8Sfk/10/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:1022201224.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-5S/208/2022
- IČS
- 1022201224
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): S & B Enhanced Finance, a.s., so Panská 9, 811 01 Bratislava, IČO: 36865702, právne zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36865281, proti žalovanému: Národná banka Slovenska, so sídlom: Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30844789, v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/208/2022-116 z 27. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
1. Správnou žalobou opomenutého účastníka sa žalobca domáhal doručenia rozhodnutia Bankovej rady Národnej banky Slovenska (ďalej aj ako len „BR NBS“) č. sp.: NBS1-000-061-006, č. z.: 100-000-293-318 z 21. júna 2021 (ďalej aj ako len „druhostupňové rozhodnutie“) a tiež rozhodnutia Národnej banky Slovenska (ďalej aj ako len „NBS“), útvaru dohľadu nad finančným trhom č. sp.: NBS1-000-053-337, č. z.: 100-000-283-209 z 19. apríla 2021 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“). Druhostupňovým rozhodnutím žalovaný
podľa § 32 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 747/2004 Z. z.“) zmenil prvostupňové rozhodnutie vo výroku I bod. 1 písm. a) nasledovne: „a) doplniť hodnotu investovaných aktív tak, že ich investuje minimálne vo výške a spôsobom súladným so zmluvným záväzkom, ktorý zaväzuje účastníka konania investovať do hodnoty stavu poistných účtov a ktorý vyplýva z poistných zmlúv, vrátane všeobecných poistných podmienok a štatútov vlastných poistných fondov účastníka konania uzatvorených medzi účastníkom konania a jednotlivými klientmi ku dňu vydania tohto rozhodnutia, a to - v rozsahu 20 mil. eur (slovom dvadsať miliónov eur) najneskôr do 31. augusta 2021, a - vo zvyšnom rozsahu najneskôr do 31. októbra 2021 a“. a súčasne prvostupňové rozhodnutie v nezmenenej časti podľa § 32 ods. 2 zákona č. 747/ 2004 Z. z. potvrdil a rozklad účastníka konania (NOVIS Insurance Company, NOVIS
Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a.s., ďalej iba „NOVIS“) smerujúci voči potvrdzujúcej časti prvostupňového rozhodnutia zamietol. 2. Prvostupňovým rozhodnutím Národná banka Slovenska, útvar dohľadu nad finančným trhom, úsek dohľadu a ochrany finančného spotrebiteľa, uzavrela, že spoločnosť NOVIS sa porušením ustanovenia § 23 ods. 3 písm. a) a písm. b) zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 39/ 2015 Z. z.“) dopustila správneho deliktu, za ktorý jej podľa ustanovenia § 139 ods. 11 zákona č. 39/2015 Z. z. uložila súbežne vo výroku I bod 1. písm. a) a b) opatrenie na odstránenie a nápravu zisteného nedostatku podľa ustanovenia § 139 ods. 1 písm. a) zákona č. 39/2015 Z. z., vo výroku I bod 2. povinnosť predkladať orgánu dohľadu osobitné hlásenia podľa ustanovenia § 139 ods. 1 písm. b) zákona č. 39/2015 Z. z., a vo výroku II v súlade s ustanovením § 25
ods. 3 zákona č. 747/2004 Z. z. z vlastného podnetu zrušila rozhodnutie o vydaní predbežného opatrenia zo dňa 09.09.2020, č. z.: 100-000-249-678, č. sp.: NBS1-000-053-337. 3. Žalobca v správnej žalobe dôvodil, že výška uloženej sankcie (opatrenia) je pre spoločnosť NOVIS potenciálne likvidačná, a ako taká aj absolútne neprimeraná, resp. táto bude mať zásadné dopady na žalobcu, resp. ostatných akcionárov spoločnosti NOVIS, ak by táto chcela napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho splniť. Ďalej uviedol, že predmetné rozhodnutia sa zásadným a podstatným spôsobom dotknú majetkových práv žalobcu, ako aj iných akcionárov spoločnosti NOVIS, ktorí sa v súvisiacom konaní žalovaného nenachádzali v pozícii účastníkov konania, kde by mohli uplatňovať svoje práva riadne v konaní a mať tak možnosť ovplyvniť jeho výsledok a použiť prostriedky riadneho a mimoriadneho prieskumu rozhodnutí. Sankcia, ktorá by mala smerovať výlučne proti spoločnosti NOVIS, tak v skutočnosti smeruje voči omnoho širšiemu okruhu subjektov, ktorými sú žalobca a ostatní akcionári spoločnosti
NOVIS, ktorých práva, povinnosti a právom chránené záujmy, ako aj základné práva a slobody sú dotknuté predmetnými rozhodnutiami bez toho, aby im žalovaný priznal procesné postavenie účastníka konania, čo by im umožňovalo sa efektívne brániť, a to bez ohľadu na výsledok konania s takto rozšíreným okruhom účastníkov.
