8Sfk/10/2025

1. Daňový úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až december 2013, o ktorej vyhotovil protokol č. 100521127/2018 zo dňa 9. marca 2018 (ďalej len „protokol“). 2. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania správca dane rozhodnutím č. 102583865/2018 zo dňa 13. decembra 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 95.308,43 € na DPH za zdaňovacie obdobie január 2013.

nemali byť realizované partnermi uvedenými na faktúrach, hlavným cieľom bolo získanie odpočítania dane. Nadobudnutie tovaru nebolo potvrdené, faktúry boli fiktívne, neboli autentické. 6. Správca dane zo spisu daňového subjektu PRO METAL SYSTEM, s.r.o. zabezpečil kópie faktúr od dodávateľa spoločnosti VOMEX Trade, spol. s r.o. Porovnaním údajov na faktúrach (hmotností a priemerov plechov) správca dane zistil, že ide o totožný tovar, ktorý bol následne predaný žalobkyni. Zo spisu spoločnosti VOMEX Trade, spol. s r.o. zabezpečil správca dane výpis zo skladovej evidencie a faktúry od dodávateľa BH Trading, s.r.o.

7. Z daňového spisu spoločnosti VOMEX Trade, spol. s r.o. správca dane zabezpečil protokol z daňovej kontroly, kde bol obsiahnutý výsluch Ing. Jany Fígľovej - bývalej konateľky spoločnosti BH Trading, s.r.o. Tá uviedla, že spoločnosť nemala majetok, len jednu administratívnu pracovníčku a nemala prenajaté ani skladovacie priestory. Tovar odoberala od spoločnosti SPIDERS, s.r.o., obchody boli dojednávané telefonicky, ak neboli problémy, pri dodaní nebola prítomná. K vykládke tovaru nedochádzalo, k predaju tovaru dochádzalo priamo na kamióne, tovar bol predaný spoločnosti VOMEX Trade, spol. s r.o. a táto spoločnosť si potom riešila aj vykládku. Doklady boli odovzdané novému konateľovi - Miralemovi Djenadjicovi.

V tomto bola obsiahnutá odpoveď na MVI, v rámci ktorej správca dane zabezpečil vypočutie pána Miralema Djenadjica. Ten uviedol, že si nie je vedomý svojho postavenia ako konateľa obchodných spoločností. Bol na území Slovenskej republiky, robil stavebné práce a pán S. Y. mu ponúkol finančné prostriedky za zapísanie ako člena humanitárnej organizácie. Túto ponuku prijal, bol trikrát v Košiciach, kde u notára podpísal papiere v slovenskom jazyku a myslel si, že išlo o potvrdenie o prijatí finančných prostriedkov.

2012. Porovnaním faktúr správca dane zistil, že ide o totožný tovar, ktorý spoločnosť BH Trading, s.r.o. následne predala spoločnosti VOMEX Trade, spol. s r.o. Rovnako zabezpečil správca dane odpoveď na MVI z daňovej kontroly v spoločnosti VOMEX Trade, spol. s r.o. k dodaniam tovaru od spoločnosti Budafer Kft. pre spoločnosť SPIDERS, s.r.o. v obdobiach od januára do marca 2013.

Zo zabezpečenej odpovede cez MVI je tiež zrejmé, že podľa účtovníctva spoločnosti Budafer Ltd. všetky plechy predané spoločnosti SPIDERS, s.r.o. boli nakúpené od spoločnosti METALO INVEST Kft. 11. Správca dane porovnaním množstiev a typov fakturovaného tovaru (plechov) zistil, že na odberateľských faktúrach sa v priebehu 6 mesiacov opakovane vyskytujú tie isté hmotnosti a rozmery plechov. Plechy v identických hmotnostiach sa v priebehu šiestich mesiacov vyfakturovali pre odberateľov žalobkyne (spoločnosti Sabov Project Group Kft. alebo VAF Trade System Kft.) celkovo sedemkrát - 21.-23. novembra 2012, 11.-13. decembra 2012, 8. až 15. januára 2013, 28. až 31. januára 2013, 18. až 21. februára 2013, 11. až 20. marca 2013 a 2. až 8. apríla 2013. 12. Žalovaný sa stotožnil so správcom dane v tom, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že ten istý tovar sa niekoľkokrát fakturoval v karuselových fakturačných reťazcoch.

