7Sžsk/95/2020

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č.k. 1S/177/2019-50 zo dňa 18. júna 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 36190/2019/ 143 (36190/2019-1437/7/Mi) zo dňa 26. 07. 2019, ktorým žalovaný zamietol žiadosť o odškodnenie obete násilného trestného činu. Žalobca požiadal o odškodnenie v súvislosti s ujmou na zdraví, ktorú utrpel v dôsledku spáchania zločinu ublíženia na zdraví Z. C., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „páchateľ“).

trvaní troch rokov. Tento mu bol podmienečne odložený a uložený mal probačný dohľad nad jeho správaním a bola mu okrem iných povinností uložená povinnosť nahradiť žalobcovi v skúšobnej dobe (5 rokov) škodu vo výške 7.242 eur v zmysle § 51 ods. 4 písm. c) trestného zákona. Žalobca si zároveň v samostatnom civilnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 7.242 eur voči páchateľovi, v rámci ktorého bol schválený súdny zmier uznesením Okresného súdu Košice I., sp. zn. 35C/42/2017 zo dňa 15. 11. 2018.

Táto skutočnosť však podľa názoru správneho súdu nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, a to z dôvodu, že z § 35 zákona č. 274/2017 vyplýva, že podľa zákona č. 215/2006 sa dokončia len tie konania, ktoré sa začali na základe žiadosti podanej do 01. 01. 2018 a v tejto súvislosti správny súd dodal, že týmto ustanovením je riešená len procesná otázka, teda žiadosti, ktoré boli podané po 01. 01. 2018 by sa mali riešiť podľa zákona č. 274/2017, čo bol aj prípad žalobcu.

5. Správny súd argumentáciu žalobcu vo vzťahu k tvrdeniu, že si svoj nárok u žalovaného uplatnil včas, vzhľadom na § 15 ods. 3 zákona č. 274/2017, pretože svoj nárok si uplatnil v rámci civilného konania a vtedy lehoty na podanie žiadosti o odškodnenie neplynú, uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že v predmetnom prípade sa nemohlo postupovať podľa § 15 ods. 3 zákona č. 274/2017 z dôvodu, že v zmysle právoplatného trestného rozsudku, súd žalobcu s nárokom na náhradu škody neodkázal na civilný proces alebo na konanie pred iným orgánom, ale naopak, trestný súd v uvedenom rozsudku uložil páchateľovi povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške 7.242 eur.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku správneho súdu

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podaním zo dňa 20. 08. 2020. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 8. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že záver správneho súdu je nesprávny a arbitrárny, a to z dôvodu, že trestný súd nepriznal nárok na náhradu škody v trestnom konaní, pretože nerozhodol na základe § 287 zákona č. 301/2005 Z. z. trestný poriadok o povinnosti páchateľa nahradiť škodu, ale zároveň sťažovateľa neodkázal ani na civilné konanie. Trestný súd rozhodol len o uložení povinnosti páchateľovi nahradiť škodu v skúšobnej dobe v zmysle 51 ods. 4 písm. c) trestného zákona. Z uvedeného tak vyplýva, že páchateľ mal žalobcovi nahradiť škodu v skúšobnej dobe (5 rokov), t. j. najneskôr do 27. 02. 2022. Podľa názoru sťažovateľa, takto uložená povinnosť nenahrádza rozhodnutie súdu o náhrade škody v zmysle § 287 trestného poriadku. 9. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že z dôvodu, že trestný súd ho neodkázal na civilné konanie, nemal inú možnosť ako uplatniť svoju škodu v civilnom konaní proti páchateľovi, keďže trestný súd nerozhodol riadne o jeho nároku na náhradu škody. Ak by nebola správna argumentácia sťažovateľa, „súd by v civilnom sporovom konaní nepotvrdil uplatnený nárok...súd by žalobu zamietol, ak by bol toho názoru, že ide o „res iudicata“, teda o vec, o ktorej už bolo rozhodované“. 10. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti, sťažovateľ poukázal na pochybenie trestného súdu, ktorý nerozhodol o jeho nároku na náhradu škody správne, prípadne ho neodkázal na civilné konanie. 11. Sťažovateľ kasačnému súdu navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a prizná mu nárok na náhradu trov súdneho konania.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zákona č. 423/ 2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

17. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h) v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal v rozsahu námietok sťažovateľa bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

19. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. 36190/2019/143 (36190/2019-1437/7/Mi) zo dňa 26. 07. 2019, ktorým žalovaný rozhodol o žiadosti o odškodnenie obete násilného trestného činu tak, že žalobcovi odškodnenie nepriznal, pretože žiadosť podal oneskorene, t. j. po lehote ustanovenej zákonom.

kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej

Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 S.s.p.). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 S.s.p). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 S.s.p.). 21.

22. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorých dôvodov ich ďalej neopakuje a na ne len poukazuje.

23. Predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým žalobcovi nebolo priznané odškodnenie ako obete násilného trestného činu. Sporným medzi účastníkmi ostalo, či žalobca v zákonom ustanovenej lehote požiadal žalovaného o priznanie odškodnenia ako obete násilného trestného činu. Kasačný súd túto spornú otázku považoval za zásadnú, a preto predovšetkým na ňu zameral svoju pozornosť.

č. k. 35C/42/2017-52 zo dňa 15. 11. 2018, ktorým bol schválený zmier, v rámci ktorého má páchateľ (ako žalovaný) zaplatiť žalobcovi sumu 7.242 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Znalecký posudok č. 38/2016 a doplnenie znaleckého posudku č. 38/2016, znalecký úkon č. 59/2016 boli tiež súčasťou administratívneho spisu.

26. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 215/2006 (predchádzajúca právna úprava), žiadosť je potrebné podať orgánu do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu, alebo iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu. Na žiadosti podané po tejto lehote sa prihliadať nebude. Kasačný súd dopĺňa, že takáto lehota je prekluzívna, z čoho vyplýva, že uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie zaniká. V uvedenom prípade kasačný súd poukazuje na to, že právoplatným rozhodnutím v zmysle zákona č. 2015/2006, resp. zákona č. 274/2017 je okrem iných aj rozsudok o schválení dohody o vine a treste, čo bolo aj v predmetnom prípade.

2017. Kasačný súd súčasne konštatuje, že mu neprináleží posudzovať správnosť výrokovej časti rozsudku trestného súdu, na ktorý poukazuje žalobca v žalobe a rovnako aj v kasačnej sťažnosti. Pre úplnosť považuje za potrebné dodať, že povinnosť nahradiť spôsobenú škodu podľa § 51 ods. 4 písm. c) trestného zákona sleduje najmä posilnenie výchovného účinku na páchateľa v skúšobnej dobe a podnecuje ho, aby pod hrozbou výkonu trestu odňatia slobody dobrovoľne spôsobenú škodu nahradil, odsúdený ju tak ma nahradiť podľa svojich schopností.

Ako okamih, od ktorého sa takejto obeti počíta lehota na podanie žiadosti o odškodnenie, zákonodarca stanovil právoplatnosť príslušného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu. Právoplatnými rozhodnutiami v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 274/2017 sú rozsudok o uznaní obžalovaného za vinného z trestného činu, rozsudok odvolacieho súdu, rozsudok o schválení dohody o vine a treste, trestný rozkaz, uznesenie o prerušení trestného stíhania z dôvodov podľa § 228 ods. 2 písm. a) až e) trestného poriadku, uznesenie o zastavení trestného stíhania z dôvodov podľa § 215 ods. 1 písm. d) až f) trestného poriadku, uznesenie o zastavení trestného stíhania z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm. a) trestného poriadku a uznesenie o odložení veci z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm. a) trestného poriadku.

V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že podanie žiadosti je výhradným dispozičným oprávnením obete násilného trestného činu. Kasačný súd tak zhodne ako súd správny konštatuje, že nárok na odškodnenie žalobcu ako obete násilného trestného činu zanikol uplynutím prekluzívnej lehoty. 28.

29. Sťažovateľ v podanej žalobe a rovnako aj v kasačnej sťažnosti argumentoval najmä skutočnosťou, že podľa jeho názoru, trestný súd nezaviazal páchateľa nahradiť mu škodu, resp. rozhodol na základne nesprávneho ustanovenia trestného zákona, resp. trestného poriadku, a preto sa musel obrátiť na civilný súd v súvislosti so určením náhrady škody. Kasačný súd k uvedenému žalobcovmu tvrdeniu konštatuje, že tento jeho postup je potrebné hodnotiť ako nadbytočný, a to z dôvodu, že už disponoval právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým bol páchateľ trestným súdom uznaný za vinného a zaviazaný k povinnosti nahradiť mu náhradu škody. To, že žalobca nesúhlasil so spôsobom náhrady škody páchateľom vyslovenej v rozsudku trestného súdu (žalobcom tvrdené nesprávne použitie § 51 ods. 4 písm. c) trestného zákona namiesto § 287 trestného poriadku), prípadne sa mu subjektívne javil ako nedostatočný, nemožno ospravedlniť v tom, že si svoj možný nárok na odškodnenie uplatnil po zákonnej lehote. 30.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľa proti rozsudku správneho súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

32. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.