8Sfk/10/2026

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobia august až december 2016, o ktorej vyhotovil protokol č. 102904894/2022 zo dňa 26. októbra 2022 (ďalej len „protokol“). 2. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania správca dane rozhodnutiami: · č. 102513043/2023 zo dňa 5. októbra 2023 vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 5.000,-

4. Správca dane a žalovaný neuznali žalobkyni uplatnené právo na odpočítanie DPH z piatich faktúr vystavených dodávateľom EDOP, s.r.o., Farská 212/3, 010 01 Žilina, IČO: 31594981 (ďalej len „EDOP, s.r.o.“) za prenájom reklamnej plochy na základe Zmluvy o reklame zo dňa 25. júla 2016 (ďalej len „zmluva o reklame“), a to faktúry č. 2016009 zo dňa 15. augusta 2016 na sumu 30.000,- EUR (zdaňovacie obdobie august 2016); č. 2016011 zo dňa 6. septembra 2016 na sumu 30.000,- EUR (zdaňovacie obdobie september 2016); č. 2016014 zo dňa 5. októbra 2016 na sumu 30.000,- EUR (zdaňovacie obdobie október 2016); č. 2016016 zo dňa 3. novembra 2016 na sumu 30.000,- EUR (zdaňovacie obdobie november 2016) a č. 2016019 zo dňa 5. decembra 2016 na sumu 30.000,- EUR (zdaňovacie obdobie december 2016) v celkovej výške 25.000,- EUR z dôvodu, že žalobkyňa bola v roku 2016 súčasťou podvodného reťazca na DPH, pričom vedela alebo mohla vedieť, že sa zapája do podvodu na DPH.

Skutočným dodávateľom reklamných služieb bol vlastník reklamnej plochy - ADV consulting, s.r.o., ktorý zabezpečoval závodné vozidlo a aj „polepy“ na vozidlo, a ktorý je spriaznený so športovým teamom „IMAXX - ADV rally team“, na ktorého vozidle bola reklama umiestnená. Dodávateľ EDOP, s.r.o., subdodávateľ Greentech Mobility s. r. o. a ďalšie fakturačné články OPEN media, spol. s r.o. a RUR Company s. r. o. boli do obchodného reťazca vložení účelovo, pričom ich úlohou bolo transakcie vykázať, niekoľkonásobne navýšiť cenu reklamných služieb a taktiež podvodným spôsobom vykryť DPH súvisiacu s fakturovanými reklamnými službami na výstupe, avšak s chýbajúcou daňou, ktorá nebola na začiatku podvodného obchodného reťazca u nekontaktných spoločností OPEN media, spol. s r.o. a RUR Company s.r.o. odvedená do štátneho rozpočtu. Skutočný dodávateľ komplexných reklamných služieb ADV consulting, s.r.o. odviedol DPH len z reálnej ceny poskytovanej reklamnej služby, pričom koneční odberatelia reklamných služieb, vrátane žalobkyne, si uplatnili odpočítanie dane z niekoľkonásobne účelovo a podvodne navýšenej ceny reklamnej služby.

V danej veci pritom žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by si zisťovala informácie o jej obchodných priestoroch, zamestnancoch, internetovej stránke alebo či vkladá účtovné závierky do registra účtovných závierok. Nezaujímala sa o to, či deklarovaný dodávateľ je vlastníkom súťažného vozidla, vlastníkom reklamných plôch, licencie, prípadne nezisťovala, kto je skutočným vlastníkom reklamných práv, a to najmä s poukázaním na skutočnosť, že vlastníkom reklamných práv a licencie bola spoločnosť ADV consulting, s.r.o. Žalobkyňa mohla vedieť, kto je skutočným dodávateľom služieb už pri podpise zmluvy o reklame zo dňa 25. júla 2016, keď sa zaväzovala poskytnúť finančnú podporu vo výške 125.000,- EUR za účelom propagácie a prezentácie svojho obchodného mena spoločnosti EDOP, s.r.o., ktorá nebola súťažiacim teamom, a ktorá bežne ani neposkytuje reklamnú a propagačnú činnosť (polep nerealizovala). Vzhľadom na to, že spoločnosť EDOP, s.r.o. nebola účastníkom pretekov a žalobkyňa tvrdila, že si na podujatiach kontrolovala plnenie, mohla vedieť, že súťažiacim teamom bol „IMAXX - ADV rally team“.