13. Podľa názoru žalovaného a správcu dane žalobkyňa mohla vedieť, na akých obchodných transakciách sa zúčastňuje, keďže ten istý tovar v rovnakých hmotnostiach a rozmeroch niekoľkokrát nakúpila od dodávateľa PRO METAL SYSTEM, s.r.o. a predala spoločnosti Sabov Project Group Kft. Na základe zistených skutočností bol zdokumentovaný tzv. podvod v rámci spoločenstva typu „kolotoč“. Žalobkyňa bola súčasťou reťazca, ktorého cieľom bolo uplatniť právo na odpočítanie dane. Išlo o uzatvorený kruh transakcií s rovnakým tovarom, pričom jednotlivé dodania nemali samostatný ekonomický význam - ich cieľom bolo uplatniť nadmerný odpočet, resp. ponížiť daňovú povinnosť. Správca dane a žalovaný tak neuznali žalobkyni právo na odpočítanie dane, pretože sa preukázalo, že sa zúčastnila na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.

Pán Z. popísal všeobecný model obchodovania žalobkyne - priebeh nákupu bez konkretizácie dodávateľa, pričom s dodávateľmi sa osobne nestretol. Rokovania prebiehali u žalobkyne, telefonicky a e-mailom. Svedok si pamätal na spoločnosť PRO METAL SYSTEM, s.r.o., fyzicky sa s nimi nestretol, pričom predaj spoločnosti Sabov Project Group Kft. malo na starosti vedenie spoločnosti. Pán Z. uviedol, že väčšinu času sa zdržiaval priamo na sklade. Svedok uviedol, že nebolo nezvyčajné, keď nadobudnutý tovar určitého dodávateľa bol ďalej dodaný konkrétnemu odberateľovi. Mal na starosti logistiku a efektívne uskladňovanie tovaru. Na obchody so spoločnosťami PRO METAL SYSTEM, s.r.o. a Sabov Project Group Kft. si nepamätal, názvy spoločností mu nič nehovorili, tovar asi nebol fyzicky nakladaný v sklade žalobkyne.

Hoci vyššie uvedené samo o sebe podľa žalovaného nemusí byť nezvyčajné, ak to pristupuje k skutočnosti, že išlo o obchod so stále rovnakým tovarom od určitého dodávateľa pre určitého zahraničného odberateľa, je tomu inak. Spoločnosti vystupujúce ako odberatelia vykazovali rovnaké znaky - nepodávali daňové priznania, nepriznali nadobudnutie, nekomunikovali so správcom dane. Preto žalovaný neakceptoval argumentáciu žalobkyne, že konala v dobrej viere.

Napriek tomu však vedeli podrobne popísať mechanizmus obchodovania žalobkyne vo všeobecnosti, pričom pri konkrétnych otázkach bol proces obchodovania so spoločnosťami PRO METAL SYSTEM, s.r.o. a Sabov Project Group Kft. odlišný. 16. Žalovaný dal do pozornosti, že od žalobkyne možno požadovať, aby prijala všetky opatrenia, aby sa uistila, že sa nezúčastňuje plnenia poznačeného daňovým podvodom.

Daňové subjekty musia postupovať v dobrej viere - musia venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom. 17. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že správca dane nevykonal výsluchy svedkov R.. V. M., G. Z. a pani W. (zamestnancov a funkcionárov žalobkyne) vo vyrubovacom konaní, žalovaný tejto námietke nevyhovel. Žalobkyňa bola už počas daňovej kontroly oboznámená s pochybnosťami správcu dane a jeho zisteniami. Už v tejto fáze mohla navrhnúť výsluch svedkov - najneskôr vo vyjadrení k protokolu. Dodatočné navrhnutie vypočutia týchto svedkov až vo vyrubovacom konaní považoval preto správca dane za účelové a nemajúce oporu v § 46 ods. 8 zákona č. 563/ 2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“).

18. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu, požadujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci na ďalšie konanie. 19. Žalobkyňa v podstatnom namietala, že materiálna existencia tovaru, ktorý mal byť dodávaný v spochybnených obchodoch, nebola zo strany správcu dane a žalovaného spochybnená. Rovnako nebolo spochybnené, že žalobkyňa obstarala na svoj účet prepravu tovaru k svojmu odberateľovi - Sabov Projekt Group Kft, pričom preverovaním bola táto preprava aj potvrdená. Žalobkyňa si pritom vo vzťahu k preverovaným obchodom splnila všetky svoje daňové povinnosti, obdobne ako jej subdodávateľ spoločnosť VOMEX Trade, spol. s r.o. Orgány finančnej správy pritom založili neuznanie uplatneného práva žalobkyne na odpočítanie dane pri obchodoch so spoločnosťou PRO METAL SYSTEM, s.r.o. na tom, že malo ísť o „uzavretý fakturačný tok“ bez samostatného ekonomického významu.

20. Tovar, s ktorým žalobkyňa obchodovala, patrí k štandardným komoditám, s ktorými obchoduje. Nakúpila ho od dodávateľa v tuzemsku, tovar predala svojmu odberateľovi a obstarávala aj prepravu tovaru odberateľovi. Žalobkyňa teda obstarala tovar za účelom použitia na svoju obvyklú ekonomickú činnosť. Žalobkyňa nemala žiadne obchodné vzťahy s ďalšími subjektami, ktoré boli zaradené do zisteného obchodného reťazca. Cena nakúpeného tovaru bola trhovou cenou, vo vzťahu k odberateľovi požadovala žalobkyňa v súlade s internými smernicami platbu vopred, zabezpečovala prepravu, predajné ceny boli rovnako porovnateľné s inými jej tovarmi. Z pohľadu žalobkyne tak išlo o bežnú hospodársku činnosť.

22. Žalobkyňa zdôraznila, že v čase realizácie obchodných transakcií jej dodávateľ bol riadny a funkčný subjekt, ktorý si plnil zmluvné povinnosti a aj daňové povinnosti. Nemožnosť nadviazať s odstupom času kontakt so spoločnosťou v rámci daňovej kontroly nemôže byť podľa rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie bez ďalšieho dôvodom pre nepriznanie uplatneného práva na odpočítanie dane. Správca dane nespochybnil ani dodanie tovaru odberateľovi. Pričom vo vzťahu k žalobkyni nemožno vyvodzovať zodpovednosť za to, že si jej odberateľ nesplnil daňovú povinnosť.

25. K vypočutým svedkom žalobkyňa uviedla, že títo opísali systém obstarávania, predávania tovaru, systém overovania a schvaľovania jednotlivých dodávateľov a odberateľov. V súlade s internými smernicami sa overovanie partnerov realizuje na začiatku spolupráce, ako aj v jej priebehu z verejne dostupných zdrojov (či nemajú nedoplatky, či sú registrovaní pre DPH a pod.). Aj keď so značným časovým odstupom, jednotliví pracovníci popísali spôsob a komunikáciu s dodávateľmi a odberateľmi, uviedli, že obchodné transakcie prebiehali štandardným spôsobom, v súlade so smernicou žalobkyne. Realizované obchody tak boli považované za štandardné. Z výpovedí svedkov tiež vyplýva, že dodávky rovnakého druhu, rozmerov a hmotnosti tovaru, pri obchodovaní s danou komoditou, nie sú neštandardné.

Z. a p. W.. Pokiaľ orgány finančnej správy odmietli žalobkyňou navrhované dôkazy s tým, že tieto neboli navrhnuté už vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly, žalobkyňa namieta, že takéto obmedzenie nevyplýva z Daňového poriadku a nie je preto dôvodom na odmietnutie dôkazných návrhov žalobkyne. Navyše jej dôkazné návrhy vychádzali zo skutkového stavu tak, ako bol dopĺňaný zisteniami správcu dane vo vyrubovacom konaní.

