8Asan/5/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej PhD., LL.M a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Amico Drevo, spol. s r.o., so sídlom 134, 027 41 Oravský Podzámok, IČO: 36401749, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36858501, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00166405, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/2298, O-659/2018 zo dňa 14.01.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/20/2019 zo dňa 03.06.2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

BOZP“) v nadväznosti na § 4 ods. 1, čl. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (ďalej aj „nariadenie vlády č. 392/2006 Z. z.“) tým, že vo svojej prevádzke nezabezpečil, aby pracovný prostriedok (viacúčelový drevoobrábací stroj Weining, typ U 23, v. č. 023-2240, rok výroby 1996) neohrozoval bezpečnosť a zdravie poškodeného tým, že stroj má pohybujúce sa časti pracovného priestoru (pílové kotúče), s ktorými je možný kontakt, a ktoré môžu spôsobiť úraz, pričom tieto časti stroja neboli vybavené ochranným zariadením, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva alebo takým zariadením, ktoré by zastavilo pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne do zóny nebezpečenstva, teda k pílovým

2. Na základe podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č. PO/BEZ/2019/2298 O-659/2018 zo dňa 14.01.2019 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení žalovaný uviedol, že: - predmetný pracovný stroj má ochranný kryt, ktorý plní funkciu len v režime, keď sa stroj používa na delenie a obrábanie materiálu. Problém nastáva vtedy, keď sa stroj vypne a zdvihne ochranný kryt pracovného stroja, aby sa mohla vykonať údržba. Po otvorení krytu majú pílové kotúče dobeh 55 sekúnd a pracovný priestor v tomto čase nie je chránený žiadnym ochranným zariadením. Takto inštalovaný kryt je nedostatočný. Nie je prípustné, aby mohol po odstránení krytu dobeh rezných nástrojov ohroziť zamestnanca, i keď je zamestnanec na nebezpečenstvo zamestnávateľom upozornený. Pracovný stroj musí byť zabezpečený krytom až kým nepominie riziko úrazu vyplývajúce z nebezpečných funkcií strojového zariadenia, - zamestnanci sú oboznamovaní len s tým, aby nesiahali do priestoru obrábania počas dobehu pílových kotúčov, takže zabezpečenie bezpečnosti práce pri čistení stroja ostáva na vizuálnom

- inšpektor práce postupoval plne v súlade s § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce a prihliadol na všetky vyjadrenia a doklady, - príčinou vzniku úrazu bolo nezabezpečenie dobehu pílových kotúčov stroja po otvorení ochranného krytu, pričom poškodený musel vyčistiť stroj a zároveň dodržať časový harmonogram opustenia pracoviska pred začatím nočnej zmeny. Pri tejto činnosti sa ponáhľal, aby rýchlo vykonal čistenie a stihol to do 22:00 hod., keďže na pracovisku sú kamery a je tam aj zvuková signalizácia, kedy už musí opustiť pracovisko. Nemožno tvrdiť, že zamestnanec konal ľahkomyseľne, keďže sa snažil čo najskôr ukončiť čistenie stroja a splniť tak povinnosť, aby prácu, vrátane čistenia stroja stihol v stanovenom časovom intervale, aj s tým vedomím, že pílové kotúče sú ešte v pohybe a môžu ho ohroziť, - K.. X. K. (primár chirurgického oddelenia) v stanovisku zo dňa 03.05.2017 označil úraz ako úraz s ťažkou ujmou na zdraví s ochromením údu, s čím sa mohol žalobca oboznámiť.

bez ohľadu na zavinenie. Ide o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej orgán verejnej správy preukazuje len porušenie právnej povinnosti a nie zavinenie.

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou dňa 13.03.2019 Krajskému súdu v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 5. Žalobca predovšetkým namietal, že: - z bodu 2.8 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. 392/2006 Z. z. vyplýva, že pracovný prostriedok musí byť vybavený buď krytom zabraňujúcim prístup do zóny nebezpečenstva alebo zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Pracovný prostriedok nemusí byť vybavený krytom zabraňujúcim prístup do zóny nebezpečenstva a aj zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva súčasne.