Mohla teda mať informácie o spoločnosti ADV consulting, s.r.o., o jej obchodných aktivitách a za účelom propagácie obchodného mena mohla osloviť priamo spoločnosť ADV consulting, s.r.o., ktorá bola vlastníkom reklamných práv na závodnom vozidle, ktoré následne prenajala spoločnosti Greentech Mobility s. r. o., pričom jej konateľ Peter Škrabák bol aj manažérom pretekov. 9. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa mala k dispozícii aj informácie z verejne dostupných zdrojov z ktorých vyplýva, že deklarovaný dodávateľ EDOP, s.r.o. dosahoval v rokoch 2011, 2012, 2013, 2014 tržby v sume 0,- EUR a následne v roku 2015 dosiahol skokové tržby v sume 1,6 mil. EUR, v roku 2016 tržby v sume 1,9 mil.

Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že si spoločnosť EDOP, s.r.o. za svojho dodávateľa vybrala na základe osobného a pracovného kontaktu s pánom Jaroslavom Galánkom (konateľ spoločnosti EDOP, s.r.o.), tak podľa žalovaného mohla mať vedomosť aj o tom, že pán Galánek bol konateľom a spoločníkom viacerých spoločností, v ktorých činnosť ukončil a následne začal rovnakú činnosť vykonávať v iných spoločnostiach, čo podľa žalovaného nie je bežným štandardom spoľahlivého obchodného partnera.

fakturované plnenie sa vymykalo rozumne očakávanému správaniu obozretného podnikateľa postupujúceho s odbornou starostlivosťou. Ak si žalobkyňa neoverila výšku trhovej ceny reklamných služieb a uplatnila si odpočítanie z neodôvodnene navýšenej ceny uvedenej na faktúre od dodávateľa EDOP, s.r.o., potom podľa žalovaného konala nezodpovedne a

Takéto skutočnosti podľa názoru žalovaného zo spisu nevyplývajú. Skutkový stav považoval žalovaný za dostatočne zistený. 13. K námietke vypočutia osôb - X. V., D.. A. L. a štatutárneho zástupcu žalobkyne až v priebehu vyrubovacieho konania, žalovaný uviedol, že podľa § 68 ods. 3 zákona č. 563/ 2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), ak daňový subjekt podá písomné pripomienky k výsledkom zisteným daňovou kontrolou a predloží dôkazy, správca dane doplní vo vyrubovacom konaní dokazovanie.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

16. Podľa názoru žalobkyne správca dane a žalovaný založili svoju argumentáciu na „teoretických pochybeniach“. V čase podpisu zmluvy o reklame so spoločnosťou EDOP, s.r.o. nemala a nemohla mať vedomosť o akomkoľvek jej údajnom podvodnom konaní. 17. Žalobkyňa namietala, že správca dane a žalovaný hodnotili okolnosti spätne, pričom majú k dispozícii výsledky daňovej kontroly v podobe rozsiahleho administratívneho spisu, ktorý žalobkyňa v čase uzatvárania zmluvy o reklame k dispozícii nemala.

Spoločnosť EDOP, s.r.o. mala v súlade so zmluvou o reklame právo využiť na poskytovanie činností subdodávateľov, pričom jediným zodpovedným za realizáciu zmluvy o reklame bola spoločnosť EDOP, s.r.o. a žalobkyňa si jej plnenia priebežne overovala.

Ak daňové orgány poukazovali na neprimeranosť ceny, v rozhodnutiach absentuje uvedenie toho, čo žalovaný a správca dane považujú za cenu primeranú a bežnú. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/47/2021 zo dňa 31. 05. 2023, v ktorom je podľa žalobkyne situácia v zásade identická a odvolala sa na závery citovaného rozsudku v celom rozsahu. 20. Žalobkyňa uviedla k argumentu žalovaného ohľadom možnosti osloviť spoločnosť ADV consulting, s.r.o. priamo, že spoločnosť nepoznala, a keďže v daňovom konaní bolo preukázané, že Ing. Gardian sa s p. Škrabákom, konateľom ADV consulting, s.r.o., spoznal až na rally pretekoch, teda po podpise zmluvy o reklame, žalobkyni nebolo zrejmé, na základe čoho mala mať vedomosť o predmete podnikania spoločnosti, s ktorou nebola v žiadnom obchodnom vzťahu. 21. Žalobkyňa namietala, že v priebehu daňovej kontroly správca dane odmietol vykonať výsluch navrhovaných svedkov A. L. a Petra Škrabáka, tiež namietala, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania navrhla vypočuť konateľa žalobkyne Petra Gardiana, ktorý

žalobkyne, neprihliadali na predkladané dôkazy, na výpovede svedkov, výpoveď štatutárneho zástupcu žalobkyne a nevysporiadali sa s návrhmi žalobkyne ohľadom vykonania ďalšieho dokazovania, (iv) správca dane vydal samostatné rozhodnutia za jednotlivé kalendárne mesiace kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, pričom Daňový poriadok takýto postup neupravuje. Podľa žalobkyne mal vydať jedno rozhodnutie, keďže daňová kontrola a vyrubovacie konanie boli vedené za celé zdaňovacie obdobie august - december 2016.

