8Asan/15/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudkýň JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: CassoviaBuild, s.r.o., so sídlom Jarmočná 3, 040 01 Košice, IČO: 51052695, právne zastúpená advokátom: JUDr. Ladislavom Miklošom, so sídlom Vodná 6, Košice, IČO: 31309909; proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/2784; O-52/2019 zo dňa 20. februára 2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/47/2019-61 zo dňa 11. februára 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

XX. P. XXXX, P. I., Z.. XX. F. XXXX, Š. P., Z.. XX. F. XXXX T. F.Z. P., Z.. XX. T. XXXX, ktorí pre žalobkyňu vykonávali murárske práce a mali s ňou založený pracovnoprávny vzťah - dohody o pracovnej činnosti zo dňa 4. septembra 2018, a to bez toho, aby si splnila registračnú povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2019 (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) do začatia kontroly. Nelegálne zamestnávanie

hod. Kontrolou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že žalobkyňa pána F. P. prihlásila do príslušného registra dňa 6. septembra 2018 o 12:36 hod., pána Š. P. dňa 6. septembra 2018 o 12:43 hod., pána G. F. dňa 6. septembra 2018 o 12:51 hod. a pána P. I. dňa 6. septembra 2018 o 12:56 hod. Dotknutí zamestnanci sa v zápisnici o podaní informácie vyjadrili, že dňa 6. septembra 2018 vykonávajú pre žalobkyňu prácu od 7:30 hod.

podpísať. Požiadal o zaslanie protokolu poštou. Protokol bol žalobkyni následne doručený poštou dňa 4. októbra 2018. 3. Rozhodnutím č. 341/18/O zo dňa 12. decembra 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový orgán uložil žalobkyni pokutu vo výške 8.000,- € podľa § 19 ods. 2 písm. a) v spojení s § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 28. februára 2019 (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), keď žalobkyňa mala tým, že dňa 6. septembra 2018 o 10:45 hod. využívala závislú prácu pána G. F., P. I., Š. P. T. F. P. avšak bez toho, aby ich pred začatím výkonu práce prihlásila do príslušného registra Sociálnej poisťovne, porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci.

K námietkam ohľadom prerokovania protokolu prvostupňový orgán uviedol, že zákon o inšpekcii práce neustanovuje spôsob predvolania kontrolovaného subjektu na prerokovanie protokolu. V predmetnej veci sa konateľ žalobkyne na prerokovanie dostavil, mal o termíne prerokovania teda vedomosť. Odmietnutím podpísania protokolu sa tento považuje za prerokovaný, s čím mal byť konateľ žalobkyne aj oboznámený. Prvostupňový orgán nevidel dôvod ani na nariadenie ústneho pojednávania v predmetnej veci, keďže vypočutie mzdovej účtovníčky bolo v kontexte právnej konštrukcie objektívnej zodpovednosti irelevantné a nebolo potrebné vykonať ďalšie dôkazy pre rozhodnutie veci.

teda bez ohľadu na zavinenie žalobkyne. Preto nemohol zohľadňovať skutočnosť, že konateľ žalobkyne nemal k dispozícii prihlasovacie údaje žalobkyne a mzdová účtovníčka bola na liečení. Skutkový stav bol aj podľa názoru žalovaného zistený riadne a v postačujúcej miere pre rozhodnutie vo veci.

S konateľom žalobkyne bol tento protokol prerokovaný dňa 17. septembra 2018, keď sa tento odmietol vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a tento podpísať. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ prvostupňový orgán nevymedzil konkrétne opatrenia, ktoré mala žalobkyňa prijať na odstránenie zistených nedostatkov, urobil tak z dôvodu rešpektovania slobodnej vôle kontrolovaného subjektu zvoliť si vhodné opatrenia na odstránenie príčin nedostatkov. 8. Žalovaný sa, po prihliadnutí na okolnosti predmetného prípadu, stotožnil aj s výškou uloženej sankcie. Túto pokutu považoval za primeranú vo vzťahu k skutkovým okolnostiam (závažnosť porušenia, celkový počet zamestnancov 72), k počtu nelegálne zamestnávaných fyzických osôb (4 osoby) a považoval ju za uloženú v zákonnom rozpätí (až do sumy 200.000,- €). Sankcia tiež zohľadňuje jej preventívnu, výchovnú a represívnu funkciu.

9. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“), ktorou žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Poukazuje na skutočnosť, že z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ako sa žalobkyňa mala dozvedieť o termíne prerokovania protokolu, nepreukázala predvolanie žalobkyne a pod. Pokiaľ inšpektor práce volal súkromne na súkromný telefón konateľa žalobkyne, takýto postup nemožno považovať za riadne predvolanie na prerokovanie protokolu. Osobitne ak išlo o súkromné pozvanie konateľa žalobkyne na inšpektorát práce za účelom odovzdania dohôd o pracovnej činnosti a akejsi konzultácie. V spise sa pritom nenachádza dôkaz o predvolaní žalobkyne na prerokovanie protokolu a ani dôkaz o komunikácii inšpektora práce s konateľom žalobkyne

Rovnako žalobkyňa zastávala názor, že pri správnom trestaní je potrebné ústne pojednávanie nariadiť vždy, preto žalovaný a prvostupňový orgán postupovali nezákonne, pokiaľ v predmetnej veci nenariadili pojednávanie. 12. Žalobkyňa rozporovala podpis D.. A. O. na žalovanom rozhodnutí, keď podľa jej názoru ide o podpis tejto osoby v zastúpení.

Správny súd rozsudkom č. k. 8S/47/2019-61 zo dňa 11. februára 2021 (ďalej len „napádaný rozsudok“) správnu žalobu žalobkyne zamietol. Podľa názoru správneho súdu správne orgány preukázali, že v čase výkonu inšpekcie dňa 6. septembra 2018 o 10:45 hod. vykonávali dotknutí zamestnanci závislú prácu pre žalobkyňu, a to na základe dohôd o pracovnej činnosti zo dňa 4. septembra 2018. Žalobkyňa však tieto osoby prihlásila do príslušného registra Sociálnej poisťovne až dňa 6. septembra 2018 po 12tej hodine, teda po zahájení kontroly. Žalobkyňa sa tak dopustila porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci.

16. K potrebe nariadenia ústneho pojednávanie poukázal správny súd na § 21 ods. 1 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Zdôraznil, že nariadenia pojednávania v správnom konaní sa uskutočňuje s ohľadom na povahu veci, ak sa tým prispeje k objasneniu veci alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Podľa správneho súdu išlo o takú vec aj v tomto prípade. 17. Správny súd považoval za primeranú aj uloženú sankciu, keďže nebola uložená v hornej polovici sadzby vymedzenej zákonodarcom.

18. Proti rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), odklonu od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP) a z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napádaného rozsudku podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Žiadala zrušiť napádaný

rozsudok

a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne tento zmeniť tak, že budú zrušené rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu. 19. Sťažovateľka v prvom rade namietala nedostatočné odôvodnenie napádaného rozsudku. Podľa názoru sťažovateľky správny súd nedal odpovede na jej výhrady vo vzťahu k nepreskúmateľnosti protokolu (nevymedzenie doby trvania nelegálnej práce), k nezrozumiteľnosti protokolu v časti navrhnutých opatrení, chybe v počte zamestnancov žalobkyne uvedenej v protokole ako aj v žalovaných rozhodnutiach, k výhradám k postupu prvostupňového orgánu pri prerokovaní protokolu či nedostatočného vymedzenia podpisujúcej osoby v rozhodnutí žalovaného. Rovnako sa správny súd podľa sťažovateľky nevysporiadal ani s otázkou nedostatočného odôvodnenia žalovaného rozhodnutia v časti ukladanej pokuty, v čom sťažovateľka vidí tiež odklon od rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/171/2005 zo dňa 27. apríla 2006 a sp. zn. 2Sžo/25/2011 zo dňa 25. januára 2012. 20. Nesprávne právne posúdenie sťažovateľka namietala vo vzťahu k argumentácii správneho súdu o tom, že v predmetnej veci nebolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Sťažovateľka zdôraznila, že počas celého správneho ako aj súdneho konania rozporovala postupy inšpektorov práce. Rozpory medzi tvrdeniami inšpektorov práce a sťažovateľky pritom neboli v správnom konaní odstránené. Práve na ich odstránenie malo slúžiť nariadenie ústneho pojednávania v predmetnej veci. 21. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napádaným rozsudkom správneho súdu a kasačnú sťažnosť sťažovateľky navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. 22. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

25. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať.

27. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého procesu. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia však nevyžaduje, aby na každá argument strany, akokoľvek bezvýznamný, bola daná odpoveď. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa osobitná odpoveď súdu na tento argument.

28. V nadväznosti na napádaný rozsudok správneho súdu kasačný súd uznáva, že správny súd pristúpil k správnej žalobe žalobkyne z hmotnoprávneho hľadiska, vysporiadavajúc sa s podstatou predmetného prípadu (posúdením skutku sťažovateľky ako správneho deliktu a jeho preukázaného základu), opomínajúc však formálne a procesné námietky sťažovateľky (s výnimkou otázky potreby nariadenia ústneho pojednávania). Kasačný súd konštatuje, že by nepochybne presvedčivosti napádaného rozsudku pomohlo, keby správny súd poskytol aspoň stručné odpovede na námietky sťažovateľky týkajúce sa prerokovania protokolu či jeho formálnych vád. Na druhej strane absencia týchto odpovedí nezabraňuje kasačnému súdu a nakoniec ani sťažovateľke pochopiť, aké základné skutkové okolnosti považoval správny súd za rozhodujúce pre preukázanie správneho deliktu sťažovateľky a odobrenie rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu v tomto smere. Kasačný súd prihliadol tiež aj na celkom zjavnú bezúspešnosť a účelovosť podstatnej časti formálnych námietok sťažovateľky, ktoré

29. Pokiaľ sťažovateľka tak v kasačnej sťažnosti ako aj v správnej žalobe namietala formálne nedostatky protokolu, tieto kasačný súd nezistil. Podľa názoru kasačného súdu protokol obsahuje údaj o dobe trvania nelegálnej práce. Je pravdou, že v protokole sa uvádza, že „doba trvania nelegálneho zamestnávania bola u zamestnancov odo dňa 06.09.2018 od 07:30 hod.“ V predchádzajúcej časti protokolu je však uvedené vymedzenie nelegálneho zamestnávania, a teda že v predmetnej veci ide o porušenie povinnosti prihlásenia zamestnancov do príslušného registra Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.

30. Rovnako za irelevantné považuje kasačný súd námietky týkajúce sa nezrozumiteľného vymedzenia opatrení v predmetnom protokole. V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že v rámci predmetného správneho súdneho konania ide o prieskum rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bola sťažovateľke uložená sankcia za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Protokol sa stáva predmetom prieskumu ako podklad rozhodnutia, dôkaz v správnom konaní, pričom jeho nedostatky sa skúmajú len v tej miere, v ktorej ovplyvňujú jeho výpovednú hodnotu v dotknutom správnom konaní. Predmetom súdneho prieskumu tak nie sú opatrenia uložené sťažovateľke v protokole a ani sankcia za ich prípadné neplnenie.

Ide pritom nepochybne o závažnú vadu konania, ktorá by v odlišnom kontexte mohla odôvodňovať zrušenie rozhodnutia žalovaného a je nepochybne v záujme žalovaného túto udalosť v rámci vnútorných procesov prešetriť a vyvodiť zodpovednosť voči zodpovedným osobám. Kasačný súd však dáva do pozornosti osobitné okolnosti tohto prípadu. Ide najmä o skutočnosť, že ani samotná sťažovateľka nepopiera, že konateľ sťažovateľky bol zamestnancom prvostupňového orgánu telefonicky zavolaný na prvostupňový orgán, tam sa aj v sporný deň dostavil, avšak odmietol prevziať, vyjadriť sa a oboznámiť sa s protokolom. Absencia dôkazu o predvolaní sťažovateľky na dostavenie sa na správny orgán v administratívnom spise tak podľa kasačného súdu bola zhojená samotným vyjadrením sťažovateľky, že k takémuto postupu prišlo, i keď jej boli komunikované iné dôvody dostavenia sa na správny orgán.