Správny súd skonštatoval, že daňová kontrola bola vykonaná v zákonnej lehote a zhrnul v podstatnom skutkové zistenia správcu dane a žalovaného. Konštatoval, že z vykonaného dokazovanie má za preukázané, že jednotlivé vzťahy medzi spoločnosťami v danom reťazci, ktoré uskutočňovali transakcie s predmetným tovarom, tvorili uzavretý kruh, v ktorom stále koloval rovnaký druh tovaru s rovnakou hmotnosťou. Táto transakcia pritom nemala samostatný ekonomický význam, ale jej výlučným cieľom bolo uplatniť nadmerný odpočet, prípadne znížiť daňovú povinnosť. Žalobkyňa sa svojou kúpou a predajom zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Žalobkyňa podľa správneho súdu vedela alebo mohla vedieť, na akom druhu obchodnej transakcie sa zúčastňuje, keďže ten istý tovar v rovnakých hmotnostiach a rozmeroch niekoľkokrát nakúpila od dodávateľa PRO METAL SYSTEM s.r.o. a predala spoločnosti Sabov Project Group Kft.

30. Správny súd poukázal na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie týkajúcu sa zneužitia práva v daňovej oblasti (bod 42 napadnutého rozsudku), rozsiahlo citoval rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k boju proti daňovým podvodom a potrebe prijať všetky opatrenia, ktoré je možné od podnikateľov požadovať na zabezpečenie, aby plnenia neboli poznačené daňovým podvodom (body 43 až 46, 48 až 51). Podľa názoru správneho súdu mala žalobkyňa prijať všetky rozumné opatrenia, aby zabránila tomu, že sa stane súčasťou fiktívnych obchodov, zneužívajúcich systém DPH a mala možnosť si riadne preveriť svojich dodávateľov, ktorí si neplnili svoje povinnosti voči správcovi dane. Konanie žalobkyne podľa názoru správneho súdu nie je v zhode s konaním obozretného subjektu, ktorý si riadne preverí, či potenciálny obchodný partner je platiteľom DPH. Z celkového konania žalobkyne nie je možné konštatovať, že by konala obozretne a v dobrej viere.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

32. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadala zmeniť napadnutý rozsudok tak, že bude zrušené rozhodnutie žalovaného, alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 33. Sťažovateľka namietala, že rozsudok správneho súd je nedostatočne odôvodený, keď je postavený v prevažnej miere na opakovaní argumentácie žalovaného a jeho právnom posúdení veci. Správny súd nedal podľa názoru sťažovateľky odpovede na žiadne relevantné a ani elementárne skutkové a právne otázky nastolené sťažovateľkou. Sťažovateľka poukázala na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/37/2022 a sp. zn. 10Sžfk/26/2021, v zmysle ktorých dôvody neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane nemožno kumulovať. 34. Správny súd v predmetnej veci konštatoval, že sa sťažovateľka mala dopustiť zneužitia práva v daňovej oblasti, pričom za skutkový základ vzal to, že tovar predávaný sťažovateľkou spoločnosti Sabov Project Group Kft bol nakúpený od jediného dodávateľa - PRO METAL SYSTEM, s.r.o. Maďarský odberateľ pritom nepriznal nadobudnutie tovaru a bol nekontaktný.

35. Sťažovateľka k vyššie uvedenému namietala, že správny súd sa úplne opomenul vysporiadať s jej žalobnou argumentáciou. Najmä však s tvrdením, že nákup a predaj rovnakého druhu tovaru, rovnakých rozmerov a hmotností nie je ničím neobvyklým pri identifikovanej obchodnej komodite s ohľadom aj na skutočnosť, že nejde o významnú časť obchodov sťažovateľky. Opomenul tiež argumentáciu sťažovateľky a výsluchy zamestnancov sťažovateľky, že ide o štandardný tovar, štandardného druhu, rozmerov a váh, preto opakovanie údajov vo faktúrach ničím neodlišuje tieto obchody od iných nespochybnených obchodov sťažovateľky. Správny súd tiež neodpovedal na námietku sťažovateľky, že správca dane overil len dvoch odberateľov spoločnosti Sabov Project Group Kft, pričom ďalší traja boli spochybnení len na základe nekontaktnosti - záver o uzatvorenom obchodnom reťazci je tak predčasný.