25. Správny súd rozsudkom č. k. 6Sf/25/2024-151 zo dňa 24. septembra 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správne žaloby zamietol. 26. K námietke žalobkyne, že jej správca dane v priebehu celej daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania jasným a zrozumiteľným spôsobom nevymedzil dôvod nepriznania nároku na odpočítanie dane a tento v priebehu celého daňového konania menil a rozporne odôvodňoval, správny súd po preštudovaní administratívneho spisu konštatoval, že žalobkyňou tvrdená skutočnosť z predloženého spisu nevyplýva.

27. K námietke, že žalobkyňa v čase podpisovania zmluvy o reklame so spoločnosťou EDOP, s.r.o. nemala a nemohla mať vedomosť o akomkoľvek jej údajnom podvodnom konaní, správny súd nespochybnil, že žalobkyňa si v rámci zákonných možností preverila ohľadom dodávateľa všetky skutočnosti, ktoré sa dali zistiť z verejných zdrojov, a že z týchto nevyplývali také informácie, ktoré by indikovali nedôveryhodnosť deklarovaného obchodného partnera - spoločnosti EDOP, s.r.o. Samotná skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť nemala rozsiahlu personálnu či materiálnu základňu pre vykonanie fakturovaných plnení, nemusela byť pre žalobkyňu zásadnou indikáciou, že by v obchodnom reťazci dodávky reklamných služieb mohlo dôjsť k podvodnému daňovému úniku. S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že žalobkyňa o dodávke reklamných služieb rokovala priamo s konateľom spoločnosti EDOP, s.r.o., teda s osobou oprávnenou konať v mene deklarovaného dodávateľa.

28. Na druhej strane sa správny súd stotožnil s orgánmi finančnej správy v tom, že žalobkyňa zlyhala z hľadiska druhého relevantného aspektu primeranej obozretnosti zodpovedného podnikateľa - zohľadňovania konkrétnych okolností a podmienok obchodnej spolupráce, ktoré u nej mohli a mali vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom.

Pokiaľ žalobkyňa namietala, že ide o skutočnosti, o ktorých nemohla mať vedomosť, správny súd sa s týmito tvrdeniami nestotožňuje. Správny súd poukazoval na skutočnosť, že predmetom fakturovaných plnení bola reklama na závodnom automobile pretekárskeho teamu „IMAXX-ADV rally team“, ktorý pôsobil pod spoločnosťou ADV consulting, s.r.o. Uvedené vyplýva aj zo samotnej zmluvy o reklame, v ktorej je uvedené, že jej predmetom je prenájom reklamnej plochy a zabezpečenie obchodnej značky žalobkyne na závodnom vozidle teamu „IMAXX-ADV rally team“. Prílohou zmluvy o reklame je obchodná a cenová ponuka spolupráce na prenájom reklamnej plochy, v ktorej je na strane 5 uvedené: „Licenciu novovzniknutého súťažného rally tímu na slovenskej automobilovej scéne IMAXX-ADV rally team vlastní naša spoločnosť ADV consulting s.r.o. Vlastníme všetky práva na reklamu týkajúce sa súťažného tímu.“ Podľa názoru správneho súdu konateľ žalobkyne primerane nezareagoval, keď z prílohy k zmluve o reklame zistil informáciu ohľadom ďalšej spoločnosti ADV consulting, s.r.o. a jej obchodnej aktivite. Žalobkyninou úlohou bolo preto v prípade, že zo zmluvných dokumentov zistila

Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa mala vedomosť o existencii spoločnosti ADV consulting, s.r.o., mohla vedieť, akou ekonomickou činnosťou sa spoločnosť zaoberá, a v prípade potreby priamo osloviť skutočného dodávateľa fakturovaných služieb, spoločnosť ADV consulting, s.r.o. zastúpenú Petrom Škrabákom, ktorý bol vlastníkom reklamných práv na závodnom vozidle.

31. Správny súd tiež konštatoval, že žalobkyňa v daňovom konaní nepreukázala vykonanie žiadnych osobitných opatrení/protiopatrení a garancií (nad rámec vykonania prvotných úkonov), ktorými by reagovala na konkrétne, podozrivé, zistené a preukázané okolnosti obchodného styku a predišla tak svojmu zapojeniu do obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Žalobkyňa mala povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od nej rozumne požadovať, aby sa uistila, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jej účasti na daňovom podvode, pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobkyne, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej. 32.

