7Sžsk/97/2019

1. Zo spisu správneho súdu vyplýva, že žalobkyňa na základe povolenia Okresného úradu Vranov nad Topľou z 21. apríla 1995 poskytovala zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení ako praktická lekárka pre deti a dorast. Slovenská lekárska komora jej 20. októbra 2005 vydala licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím z 19. apríla 2007 zrušil s účinnosťou k 30. aprílu 2007 žalobkyni skoršie povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej však zostala v platnosti aj po tomto dni. Napriek tomu sa žalobkyňa u žalovanej uplynutím 30. apríla 2007 odhlásil z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.

Toto posledné rozhodnutie ministra napadla žalobkyňa správnou žalobou, ktorá sa na správnym súdom viedla pod sp. zn. 2 Sa 30/2018. 3. Ďalším rozhodnutím z 1. februára 2018, č. 700-3310069718-GC04/18, pobočka vo Vranove nad Topľou predpísala žalobkyni neodvedené poistné za mesiace máj až december 2007 a január až december 2008 v celkovej sume 1.856,23 €. V odôvodnení uviedla, že

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa 14. januára 2019 správnu žalobu, ktorá bola z nejasného dôvodu založená do spisu 2 Sa 30/2018. Až 26. februára 2019 dala zákonná sudkyňa vo veci 2 Sa 30/2018 pokyn, aby bola časť spisu „od podania zo dňa 14.1.2019“ vylúčená a zapísaná pod „novú spisovú značku ako iná vec Sa registra“.

2019 správny súd vyhlásil vo veci napadnutý rozsudok, v ktorého skrátenej verzii (§ 137 ods. 3 SSP) ako žalovaných označil jednak Sociálnu poisťovňu, jednak ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, a ktorým zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej z 30. novembra 2018, ako aj rozhodnutie pobočky z 1. februára 2018 ako nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP. V písomnom vyhotovení rozsudku (č. k. 2 Sa 8/2019-151) správny súd skonštatoval, že žalovaná sa k žalobe vyjadrila v rámci konania 2 Sa 30/2018, a odkázal na obsah „administratívneho spisu“, z ktorého vyvodil, že žalobkyňa už v odvolaní namietla premlčanie, s ktorým sa žalovaná vôbec nevyrovnala. Opravným uznesením č. k. 2 Sa 8/ 2019-167 správny súd opravil záhlavie skráteného písomného vyhotovenia rozsudku tak, že z neho vypustil označenie žalovaného ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Hneď v úvode spochybnila, z akého administratívneho spisu správny súd vychádzal, pretože mu žalovaná žiaden takýto spis nepredkladala. Navrhla len prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. e) SSP kvôli prebiehajúcemu konaniu o obnove. Žalovaná sa v rámci konania sp. zn. 2 Sa 30/2018 nemohla vyjadriť k tu prerokúvanej žalobe, pretože tá jej bola doručená až 4. apríla 2019, a konanie 2 Sa 30/2018 sa týkalo úplne iného predmetu. Žalovaná poprela, že by žalobkyňa bola v odvolaní vzniesla námietku premlčania, a preto sa žalovaná podľa svojho názoru nemusela touto námietkou zaoberať. 7. Žalobkyňa žiadala, aby bola kasačná sťažnosť odmietnutá, pretože v nej žalovaná uplatňuje dôvody, ktoré neuplatnila v konaní pred správnym súdom, a tiež pretože smeruje len proti dôvodom rozhodnutia. Mohla sama predložiť administratívny spis spolu s metodickým usmernením, ktoré núti pobočky predpisovať. Podľa žalobkyne už rozhodnutia o zmene zániku poistenia odporovali zákonu, k čomu odkázala aj na uznesenie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 1/2019. Pretože preskúmavané rozhodnutie vychádza z nezákonného rozhodnutia o trvaní poistného, je samo nezákonné.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

9. Kasačný súd sa nestotožňuje s námietkou žalobkyne, že kasačná sťažnosť nie je prípustná. Podľa § 439 ods. 3 písm. b) a c) SSP kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského

konania. Tým žalovaná spochybňuje správnosť záveru správneho súdu v napadnutom rozsudku, že jej rozhodnutia sú nepreskúmateľné, a túto námietku už z logiky veci nemohla uplatniť skôr než po doručení napadnutého rozsudku a zoznámení sa s jeho odôvodnením. Nemohla ju teda uplatniť v priebehu konania pred správnym súdom, a to nota bene za situácie, že správny súd jej na jej prípadné uplatnenie nevytvoril riadny procesný priestor.

Na základe takto formulovanej výzvy podľa kasačného súdu žalovaná nemohla jednoznačne ustáliť, že sa vôbec má vyjadriť k správnej žalobe doručenej 14. januára 2019 a že má predložiť administratívny spis týkajúci sa práve tejto veci.

Vychádzajúc z už opísaného pochybného obsahu tohto uznesenia, nemožno jednoznačne ustáliť, aká „správna žaloba“ bola žalovanej doručená v prílohe tejto elektronickej úradnej správy. Sama žalovaná pritom popiera tento dátum doručenia a v kasačnej sťažnosti tvrdí, že správna žaloba v tu prerokúvanej veci (podaná 14. januára 2019) jej bola doručená až 4. apríla 2019.

2019. Napriek tomu však správny súd už 4. apríla 2019 nariadil verejné vyhlásenie rozsudku na 12. apríla 2019, kde ho aj vyhlásil skôr, než mu žalovaná mohla predložiť administratívne spisy a svoje vyjadrenie. 12. Kasačný súd sa tak stotožňuje s námietkou žalovanej, že správny súd bez administratívneho spisu nemohol riadne zistiť, aký bol obsah odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu pobočky z 1. februára 2018. Nemohol teda zistiť, či skutočne namietla premlčanie a či ústredie žalovanej skutočne bolo povinné na túto námietky reagovať v preskúmavanom rozhodnutí. Konzekventne potom nemohol správny súd ani dospieť záveru, že kvôli nereagovaniu na tieto námietky trpí toto rozhodnutie vadami, ktoré by opodstatňovali jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP. Už len pre poriadok sa potom dodáva, že tento záver potvrdzujú tvrdenia a listiny predložené samou žalobkyňou. Tá totiž ako prílohu k správnej žalobe predložila „Odvolanie proti Rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočka Vranov

IV. Záver

13. Z uvedených dôvodov neobstojí právny názor správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie trpí nedostatkami podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP, a preto jeho rozsudok sám vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Kasačná sťažnosť je tak v tomto sťažnostnom bode dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 14. Správny súd v ďalšom konaní predovšetkým riadne splní svoje povinnosti podľa § 105 SSP a následne o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). V záujme úplnosti sa pripomína, že otázky povahy premlčania pohľadávok na poistné a mechanizmu ich predpisovania boli riešené v nedávnom rozsudku veľkého senátu kasačného súdu sp. zn. 1 SVs 5/2022 z 27. septembra 2023. 15. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej. 16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. novembra 2023