37. V bode 42 napadnutého rozsudku následne správny súd nesprávne pričítava na zodpovednosť sťažovateľky dôkaznú núdzu vo vzťahu k preukázaniu, že sťažovateľka nemala úmysel získať daňovú výhodu, čo je v rozpore s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora

Navyše správny súd ani neuviedol, akú daňovú výhodu mala sťažovateľka získať a ktoré objektívne prvky preukazujú, že hlavným cieľom predmetného plnenia bolo získanie daňovej výhody a už vôbec nedefinuje príslušné plnenia tak, aby bola nastolená situácia, ktorá by existovala, keby neexistovali plnenia predstavujúce zneužitie.

obchodov. Správny súd tak spája viaceré dôvody neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane, jeho závery sú prekvapivé a nemajú oporu v rozhodnutiach orgánov finančnej správy. Svoje závery správny súd ani náležite neodôvodnil.

41. Rovnako sťažovateľka namietala nesprávne právne posúdenie a nedostatočné odôvodnenie námietky nevykonania navrhovaných svedkov - R.. M., pána Z. a pani W.. Opätovne tvrdila, že právna úprava vyrubovacieho konania výslovne nevylučuje vykonanie dôkazov navrhnutých až vo vyrubovacom konaní. Ak aj po vypočutí svedkov vo vyrubovacom konaní správca dane vo vzťahu k odberateľovi konštatoval, že mu neboli ozrejmené dôvody nadviazania spolupráce s odberateľom a že vypočutí svedkovia nemali vedomosti o celej obchodnej spolupráci (v kontexte zisťovania náležitej obozretnosti), práve v nadväznosti na toto sťažovateľka navrhla vypočutie bývalého generálneho riaditeľa v čase realizácie obchodov a obchodného riaditeľa spoločnosti. Títo svedkovia mohli objasniť nastavenie interných kontrolných mechanizmov a bežné obchodné podmienky. S nadväzujúcou argumentáciou sa správny súd vôbec nevysporiadal. 42. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s posúdením správneho súdu a námietky sťažovateľky považoval za nedôvodné.

43. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

namietala, že na svoje žalobné námietky zo strany správneho súdu nedostala relevantnú odpoveď, pričom argumentácia správneho súdu bola zmätočná. 45. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu.

47. Správny súd si v prvom rade jednoznačne neustálil právny dôvod, pre ktorý správca dane a žalovaný v predmetnej veci neuznali uplatnené právo na odpočítanie dane. Správny súd totiž na jednej strane poukazoval na to, že obchodný prípad sťažovateľky je možné posúdiť ako zneužitie práva v oblasti daní (bod 42 napadnutého rozsudku), na druhej strane však poukazoval na to, že sťažovateľka sa svojím plnením zúčastnila na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (bod 40 napadnutého rozsudku). Už notorietou v ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu v oblastí daní pritom je, že ide o dva odlišné dôvody pre odmietnutie práva na odpočítanie dane s odlišnými podmienkami, ktoré musia preukázať orgány finančnej správy (napríklad rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. marca 2024, body 40 a 43 a iné).

dokazovaním vykonaným vo vyrubovacom konaní (nemohli byť teda navrhnuté už v daňovej kontrole). Správny súd sa v podstatnom a relevantne vysporiadal len s procesnou námietkou sťažovateľky týkajúcou sa prekročenia maximálnej dĺžky daňovej kontroly.

