8Sfk/1/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: Anton Halmo, nar. XX. I. XXXX, bytom XXX XX B. XXX, predtým podnikajúci pod obchodným menom: Anton Halmo TELVIS Slovakia TKT, s miestom podnikania Mudroňova 2, 955 01 Topoľčany, IČO: 11767871 (podnikateľská činnosť ukončená k 2. decembru 2021), zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava, IČO: 36860891, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102796736/2016 zo dňa 22. marca 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/29/2020-260 zo dňa 28. marca 2023, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane vydal rozhodnutie č. 21441166/2015 zo dňa 11. decembra 2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume 48.402,20 €, nepriznal žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet na DPH v sume 7.399,33 € a vyrubil daňovú povinnosť v sume 41.002,87 € za zdaňovacie obdobie jún 2011. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 102796736/2016 zo dňa 22. marca 2016 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „žalované rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. Žalovaný a správca dane nepriznali žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti MERCANTOR, s.r.o. za nákup slnečnice.

6. Vykonaním výsluchu Ing. Tibora Dancziho (predchádzajúceho konateľa spoločnosti MERCANTOR, s.r.o.) správca dane zistil, že tento nemá k dispozícii účtovníctvo, k obchodovaniu sa nevedel vyjadriť preto, lebo toto mal na starosti jeho syn Ing. Peter Danczi. 7. Výsluchom Ing. Petra Dancziho správca dane zistil, že sporné faktúry mal vystaviť jeho otec, podpísal ich svedok a opečiatkoval. Pri predaji spoločnosti boli faktúry odovzdané pánovi Zoltánovi Lőrinczovi. Obchody za spoločnosť MERCANTOR, s.r.o. vykonával pán Peter Danczi osobne, prepravu tovaru mal zabezpečovať pán Halmo alebo jeho odberatelia.

Podľa názoru správcu dane na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že v rámci preverovaného obchodného reťazca nebolo uskutočnenie zdaniteľných obchodov preukázané. 10. Správca dane neuznal žalobcovi ani uplatnené právo na oslobodenie od DPH pri intrakomunitárnom dodaní slnečnice odberateľskej spoločnosti CORN LAND KERESKEDELMI KORLÁTOLT v Maďarsku (ďalej len „Corn Land“).

Spoločnosť je nekontaktná a na uvedenej adrese má sídlo aj prepravná spoločnosť K.A_ Spedició Kft. 12. Na základe týchto skutočností správca dane uzavrel, že vykonaným dokazovaním nebolo nadobudnutie tovaru deklarovaným odberateľom preukázané. 13. Žalovaný tiež dal do pozornosti, že po oboznámení žalobcu so zistenými skutočnosťami tento predložil správcovi dane písomné vyjadrenie pána Petra Dancziho, ktorý rozšíril svoju pôvodnú výpoveď. Urobil tak preto, lebo na výsluch nebol pripravený a neskôr si spomenul na ďalšie okolnosti. Pán Peter Danczi uviedol, že tovar sa nachádzal na sklade v Dolnom Štále, preberal ho naložený na kamiónoch od svojho dodávateľa, ktorého nekonkretizoval. Žalobca doplnil, že tovar preberal od pána Petra Dancziho osobne, kvalitu nepreveroval, pri odovzdávaní tovaru maďarskému odberateľovi nebol prítomný, všetko vybavoval pán Danczi po telefóne. Preto aj trval na tom, aby došlo najskôr k úhrade peňazí a až potom bol tovar odvezený. Žalobca nevedel uviesť, s kým obchodoval, kto ho kontaktoval a ani si nevedel spomenúť na konkrétne osoby za odberateľa. Konateľ maďarskej spoločnosti mal tlmočníka,

K CMR dokladom uviedol, že ich vystavil odberateľ, ktorý mu ich zaslal poštou a on ich všetky naraz podpísal. 14. Žalovaný k zisteniam správcu dane dodal, že žalobca si môže uplatniť právo na odpočítanie dane, až keď preukáže splnenie podmienok na jeho priznanie podľa § 49 ods. 2, § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Správca dane podľa názoru žalovaného preukázal, že k reálnemu dodaniu tovaru nedošlo. Daňový subjekt a jeho dodávateľ (spoločnosť MERCANTOR, s.r.o.) preukazovali dodanie tovaru len listinne, čo sú dôkazy formálneho charakteru.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