Tieto stroje sa používajú v celej Európskej únii a nebol vydaný zákaz na používanie takýchto drevoobrábacích strojov. Žalobca stroj používal s vedomím, že je bezpečný a vykonával na ňom kontroly, revízie a pravidelnú údržbu, ako to predpisuje výrobca a ustanovujú súvisiace predpisy, zákon o BOZP a nariadenie vlády č. 392/2006 Z. z.. V čase, keď nemecký výrobca vydával vyhlásenie o zhode, už bola v platnosti smernica Rady č. 89/655/EHS o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných zariadení pracovníkmi pri práci (ďalej aj „smernica Rady č. 89/655/EHS“) a bod 2.8 tejto smernice je zhodný s bodom 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z., - vzhľadom na to, že predmetný pracovný stroj je certifikovaným pracovným strojom so zložitou konštrukciou a funkciami, žalobca nemôže do konštrukčných a funkčných častí pracovného stroja zasahovať,

úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku. Podľa žalobcu si mali orgány verejnej správy počas konania vyžiadať od výrobcu pracovného stroja všetky doklady potrebné k úplnému zisteniu

protokole o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu neuviedol odkazy na lekárske správy A.. J. a K.. K., došlo k porušeniu procesných prác žalobcu vyjadriť sa ku všetkým zisteniam a predkladať dôkazy. 6. Rozsudkom sp. zn. 31S/20/2019 zo dňa 03.06.2020 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) krajský súd zamietol správnu žalobu a žalobcovi a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov

Ku konkrétnym námietkam žalobcu krajský súd uviedol, že: - z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by žalovaný vyžadoval, aby bol pracovný stroj súčasne vybavený krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva na jednej strane a aj takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Žalovaný jasne uviedol, že na zabezpečenie ochrany zdravia sa vyžaduje jedna z uvedených alternatív. Takto vykladanú právnu úpravu aplikovali orgány verejnej správy na zistený skutkový stav s vyústením do záveru, podľa ktorého žalobca nezabezpečil, aby pracovný prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie poškodeného. V dôsledku nedostatočného ochranného zariadenia alebo zabezpečenia došlo k závažnému pracovnému úrazu s následkom ťažkej ujmy

Práve z čl. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. vyplývajú dve alternatívy zamedzenia kontaktu s pohyblivými časťami pracovného prostriedku a náležitosti vo vzťahu k alternatíve tohto zamedzenia prostredníctvom krytu pokiaľ ide o jeho vlastnosti a náležitosti krytu, - servis, realizácia revízií a údržby pracovného prostriedku nenahrádzajú absenciu splnenia bezpečnostných požiadaviek vyplývajúcich z označenej právnej úpravy nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. Požiadavka bezpečnosti obsluhy pri manipulácii s týmto pracovným prostriedkom dopadá na činnosť pri výkone jeho výrobných funkcií, ale aj na režim jeho čistenia, nakoľko právna úprava medzi uvedenými režimami nerozlišuje, - obsah napadnutého rozhodnutia jasne a konkrétne vymedzuje (napr. na strane 5) nedostatok pracovného prostriedku, ktorý spočíval v tom, že nebezpečné časti pracovného prostriedku neboli vybavené ochranným zariadením, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva alebo takým zariadením, ktoré by zastavilo pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne do zóny nebezpečenstva, teda k pílovým kotúčom. Rovnako vo vzťahu k samotnému krytu,

poškodeného ako zamestnanca je spôsobilé právneho posúdenia a vyhodnocovania prostredníctvom aplikácie § 196 Zákonníka práce, čo však nebolo predmetom posudzovania pri rozhodovaní správneho orgánu. Naviac právna úprava podľa § 196 ods. 2 Zákonníka práce sa v tomto konaní o správnej žalobe vo veci správneho trestania neuplatní a nemôže predstavovať liberačný dôvod pre žalobcu ako zamestnávateľa, pretože v takomto konaní ide výlučne o prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o uloženej sankcii.

Inšpektor práce prihliadal na všetky vyjadrenia a doklady a protokol prerokoval so zamestnávateľom, - skutočnosť, že žalobca vykonal opatrenia, aby k samotnej udalosti poškodenia zdravia nedošlo, nie je pri preukázanom porušení zákonných povinností žalobcu spôsobilá zohľadnenia o to viac, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva opakované konštatovanie inšpektora práce, že bolo v silách žalobcu nebezpečenstvo a ohrozenie vyplývajúce z nedostatkov stroja

To, že poškodený zamestnanec aj naďalej vykonával u zamestnávateľa tú istú prácu ako pred úrazom, ešte neznamená, že neutrpel úraz s ťažkou ujmou na zdraví. Stanovisko K.. K. je súčasťou administratívneho spisu a žalobca mal o jeho existencii a záveroch z neho vyplývajúcich

Subjektívne vyjadrenie poškodeného, podľa ktorého tento nie je obmedzený ani v zamestnaní ani v bežnom živote, nebolo krajským súdom hodnotené ako relevantné, - ku správnej žalobe predložený znalecký posudok K.. X. J., N.. zabezpečený žalobcom na základe jeho vyžiadania je účelovým dôkazom. Dôkazy a závery v otázke klasifikácie poškodenia zdravia zamestnanca žalobcu, z ktorých vychádzali orgány verejnej správy, boli konkrétne a presne identifikované už v prvostupňovom rozhodnutí a žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by relevantne boli spôsobilé odôvodniť predloženie znaleckého posudku K.. J., N.. až ku správnej žalobe a nie už skôr napr. s odvolaním proti prvostupňovému

Krajský súd nevzhliadol dôvod pre aplikáciu § 197 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“).

