je možné vylúčiť jeho použitie pre konkrétny prípad.

Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadení, ktorým je o. i., aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť (bod 15 preambuly základného nariadenia). Pokiaľ by o skutočnosti, či konkrétna osoba spĺňa podmienky uplatnenia čl. 13 ods. 3 základného nariadenia rozhodovali inštitúcie sociálneho poistenia, resp. súdy jednotlivých štátov samostatne, mohlo by dôjsť k situácii, že rozhodnú rôzne, následkom čoho by táto osoba podliehala systému sociálneho zabezpečenia viacerých štátov alebo nepodliehala systému sociálneho zabezpečenia žiadneho zo štátov. Práve na vylúčenie vzniku takýchto situácií európsky normotvorca prijal základné a vykonávacie nariadenie, pričom vykonávacie nariadenie v čl. 16 v spojení prípadne s rozhodnutím č. A 1 stanovuje postup určovania uplatniteľnej legislatívy. 38.

39. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že poľská inštitúcia sociálneho poistenia písomnosťou číslo 020000/70/2016-UBS-OM-PW-394 zo dňa 05.10.2016 v súlade s článkom 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia informovala žalovanú a žalobcu 1/ o určení príslušnej legislatívy podľa čl. 11 ods. 3 základného nariadenia a čl. 6 ods. 1 písm. b/ vykonávacieho nariadenia vo veci žalobcu 1/, z ktorého (okrem iného) vyplýva, že žalobca od 01.03.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Kasačný súd zhodne s právnym názorom správneho súdu tak konštatoval, že v danom prípade nedošlo k určeniu uplatniteľných právnych predpisov v zmysle článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vzájomnou dohodou dotknutých inštitúcií členských štátov. V danom prípade bola uplatniteľná legislatíva určená podľa článku 16 ods. 2 a 3 vykonávacieho nariadenia.

povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňom 28.02.2013 podľa slovenskej legislatívy. Proti rozhodnutiu bol podaný opravný prostriedok. Žalobca 1/ napriek tomu nespĺňa podmienky uvedené v článku 13 ods. 3 základného nariadenia, ktorý uvádza, že osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec. Vzhľadom na uvedené sa na žalobcu 1/ vzťahuje čl. 11 ods. 3 základného nariadenia, v súlade s ktorým osoba vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.

Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. 41. Kasačný súd poukazuje na článok 16 ods. 3 citovaného Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktoré upravuje predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov. Ako sa stanovuje v odseku 2, predbežné určenie sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poľská inštitúcia listom zo dňa 05.10.2016 informovala žalobcu 1/ v súlade s článkom 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia informovala o určení príslušnej legislatívy podľa čl. 11 ods. 3 základného nariadenia a čl. 6 ods. 1 písm. b/ vykonávacieho nariadenia. Z obsahu písomnosti je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalobca 1/ od 01.03.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.

Na určenie uplatniteľnej legislatívy sú v zmysle koordinačných nariadení príslušné výlučne inštitúcie sociálneho zabezpečenia dotknutých členských štátov, čím je vylúčená právomoc akýchkoľvek iných inštitúcií, vrátane súdov, zasahovať do uvedeného procesu.

43. Kasačný súd zhodne s právnym názorom správneho súdu v súvislosti s ďalšou kasačnou námietkou, týkajúcou sa namietaného nedostatku Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca na vydanie rozhodnutia poukazuje na skutočnosť, že prvostupňovým správnym rozhodnutím nebolo rozhodnuté o určení uplatniteľnej legislatíve, ale rozhodnuté bolo vo veci nevzniku sociálneho poistenia žalobcu 1/ podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Žalobca 1/ bol totiž ako zamestnanec zamestnávateľa GAMEL s.r.o. so sídlom Palárikova 76, Čadca prihlásený v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, tzn. v systéme slovenského sociálneho poistenia v období od 01.03.2012 do 28.02.2013. Od 01.03.2013 podliehal právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Za účelom odstránenia chýbajúceho administratívneho úkonu zamestnávateľa žalobcu 1/ - „odregistrovania“ žalobcu 1/ zo systému sociálneho zabezpečenia, nie je možné stotožniť s namietaným tvrdením sťažovateľa o prekročení právomoci žalovanej v kontexte vydania rozhodnutia o nevzniku poistenia.

46. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.