Uviedol, že správca dane zistené skutočnosti týkajúce sa dodávateľa a subdodávateľov použil v rámci posúdenia objektívnej zložky účasti žalobkyne na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, avšak od žalobkyne nebolo požadované, aby preukazovala skutočnosti týkajúce sa sféry dodávateľa a jeho subdodávateľov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. júna 2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS/78/2011-17 zo dňa 23. februára 2011, a rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/88/2022 zo dňa 27. novembra 2024, bod 66 až 68.

subjekt. Správny súd tiež poukázal na skutočnosť, že konateľ dodávateľa žalobkyne tvrdil, že cena bola stanovená na základe prieskumu trhu z dvoch renomovaných médií, čo však žiadnym spôsobom žalobkyňa nepreukázala.

Kasačný súd v tam prejednávanej veci uviedol, že z dôkazov, ktoré sa nachádzali v administratívnom spise, daňové orgány žiadnym spôsobom nepreukázali to, či sťažovateľka s prihliadnutím na všetky objektívne okolnosti mohla vedieť, že jej konanie napomáha k neoprávnenému získaniu nároku na odpočítanie DPH. Napriek podobnosti prípadov, prípad žalobkyne je skutkovo odlišný, vzhľadom na to, že v prejednávanej veci správny súd poukázal na pochybnosti orgánov finančnej správy ohľadom vedomosti žalobkyne o subdodávateľovi - spoločnosti ADV consulting, s.r.o., pričom daňová kontrola podľa správneho súdu preukázala, že existencia obchodnej spoločnosti ADV consulting, s.r.o. bola zrejmá zo zmluvných dokumentov.

36. K námietke týkajúcej sa nepoužiteľnosti informácií z iného daňového konania správny súd poukázal na § 3 ods. 3 v nadväznosti na § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Podľa týchto ustanovení ako dôkaz možno v daňovom konaní použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Úkony správcu dane v iných daňových kontrolách sú úkonmi pri správe daní, ktoré sú v súlade so zásadou hospodárnosti v zásade vždy použiteľné aj pri iných, súvisiacich daňových kontrolách. Jediným obmedzením je získanie takejto informácie (ako dôkazu) v rozpore so zákonom. Žalobkyňa však neidentifikovala žiadne porušenie zákona, preto vyhodnotil súd jej námietku ako nedôvodnú.

37. Proti napadnutému rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa - sťažovateľka z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadala zrušiť napadnutý rozsudok a veci vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie, eventuálne zmeniť napadnutý rozsudok tak, že rozhodnutia žalovaného sa rušia, a veci sa mu vrátia na ďalšie konanie.

Spoločnosť EDOP, s.r.o. si splnila svoje záväzky zo zmluvy, za čo jej v zmysle zmluvy bola vyplatená vzájomne dohodnutá odmena. Vo vzťahu k otázke kto, ako a kedy reklamu pre spoločnosť EDOP, s.r.o. na tomto podujatí zabezpečil, sťažovateľka uvádza, že nebolo a nie je jej úlohou zisťovať, keďže ako to ostatne uvádza aj správny súd vo svojom rozsudku - dodávateľ bol oprávnený poskytnúť plnenie aj cestou subdodávateľov. Z tohto pohľadu preto sťažovateľka považuje za nelogické, aby finančné orgány v priebehu celého daňového konania vyžadovali od sťažovateľky preverenie, či jej konkrétny dodávateľ disponoval materiálnym, technickým alebo personálnym vybavením na dodanie fakturovaného plnenia.

40. Sťažovateľka nesúhlasila s konštatáciou správneho súdu, podľa ktorej mala zlyhať z hľadiska druhého relevantného aspektu primeranej obozretnosti zodpovedného podnikateľa, a to zohľadňovania konkrétnych okolností a podmienok obchodnej spolupráce, ktoré u nej mohli a mali vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom. Sťažovateľka uvádza, že v rámci jej dostupných možností a zdrojov vykonala všetky úkony, aby si preverila svojho dodávateľa EDOP, s.r.o., a z preverenia jednoznačne vyplynuto, že tento dodávateľ bol v rozhodnom čase dôveryhodný, a to minimálne pre všetky súkromnoprávne subjekty.

41. Sťažovateľka nesúhlasila s konštatáciou správneho súdu, ktorý v súvislosti s vedomostnou stránkou sťažovateľky poukázal na to, že prílohou zmluvy o reklame bola obchodná a cenová ponuka spolupráce na prenájom reklamnej plochy, v ktorej bolo na strane 5 uvedené, že licenciu rally teamu „IMAXX-ADV rally team“ vlastní spoločnosť ADV consulting, s.r.o., ktorá vlastní aj všetky práva na reklamu týkajúce sa súťažného teamu.