8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že sa zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a aj prvostupňové rozhodnutie a vec vráti prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Alternatívne sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť sťažovateľ podal z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a písm. g) SSP, keď mal za to, že krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. Konkrétne pochybenia krajského súdu sťažovateľ vymedzil v sťažnostných bodoch, pričom namietal predovšetkým nasledovné: - nevykonaním znaleckého posudku č. 2/2019 krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Sťažovateľ zároveň poukázal na to, že jeho odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu bolo doručené prvostupňovému orgánu dňa 26.11.2018 a napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vyhotovené už dňa 14.01.2019. Žalovaný nedal sťažovateľovi dostatočný časový priestor pre vyhotovenie ním vyžiadaného znaleckého posudku, ktorý by vyvrátil tvrdenie prvostupňového orgánu, že poškodený zamestnanec utrpel ťažkú ujmu na zdraví. Znalecký posudok č. 2/2019 bol vyhotovený znalcom dňa 18.02.2019, teda po vyhotovení a doručení napadnutého rozhodnutia. Preto mohol sťažovateľ predložiť znalecký posudok č. 2/2019 až ku správnej žalobe a nie skôr. Sťažovateľ poukázal na to, že v zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR sa v prípadoch rozhodovania o správnych žalobách vo veci správneho trestania aplikuje plná jurisdikcia správneho súdu preskúmavajúceho administratívne rozhodnutie sankčného charakteru. Krajský súd mal vzhľadom na tú skutočnosť, že rozhodoval o správnej žalobe vo veci správneho trestania vykonať ako dôkaz žalobcom predložený znalecký posudok č. 2/2019, - vlastnosti krytu, ktorým je vybavený predmetný pracovný stroj sú v súlade so všetkými požiadavkami uvedenými v bode 2.8 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. 392/2006 Z. z.

pretože ide o certifikované zariadenie, označené už od výroby značkou zhody, čo nedovoľuje žalobcovi ľubovoľne do pracovného stroja zasahovať, prípadne pripájať, odnímať alebo iným spôsobom upravovať jeho konštrukčné a funkčné časti, - orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach neuviedli, aké konkrétne vlastnosti uvedené v bode 2.8 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády č. 392/2006 Z. z. nespĺňal kryt nainštalovaný na

keďže toto stanovisko nebolo uvedené v protokole o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu. Sťažovateľ už vo svojom vyjadrení k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 19.10.2018 namietal, že nesúhlasí so záverom, podľa ktorého mal poškodený zamestnanec v

V protokole prvostupňový orgán neuviedol odkazy na lekárske správy K.. J. a K.. K., čím došlo k porušeniu práv sťažovateľa vyjadriť sa k tomu, ako orgán verejnej správy určil, že u poškodeného ide o ťažkú ujmu na zdraví.

Rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a boli riadne odôvodnené. Orgány verejnej správy dôsledne vyhodnotili všetky skutočnosti zistené počas výkonu inšpekcie práce a riadne sa vysporiadali so všetkými skutkovými aj právnymi

IV. Právny názor kasačného súdu

12. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia.

správy. 13. V danej veci sa jedná o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými bola sťažovateľovi uložená pokuta vo výške 33.000,- eur pre porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konkrétne za porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP v nadväznosti na § 4 ods. 1, bod 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/ 2006 Z. z.. Sťažovateľ podľa rozhodnutí orgánov verejnej správy, s ktorými sa krajský súd stotožnil v celom rozsahu, nezabezpečil, aby pracovný stroj neohrozoval bezpečnosť a zdravie pri práci, keď tento má pohybujúce sa časti (pílové kotúče), ktoré nie sú vybavené ochranným zariadením, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva, resp. ktoré by zastavilo pohybujúce sa časti skôr, ako sa siahne do zóny nebezpečenstva (k pílovým kotúčom).

14. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.

