8Sfk/13/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: X-NET spol. s r.o., so sídlom Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO: 31399835, právne zastúpený: ARDEN LEGAL & TAX s. r. o., so sídlom Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 47256443, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101922949/2022 z 7. júla 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-20S/126/2022-211 z 12. septembra 2023, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcovi priznáva právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 8.540 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie

3. Správca dane dospel k záveru, že fakturované služby neboli žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období spoločnosťou Megsys s. r. o. skutočne dodané, pričom právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) je možné uplatniť iba v prípadoch, keď pri tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa správcu dane sa daň uvedená na faktúrach dodávateľa stala splatnou v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH len z titulu jej uvedenia na daňovom doklade - faktúre, nie z titulu skutočného obsahu právneho úkonu obsiahnutého v

Preto dodávateľ nemohol poskytnúť služby uvedené na faktúre, nakoľko kapacitne to nebolo možné a finančné ohodnotenie neodzrkadľuje, že by zamestnanci dodávateľa vykonali uvedené služby; - bývalý konateľ dodávateľa Matej Vendrinský sa vyjadril, že služby vykonával on sám (bol však v TPP aj u iného zamestnávateľa) a bývalí zamestnanci, o ktorých bližšiu informáciu nepodal a tiež neuviedol, či zamestnanci mali odborné predpoklady pre konkrétny druh služieb, či potrebovali špeciálne školenia, certifikáty, či mali podpísané zmluvy o mlčanlivosti. Uviedol, že pri jednotlivých faktúrach boli vystavené preberacie protokoly, faktúry boli vystavené na základe skutočne vykonaných hodín. Uviedol, že služby boli vykonané aj subdodávateľsky, neoznačil však konkrétnych subdodávateľov; - žalobca si nepreveroval spoločnosť Megsys s.r.o., či disponuje zamestnancami schopnými zabezpečiť predmetné služby, resp. či služby budú dodávané subdodávateľsky; - žalobca len všeobecne opísal, na aký účel boli objednané služby a nevyjadril sa ku skutočnosti, či boli poskytnuté prístupy všetkým osobám, ktoré mali vykonať predmetné

bližšej identifikácie. 5. Na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný uložil správcovi dane doplniť dokazovanie vypočutím svedkov U.. A. K. (otca bývalého konateľa dodávateľa a zamestnanca dodávateľa) a J. S. (zamestnanca žalobcu, ktorý kontroloval údaje z preberacieho protokolu vykonaných služieb) a preveriť dodávky sporných služieb u konečných príjemcov

- Ing. Matej Vendrinský, ktorý mal tiež priamo vykonávať sporné služby, bol zamestnancom s pravidelným príjmom u iných zamestnávateľov počas kontrolovaných zdaňovacích období december 2017 až jún 2018 (a z toho dôvodu mohol byť jeho výkon sporných služieb pre spoločnosť Megsys s.r.o. obmedzený), teda nie vo všetkých kontrolovaných obdobiach, ale aj v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach júl 2018 až december 2019 boli jednoznačne identifikované (a vypovedali) iba dve osoby, ktoré mali vykonávať sporné zdaniteľné služby; služby pre žalobcu mali byť vykonávané prostredníctvom vzdialených prístupov, ktoré zabezpečoval žalobca, ale nevyjadril sa konkrétne kým a na akom počítači mali byť tieto

zdaňovacích obdobiach; - svedok J. S., technický riaditeľ daňového subjektu, nevedel uviesť meno kontaktnej osoby za spoločnosť Megsys s.r.o., pretože komunikovali len cez systém C- desk a nevedel, koľko zamestnancov bolo potrebných na výkon uvedených služieb; - svedok U.. A. K. tvrdil, že na výkon sporných služieb uvedených v predloženom preberacom protokole boli potrebné 3 - 4 osoby, okrem seba a syna Ing.

- žalovaný zdôraznil, že ani v jednom prípade na faktúrach popri cene služieb nebola fakturovaná cestovná náhrada za poskytovanie služby mimo miesta sídla spoločnosti Megsys s.r.o., hoci v zmluve o poskytovaní služieb je uvedené, že si ju mal dodávateľ účtovať a z výpovedí svedkov vyplynulo, že služby boli vykonávané na zaradeniach v priestoroch zákazníkov - konkrétne miesto osobného výkonu servisných zásahov však svedkovia

nepriznal.

8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Trnave, ktorou sa domáhal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal priznania odkladného účinku správnej žalobe a priznania práva na úplnú náhradu trov konania.

mal správca dane pochybnosti o jeho tvrdeniach a predložené dôkazy nemienil akceptovať, bol povinný túto skutočnosť doložiť dôkazmi, ktoré by tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracali, pričom tieto dôkazy by museli mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom. Takéto dôkazy však správca dane, podľa názoru žalobcu, nezabezpečil a odpočítanie dane tak nebolo priznané len na základe pochybností, nie relevantných zistení alebo dôkazov. Žalobca tiež namietal, že ho správca dane počas daňovej kontroly nevyzval na odstránenie pochybností v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku a nedošlo preto k prenosu dôkazného bremena na žalobcu.

11. Nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu žalobca odôvodnil s poukazom na účelovosť a subjektivitu hodnotenia zameraného v jeho neprospech, a to vo vzťahu k personálnym kapacitám dodávateľa Megsys s. r. o., zamestnaneckému pomeru konateľa Mateja Vendrinského, evidencii služieb (človekohodiny), k zmluvným dojednaniam i vyjadreniam odberateľov, ku ktorým sa podrobne vyjadril a tvrdenia správcu dane označil za rozporné s obsahom administratívneho spisu.