Na základe vyššie uvedeného mal žalobca za to, že bol postupom žalovaného, v rozpore s princípmi správneho práva, a aplikovateľných záväzkov Slovenskej republiky ukrátený na svojich právach a slobodách garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, a to tým, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa od začiatku konaní vedúcich k vydaniu predmetných
rozhodnutí. 4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým uznesením žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) odmietol, ako podanú
zjavne neoprávnenou osobou. 5. Úvodom správny súd považoval za potrebné zdôrazniť, že žalobca v správnej žalobe odôvodňoval svoje postavenie opomenutého účastníka konania tým, že je ako akcionár účastníka administratívneho konania dotknutý na svojich právach a právom chránených
záujmoch. 6. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca nebol účastníkom predmetného administratívneho konania. Preto v zmysle § 179 SSP overoval správnosť tvrdenia žalobcu, či mal byť účastníkom administratívneho konania, pričom uzavrel, že so žalobcom sa v predmetnej veci nemalo konať ako s účastníkom administratívneho konania.
V tejto súvislosti dôvodil, že kto je účastníkom konania o uložení opatrenia na nápravu podľa zákona č. 747/ 2004 Z. z. a osobitných zákonov ustanovuje § 15 ods. 1 citovaného zákona, v zmysle ktorého je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu. Žalobca v danej veci nebol dohliadaným subjektom ani osobou, ktorej sa malo uložiť opatrenie na nápravu, pričom v správnej žalobe ani netvrdil, že takýmto subjektom má byť. Žalobca teda nespĺňal podmienky definície opomenutého účastníka ustanovené v § 179 SSP a preto nemal aktívnu procesnú legitimáciu na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka.
7. Záverom zopakoval, že okruh účastníkov daného administratívneho konania vymedzuje priamo zákon, na základe ktorého žalovaný pri rozhodovaní postupoval a konal s účastníkom, ktorého za účastníka označuje zákon. Zdôraznil, že označené rozhodnutia nesmerujú proti žalobcovi, ale boli vydané v konaní, kde žalovaný rozhodoval o právach a povinnostiach spoločnosti NOVIS, teda subjektu rozdielneho od žalobcu.
8. S poukazom na uvedené správny súd uzavrel, že správnu žalobu opomenutého účastníka podala zjavne neoprávnená osoba. Preto ju postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol.
II. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
9. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP] a tiež, že mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP]. Kasačnému súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
10. Podľa sťažovateľa napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a arbitrárne. Mal za to, že súd neprimerane prioritizoval zásadu hospodárnosti konania, ktorá sa premietla do značne stručného odôvodnenia uznesenia. Súd bez individualizácie a zváženia výnimočných skutkových okolností len krátko a bez rešpektovania princípu spravodlivosti a ochrany individuálnych práv okopíroval právnu doktrínu judikovanú Najvyšším súdom Slovenskej republiky tak, aby mohol čo najrýchlejšie vec uzavrieť ako vybavenú.
Súd sa nevysporiadal so závažnosťou sankcie v konaní proti spoločnosti NOVIS, ktorej je sťažovateľ akcionárom, ani s dopadmi na jeho osobu, a čo takto významná sankcia znamená pre jeho právo na prístup k súdu, a ani vo vzťahu k slobode jeho majetku.