Podľa bodu 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ak sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Kryt a iné ochranné zariadenie a) musia mať pevnú konštrukciu, b) nesmú vytvárať ďalšie nebezpečenstvo, c) nesmú sa dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti, d) musia byť umiestnené v primeranej vzdialenosti od zóny nebezpečenstva, e) musia byť riešené tak, aby neobmedzovali výhľad obsluhy na celý priestor, v ktorom sa pracovný prostriedok používa, f) musia umožniť činnosť potrebnú na upevnenie alebo výmenu častí pracovného prostriedku a činnosť pri údržbe tak, aby sa prístup obmedzil len do priestoru, v ktorom sa uvedená činnosť vykonáva a bez odstránenia krytu alebo ochranného zariadenia, ak je to možné.

18. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o inšpekcii práce inšpekcia práce je vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. 19.

20. Kasačný súd sa pri skúmaní veci zaoberal v prvom rade kasačnou námietkou sťažovateľa, týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia krajského súdu, keď sťažovateľ mal za to, že pracovný stroj spĺňal požiadavky kladené platnou legislatívou na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci, pričom kasačný súd posúdil túto námietku ako nedôvodnú.

pracovného prostriedku. Toto nariadenie v plnom rozsahu prebralo smernicu Rady č. 89/655/ EHS. Ustanovenie § 4 predmetného nariadenia ukladá zamestnávateľovi povinnosti vo vzťahu k zabezpečeniu minimálnych požiadaviek na pracovný prostriedok a minimálnych požiadaviek na používanie pracovného prostriedku, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 a 2. V prílohe č. 1 sa následne upravujú všeobecné minimálne požiadavky na pracovné prostriedky a ďalšie minimálne požiadavky na špecifické typy pracovných prostriedkov.

Poškodený od začiatku zmeny pracoval na tomto stroji do cca 21:45 hod., kedy stroj vypol, aby ho očistil. Až do tohto času pracoval v súlade s pracovným postupom, s ktorým bol oboznámený a preškolený. V čase úrazu poškodený z dôvodu čistenia stroja otvoril kryt a siahol do priestoru, kde sa nachádzali rotujúce pílové kotúče, ktoré mali dobeh ešte po vypnutí stroja.

23. Zo znenia bodu 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. jasne vyplýva povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť, aby pracovný prostriedok, ktorý používajú zamestnanci, bol vybavený krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabránia prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva, a to pri pracovných prostriedkoch, pri ktorých je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami.

z.. Nie je pritom podstatné, že orgány verejnej správy neuviedli, ktoré náležitosti krytu resp. ochranného zariadenia v zmysle písm. a) až f) bodu 2.8 neboli splnené, nakoľko celkom jasne uviedli, že nebola splnená základná požiadavka uvedená v prvej vete tohto bodu, teda úplná absencia krytu alebo ochranného opatrenia v čase, keď bol síce pracovný stroj vypnutý, ale dobiehali rotujúce pílové kotúče.

pracovisku alebo v jeho priestore a na ďalšie nebezpečenstvá, ktoré môžu dodatočne vyplynúť z používania pracovného prostriedku. Za pracovný prostriedok tak zodpovedá zamestnávateľ a je v jeho záujme preveriť si všetky skutočnosti tak, aby poskytol zamestnancom bezpečné prostriedky a vytvoril pre nich bezpečné pracovné prostredie. V rámci uvedenej všeobecnej zodpovednosti zamestnávateľa je taktiež jeho povinnosťou zabezpečiť, aby pracovný prostriedok, ktorý používajú zamestnanci, bol v súlade s minimálnymi štandardami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a aj v súlade s § 4 ods. 1 v spojení s prílohou č. 1 nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. Pokiaľ sťažovateľ nezabezpečil ani stanovené minimálne bezpečnostné štandardy, sám sa vystavil riziku sankčného postihu zo strany správnych orgánov, bez zreteľa na to, že bolo nemeckým výrobcom poskytnuté vyhlásenie o zhode. Kasačný súd navyše poukazuje na rok výroby pracovného stroja, t. j. rok 1996, a skutočnosť, že vyhlásenie o zhode bolo taktiež vydané v tomto roku. Vzhľadom na časový úsek viac ako 20 rokov sa zamestnávateľ nemôže pri zabezpečení ochrany bezpečnosti a zdravia pri

25. Kasačný súd dopĺňa, že účelom stanovených štandardov na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je vytvoriť pre zamestnancov také pracovné podmienky, aby zamestnávateľ prijatím bezpečnostných opatrení v čo najväčšej miere eliminoval riziko vzniku pracovného úrazu v súvislosti s používaním pracovných prostriedkov. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že umiestnenie ochranného krytu, ktorý by zabránil siahnutiu do zóny nebezpečenstva, resp. ktorý by zastavil pohyblivé časti stroja pred siahnutím do zóny nebezpečenstva, by predstavovalo účinnú ochranu pre poškodeného zamestnanca, pretože by sa zabránilo pracovnému úrazu (devastačnému poraneniu palca pravej ruky).

