8Asan/7/2021

1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 98 ods. 1 písm. g) Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) žalobu žalobkyne odmietol. 2. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že v preskúmavanej veci bolo kľúčovou otázka prípustnosti preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej. K veci uviedol, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/ 1967 Z.z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.

Ide o rozhodnutie predbežnej povahy, ktoré samo osebe nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne, a preto je zo súdneho preskúmania v správnom súdnictve vylúčené podľa § 7 písm. e) S.s.p. Povinnosť zaplatiť uloženú pokutu, a teda prípadný zásah do práv a povinností žalobkyne, vznikne žalobkyni až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, v prípade, že žalobkyňa nevyužije možnosť podať proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok alebo až právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho orgánu, ak dôjde k podaniu opravného prostriedku, ktorým odvolací orgán potvrdí napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa. Podľa Správneho súdneho poriadku je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvodom pre odmietnutie žaloby.

Keďže správny poriadok nepripúšťa riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu odvolacieho správneho orgánu má sťažovateľka za to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je preskúmateľné v správnom súdnictve, pretože v zmysle negatívnej enumerácie nie je zo súdneho prieskumu vylúčené. V prípade, že by sa kasačný súd nestotožnil s uvedenom argumentáciou, tak sa podľa názoru sťažovateľky môže hľadieť na napadnuté rozhodnutie žalovanej ako na rozhodnutie, ktorým sú priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti sťažovateľky. Napriek tomu, že krajský súd sám uviedol, že je povinný preskúmať, či sa napadnuté rozhodnutie nedotýka základných práv a slobôd sťažovateľky, túto povinnosť si nesplnil, keď len stroho konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je rozhodnutie predbežnej povahy a samo o sebe nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach sťažovateľky. Sťažovateľka tiež namieta, že odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na právne relevantné otázky rozhodujúce pre posúdenie daného

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1. augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 455 S.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.

10. V danej veci krajský súd podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. odmietol žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej, ktorým zrušila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátila na nové prejednanie a vydanie rozhodnutia. Krajský súd dôvodil, že napadnuté rozhodnutie žalovanej nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladalo, menilo, rušilo alebo deklarovalo práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti sťažovateľky alebo sa ich priamo dotýkalo.

11. Kasačný súd má po preskúmaní veci za to, že záver krajského súde je správny. Žalovaná ako odvolací orgán zrušila rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava (správny orgán prvého stupňa), po zistení, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia nezobral do úvahy vyjadrenie účastníka konania, ktoré zaslal k začatiu správneho konania listom zo dňa 28.11.2019 a vo svojom rozhodnutí uviedol, že účastník konania sa v určenej lehote k Oznámeniu o začatí správneho konania nevyjadril. Z administratívneho spisu taktiež vyplynulo, že nie je jednoznačné, či pre zabezpečenie chodu prania vyťažených štrkopieskov bola využívaná podzemná voda z vrtov HB1 a HB2. Žalovaná tiež zistila, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty neuplatnil absorpčnú zásadu. Pritom žalovaná uložila prvostupňovému správnemu orgánu ako má vzhľadom na vytýkané procesné pochybenia ďalej postupovať.

dotknuté. Ide o rozhodnutie svojim charakterom predbežnej povahy. Nemožno ani prisvedčiť tvrdeniu sťažovateľky, že zrušujúce rozhodnutie žalovanej treba považovať za rozhodnutie, týkajúce sa základných práv a slobôd, pretože v danom prípade nejde o konečné rozhodnutie, ktoré by bolo spôsobilé založiť, meniť alebo rušiť oprávnenia a povinnosti sťažovateľky alebo by nimi boli práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti sťažovateľky priamo dotknuté.

14. Podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v § 7 písm. e) zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie

15. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

17. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.