7Sžsk/90/2020

1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4Sa/51/2020-119 zo dňa 01.07.2020 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia č. 33804-2/2016-BA zo dňa 11.05.2016, ktorým žalovaná uznala námietku premlčania práva predpísať penále, ktoré sa viaže na poistné a príspevky za obdobie od: augusta 2004 až decembra 2004, januára 2005 až apríla 2005 a podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/20036 Z. z. o sociálnom poistení zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, číslo 700-0210818416-GC04/16, z 28.01.2013 tak, že penále predpísala len za obdobie máj 2005, jún 2005, júl 2005, august 2005, september 2005, október 2005, november 2005, december 2005, január 2006, február 2006, marec 2006, apríl 2006, máj 2006, jún 2006, júl 2006, august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december

V ostatnom odvolanie zamietla a rozhodnutie potvrdila. 2. Krajský súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a/ a § 137 ods. 4 SSP (žiaden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania).

Správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžo/45/2013 z 25.02.2015 podľa ktorého je právne bezvýznamné, či za ďalšie mesiace (okrem poistného odvedeného v lehote do 30.04.2010) bolo odvedené ďalšie poistné oneskorene. Poznamenal, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej praxi nezastával jednotný výklad aplikácie tohto zákonného ustanovenia.

To znamená, že k 30.04.2010 už voči Sociálnej poisťovni nebude mať žiaden peňažný záväzok. 4. K druhému sťažnostnému bodu, podľa ktorého dlžné poistné na invalidné poistenie za máj 2005 - december 2005 predstavuje sumu 475,52 eur, pričom predpísané penále z neuhradeného poistného na invalidné poistenie predstavuje sumu 728,50 eur správny súd nevyhodnotil za

jeden celok. Predpísané penále 1996,44 eur podľa právneho názoru správneho súdu nemožno rozčleňovať podľa druhu jednotlivých poistných odvodov (v danom prípade s poukazom na dlžné poistné na invalidné poistenie) a z takéhoto rozčlenenia vyvodzovať rozpor s § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ako sa žalobca domnieva.

II.

8. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že dlhoval ku koncu roka 2009, resp. začiatkom roka 2010 na poistnom jednotlivé dávky sociálneho poistenia za obdobie rokov 2004 - 2008, sumu istiny 2259,07 eur .Nakoľko túto sumu chcel a bol ochotný splácať, požiadal Sociálnu poisťovňu o splátkový kalendár. Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 1100-2387-1618/2008 zo dňa 22.12.2009 podľa § 146 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietla žiadosť žalobcu o povolenie

9. Po viacerých konaniach vydala Sociálna poisťovňa, ústredie ako druhostupňový orgán rozhodnutie č. 33804-2/2016-BA zo dňa 11.05.2016, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť penále v sume 1996,44 za obdobie máj 2005 až december 2008.

10. Nesprávne právne posúdenie veci žalobca videl najmä v tom, že krajský súd nesprávne právne posúdil uznanie dlhu žalobcom vo vzťahu k jeho bezvýznamnosti k ustanoveniu § 293bl zákona č. 461/2003 Z. z. (bod 7 rozsudku), ako aj výklad ustanovenia § 293bl zákona. Žalobca koncom roka 2009 obdržal rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava o tom, že dlžné poistné nemôže splácať v splátkach podľa § 146 zákona č. 461/2003 Z. z. V ten istý deň mu zároveň sociálna poisťovňa vypracovala a zaslala Uznanie dlhu a splátkový kalendár spolu s oznámením (návrhom) na splácanie jeho dlhu v splátkach. Žalobca bol pri komunikácii so zamestnancami Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava v tom čase upovedomený o tom, že splatením jeho dlhu v splátkach predloženého splátkového kalendára mu nebudú vyrubené penále, a preto dňa 10.01.2020 uznanie dlhu a splátkový kalendár podpísal a zároveň aj realizoval plnenia podľa tejto dohody. Krajský súd nesprávne právne posúdil tento úkon a jeho vplyv na aplikáciu § 293bl, t. j. odpustenie penále, nakoľko ho posúdil izolovane.