42. Sťažovateľka prízvukovala, že nevedela a ani nemala ako vedieť, že spoločnosť EDOP, s.r.o. mala byť akýmkoľvek spôsobom zapojená do nejakého potenciálne protiprávneho konania. 43. Sťažovateľka v súvislosti s hodnotením miery jej opatrnosti podotkla, že daňové orgány aj správny súd vo svojom rozsudku hodnotia okolnosti prípadu spätne, s odstupom niekoľkých rokov, pričom majú k dispozícii výsledky daňovej kontroly v podobe rozsiahleho administratívneho spisu, ktorého obsahom je celý rad dôkazov, ku ktorým by sa sťažovateľka vo svojom súkromno-právnom postavení nemala možnosť dopracovať.

44. Sťažovateľka namietala relevanciu personálneho prepojenia v kontrolovanom zdaňovacom období medzi sťažovateľkou a spoločnosťou Power Grid Slovensko, s.r.o. (osobou lng. Peter Gardian - konateľ), ktorá mala byť, podľa zistení správcu dane, v priamom obchodnom vzťahu so spoločnosťou ADV consulting, s.r.o., pričom tieto skutočnosti podľa názoru správneho súdu majú predstavovať konkrétne informácie o obchodnom vzťahu, ktoré môžu u priemerného zodpovedného podnikateľa indikovať daňový podvodný charakter zisteného obchodného reťazca. Uvedené personálne prepojenie podľa názoru sťažovateľky nemôže predstavovať jednu zo zásadných skutočností, na ktorej možno založiť vedomosť sťažovateľky (mala, resp. mohla vedieť) o konkrétnych okolnostiach obchodného vzťahu, ktoré mali sťažovateľke indikovať, že môže byť zúčastnená na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Sťažovateľka uviedla, že neobchodovala so spoločnosťou ADV consulting, s.r.o. Pokiaľ ide o fakturácie spoločnosti Power Grid Slovensko, s.r.o. (teda nie sťažovateľky), tak táto spoločnosť mala na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov

45. Sťažovateľka namietala konštatáciu správneho súdu, ktorý uviedol, že neprimeranosť ceny mala byť preukázaná jej neúmerným a neodôvodneným navyšovaním cez jednotlivé články obchodného reťazca. Skutočnosti týkajúce sa navyšovania ceny u subdodávateľov zistil v rámci svojich kompetencií až správca dane, s veľkým časovým odstupom, pričom sťažovateľka v čase uzatvárania zmluvy nemala možnosť tieto zistenia správcu dane nejakým spôsobom zohľadniť pri svojom rozhodovaní o tom, či bude prijímať služby od spoločnosti EDOP, s.r.o.

46. Trvala na tom, že správca dane v priebehu celej daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania neakceptoval sťažovateľkou preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane. Správca dane odopretie nároku na odpočítanie dane odôvodňoval jednak zapojením sa sťažovateľky do podvodného reťazca dodávok reklamných služieb, na ktorom sa mala podieľať, no zároveň kumulatívne dôvodil i neunesením dôkazného bremena zo strany sťažovateľky. Uvedené dôvody nepriznania nároku na odpočítanie dane správca dane v priebehu celého daňového konania zmätočne prelínal a rozporne odôvodňoval, čo spôsobuje nejednoznačnosť, nezrozumiteľnosť a nepredvídateľnosť rozhodnutí daňových orgánov, čo je podľa sťažovateľky v rozpore s ustálenou judikatúrou. Správny súd sa s argumentáciou sťažovateľky dostatočne nevysporiadal a podľa sťažovateľky pri rozhodovaní porušil zákon, keď nesprávne právne posúdil uvedené námietky sťažovateľky.

48. Napokon namietala právne posúdenie otázky použiteľnosti informácií z iného daňového konania, pretože informácie získané v rámci prevzatia daňových informácií z iného daňového konania nemožno použiť ako dôkazy v tomto daňovom konaní, pretože tieto majú charakter informácií, ktorými sa preveruje skutkový stav veci, ktorý má byť následne potvrdený vykonaným dokazovaním. V prípade zistenia skutkových okolností, ktoré sú spôsobilé podstatne ovplyvniť rozhodnutie vo veci, nemožno na uvedené prihliadnuť, ak správca dane o nich nezískal informácie v procese dokazovania postupom zákonne konformným.

V tomto smere žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sfk/49/2024 zo dňa 26. marca 2025, ktoré sa týkalo rovnakých zdaniteľných plnení, odkazujúcich na zmluvu uzatvorenú medzi sťažovateľkou a spoločnosťou EDOP, s.r.o.

