7Sžsk/92/2020

1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 7Sa/12/2019-51 zo dňa 19.6.2020 zrušil rozhodnutie žalovanej č. 36301-5/2019-BA zo dňa 21.5.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 21272/2018-KEM-DvN zo dňa 19.12.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Dňa 07.11.2018 si žalobca na prvostupňovom správnom orgáne uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti. V posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. v období od 08.10.2014 do 07.10.2018 neboli na území Slovenskej republiky preukázané doby poistenia účastníka v nezamestnanosti.

žalobcu na účely aplikácie čl. 61 a 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu zárobkovej činnosti žalobcu. Žalobca bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti neukončil dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov. Počas posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie nebolo bydlisko žalobcu na území Slovenskej republiky. Prvostupňový správny orgán uzavrel, že čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia sa na žalobcu nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 základného nariadenia. 3. Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že navrhovateľove najbližšie osoby - manželka a maloleté deti sa zdržiavali spolu s ním v Nórsku. V súlade s Rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12.06.2009, boli celková dĺžka pobytu, orientácia na nórsky pracovný trh vrátane stability zamestnania na území Nórska, prítomnosť najbližších osôb (manželky a maloletých

Odvolací orgán mal zo spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Nórsku sa navrhovateľ v tomto čase dlhodobo zdržiaval (aj s najbližšími osobami), býval, trávil pracovný čas aj mimopracovný čas, platil zákonné odvody i dane na území Nórska a poberal sociálne dávky podľa nórskych právnych predpisov. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov navrhovateľa počas posledného zamestnania práve na území Nórska. Žalovaná požiadala dňa 6.3.2019 príslušnú nórsku inštitúciu o spoluprácu a o vyjadrenie názoru na centrum záujmov navrhovateľa počas jeho zamestnania na území Nórska.

inštitúcií v zmysle čl. 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), je posúdenie bydliska výlučne v právomoci tej inštitúcie, kde bol uplatnený nárok na dávku v nezamestnanosti, t. j. žalovanej.

4. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Podľa jeho názoru nebolo v administratívnom konaní dostatočne vykonané dokazovanie za účelom zistenia, či by bola možná a dosiahnuteľná dohoda členských štátov alebo štátov Európskeho hospodárskeho priestoru podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.

6. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaná dňa 06.03.2019 zaslala písomné podanie príslušnej inštitúcii v Nórsku, ale z tohto podania nie je možné zistiť, čo bolo jeho obsahom, a teda či išlo o žiadosť o zaujatie stanoviska tejto príslušnej inštitúcie v Nórsku k určeniu bydliska a centra záujmu žalobcu, pretože písomné podanie žalovanej je písané v anglickom jazyku, ku ktorému nie je zabezpečený doslovný preklad v slovenskom jazyku. Rovnako písomné oznámenie nórskej inštitúcie zo dňa 11.04.2019 sa v administratívnom spise nachádza bez doslovného prekladu v slovenskom jazyku, v dôsledku čoho nie je možné zistiť a verifikovať obsah uvedených písomných podaní, súd preto nemôže preskúmať tvrdenie žalovaného, že príslušná nórska inštitúcia potvrdila, že žalobca podľa jej záznamov na účely dávky v nezamestnanosti mal bydlisko na území Nórska. Súd na základe uvedeného považuje záver žalovanej, že aj uvedené potvrdenie nórskej inštitúcie svedčí o tom, že si žalobca vytvoril centrum záujmov na území Nórska, za nepreskúmateľné. Za nevyhnutné označil správny súd

8. Sťažovateľka sa nestotožnila s názorom správneho súdu o nevykonaní dokazovania za účelom zistenia, či by bola možná a dosiahnuteľná dohoda členských štátov podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.

9. Sťažovateľka vo vzťahu k súdom vytýkanému nezisťovaniu úmyslu žalobcu, vzhľadom na okolnosti a dôvody, ktoré ho viedli k pobytu a k zamestnaniu v Nórsku, poukázala na čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Uviedla, že úmysel dotknutej osoby (vrátane dôvodov, ktoré ju viedli k pobytu a k zamestnaniu v zahraničí) sa považuje za rozhodujúci iba v prípade, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností ako sa uvádzajú v ods. 1, nevedie k určeniu skutočného miesta bydliska, čo nie je prípad žalobcu.

Uviedla, že rozhodujúce skutočnosti svedčiace o mieste bydliska dotknutej osoby sú bezpochyby skutočnosti stanovené v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Uplatnením objektívnych kritérií uvedených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia nevznikli pochybnosti o mieste bydliska žalobcu. Preto nebolo potrebné aplikovať čl. 11 ods. 2 tohto nariadenia a skúmať jeho subjektívny úmysel.

12. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/26/ 2016, sp. zn. 10Sžsk/5/2016, sp. zn. 1Sžsk/38/2017, v zmysle ktorých sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s právnym názorom žalovanej ohľadne bydliska, sťažovateľka namietala odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 13. Žalobca vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 8.9.2020 uviedol, že rozsudok krajského súdu považuje za vecne i právne správny, súd vyhodnotil vykonané dôkazy, dôsledne sa riadil zákonnými ustanoveniami na vec sa vzťahujúcimi, s odôvodnením rozsudku sa stotožňuje. Žalobca navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú a priznať mu náhradu všetkých trov konania.

15. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej zo dňa 21.5.2019, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 19.12.2018, ktorým podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a podľa článku

V posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie t. j. v období od 8.10.2014 do 7.10.2018 na území SR nemal preukázané žiadne doby poistenia v nezamestnanosti. Na území iného členského štátu (v Nórsku) mal v tomto období preukázané nasledovné doby poistenia v nezamestnanosti od 08.10.2014 do 17.07.2015, od 01.01.2016 do 14.08.2016, od 15.08.2016 do 06.09.2016, od 07.09.2016 do 02.07.2017, od 03.07.2017 do 28.07.2017, od 29.07.2017 do 21.12.2017, od 22.12.2017 do 07.01.2018, od 08.01.2018 do 30.09.2018 (formulár U1 osvedčený príslušnou nórskou inštitúciou). Na území Nórskeho kráľovstva sa zdržiaval od 12.9.2013 do 27.9.2018. Ako dôvod odchodu do Nórska uviedol odchod za prácou, druh práce: hotelový manažér. Na území Nórska pracoval v tejto pracovnej pozícii u jedného zamestnávateľa od 20.9.2013 do 27.9.2018. Nešlo o zamestnanie dočasného/

Dôvodom návratu na územie SR bola povinná školská dochádzka staršieho dieťaťa a platenie hypotekárneho úveru. Tvrdil, že šesťkrát ročne navštevoval územie SR, čo však nepreukázal, a počas zamestnania deklaroval zachované väzby k SR najmä z dôvodu vedenia bankového účtu, mobilného čísla, hypotekárneho úveru na území Slovenska, kúpy bytu v tomto období na území SR. Na území SR žijú rodičia žalobcu. K bytovej situácii bolo preukázané, že žalobca na Slovensku vlastní byt, ktorý nadobudol počas jeho pobytu v Nórsku. Počas zamestnania v Nórsku rodina bývala v podnájme, pričom nehnuteľnosť tam nevlastnil. Čo sa týka iných okolností, žalobca aj po svojom odchode do Nórska neodpredal svoje osobné motorové vozidlo, ale toto prenechal do nájmu iným fyzickým osobám.

18. Podľa článku 61 ods. 1 nariadenia EP a Rady č. 883/2004 príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

dávky: - doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska. 22. Podľa článku 1 písm. j/ základného nariadenia na účely tohto nariadenia: „bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. 23. Podľa článku 11 ods. 1 nariadenia EP a Rady č. 987/2009 ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej

24. Podľa článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

úniovom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa článku 1 písm. j/ základného nariadenia pojem „bydlisko“ znamená zvyčajné bydlisko, t .j. miesto, na účely vykonávacieho nariadenia chápané ako „centrum záujmov“ v spojení s článkom 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie (pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-90/97 Swaddling, bod 28). Kritériami na určenie centra záujmov sú najmä: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu zárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov. Zároveň platí, že tento zoznam, ktorý nie je taxatívny, nestanovuje žiadne preferenčné poradie rôznych kritérií vymedzených v odseku 1 tohto článku.

krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko" mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu.

cezhraničným pracovníkom. Za podstatnú vyhodnotil kasačný súd skutočnosť, že žalobca sa v Nórsku zdržiaval dlhodobo (5 rokov) a to so svojou manželkou a dvomi deťmi, t. j. osobami, ktoré možno považovať za najbližších príbuzných žalobcu a teda najbližšie rodinné väzby možno považovať za udržiavané na území Nórska (manželka sa v Nórsku zamestnala od 1.12.2013, druhé dieťa sa narodilo v Nórsku v roku 2016, obe deti v Nórsku navštevovali predškolské zariadenie, návrat rodiny na Slovensko žalobca odôvodňuje nástupom prvého dieťaťa na povinnú školskú dochádzku až v šk. roku 2018/2019). Žalobca pracoval na území

dane. Tieto závery nie sú spôsobilé zvrátiť ani ďalšie sprievodné skutočnosti (vlastníctvo bytu a automobilu na Slovensku, účasť na rodinných udalostiach, bankový účet, potvrdenie o pobyte, tvrdená hypotéku a číslo u slovenského mobilného operátora).

29. Rovnako prijatie maloletého dieťaťa žalobcu do prvého ročníka základnej školy na Slovensku v školskom roku 2018/2019 na základe rozhodnutia zo dňa 4.5.2018 nepredstavuje zásadnú skutočnosť vo vzťahu k určeniu centra záujmov v posudzovanom období.