Kým v praxi nie je sporné, že uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka môže byť jednostranným úkonom dlžníka, dohoda o splácaní dlhu v splátkach nikdy nemôže mať jednostranný charakter - žiaden dlžník si len tak samovoľne nemôže zmeniť podmienky splatnosti svojho dlhu. Vždy ide o dvojstranný právny úkon medzi veriteľom a dlžníkom. Preto je potrebné dokument predložený žalovaným s názvom „Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka“ vykladať podľa jazykového vyjadrenia obsahu dokumentu a vôle strán v súlade s § 35 Občianskeho zákonníka a nielen podľa názvu dokumentu ako to urobil krajský súd. Zo znenia dokumentu v spojitosti so sprievodným listom, ktorý zaslal žalovaný z vlastnej vôle jednoznačne vyplýva, že obsahuje dva právne úkony - v bodoch I a II ide o uznanie dlhu dlžníka (žalobcu) a zároveň v bode III ide o dohodu o splátkach dlhu. Práve dohodou o splátkach dlhu sa odložila splatnosť žalobcovho

Nakoľko však uznaním dlhu a uzatvorením dohody o splátkach dlžnej sumy došlo k odkladu splatnosti dlžnej sumy, na žalobcu sa malo hľadieť tak, akoby mal ku dňu 30.04.2010 uhradené všetky svoje dlhy - nakoľko nebol s ich úhradou po splatnosti. A teda nakoľko mal dlžník uhradené k 30.04.2010 všetky splatné dlhy na poistnom, žalovaný bol povinný v žalobcovom prípade aplikovať ustanovenie § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a neuložiť žalobcovi žiadne

Právo na spravodlivý proces bolo porušené aj tým, že krajský súd sa neriadil príkazom Najvyššieho súdu SR, ktorý mu v bode 39 rozhodnutia prikázal sa zaoberať identickým prípadom s identickými skutkovými okolnosťami a stranami vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/ 327/2016, kde rozhodol krajský súd v identickej situácii úplne opačne.

Krajský súd opomenul s týmto rozsudkom krajského súdu sa vysporiadať. 13. Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo zrušil rozhodnutie žalovanej a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania v rozsahu 100%.

14. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním z 11.09.2020. 15. Plne sa stotožnila so závermi plynúcimi z rozsudku krajského súdu, ktorý vec správne právne posúdil. Zotrvala na právnom názore, že penále za sporné obdobie bolo predpísané v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. Vzhľadom na námietky žalobcu opätovne uviedla, že základnou podmienkou pre odpustenie povinnosti zaplatiť penále podľa § 293bl zákona č. 461/ 2003 Z. z. v znení zákona č. 572/2009 Z. z. je uhradenie všetkých dlžných súm poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za obdobie pred 01.01.2010 (od roku 1993 až do 31.12.2009) najneskôr do 30.04.2010. 16. Žalobca v správnej žalobe nenamietal zmenu splatnosti poistného a príspevkov v súvislosti s uznaním dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, a vplyv uznania dlhu na aplikáciu ustanovenia § 293bl zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 572/2009 Z. z. a preto sa žalovaná s uvedenou námietkou nemohla vysporiadať. Rovnako žalobca uvedené nenamietal ani vo vyjadrení zo dňa 28.11.2016, ktoré zaslal krajskému súdu ako reakciu na vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe. Vzhľadom na túto závažnú skutočnosť žalovaná zastáva právny názor, že na uvedenú námietku, ktorá bola vznesená až v kasačnej sťažnosti, nemožno prihliadať. Napriek uvedenému žalovaná považovala za potrebné uviesť, že funkcia uznania dlhu spočíva v tom, že odstraňuje bezprostrednú nutnosť uplatnenia a vymáhania pohľadávky. Dohodou o uznaní dlhu a splácaní pohľadávky v splátkach nedošlo k zmene splatnosti poistného a príspevkov, ako sa žalobca mylne domnieva, ale na základe jednostranného právneho úkonu žalobcu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka sa žalobca zaviazal zaplatiť uznaný dlh v pravidelných mesačných splátkach pod stranou výhody splátok, t. j. že v prípade neuhradenia splátky v správnej sume a včas, by sa stal celý zostávajúci dlh zročný a žalovaná by pristúpila k vymáhaniu pohľadávky cestou súdneho exekútora. 17. Žalovaná dodala, že na trvanie povinnosti žalobcu uhradiť penále za celé obdobie omeškania nemá vplyv „uznanie dlhu“ t. j. uznanie pohľadávky žalovanej na poistnom a následné schválenie splátkového kalendára na jej úhradu. Vzhľadom na právne inštitúty upravujúce penále a povolenie splátok dlžných súm poistného žalovaná zastáva názor, že postupovala v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. ak žalobcovi penále predpísala vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne alebo zaplatená v hotovosti, resp. do dňa začatia kontroly. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/3/2017 z 26.09.2018 v ktorom najvyšší súd vyslovil právny názor, že „Hoci je pravdou, že inštitút uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je zabezpečovacím inštitútom pohľadávky veriteľa, neznamená to, že po splnení záväzku (dlhu)