IV. Posúdenie kasačného súdu

DPH a právne vymedzuje dôvod na jeho neuznanie. Preto, hoci kasačný súd dal sťažovateľke za pravdu v tom, že niektoré formulácie správcu dane v protokole, v kontexte neuznania splnenia podmienok podľa zákona o DPH, mohli pôsobiť zmätočne, rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní dôvod na neuznanie odpočtu DPH stanovuje jasne a jednoznačne. Zistená zmätočnosť v protokole tak nie je takej intenzity, ktorej dôsledkom by bolo vydanie nezákonného rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Okrem toho sťažovateľka už od svojho vyjadrenia k zisteniam správcu dane uvedeným v protokole viedla argumentáciu jasne proti záverom o jej účasti na podvodnom konaní, preto ani z jej konania nebolo zrejmé, že by nepoznala dôvod na neuznanie uplatneného daňového oprávnenia, a bola by nejakým spôsobom ukrátená na svojich procesných právach. Z uvedených dôvodov vyhodnotil kasačný súd túto sťažnostnú námietku ako nedôvodnú.

55. Z hľadiska požiadavky preukázania vynaloženia primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu je potrebné uviesť, že toto je v súlade s právom Európskej únie. Daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54).

59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa a tým fakticky preniesť na neho kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C- 101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).

Prvým aspektom je skúmanie vykonania úkonov, ktoré možno od priemerného zodpovedného podnikateľa očakávať pred uskutočnením zdaniteľného obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré z týchto úkonov v relevantnom čase vyplývali. Druhým aspektom je vedomosť daňového subjektu o konkrétnych okolnostiach a podmienkach obchodu či obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, body 58 a 59, sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28. apríla 2024, bod 54). A vzhľadom na to, že odmietnutie nároku na odpočet DPH je výnimkou zo základnej zásady, je na daňových orgánoch, aby dostatočne právne preukázali objektívne okolnosti umožňujúce urobiť záver, že daňový subjekt vedel alebo musel vedieť, že plnenie, z ktorého je uplatňovaný nárok na odpočet, bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávateľom či iným subjektom v dodávateľskom reťazci (rozhodnutie

Daňový subjekt totiž ešte musí mať šancu vyviniť sa z účasti na podvode tým, že preukáže, že prijal všetky rozumné opatrenia, aby sa nezapojil do pochybných obchodných operácií, ktoré boli súčasťou podvodu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Federation of Technological Industries a i., C-384/04,6 body 32 a 33).

59. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti vymenovala všetky kroky, ktoré pred uzavretím zmluvy so spoločnosťou EDOP, s.r.o. podnikla, a to s cieľom detailného preverenia spoločnosti z verejne dostupných zdrojov. Uviedla, že za pravdu jej dal aj správny súd, ktorý skonštatoval, že z verejne dostupných registrov nevyplývali také informácie, ktoré by indikovali nedôveryhodnosť deklarovaného obchodného partnera. Preto sťažovateľka zastávala názor, že splnila svoju povinnosť zohľadňovania konkrétnych okolností a?podmienok obchodnej spolupráce, ktoré u?nej mohli a?mali vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom. Uvedené konanie sťažovateľky však predstavuje splnenie prvého aspektu primeranej obozretnosti priemerného zodpovedného podnikateľa - vykonanie úkonov, ktoré možno od priemerného zodpovedného podnikateľa očakávať pred uskutočnením zdaniteľného obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré z týchto úkonov v relevantnom čase vyplývali. Správny súd jej však nevyčítal nesplnenie tejto povinnosti, ale práve nedostatočné vyhodnotenie konkrétnych okolností a podmienok obchodu

60. Správny súd v súvislosti s povinnosťou zohľadňovať konkrétne okolnosti a?podmienky obchodnej spolupráce poukázal na to, že prílohou samotnej zmluvy o reklame bola obchodná a cenová ponuka spolupráce na prenájom reklamnej plochy, v ktorej bolo na strane 5 uvedené, že licenciu rally teamu „IMAXX-ADV rally team“ vlastní spoločnosť ADV consulting, s.r.o. Išlo o spoločnosť, ktorej spoločnosť Power Grid Slovensko, s.r.o. (ktorej konateľ bol zároveň konateľom sťažovateľky - Ing. Peter Gardian), prenajímala nebytové priestory (bod 44 tohto rozsudku).