Ing. Petra Dancziho. 18. Správca dane a žalovaný tiež nevykonali žalobcom navrhované relevantné dôkazy, najmä (i) návrhy na opätovné vypočutie Ing. Petra Dancziho, pána Zoltána Lörincza, (ii) návrh na zistenie stavu trestného konania, (iii) návrh na vypočutie príslušných pracovníkov mesta Veľký Meder a mesta Nové zámky, ktorí mali overiť podpis osôb, ktoré odovzdali a prevzali konkrétne účtovné a iné doklady dodávateľa, (iv) návrhy vykonania miestneho zisťovania v sklade v Dolnom Štále, (v) vykonanie MVI na zabezpečenie dokladov a svedeckých výpovedí k prepravnej spoločnosti K.A_ Spedició Kft. (pri jej nekontaktnosti je totiž potrebné využiť všetky možnosti daňového úradu za účelom preverenia prepravy), (vi) vykonanie MVI na zabezpečenie dokladov a svedeckých výpovedí k spoločnosti Corn Land, (vii) vykonanie dokazovania nahliadnutím do záverov z kontroly, ktorá sa uskutočnila v spoločnosti MERCANTOR, s.r.o. 19. Žalobca poukazoval aj na procesné nedostatky, ktoré vidí v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov, v tom, že na str. 7 prvostupňového rozhodnutia je uvedené,

Ostatne žalobca namieta prekročenie maximálnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Tvrdí, že daňová kontrola bola začatá dňa 19. júna 2013 a ukončená dňa 2. septembra 2015 (805 dní). Daňová kontrola pritom mala byť prerušená od 1. októbra 2013 do 18. augusta 2014 (320 dní) a od 1. decembra 2014 do 27. apríla 2015 (146 dní). Žalobca však dal do pozornosti, že prvá odpoveď na MVI nebola doručená v auguste 2014, ale v apríli 2014.

Dôvodom zrušenia bola nepreskúmateľnosť predchádzajúceho rozsudku správneho súdu, ktorý neposkytol odpoveď na väčšinu žalobných námietok žalobcu. 22. Správny súd opätovne rozsudkom č. k. 15S/29/2020-260 zo dňa 28. marca 2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) správnu žalobu zamietol.

Rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie považoval správny súd za preskúmateľne odôvodnené. 24. K námietkam žalobcu týkajúcim sa nevykonania ním navrhovaných dôkazov správny súd poukázal na vykonané výsluchy Ing. Petra Dancziho, Zoltána Lőrincza a Ing.

Protokol bol následne prerokovaný dňa 25. augusta 2015, teda daňová kontrola bola podľa správneho súdu ukončená v zákonnej lehote.

26. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a i) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

nesprávnymi tvrdeniami správcu dane, na ktoré sťažovateľ poukázal. 28. Sťažovateľ opätovne namietal, že bol v daňovom konaní zaťažený neprimeraným dôkazným bremenom. V daňovom konaní predložil faktúry, písomné zmluvy, bankové výpisy a CMR doklady, pričom správca dane a žalovaný nepomenovali žiadny dôkaz, ktorými tieto listinné dôkazy spochybnili. Opätovne poukázal na rad dôkazov, ktorých vykonanie navrhol (bod 18 tohto rozsudku) a ktoré správca dane a žalovaný bez rozumného odôvodnenia nevykonali.

30. Podľa názoru sťažovateľa sa správny súd odklonil aj od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu, vo veciach nezákonnosti protokolu o daňovej kontrole z dôvodu prekročenia jej zákonom určenej lehoty, reprezentovanej rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/35/2010, sp. zn. 3Sžf/9/2007, sp. zn. 4Sžfk/62/2018 zo dňa 2. júla 2019, sp. zn. 1Sžf/1/2016 zo dňa 30. mája 2017, sp. zn. 4Sžfk/53/2018 zo dňa 2. júla 2019, 5Sžf/46/ 2016 zo dňa 29. januára 2018 a sp. zn. 8Sžf/17/2016 zo dňa 29. marca 2018.