11. Sťažovateľ namietal, že správny súd nevzal do úvahy tvrdené zásahy do základných práv a slobôd garantovaných nielen Ústavou Slovenskej republiky, ale aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Súd rovnako opomenul vo veci zvážiť akúkoľvek judikatúru z úrovne Európskej únie, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP)“, ktoré majú podľa sťažovateľa zásadný vplyv na otázku nastolenú žalobou opomenutého účastníka. Súd sa rovnako opomenul vysporiadať s úpravou § 15 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z., a to najmä z pohľadu správnosti tejto úpravy pri poukaze na všeobecné zásady správneho konania, ako aj na širšie ústavné princípy a záväzky Slovenskej republiky na poli ochrany základných práv a slobôd.
12. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci sťažovateľ uviedol, že bol postupom NBS a BR NBS v rozpore s princípmi správneho práva, a aplikovateľných záväzkov Slovenskej republiky ukrátený na svojich právach a slobodách garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, a to tým, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa od začiatku konaní vedúcich k vydaniu predmetných rozhodnutí.
Porušenie uvedených povinností orgánom verejnej správy (NBS a BR NBS) je o to vypuklejšie, že ide o udelenie sankcie veľkej závažnosti, za porušenie základných zásad správneho konania a princípov správneho trestania, a to i napriek tomu, že s touto skutočnosťou sa opomenul vysporiadať zákonodarca v súvislosti s obmedzením sa na reštriktívnu definíciu okruhu účastníkov, pričom príslušné správne orgány udržiavajú názor, že takáto reštriktívna definícia osobitného zákona bola úmyslom zákonodarcu bez ohľadu na kontext, závažnosť sankcie a princípy dobrej a spravodlivej správy.
13. Uviedol, že pri sankcii udelenej predmetnými rozhodnutiami je potrebné si uvedomiť, že nejde o sankciu v podobe pokuty, ale v podobe nápravného opatrenia, ktorá obsahuje nariadenie povinnosti spoločnosti NOVIS získať vo veľmi krátkom čase sumu približne 30 mil. EUR, pričom je celkom zjavné, že spoločnosť NOVIS samostatne touto sumou nedisponuje, ani nemá predpoklady takou sumou disponovať s tým, že udelenie tejto sankcie bude v konečnom dôsledku znášať sťažovateľ a ostatní akcionári. Z uvedeného je potom v súlade s princípom dobrej verejnej správy nutné odvodiť zásah do práv, povinností a právom chránených záujmov sťažovateľa, ako aj ostatných akcionárov a fakt, že na realizáciu dobrej verejnej správy je nutné sťažovateľa a ostatných akcionárov pribrať za účastníkov konaní vedúcich k vydaniu predmetných rozhodnutí.
14. Odkazujúc na čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sťažovateľ poukázal na to, že v posudzovanom prípade ide práve o vylúčenie zo súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorý sa týka základného práva vlastniť majetok a byť chránený pred nezákonnými zásahmi, a to aj zo strany verejnej moci.
15. Tiež poukázal na to, že z rozhodovacej činnosti ESĽP vyplýva, že v prípade správneho trestania je potrebné postupovať analogicky podľa princípov trestného práva vyjadrených v Trestnom zákone, čo je potvrdené aj ustanovením § 195 SSP a v tejto súvislosti citoval ustanovenia § 34 ods. 2 a ods. 3 Trestného zákona, ktoré sa majú podľa názoru sťažovateľa uplatňovať aj vo vzťahu k spoločnosti NOVIS, sťažovateľovi, ako jeho akcionárovi a generálne voči akcionárom spoločnosti NOVIS. 16. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Zastával názor, že správny súd správne vyhodnotil, že sťažovateľ nenapĺňa definíciu ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z. a z dôvodu absencie zákonného predpokladu (účastníka administratívneho konania) nie sú naplnené zákonné predpoklady ustanovenia § 179 ods. 1 SSP, čo odôvodňuje správnosť záverov správneho súdu uvedených v napadnutom uznesení. Teda sťažovateľ nie je a nebol aktívne procesne legitimovaný na podanie žaloby.