26. Kasačný súd sa nestotožnil ani s námietkou vo veci nesprávnej kvalifikácie ťažkej ujmy na zdraví poškodeného. Skutočnosť, že v prípade poškodeného zamestnanca ide o pracovný úraz z ťažkou ujmou na zdraví bola konštatovaná v stanovisku lekára K.. K. a toto stanovisko bolo podporené stanoviskom K.. J., ktorý uviedol, že „amputácia palca predstavuje ťažké poranenie z hľadiska straty normálnej úchopovej funkcie dominantnej pravej ruky“.

Ani okolnosť, že poškodený zamestnanec si postupom času osvojil používanie ostatných prstov namiesto chýbajúceho palca, prípadne používanie ľavej ruky ako dominantnej ruky, nemôže nič zmeniť na povahe tohto zranenia. Ako kasačný súd uviedol vyššie, zranenie poškodeného zamestnanca bolo K.. J. charakterizované ako „ťažké poranenie z hľadiska straty normálnej úchopovej funkcie dominantnej pravej ruky“ a K.. K. výslovne ako „ťažká ujma na zdraví.

za účelom rekvalifikácie pracovného úrazu poškodeného zamestnanca. Sťažovateľ v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu síce namietal kvalifikáciu pracovného úrazu ako ťažkej ujmy na zdraví (opätovne s poukazom na to, že zamestnanec u neho stále vykonáva prácu), avšak ani v odvolaní nenavrhol doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, prípadne iným konkrétnym spôsobom (v odvolaní len uviedol, že si „vymieňuje právo doplniť dokazovanie dôkazmi, ktoré vyvracajú tvrdenie prvostupňového orgánu, že poškodený zamestnanec utrpel ťažkú ujmu na zdraví“). Sťažovateľ ani v lehote takmer dvoch mesiacov nepredložil žiadny takýto dôkaz, či návrh na vykonanie konkrétneho dôkazu. Kasačný súd je toho názoru, že krajský súd postupoval správne, keď s ohľadom na dostatočne zistený skutkový stav orgánmi verejnej správy a pri zohľadnení zásady plnej jurisdikcie neaplikoval § 197 SSP v tom smere, že by vykonával ďalšie dôkazy (predložený znalecký posudok) pre ustálenie klasifikácie pracovného úrazu poškodeného zamestnanca.

Citované ustanovenie sa týka konaní vo veciach správneho trestania, v ktorých je pre správny súd základom pre rozhodnutie skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, ktorým ale nie je viazaný. Správny súd môže doplniť dokazovanie, avšak už z povahy správneho súdnictva vyplýva, že potreba dokazovania pred správnym súdom musí byť ponechaná výlučne na úvahe správneho súdu, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že správny súd nie je súdom skutkovým. Keďže však krajský súd pri postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy nezistil skutkové ani procesnoprávne pochybenia a konštatoval, že orgány verejnej správy riadne zistili skutkový stav a tento správne právne posúdili, postupoval krajský súd správne, keď ďalšie dokazovanie nevykonával. Zo stanovísk K.. J. a K.. K. jednoznačne vyplývalo, že ide o pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví, preto v tomto smere nevznikli žiadne pochybnosti, ktoré by bolo potrebné vyvrátiť ďalším dokazovaním.

31. Kasačný súd na doplnenie uvádza, že protokol o zisťovaní príčin pracovného úrazu predstavuje podklad pre rozhodnutie, ktorým sa predbežne vyhodnocuje zistený skutkový stav, oboznamujú sa dôkazy a zamestnávateľovi sa v ňom ukladajú neodkladné opatrenia, ktoré je povinný prijať na odstránenie zistených nedostatkov. Vykonávanie šetrenia inšpektorov, ako aj postup pri vyhotovovaní protokolu, sa neriadi správnym poriadkom, má neformálny charakter a je upravený osobitným predpisom, t. j. zákonom o inšpekcii práce. Protokol obsahuje len predbežné zistenia, z ktorých sa následne vychádza v konaní o uložení pokuty.

33. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za dôvodné, a preto rozhodol podľa § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti. 34. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 SSP.

V Bratislave dňa 21. decembra 2023