32. Ku kasačnej sťažnosti sa v stručnosti vyjadril aj žalovaný, ktorý sa stotožnil s právnymi názormi správneho súdu, napadnutý rozsudok považuje za zákonný a náležite odôvodený, a preto navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. 1.

K (ne)primeranosti dôkazného bremena v daňovom konaní 36. V súvislosti s nastolenou otázkou dáva kasačný súd do pozornosti, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania daňových oprávnení, (ii) formálnych podmienok priznania daňových oprávnení, (iii) odopretím nároku na daňové oprávnenia z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na daňové oprávnenia z dôvodu zneužitia práva. 37. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“), § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods. 1 zákona o DPH, či rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/

38. Kasačný súd dáva do pozornosti, že hmotnoprávne podmienky priznania práva na odpočítanie dane sú viazané na dodanie tovaru/poskytnutie služby (čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 167 a čl. 63 Smernice, alternatívne § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 2 ods. 1 písm. a) a b) a § 8 a § 9 zákona o DPH).

Dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu uskutočnenia obchodu - reálneho dodania tovaru či poskytnutiu služby pritom ťaží práve daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Lucrežiu Hadrian Vădan, C-664/16 zo dňa 21. novembra 2018, bod 44, vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 29 a iné).

predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré systematicky spochybňujú právo na odpočítanie DPH a princíp neutrality DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 28). 40. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok daňových oprávnení práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3.

Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť daňové oprávnenie uznané (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).

43. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne.

44. V súvislosti s obchodmi sťažovateľa so spoločnosťou MERCANTOR, s.r.o. kasačný súd konštatuje, že ich predmetom bola dodávka slnečnice, pričom sťažovateľ si z týchto obchodov uplatnil právo na odpočítanie dane. Svoj nárok na odpočítanie dane sťažovateľ preukazoval v zásade len listinnými dôkazmi - najmä predložením faktúr a súvisiacich výpisov z účtu.

obchode. Nevedeli uviesť, kde tovar, ktorý bol predaný sťažovateľovi, nakúpili, kto je ich subdodávateľ, kde a kedy bol tovar nakladaný a prekladaný, kým, ako a kde bol prepravovaný. Nešlo pritom o absenciu vedomostí o menej významných podrobnostiach uskutočneného obchodu, ale o absenciu akýchkoľvek relevantných (podstatných) informácií o jeho uskutočnení.

46. Za tohto stavu sa kasačný súd zhoduje so žalovaným tiež v tom, že pokiaľ sťažovateľ po uskutočnení výsluchov predložil čestné vyhlásenie Ing. Petra Dancziho, ktorým rozširoval svoju pôvodnú výpoveď, ide o účelový postup. Kasačný súd na jednej strane dáva do pozornosti, že sťažovateľ mal priestor upresňovať výpoveď svedka svojimi otázkami pri výsluchu (pričom tento priestor nevyužil) a na druhej tiež akcentuje, že aj v čestnom vyhlásení

Za tohto stavu ani čestné vyhlásenie Ing. Petra Dancziho, vyhotovené po jeho výsluchu, nevyvrátilo pochybnosti vznesené správcom dane. 47. Kasačný súd zastáva názor, že vyššie uvedené zistené skutočnosti v zásade spochybňujú hmotnoprávnu podmienku pre priznanie právna na odpočítanie dane - dodanie tovaru osobou v postavení platiteľa dane. Je tomu tak preto, že na základe vykonaného dokazovania možno mať pochybnosti o tom, že spoločnosť MERCANTOR, s.r.o. dodala sťažovateľovi slnečnicu a iný dodávateľ s postavením platiteľa nebol vykonaným dokazovaním zistený (ani ho netvrdil sťažovateľ). Pokiaľ správca dane a žalovaný argumentujú, že vykonané dokazovanie spochybnilo samotnú podstatu sporného obchodu - existenciu tovaru, kasačný súd uzatvára, že s ohľadom (i) na absenciu akýchkoľvek relevantných informácií o uskutočnených obchodoch na strane konateľov dotknutých obchodných partnerov a (ii) absenciu relevantných dôkazov o uskutočnení prepravy tovaru medzi spoločnosťou MERCANTOR, s.r.o. a sťažovateľom, ani takýto záver orgánov finančnej správy nemožno považovať za nesprávny či celkom zjavne svojvoľný.