Z ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu vyplýva, že za účelom preskúmania zákonnosti postupu orgánov finančnej správy v takomto prípade je preskúmať, či orgány finančnej správy vo svojich rozhodnutiach poskytli odpovede (podporené skutkovými zisteniami) na otázky, (i) či v obchodnom reťazci bol zistený daňový únik, (ii) či išlo o daňový únik podvodného charakteru, (iii) či sú plnenia daňového subjektu s týmto plnením spojené a (iv) či daňový subjekt vedel alebo pri dodržaní náležitej starostlivosti mohol vedieť o tom, že sa zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom - tzv. Axel Kittel test (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfk/18/2023 zo dňa 30. júla 2024, body 74 a 75 a iné).

50. Argumentácia sťažovateľky smeruje k spochybneniu toho, či vedela, resp. mohla vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Správca dane a žalovaný stavajú v tomto smere svoje závery na (i) tom, že sťažovateľka mala obchodovať opakovane s rovnakým druhom, typom a množstvom tovaru, (ii) neštandardnom priebehu obchodnej spolupráce, ktorý sa mal vymykať bežným obchodom sťažovateľky, (iii) nedodržaní náležitej obozretnosti podnikateľa a (iv) nekontaktnosti a nehodnovernosti obchodných partnerov sťažovateľky. Sťažovateľka naproti tomu v správnej žalobe vo vzťahu k tomuto namietala, najmä že (i) nemohla vedieť o nejakom uzatvorenom obchodnom reťazci, keďže nemala a nemohla mať vedomosť o subdodávateľoch tovaru a ďalších odberateľoch tovaru v Maďarsku, (ii) neboli zistené žiadne personálne, majetkové alebo iné prepojenia medzi sťažovateľkou a obchodnými partnermi zapojenými do obchodného reťazca, (iii) pre tovar, s ktorým sťažovateľka obchoduje je bežné, že môže ísť o tovar v obdobných množstvách

správy. 51. Práve takto formulované skutočnosti mal správny súd v predmetnej veci konfrontovať a zaujať k ním relevantný a odôvodnený postoj - zaujať právne stanovisko či už vo vzťahu k ich dôvodnosti alebo nedôvodnosti. 52. Kasačný súd dáva do pozornosti správneho súdu, že otázke dôkazného bremena pri preukazovaní vedomostnej stránky daňového podvodu sa vo svojej rozhodovacej činnosti už opakovane venoval, pričom konštatoval, že (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfk/59/2024 zo dňa 29. mája 2025, bod 40) „preukázanie daňového úniku, jeho podvodného charakteru, prepojiteľnosti s plneniami v prospech žalobcu ako aj vedomostnej stránky daňového podvodu zo strany žalobcu, je dôkazným bremenom orgánov finančnej správy. Nemožno preto uznať argumentáciu sťažovateľa, že to bol práve žalobca, ktorý mal primárne preukazovať, že o daňovom podvode nevedel alebo vedieť

Až po oznámení okolností/skutočností zo strany daňových orgánov, ktoré indikovali daňový podvod, je možné hovoriť o následnej dôkaznej možnosti daňového subjektu vo vzťahu k preukázaniu prípadných preventívnych opatrení či osobitných protiopatrení, ktoré vykonal, aby sa podvodu nezúčastnil (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. apríla 2024, bod 55), ktorými by sa mohol vyviniť z účasti na podvode a nárok na odpočet DPH by mu tak mal byť priznaný.“ 53. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní tak bude opätovne sa predmetnou vecou zaoberať.

Svoje závery správny súd náležite odôvodní, aplikujúc tak ustálenú rozhodovaciu činnosť kasačného súdu ako aj Súdneho dvora Európskej únie. Pre úplnosť kasačný súd zdôrazňuje, že jeho závery v predmetnej veci nemožno vykladať ako pokyn správnemu súdu pre rozhodnutie veci konkrétnym spôsobom.

V. Záver

54. Sumarizujúc vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu je nedostatočne odôvodnený v miere zasahujúcej do práva sťažovateľky na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 55. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať podľa pokynov kasačného súdu vyjadrených v bodoch 48 až 53 tohto rozsudku a vyvaruje sa pochybení zistených v tejto veci. Správny súd je viazaný vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu (§ 469 SSP). 56. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 14. augusta 2025