III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
17. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) dňa 12. septembra 2023. 18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 19. Úlohou kasačného súdu bolo v medziach uplatnených sťažnostných bodov posúdiť či (i) napadnuté uznesenie správneho súdu je dostatočne odôvodnené, konkrétne či správny súd poskytol relevantné a zrozumiteľné odpovede na podstatné žalobné námietky a (ii) či sťažovateľovi svedčalo postavenie účastníka konania vo veci dohľadu vykonaného Národnou bankou Slovenska voči spoločnosti NOVIS, v postavení dohliadaného subjektu podľa § 12 a nasl. zákona č. 747/2004 Z. z.
20. Vychádzajúc z § 139 ods. 1 a 2 SSP kasačný súd konštatuje, že povinnou náležitosťou nielen rozsudku správneho súdu, ale aj uznesenia, je jeho odôvodnenie. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (teda právo na poznanie dôvodov, pre ktoré správny súd rozhodol vo veci tak, ako rozhodol) je jedným z čiastkových procesných práv obsiahnutých v práve na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu nemusí byť rozsiahle a nepochybne by malo byť tiež primerané kvalite a konkrétnosti námietok, ktoré účastník konania v podanej správnej žalobe vzniesol. Odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu však musí poskytovať odpovede na všetky otázky týkajúce sa kľúčového právneho a skutkového posúdenia veci v nadväznosti na rozsah vymedzený správnou žalobou. Už notorietou vo
vzťahu k právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je, že účastník konania má právo na odpoveď/odôvodnenie len vo vzťahu k podstatným a relevantným okolnostiam prípadu. Preto irelevantné námietky účastníka konania nemusia byť v odôvodnení rozhodnutia správneho súdu posudzované (bod 34 rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sfk/133/2022 z 28. marca 2024). 21.
Kasačný súd považoval za potrebné vyššie uvedené argumenty sťažovateľovi zvýrazniť, nakoľko tak z obsahu správnej žaloby, ako aj z obsahu kasačnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ využijúc tento špecifický druh správnej žaloby, ktorej jadrom je overenie, či konkrétnemu subjektu svedčalo alebo nesvedčalo účastníctvo v označenom administratívnom konaní, venoval svoju pozornosť vecnej stránke predmetných rozhodnutí, ktoré požadoval doručiť, pravdepodobne zabudnúc, že v rámci správnej žaloby opomenutého účastníka sa zákonnosť takýchto rozhodnutí neskúma. Preto nie je namieste vytknúť správnemu súdu, že sa pri svojom rozhodovaní venoval výlučne otázke účastníctva sťažovateľa v administratívnom konaní týkajúcom sa konania o výkone dohľadu spoločnosti NOVIS.
Odôvodnenie
uznesenia správneho súdu je síce pomerne stručné, avšak pre kasačný súd dostačujúce vo vzťahu k vyriešeniu kľúčovej otázky, a to či sťažovateľovi svedčalo alebo nesvedčalo postavenie účastníka predmetného administratívneho konania. Z tohto pohľadu považoval kasačný súd napadnuté uznesenie za dostatočne odôvodnené a sťažnostný bod sťažovateľa v tomto smere za nedôvodný.
22. Obrátiac sa k druhej otázke posudzovanej v tejto veci, a síce či bol sťažovateľ opomenutým účastníkom v administratívnom konaní vedenom pred žalovaným a popísanom vyššie v tomto uznesení, Najvyšší správny súd uvádza, že účelom správnej žaloby opomenutého účastníka je zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov tým osobám, s ktorými orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekonal ako s účastníkmi konania respektíve, ktorým nedoručil rozhodnutie alebo opatrenie, hoci tak urobiť mal. Aktívnu legitimáciu na podanie takejto správnej žaloby má preto fyzická alebo právnická osoba, ktorá spĺňa kumulatívne tieto podmienky : (i) ide o účastníka konania; (ii) orgán verejnej správy s ňou nesprávne nekonal ako s účastníkom administratívneho konania (alebo jej nedoručil rozhodnutie alebo opatrenie) a (iii) v administratívnom konaní orgán verejnej správy už vydal meritórne, resp. konečné rozhodnutie alebo opatrenie. 23. Účastníkom administratívneho konania je ten, koho zákon za účastníka označuje, a to (i) vo vzťahu k dotyku na jeho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
(napr. § 14 ods. 1 Správneho poriadku); (ii) uvedením jeho právneho postavenia (napr. § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona) alebo (iii) výslovným pomenovaním (BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A., et el.
Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 884. ISBN 978-80-7400-678-4).
24. V práve posudzovanej veci je účastník predmetného administratívneho konania týkajúceho sa uloženia opatrenia na nápravu určený priamo zákonom č. 747/2004 Z. z. a to v ustanovení § 15 ods. 1, v zmysle ktorého je účastníkom konania o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu podľa citovaného zákona alebo osobitných zákonov dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu. Sťažovateľ takýmto subjektom preukázateľne nie je.
25. V danej veci je naviac relevantná aj tá skutočnosť, že zákon č. 747/2004 Z. z. priamo v ustanovení § 12 vylučuje použitie všeobecných predpisov o správnom konaní (Správny poriadok), čo znamená nemožnosť aplikácie ustanovenia § 14 Správneho poriadku, ktoré priznáva postavenie účastníka konania aj tomu, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím správneho orgánu priamo dotknuté, respektíve účastníkom konania je aj ten, kto takúto skutočnosť tvrdí a to až do času, kým sa nepreukáže opak. Z uvedeného preto vyplýva, že sťažovateľova argumentácia ohľadom dotyku predmetných rozhodnutí na jeho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach je v kontexte vymedzenia účastníctva v konaní podľa zákona č. 757/2004 Z. z. bezpredmetná.
26. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného by sa sťažovateľ mohol domáhať postavenia osoby zúčastnenej na konaní podľa § 41 ods. 2 písm. a) SSP, a tým si chrániť práva, ochrany ktorých sa domáhal podaním žaloby opomenutého účastníka v práve posudzovanej veci.
27. Rovnako na účely preukázania účastníctva sťažovateľa v predmetnom administratívnom konaní nemôže obstáť ani jeho poukaz na generálnu klauzulu s negatívnou enumeráciou zakotvenou v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko, ako už bolo spomínané vyššie, v rámci správnej žaloby opomenutého účastníka nie je predmetom súdneho prieskumu konkrétne rozhodnutie alebo opatrenie. Rovnako sa v jej rámci neposudzuje dodržanie základných zásad trestného konania alebo ukladania trestov. Preto odvolanie sa na ustanovenie § 195 SSP nie je namieste.
28. Jednoducho povedané, pre posúdenie dôvodnosti tak správnej žaloby, ako aj kasačnej sťažnosti je výlučne podstatné vyriešenie otázky, či sťažovateľovi svedčalo alebo nesvedčalo účastníctvo v konaní, v ktorom ako dohliadaný subjekt vystupovala spoločnosť NOVIS, a to z dôvodu, že je akcionárom tejto spoločnosti a vydané rozhodnutia sa ho priamo dotýkajú v majetkovej sfére.
Odpoveď na túto otázku je daná v ustanovení § 15 ods. 1 zákona č. 747/ 2004 Z. z. Sťažovateľovi takéto postavenie jednoznačne nesvedčalo. Preto pokiaľ správny súd žalobu ako podanú zjavne neoprávnenou osobou postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP napadnutým uznesením odmietol, rozhodol vecne správne.
29. Záverom kasačný súd uvádza, že má zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že priamo spoločnosť NOVIS sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného s tým, že v prvom kole bola správna žaloba odmietnutá ako oneskorene podaná.
Následne bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/239/2021-464 z 15. decembra 2021 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave (uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Stk/8/2022 z 18. augusta 2023). Správna žaloba opomenutého účastníka bola podaná dňa 31. augusta 2022, teda po vydaní uznesenia Krajského súdu v
Bratislave. Kasačný súd preto rozumie „pokusu“ sťažovateľa podať správnu žalobu opomenutého účastníka a zvrátiť tak nemožnosť (v čase jej podania) meritórne preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného.
IV. Záver
30. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto ju postupom podľa § 461 SSP zamietol. 31. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP, keď žalobca (sťažovateľ) bol v konaní pred kasačným súdom neúspešný a u žalovaného nezistil kasačný súd mimoriadne dôvody, pre ktoré by mu malo byť spravodlivo priznané právo na náhradu trov konania. 32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 28. marca 2024