Nebola ukrátená na žiadnych právach, k zisteniam obsiahnutým v protokole sa vyjadrovala v nadväzujúcom správnom konaní a tam jej námietky boli vyhodnocované. 33. Kasačný súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002, podľa ktorého sa rozhodnutie „nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“. I keď s ohľadom na vyššie uvedené sa možno stotožniť so sťažovateľkou, že procesný postup prerokovania protokolu v predmetnej veci bol chybný (obzvlášť vo vzťahu k absencii predvolania v administratívnom spise), tento nedostatok nemal žiadny negatívny dopad na práva a právnu situáciu sťažovateľky. Kasačný

35. V kontexte nedostatočného odôvodnia rozhodnutia o pokute kasačný súd uvádza, že sťažovateľke bola uložená pokuta 8.000,- €, pričom s ohľadom na počet zistených nelegálne zamestnávaných osôb bola potenciálne najnižšia pokuta 5.000,- € a najvyššia 200.000,- €. Pri takto určenej sadzbe považuje kasačný súd odôvodnenie žalovaného a prvostupňového orgánu vo vzťahu k ukladanej pokute za zrozumiteľné. Ak má plniť pokuta svoju výchovnú a preventívnu funkciu, musí byť pre sankcionovaný subjekt citeľná. V predmetnej veci išlo o zistenie porušenia zákazu nelegálnej práce pri vyššom počte zamestnancov (4), pričom sťažovateľka je malým podnikom s ohľadom na počet zamestnancov a výšku obratu.

Z rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia je pritom zrejmé, že príslušné orgány dali dôraz najmä na skutočnosť, že išlo o nelegálne zamestnávanie 4 osôb. Tieto úvahy sú s rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia zrejmé a kasačný súd nevidí dôvod na

37. Kasačný súd v súvislosti s vyššie uvedeným nemôže konštatovať ani odklon od rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/171/2005 zo dňa 27. apríla 2006 a sp. zn. 2Sžo/25/2011 zo dňa 25. januára 2012.

39. Ostatnou námietkou sťažovateľky je, že napádaný rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ správny súd odobril nenariadenie ústneho pojednávania v predmetnom správnom konaní.

inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 41. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

jej objasneniu. Ustanovenie § 21 ods. 1 správneho poriadku teda dáva správnemu orgánu možnosť zvážiť (ak osobitný zákon neustanovuje povinnosť nariadiť ústne pojednávanie), či k prejednaniu veci s ohľadom na jej povahu je potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Ústne pojednávanie sa vo všeobecnosti v správnom konaní na rozdiel od súdneho konania nevyžaduje. Ústne pojednávanie správny orgán nariaďuje len v prípadoch, ak to vzhľadom na povahu prejednávaného prípadu považuje za potrebné za účelom zistenia a objasnenia skutkového stavu veci. Na ústnom konaní možno vykonať aj niektoré dôkazy. Ústne pojednávanie vo veci môže nariadiť prvostupňový aj druhostupňový správny orgán, čo však v danom prípade správne orgány v rámci svojho správneho uváženia s ohľadom na povahu zistení nepovažovali za potrebné. Cieľom ústneho pojednávania v správnom konaní je predovšetkým zistiť skutočný stav veci, odstrániť rozpory medzi tvrdeniami viacerých účastníkov správneho konania, prípadne vykonať ohliadku resp. výsluch svedkov.

pojednávania správnymi orgánmi vo veciach správnych deliktov a iných správnych deliktov je len fakultatívne. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle správneho poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci.“

44. Na týchto úvahách nič nemení ani sťažovateľkou komunikovaná potreba vykonania ústneho pojednávania za účelom objasnenia skutočností týkajúcich sa prerokovania protokolu. Ako už kasačný súd uviedol vyššie, s ohľadom na jasné a zrozumiteľné tvrdenia sťažovateľky o tom, že jej konateľovi zamestnanci prvostupňového orgánu telefonovali a zavolali ho na stretnutie (i keď neuviedli, že pôjde o prerokovanie protokolu) ako aj s ohľadom na skutočnosť, že protokol bol sťažovateľke listinne zaslaný, mohla sa k nemu vyjadriť a neurobila tak, vyššie uvedené formálne vady postupu prvostupňového orgánu (nezaloženie listiny preukazujúcej predvolanie sťažovateľky do administratívneho spisu) nemajú povahu nezákonnosti majúcej vplyv na výrok napadnutých rozhodnutí (ods. 32 až 34 tohto rozsudku).

V. Záver

45. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že napadnutý

rozsudok

správneho súdu je v podstatnej časti postačujúco odôvodnený, pričom prípadné nedostatky odôvodnenia odstránil sám kasačný súd vo svojom rozhodnutí. Rovnako zastáva kasačný súd názor, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a neodchyľuje sa od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu. Kasačný súd neidentifikoval žiadne procesné vady či nedostatky, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie. S ohľadom na tieto skutočnosti kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. februára 2023