61. Správny súd, žalovaný a správca dane totiž v podstatnom sťažovateľke vyčítajú, že (i) reklamné plnenia si zazmluvnila 25. júla 2016 od spoločnosti, s ktorou dovtedy nespolupracovala, (ii) hoci od 29. januára 2016 spoločnosť Power Grid Slovensko, s.r.o., ktorá má rovnakého konateľa ako sťažovateľka, majiteľovi reklamných práv - spoločnosti ADV consulting, s.r.o. - prenajímala nebytové priestory, teda konateľ sťažovateľky ako štatutár oboch spoločností, s ňou mal priamy obchodný kontakt. Vzhľadom na vysokú cenu plnenia - 30.000 EUR mesačne - tak podľa finančných orgánov mala sťažovateľka, ktorá mala priamy kontakt na vlastníka reklamných práv, zvážiť uzatvorenie obchodného vzťahu s vloženou spoločnosťou - dodávateľom. Aj podľa názoru kasačného súdu mohol a mal tento fakt vzbudiť u sťažovateľky záujem hlbšie preskúmať obchodnú činnosť spoločnosti EDOP, s.r.o. a ADV consulting, s.r.o., prípadne s ňou nadviazať priamo obchodnú spoluprácu. Kasačný súd dáva za pravdu sťažovateľke v tom, že mať subdodávateľa nie je v rámci obchodných vzťahov atypické

62. Rovnako v tejto súvislosti kasačný súd nespochybňuje, že výber zmluvného partnera je v zásade vecou zmluvnej voľnosti sťažovateľky. Nič to však nemení na tom, že ak má spoločnosť s rovnakým štatutárom ako sťažovateľka v konkrétnom zdaňovacom období blízkeho obchodného partnera - nájomný vzťah ku konkrétnemu priestoru - ktorý je primárnym vlastníkom reklamných práv, o ktoré má sťažovateľka záujem, ide nepochybne o neštandardnú obchodnú okolnosť, ktorá môže vyvolávať legitímne otázky, prečo sa sťažovateľka rozhodla pre nového, pre ňu neznámeho obchodného partnera, a nezisťovala možnosti uzatvorenia obchodného vzťahu priamo s ním, a nedopytovala sa na cenu daných plnení. Podľa kasačného súdu zo svedeckej výpovede (v tom čase) konateľa spoločnosti ADV consulting, s.r.o. - Petra Škrabáka taktiež jednoznačne nevyplýva fakt, že by sa s Ing. Petrom Gardianom pred pretekmi rally nepoznali (bod 20 rozsudku), z tejto vyplýva iba fakt, že sa v danom časovom období osobne nestretli, ako aj niekoľkokrát uviedol svedok. Na otázku, či svedok pozná spoločnosť Power Grid, s.r.o. a jej konateľa Ing. Petra Gardiana, svedok nedal priamu odpoveď.

Ing. Peter Gardian nespojil obchodné meno spoločnosti, ktorej prenajíma nebytové priestory, s názvom „IMAXX-ADV rally team“ a jej následným uvedením v prílohe k zmluve o reklame ako vlastníka všetkých reklamných práv. Na základe uvedeného preto kasačný súd považuje aj túto námietku za nedôvodnú, keď súhlasí so závermi správneho súdu, že konkrétne okolnosti obchodnej spolupráce mali tú intenzitu, že u nej mohli vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom.

podvodom. 64. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že nemala vedomosť o výške ceny plnenia medzi všetkými článkami podvodného reťazca, kasačný súd nadväzujúc na vyššie uvedené poukazuje na to, že jej vedomosť o podvode nebola daňovými orgánmi a správnym súdom postavená len na vysokej cene plnenia, ale na komplexe indícií, ktoré u nej mali vzbudiť väčšiu obozretnosť (bod 61 až 63 tohto rozsudku). Od priemerne obozretného obchodníka, ktorý začína obchod s pre neho neznámym subjektom a mesačne vo vysokej sume, a má zároveň obchodný kontakt s primárnym dodávateľom požadovanej služby, je dôvodné a spravodlivé očakávať, že bude mať vo svoj prospech záujem o dosiahnutie čo najlepších cenových podmienok a bude zisťovať jednak cenu plnenia priamo u vlastníka reklamných práv - spoločnosti ADV consulting, s.r.o. a zisťovať potrebu/dôvodnosť obchodovania cez ďalšie spoločnosti.

