7Sžsk/99/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. R. R., S. X, H. T., správca konkurznej podstaty úpadcu PETERSON - AUTODIELY, s.r.o., Jesenského 2, Nitra, IČO: 45888523, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 41625-3/2019-BA zo dňa 23. mája 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/55/ 2019-157 zo dňa 08. júna 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/ 55/2019-157 zo dňa 08. júna 2020 mení tak, že rozhodnutie žalovanej č. 41625-3/2019-BA zo dňa 23. mája 2019 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie. Žalobca má nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde voči žalovanej v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

I.

januára 2019. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 178 ods. 1 písm. a/ deviaty bod a § 240 zákona č. 461/2003 Z.z. predpísal penále v sume 290,64 eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“) vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.

konania. V celom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom žalovanej, že správne žalobcovi predpísal penále z dôvodu neuhradenia poistného a povinných príspevkov za obdobie tak, ako to vyplýva z prvostupňového rozhodnutia, keďže tieto neboli zaplatené v lehote splatnosti. Uviedol, že na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že žalobcovi Okresný súd Nitra povolil reštrukturalizáciu dňa 15. februára 2018. Táto reštrukturalizácia bola ukončená potvrdením reštrukturalizačného plánu uznesením, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku dňa 06. decembra 2018.

2019. Pohľadávka na penále z dôvodu omeškania s odvedením poistného a povinných príspevkov za obdobie, ako je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí vznikla až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia žalovaného dňa 27. mája 2019, teda druhostupňového rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnutie pobočky potvrdené. Logicky teda žalovaná nemohla túto pohľadávku vzniknutú dňa 27. mája 2019 prihlásiť do reštrukturalizačného konania, ktoré bolo ukončené už dňom 07. decembra 2018.

. .pohľadávka na penále nevzniká v dôsledku samotného nesplnenia si povinnosti riadne a včas odviesť poistné a príspevky; vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní penále. . . .kým penále nie je prepísané právoplatným rozhodnutím, sociálna poisťovňa ho nemôže uplatňovať ako existujúcu pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní. Žalovaná preto uvedenú pohľadávku, vzhľadom na jej neexistenciu nemohla prihlásiť do reštrukturalizačného konania a z toho dôvodu nemohlo dôjsť ani k zániku tejto pohľadávky podľa § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.“ Rovnako aj v rozsudku sp. zn. 7Sžso/36/2012 zo dňa 25. septembra 2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že penále podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nie je príslušenstvom pohľadávky a ani nie je akcesorickým záväzkom a nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením povinnosti zaplatiť poistné včas a v správnej výške vzniká žalovanej právo predpísať penále a až týmto momentom dochádza k vzniku pohľadávky.

penále. Až predpísaním penále vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Penále sa nepovažuje za príslušenstvo istiny. Vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním, t.j. na vznik povinnosti zaplatiť penále nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone, ale právne relevantnou skutočnosťou pre vznik tejto povinnosti je až autoritatívny vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom, ktorý je predpísaný zákonom ustanovenou formou, t.j. až vydaním rozhodnutia o penále v zmysle § 240 zákona č. 461/2003 Z.z. a až týmto rozhodnutím oprávneného orgánu sa konštituuje povinnosť pre platiteľa neskoro, resp. v nedostatočnej výške odvedeného, či neodvedeného poistného, nielen povinnosť zaplatiť penále, ale aj vedomosť, v akej výške a na akom právnom základe (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžso/20/2013, sp.zn. 7Sžo/36/2012).

7. Ku námietke žalobcu, že si žalovaná mala nahlásiť pohľadávku penále do reštrukturalizačného konania uviedol, že podľa § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. bola splatnosť poistného za január 2018 až február 2018 až 28. marca 2018, teda pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch za sporné obdobie vznikla až po začatí reštrukturalizačného

II.

11. Vadu nesprávneho právneho posúdenia v rozhodnutí správneho súdu žalobca videl v posúdení okamihu vzniku pohľadávky z penále pre účely reštrukturalizácie žalobcu, ako aj posúdení okamihu vzniku primárnej pohľadávky pre účely reštrukturalizácie žalobcu, taktiež aj v posúdení možnosti žalovaného prihlásiť primárnu pohľadávku do reštrukturalizácie žalobcu, a napokon aj v posúdení právnych účinkov potvrdenia reštrukturalizačného plánu na prihlásené a neprihlásené pohľadávky spadajúce do obdobia pred začatím reštrukturalizačného konania voči žalobcovi.