30. V súvislosti s posudzovaním bytovej situácie, najmä čo do ustálenia jej stability, kasačný súd uvádza, že je potrebné prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, pričom to, čo v jednom prípade môže byť považované za stabilnú bytovú situáciu, v inom prípade už nemusí. Skutočnosť, že žalobca na Slovensku nadobudol nehnuteľnosť ešte automaticky nezakladá záver o tom, že centrum záujmov má i naďalej v Slovenskej republike. Opak by navodil absurdnú situáciu, že každý, kto má na území Slovenska nehnuteľnosť, automaticky tu má zachované centrum záujmov. Takýto výklad by však nezodpovedal ani účelu základného nariadenia. Samotná skutočnosť, že sa žalobca stal vlastníkom bytu na Slovensku osvedčuje žalobcom deklarovaný úmysel, týkajúci sa presťahovania (po určitom čase pobytu v Nórsku) na Slovensko. Návrat žalobcu a jeho rodiny do bytu na Slovensko v čase ukončenia jeho zamestnania v Nórsku, spolu so začatím jeho dieťaťa v tom čase navštevovať slovenskú školu, za týchto skutkových okolností preukazuje nanajvýš nové založenie centra záujmov na Slovensku, po predchádzajúcom pretrhnutí väzieb so Slovenskom a prenesení centra záujmov do Nórska.

32. Kasačný súd konštatuje, že úmysel žalobcu, že sa chce vrátiť na Slovensko, tohto času nie je relevantný, keďže postup podľa článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia prichádza do úvahy iba subsidiárne, teda iba v prípade, pokiaľ i po zvážení kritérií uvedených v odseku 1 tohto článku zostane otázka ustálenia centra záujmov i naďalej otvorená (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2017, sp. zn. 10Sžsk/5/2016). V zmysle čl. 11 ods. 2 je to vtedy, keď sa nepodarí dosiahnuť dohodu medzi inštitúciami v prípade ich rozdielneho stanoviska. V súdenom prípade však nórska a slovenská inštitúcia nedospeli k rozdielnym záverom. Kasačný súd ďalej poznamenáva, že otázka bydliska je koncipovaná ako otázka faktická, ktorá je objektivizovaná až do tej miery, že niekedy ani úmysel (počiatočný alebo i trvajúci) a snaha dotknutej osoby nestačia na zachovanie bydliska v krajine pôvodného bydliska. Na tieto účely nie je rozhodujúca na prvom mieste citová väzba k svojmu rodisku, rodičom či iným príbuzným, ani viac či menej určitý plán raz v budúcnosti sa

Zo skutkového stavu vyplýva, že príslušná inštitúcia v Nórsku žalobcovi nárok na dávku v nezamestnanosti nepriznala a samotný žalobca tento stav nerozporoval. Podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia by bolo nutné postupovať jedine v prípade, ak by príslušná nórska inštitúcia usúdila, že bydlisko žalobcu bolo na Slovensku a podľa názoru žalovanej by bolo vo Nórsku. Nakoľko však k takému rozporu nedošlo, žalovaná mohla hneď zvoliť priamu aplikáciu kritérií stanovených v článku 11 ods. 1. V tomto smere kasačný súd bez ďalšieho odkazuje na rozsudok najvyššieho súdu z 30. januára 2018, sp. zn. 1Sžso/26/2016, bod 30 a 31.

Z článkov 61, 62 a 65 ods. 5 základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu, a to, že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu (tu na území Nórska) môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti v prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na

35. K poukazu krajského súdu na rozsudok najvyššieho súdu z 30. januára 2013, sp. zn. 7Sžso/5/2012, ktorý vo vecne (nie skutkovo) obdobnej veci dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby, keď v administratívnom konaní správne orgány nesplnili riadne povinnosť zistiť skutočný stav veci tak, aby neboli žiadne pochybnosti o tom, či žalobkyňa mala zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a pevné väzby a v tomto smere mali vykonať potrebné dokazovanie, a to aj výsluchom žalobkyne, prípadne aj jej rodičov a priateľa či iných osôb, kasačný súd uvádza, že v tu prejednávanej veci správne orgány riadne a dostatočne zistili skutočný stav veci, vychádzajúc primárne zo všetkých skutočností, uvádzaných samotným žalobcom. Napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia požadované v zmysle § 209 zákona o sociálnom poistení.

36. V súvislosti s kasačnou námietkou, ktorá sa týkala listín v cudzom jazyku v administratívnom spise žalovanej (dožiadanie vo veci žalobcu na príslušnú nórsku inštitúciu zo dňa 6.3.2019 a jej odpoveď zo dňa 16.4.2019, obe listiny boli doplnené v rámci odvolacieho konania), ktoré žalobca namietal v správnej žalobe z dôvodu, že tieto nie je možné verifikovať, kasačný súd konštatuje, že závery týchto listín boli v preskúmavanom rozhodnutí citované a vyhodnotené. Ak mal správny súd dôvodné pochybnosti o ich obsahu, ktorý vyplýval z preskúmavaného rozhodnutia, nič mu nebránilo aplikovať ust. § 51 ods. 5 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. a zabezpečil preklad týchto listín. Rovnako súdu nič nebránilo, aby žalovanú dodatočne vyzval na zabezpečenie prekladu vyššie uvedených listín. 37.

39. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 40. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.