Preto kasačný súd vyhodnotil námietku ako nedôvodnú. 65. Ak sťažovateľka v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 10Sžfk/47/2021 zo dňa 31. 05. 2023, v ktorom má byť situácia v zásade identická, kasačný súd medzi týmito prípadmi vníma zásadnú odlišnosť. Pokiaľ v citovanej veci kasačný súd poukázal na to, že rozhodnutia daňových orgánov boli postavené len na vedomosti sťažovateľa o umelo navýšenej cene reklamných služieb, v tu posudzovanej veci pristúpili ďalšie okolnosti uzatvárania obchodu, a to prepojenie medzi primárnym dodávateľom služby a sťažovateľkou, čo kasačný súd vyhodnotil ako dostatočnú indíciu na aktivovanie obozretnosti sťažovateľky. Kasačný súd však dáva za pravdu sťažovateľke v tom, že ak by neexistovali tieto iné okolnosti obchodu, a bola by jej vytýkaná iba vedomosť v súvislosti s navýšením cene v podvodnom reťazci daňovými orgánmi, neprimeranosť tejto ceny by daňové orgány boli povinné preukázať.

67. Námietku sťažovateľky ohľadom pasivity správcu dane pri daňovej kontrole kasačný súd považuje tiež za nedôvodnú. Vo svojej rozhodovacej činnosti už uviedol, že „účel daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je totožný. V rámci daňovej kontroly sa zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné na správne určenie dane, správca dane vyhodnocuje predložené doklady a oboznamuje daňový subjekt so svojimi pochybnosťami.

kontroly. Pokiaľ by to tak malo byť, je logické, že by nemalo význam ani časové ohraničenie dĺžky daňovej kontroly. Podľa názoru kasačného súdu, v rámci vyrubovacieho konania by sa v podstate mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vyvstali z pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania v určitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko riadne dokazovanie má byť primárne realizované v rámci daňovej kontroly.“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, bod 31)

69. Kasačný súd dodáva, že „právu daňového subjektu navrhovať dôkazy v rámci konania pred orgánmi verejnej správy zodpovedá - okrem iných - povinnosť týchto orgánov uskutočniť konanie rýchlo a hospodárne a zároveň tak, aby boli zistené všetky okolnosti podstatné pre vec (t. j. nie tzv. absolútna pravda, ale „iba“ dostatočné ozrejmenie skutkových okolností relevantných pre vydanie zákonného rozhodnutia). Samotný návrh na vykonanie dôkazu správcu dane ex lege nezaväzuje k jeho vykonaniu, a to najmä v prípade, ak by bol predmetný dôkaz pre vec irelevantný, t. j. nemá dôkaznú hodnotu vo vzťahu k podstatným skutočnostiam, ktoré sú pre vec dôležité.“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/33/2024 zo dňa 22. januára 2025, bod 78). Hoci je kasačnému súdu známe, že uvedených svedkov sťažovateľka navrhovala vypočuť už počas daňovej kontroly, správca dane sa s jej návrhom na účely vydania protokolu riadne vysporiadal a dostatočným spôsobom vyhodnotil potrebu vykonania týchto dôkazov. Ich následné doplnenie vo vyrubovacom konaní, ovplyvnené pripomienkami sťažovateľky k vydanému protokolu, tak nemožno

oboznámená s?dôkazmi, ktoré sa voči nej použijú a má právo sa k nim účinne vyjadriť, (ii) na žiadosť má tiež dotknutá osoba právo sa oboznámiť v celosti s dôkazmi získanými v súvisiacich konaniach, na?ktorých správca dane plánuje založiť svoje rozhodnutie (ak nie sú dané dôvody pre?obmedzenie tohto prístupu) a (iii) orgány konajúce v hlavnom konaní (poťažmo súd) musia mať možnosť overiť zákonnosť získania a použitia takýchto dôkazov z iných konaní ako aj prípadných zistení v správnych rozhodnutiach vydaných proti dodávateľom daňového subjektu a kľúčových pre rozhodnutie veci daňového subjektu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Glencore Agriculture Hungary Kft., C-189/18 zo dňa 19. októbra 2019). Aj dôkaz získaný z iného konania, má stále povahu dôkazu, ktorý aj z hľadiska svojho obsahu podlieha hodnoteniu dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). Hoci je hodnotenie dôkazov primárne na úvahe správcu dane a sťažovateľa, aj títo sa musia pri hodnotení dôkazov vyvarovať svojvôle (bod 79 tohto rozsudku).“(rozhodnutie

Takéto informácie sú relevantným dôkazom, ktoré sú použiteľné v?daňovom konaní a?podliehajú hodnoteniu dôkazov. Keďže sťažovateľka okrem procesnej neprípustnosti takéhoto dokazovania nevzniesla žiadne ďalšie relevantné námietky (neumožnenie oboznámenia sa s?takouto informáciou z?iného daňového konania, nevyhovenie jej žiadosti na oboznámenie sa s?informáciou z?iného daňového konania v?celom rozsahu bez?relevantných dôvodov a?pod.), kasačný súd aj túto jej námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.