V tomto smere poukázal na § 120 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“), ktorý ustanovuje okamih, kedy vzniká pohľadávka pre účely tohto zákona, ktorú je potrebné prihlásiť do reštrukturalizácie.

zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. Mal za to, že nakoľko moment vzniku pohľadávky nastal pred začatím reštrukturalizácie žalobcu, pohľadávka sa spravuje režimom, kedy je potrebné ju v prihlasovacej lehote podľa zákona č. 7/2005 Z.z. prihlásiť do reštrukturalizácie vrátane príslušenstva k nej. 13. Ďalej uviedol, že penále spadajú svojím vznikom ako pohľadávka do obdobia pred začiatkom reštrukturalizácie, preto sa považuje takáto pohľadávka za tzv. „starú pohľadávku“, a tieto penále mali byť prihlásené do reštrukturalizácie žalobcu, ak nie ako príslušenstvo istiny, tak ako podmienená pohľadávka v podobe príslušenstva. Zdôraznil, že nakoľko reštrukturalizačný plán žalobcu bol súdom potvrdený, právo vymáhať neprihlásené pohľadávky, vrátane riadne neprihláseného príslušenstva k pohľadávke voči žalobcovi úplne

14. Rovnako tak namietal, že pohľadávka v podobe penále vznikla podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v okamihu omeškania s platením poistného, nakoľko týmto okamihom žalobcovi vznikla povinnosť, resp. mu je umožnené penále ako sankciu za omeškanie s platením poistného zaplatiť. Preto tvrdil, že správnemu orgánu prvého stupňa v zmysle § 240 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. zanikla povinnosť (resp. možnosť) penále predpísať dňom 07. decembra 2018, kedy potvrdenie reštrukturalizačného plánu žalobcu nadobudlo účinky.

V spojitosti s uvedeným vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. účinného od 01. marca 2017 dodal, že predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že splatnosť, resp. vydanie rozhodnutia, ktoré splatnosť na účely vymáhania pohľadávky deklaruje, nemá vo vzťahu k vzniku pohľadávky žiadnu relevanciu, minimálne nie čo sa týka vzťahu k reštrukturalizácii v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. Z uvedeného ustanovenia podľa žalobcu vyplýva, že vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, kedy dlžník bol prvýkrát oprávnený takúto pohľadávku plniť, čo v prípade omeškania s úhradou poistného predstavuje okamih

bola zachovaná prekluzívna lehota na vyrubenie. 17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca tvrdil, že poistné a povinné príspevky za obdobie január 2018 bol žalobca oprávnený plniť bez ďalšieho najneskôr dňa 01. februára 2018, čo je v zmysle § 120 ods. 2 posledná veta zákona č. 7/2005 Z.z. najneskorším okamihom vzniku pohľadávky, pričom akékoľvek príslušenstvo k takej pohľadávke prislúchajúce je potrebné si prihlásiť do reštrukturalizácie, avšak iba do dňa začatia reštrukturalizačného konania. Zdôraznil, že na všetko príslušenstvo primárnej pohľadávky po začatí reštrukturalizačného konania je potrebné aplikovať § 240 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., a takéto penále ako príslušenstvo nepredpisovať. Opätovne dodal, že uvedené ustanovenie bolo v konaní opakovane opomínané, hoci práve účelom predmetného ustanovenia je zabezpečiť hospodárnosť konania správneho orgánu prvého stupňa a predchádzanie vydania rozhodnutí, ktoré v konečnom dôsledku nemôžu viesť k úspešnému vymoženiu pohľadávky.

III.

19. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila v podaní zo dňa 07. augusta 2020, v ktorom uviedla, že žalobca v podanej kasačnej sťažnosti neuviedol také námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovanej. Mala za to, že žalovaná vo svojom rozhodnutí, ako aj v písomných vyjadreniach zo dňa 15. augusta 2019 a zo dňa 11. novembra 2019, ktoré podala v predmetnej veci Krajskému súdu v Nitre, a ktorých sa naďalej pridržiava, podrobne objasnila skutkový a právny dôvod predpísania penále žalobcovi ako zamestnávateľovi za sporné obdobie. Uviedla, že žalobca v kasačnej sťažnosti vzniesol totožné námietky, ku ktorým sa už žalovaná vyčerpávajúcim spôsobom vyjadrila vo vyššie uvedených vyjadreniach. Ďalej uviedla, že predmetom tohto konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov, ale preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci predpísania penále. Zdôraznila, že žalovaná, ako ani správny súd sa pri svojich rozhodnutiach od ustálenej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky neodklonili. Dodala, že vo svojich vyjadreniach k správnej žalobe poukázala na niekoľko rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých je podľa žalovanej jednoznačne zrejmé, aký je právny názor daného súdu na otázku okamihu vzniku pohľadávky žalovanej na penále. Rovnako tak dala do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/52/2018 zo dňa 18. decembra 2019, z ktorého vyplývajú zhodné závery, ako boli konštatované v rozhodnutiach kasačného súdu, na ktoré poukazoval správny súd v napadnutom rozsudku. Naďalej teda zotrvala na právnom názore, že penále za sporné obdobie bolo žalobcovi ako zamestnávateľovi predpísané v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. 20. Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná. 23. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 24. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 25. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí. 26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 28. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 30. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 31. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 41625-3/2019-BA zo dňa 23. mája 2019, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/ 2003 Z.z. odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie č. 700-1110055519-GC04/19 zo dňa 14. januára 2019. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 178 ods. 1 písm. a/ deviaty bod a § 240 zákona č. 461/2003 Z.z. predpísal penále v sume 290,64 eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“) vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.

33. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcovi bolo podľa menovaného ustanovenia § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra č. 700-1110055519-GC04/19 zo dňa 14. januára 2019 predpísané za obdobie január 2018 a február 2018 penále v sume 290,64 eur. Zo spisového materiálu taktiež vyplýva, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 32R/1/2018-914 zo dňa 16. marca 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27. marca 2018, bola žalobcovi povolená reštrukturalizácia. O potvrdení reštrukturalizačného plánu spoločnosti (žalobcu), rozhodol Okresný súd Nitra uznesením č.k. 32R/1/2018-1314 zo dňa 28. novembra 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07. decembra 2018, a skončil reštrukturalizáciu žalobcu.

nevymáhateľné, a takto odstrániť krok, ktorý je možné považovať za nadbytočný. 36. Povinnosť Sociálnej poisťovne predpísať penále fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, teda zákonodarca podmieňuje splnením podmienky, že v danom prípade sa nejedná o nevymáhateľnú pohľadávku podľa zákona č. 7/2005 Z.z.

37. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konania mu predchádzajúceho najvyšší správny súd dospel k záveru, že krajský súd v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej náležite nepostupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených Správnym súdnym poriadkom, keď na základe vlastných zistení plynúcich z administratívneho spisu dospel k právnemu záveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, s ktorým sa najvyšší správny súd nemohol stotožniť. Najvyšší správny súd na rozdiel od záveru, ku ktorému dospel krajský súd, zastáva názor, že žalovaná sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadala so všetkými námietkami, ktoré žalobca uplatnil v podanom odvolaní.

39. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 40. Podľa § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

42. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy, povinnosťou správneho orgánu je rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní a zodpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, alebo povinnosti, ktorý bol predmetom správneho konania.

Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu, ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v

44. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) - napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.

47. Vzhľadom k uvedenému sa kasačnému súdu javí odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovanej v danej veci, ako jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

teda pohľadávka na penále vznikla po skončení reštrukturalizácie, dodávajúc, že penále nie je príslušenstvom poistného a povinných príspevkov, ale samostatnou pohľadávkou. V tomto smere je nutné, aby sa žalovaná predmetnou námietkou zaoberala a jasným a predovšetkým zrozumiteľným spôsobom dala žalobcovi odpoveď na nastolenú otázku.

52. Zákon č. 461/2003 Z.z. v ustanovení § 209 vymedzuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia. Dôležitou súčasťou rozhodnutia je odôvodnenie, ktoré nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia. Menovaný zákon zakotvuje povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Správny orgán musí v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. Na základe vyhodnotenia dôkazov správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené, a aký je právny význam týchto skutočností. V odôvodnení rozhodnutia uvedie aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku. 53. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší správny súd, využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia krajského súdu, rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej č. 41625-3/2019-BA zo dňa 23. mája 2019 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej postupovať v zmysle vyššie uvedeného a svoje rozhodnutie v dotknutej časti riadne a náležite odôvodniť.

VI.

54. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 55. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.