Tieto pochybnosti založili na dôkazoch vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Týmto preniesli dôkazné bremeno na sťažovateľa. 49. Kasačný súd v zhode so správnym súdom a daňovými orgány konštatuje, že sťažovateľ toto svoje dôkazné bremeno (vo vzťahu k predmetným obchodom so spoločnosťou MERCANTOR, s.r.o.) neuniesol. Nepredložil (nad rámec úvodných listinných dôkazov) žiadne dôkazy, ktorými by preukázal dodanie tovaru spoločnosťou MERCANTOR, s.r.o. a vyvrátil by tým vznesené pochybnosti správcu dane.

v Dolnom Štále (keďže tovar, ktorý mal byť dodávaný spoločnosťou MERCANTOR, s.r.o., už bol spotrebovaný ďalšími dodaniami sťažovateľa) a (iii) návrh na zistenie stavu trestného konania (keďže trestné konanie žiadnym spôsobom neovplyvňuje prebiehajúce daňové konanie).

52. Čo sa týka obchodného prípadu spoločnosti Corn Land, kasačný súd dáva do pozornosti, že správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach neuznali sťažovateľovi uplatnené právo na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní z dôvodu neexistencie dodávaného tovaru.

Inými slovami neuznanie oslobodenia pri intrakomunitárnom dodaní z dôvodu nepreukázania existencie tovaru neviedlo správcu dane a žalovaného k tomu, že by z obchodov medzi sťažovateľom a spoločnosťou Corn Land vyrubili sťažovateľovi daňovú povinnosť. Daňová povinnosť bola vyrubená len v rozsahu týkajúcom sa neuznaného odpočítania dane pri dodaniach od spoločnosti MERCANTOR, s.r.o. (ako to vyplýva z protokolu, prvostupňového rozhodnutia a žalovaného rozhodnutia).

Naviac je potrebné pripomenúť, že daňové orgány dôvodne spochybnili nielen samotnú existenciu tovaru, ale aj to, že tovar bol sťažovateľovi dodaný spoločnosťou MERCANTOR s.r.o. Preto dokazovanie, ktoré by malo preukázať samotnú existenciu tovaru, by aj tak nemalo žiadny dosah na preukázanie práva na odpočítanie DPH z faktúr vystavených spoločnosťou MERCANTOR s.r.o.

IV. 2.

57. Ak sťažovateľ poukazoval na niektoré čiastkové vyjadrenia správcu dane vytrhnuté z kontextu, kasačný súd ani na týchto nemôže zakladať záver o nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného. Kľúčové závery, pre ktoré správca dane a žalovaný neuznali sťažovateľovi uplatnené daňové oprávnenia, sú v predmetných rozhodnutiach zrozumiteľne formulované, jasné a kasačný súd ich po vecnej stránke preskúmal (časti IV.1.A a IV.1.B tohto rozsudku). Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na str. 7 prvostupňového rozhodnutia, kasačný súd opätovne uzatvára, že sťažovateľ vytrháva niektoré výroky správcu dane z kontextu. Z prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplýva, že úkony popisované sťažovateľom neboli vykonané, nie sú obsiahnuté v administratívnom spise a orgány finančnej správy z nich ani nevychádzali. Ide len o formulačne nepresné vyjadrenie správcu dane, keď obhajoval nevykonanie sťažovateľom navrhovaných dôkazov výpovednou hodnotou iných, v daňovom konaní vykonaných dôkazov (výsluchov konateľov spoločnosti

59. Kasačný súd sa s námietkou sťažovateľa nestotožňuje. Dáva pritom do pozornosti, že vo svojej rozhodovacej činnosti už uviedol (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/89/2020 zo dňa 28. júla 2022): „57. Právna úprava predvída tiež možnosť prerušenia daňovej kontroly (§ 46 ods. 10 v spojení s § 61 Daňového poriadku), pričom s momentom prerušenia daňovej kontroly spája aj prerušenie plynutia lehoty na jej vykonanie (§ 46 ods. 10 v spojení s § 61 ods. 5 Daňového poriadku). Zákonodarca rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením daňovej kontroly (§ 61 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 Daňového poriadku). Zatiaľ čo pri obligatórnom prerušení daňovej kontroly správca dane nemá priestor pre úvahu, v prípade fakultatívneho prerušenia daňovej kontroly je jej prerušenie práve na úvahe správcu dane.