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.

23. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí.

25. Rozhodnutie správneho súdu je jeho v poradí druhým rozhodnutím, keď prvé rozhodnutie krajského súdu bolo rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/15/2019 zo dňa 20.05.2020 zrušené. Najvyšší súd v predmetnom rozsudku okrem iného vyslovil právny názor a záväzný pokyn pre krajský súd, cit.: „najvyšší súd podrobil prieskumu odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom dospel k záveru, že z odôvodnenia krajského súdu nie je zjavné jeho vlastné posúdenie, keď z dôvodov uvádzaných krajským súdom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akej úvahy ustálil svoj právny záver o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovanej, z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu tiež nevyplýva, z akých dôvodov považoval interpretáciu právnej úpravy ustanovenej v § 293bl ods. 1 ako i § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zo strany žalovanej vo vzťahu k žalobcovi v súlade so zákonom o sociálnom poistení, v zásade stotožniac sa s právnymi závermi žalovanej bez náležitého zdôvodnenia, pričom nechal bez povšimnutia namietanú argumentáciu žalobcu.

. . .predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky - za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010“ nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že k nepredpísaniu alebo odpusteniu už predpísaného penále môže dôjsť iba vtedy, ak ide o dlžné poistné (alebo príspevky) k 31.12.2009, ktoré nebolo zaplatené do 30. apríla 2010. Je tomu tak preto, lebo z logického výkladu slovného spojenia „dlžné poistné“ a „za obdobie pred 1. januárom 2010“ jednoznačne vyplýva, že sa jedná o všetko dlžné poistné pred stanoveným dátumom 1. januára 2010.

27. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. 28. Kasačný súd sa mohol len stotožniť s kasačnou námietkou žalobcu v zmysle § 440 ods. 1 písm. i/ SSP, nakoľko postup krajského súdu, ktorý nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu uvedený v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku, je v priamom rozpore s citovaným ustanovením § 469 SSP.

30. Krajský súd sa v novom rozhodnutí nevyjadril ani k zásadným otázkam vzťahujúcim sa na prejednávanú vec, keď (podľa bodu 39 zrušujúceho rozsudku sp. zn 7Sžsk/15/2019 zo dňa 20.05.2020) zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu aj z pohľadu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžo/54/2013 z 25.2.2015, na ktorý poukázal žalobca v žalobe, ako aj z pohľadu rozhodnutia v takmer totožnej veci v konaní pred Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 6S/327/ 2016 a na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazovala žalovaná, svoje rozhodnutie neodôvodnil.

32. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne krajský súd aj o náhrade trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 33. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie:

V Bratislave dňa 24. augusta 2022