. . 62. Podľa ustanovenia § 61 ods. 1 písm. b) v spojení s § 46 ods. 10 Daňového poriadku správca dane môže prerušiť daňovú kontrolu, ak sa buď (i) začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo (ii) ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Prerušenie daňovej kontroly v druhom prípade sleduje účel časového zabezpečenia procesného postupu získavania informácií v oblasti daní od zahraničných orgánov najčastejšie na právnom základe Nariadenia. A to v prípadoch, ak sú takéto informácie od zahraničných orgánov potrebné pre dosiahnutie účelu daňovej kontroly.

S ohľadom na znenie § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku je takýmto momentom (pri prerušení z dôvodu podania žiadosti o MVI) ukončenie procesného postupu získavania vymedzených informácií podľa Nariadenia. 64. Skutočnosťou spôsobujúcou ukončenie procesného postupu získavania vymedzených informácií prostredníctvom MVI je v prvom rade poskytnutie konečnej odpovede buď obsahujúcej informácie v rozsahu vymedzenom správcom dane, alebo formálne oznámeným odmietnutím poskytnutia vyžiadaných informácií (napr. aj pre nenaplnenie podmienok podľa čl. 54 ods. 1 písm. a) Nariadenia.“

V nadväznosti na túto žiadosť správca dane podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku rozhodnutím č. 9414401/5/4413503/2013/Ges zo dňa 30. septembra 2013 prerušil daňovú kontrolu. Z administratívneho spisu vyplýva, že správcovi dane bola dňa 16. apríla 2014 doručená odpoveď orgánov maďarskej finančnej správy, kde však neboli uvedené odpovede na všetky otázky správcu dane - osobitne na otázku ohľadom registrácie spoločnosti Corn Land na účely DPH a jej zrušenia. Orgány maďarskej finančnej správy súčasne ani neuviedli, že by takého informácie nemali k dispozícii, resp. že by odmietli takéto informácie poskytnúť. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že správca dane v tejto súvislosti ďalej žiadal maďarskú stranu o poskytnutie pôvodne vyžiadaných informácií o registrácii spoločnosti Corn Land na účely DPH a jej zrušení, pričom konečná odpoveď zo strany orgánov maďarskej finančnej správy bola správcovi dane doručená dňa 18. augusta

2014, pričom ďalšia komunikácia s orgánmi maďarskej finančnej správy prostredníctvom MVI v období od 16. apríla 2014 do 18. augusta 2014 bola vedená s cieľom získať pôvodne vyžiadané informácie, ktorých poskytnutie orgány maďarskej finančnej správy neodmietli. Kasačný súd preto zastáva názor, že dôvod prerušenia daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku rozhodnutím správcu dane č. 9414401/5/4413503/2013/Ges zo dňa 30. septembra 2013 trval až do 18. augusta 2014. Preto nemožno konštatovať prekročenie maximálnej lehoty daňovej kontroly, odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu k otázke (ne)primeranosti dĺžky daňovej kontroly a ani dôvodnosť kasačnej argumentácie sťažovateľa v tomto smere. 61. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal porušenie bodu 25 v spojení s čl. 10 Nariadenia z dôvodu neprimeranej dĺžky MVI v predmetnej veci, kasačný súd dáva do pozornosti, že ide o námietku, ktorú sťažovateľ uplatnil prvýkrát až v kasačnej sťažnosti. Ide preto, s odkazom na § 439 ods. 3 písm. b) SSP, o neprípustnú námietku, na ktorú kasačný súd nemohol prihliadať.

V. Záver

62. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje v postačujúcej miere za odôvodnený, vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a súladný s ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 63. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 64. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.