Podľa názoru žalobcu, ak sa žalovaný rozhodol neprihliadnuť na ním predkladané vyjadrenia, bol povinný v rozhodnutí uviesť dôvod. 13. Žalovanému a správcovi dane vytýkal žalobca aj procesné pochybenia - za najzásadnejšie považoval porušenie § 46 ods. 5, § 65 ods. 3 a § 3 ods. 2 Daňového poriadku a porušenie jeho práva vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a formulovať obhajobu.

Bratislave. 15. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. TT-20S/126/2022-211 z 12. septembra 2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol, že správna žaloba je dôvodná, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

17. Správny súd rozporoval závery prijaté žalovaným, podľa ktorých nebolo preukázané dodanie fakturovaných služieb spoločnosťou Megsys s. r. o., a to vo vzťahu k všetkým druhovo označeným plneniam. Toto konštatovanie podľa správneho súdu nemožno podradiť pod spoločne konštatovaný dôvod nepriznania odpočtu dane za všetky preverované zdaniteľné

19. Odôvodnenie napadnutých rozhodnutí daňových orgánov je tak podľa správneho súdu nejednoznačné, nezrozumiteľné a zmätočné, keďže daňové orgány vo všeobecnosti po doplnenom dokazovaní tvrdili, že existenciu preverovaných zdaniteľných plnení nespochybňujú, teda nerozlišovali medzi jednotlivými druhmi poskytovaných služieb čo do stupňa, resp. do voľby formy dôkazných prostriedkov za účelom ich verifikácie s možnosťou prijatia záveru buď o neexistencii zdaniteľného plnenia alebo o jeho nedodaní tvrdeným dodávateľom.

Podľa jeho názoru bolo potrebné sa v prvom rade vysporiadať s otázkou ohľadne špecifikácie a rozsahu fakturovaných služieb z hľadiska možnosti ich preverenia pre účely správy daní, keďže požiadavka v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH predstavuje obligatórnu náležitosť faktúry čo do rozsahu a druhu dodanej služby.

Tieto dôkazy daňové orgány nevyhodnotili dostatočne a bez bližšieho odôvodnenia dospeli k záveru o nemožnosti poskytnutia fakturovaného rozsahu predmetných služieb v kontrolovanom zdaňovacom období deklarovaným dodávateľom z dôvodu nedostatočnej materiálnej a personálnej kapacity dodávateľa. Rovnako správny súd konštatoval, že daňové orgány sa nezaoberali otázkou reálnej možnosti zabezpečenia evidencií a podkladov zo strany žalobcu pre účely preukazovania oprávnenosti uplatňovaného nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia.

23. Vo vzťahu k doplneniu dokazovania vyžiadaním informácií od žalobcom uvedených odberateľov správny súd vyhodnotil kladené otázky ako všeobecné, bez zamerania na preverenie aspoň vybraných druhov služieb dodávaných v zdaňovacom období s vyhodnotením odpovedí aj od odberateľov žalobcu, ktorým v preverovanom zdaňovacom období služby neposkytoval, a to bez premostenia úvah k vyhodnoteniu dôkazov súvisiacich s preverovaným zdaňovacím obdobím a ich dopadom na prijatie záveru o neposkytnutí predmetných služieb deklarovaným dodávateľom.

25. Bez vyhodnotenia žalobcom predkladaných dôkazov však podľa správneho súdu nebolo možné ustáliť záver o vierohodnosti uvádzaného druhu a rozsahu fakturovaných služieb a ani záver o konštatovaných nedostatkoch v obligatórnych náležitostiach preverovanej faktúry v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH. Daňové orgány skutkový záver o nedodaní fakturovaných služieb žalobcovi deklarovaným dodávateľom prijali predčasne a bez vysporiadania sa s podstatnými námietkami, resp. tvrdeniami žalobcu vo vzťahu k dostatočnej špecifikácii druhu a rozsahu fakturovaných služieb. Žalobou napadnuté rozhodnutie preto podľa správneho súdu vzhľadom na absenciu identifikácie jednoznačného záveru o nenaplnení podmienok úspešného odpočítania dane a spôsobu jeho prijatia nenapĺňa požiadavky odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

26. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

28. Sťažovateľ ďalej odkázal na výsledky dokazovania, ktoré sú uvedené v rozhodnutí žalovaného, z ktorého má byť zrejmé, že hodnovernosť predložených dokladov bola spochybnená a správca dane výzvou žalobcu žiadal, aby hodnoverným spôsobom preukázal nadobudnutie služieb od dodávateľa Megsys s. r. o. v zdaňovacích obdobiach december 2017 - december 2019. 29.

30. Sťažovateľ v tomto smere ďalej uviedol, že žalobca v odpovedi zo 4. júna 2021 na výzvu neidentifikoval osoby, ktoré za dodávateľa Megsys s. r. o. mali dodať sporné služby, ani neoznačil prípadného subdodávateľa sporných služieb a neurobil tak ani predtým v odpovedi z 29. marca 2021. Zo žalobcom predložených výpisov servisných zásahov pritom nevyplýva identifikácia osôb vykonávajúcich sporné služby a ani to, či išlo o služby vykonané na diaľku alebo osobným zásahom na mieste u odberateľa žalobcu. Rovnako ani svedok J. S. z predloženého výpisu servisných zásahov nevedel jednoznačne určiť kategóriu tiketu a zaradiť ju k jednotlivým druhom činností v rámci sporných služieb, ktoré sú uvedené v preberacích protokoloch žalobcom predložených na výzvu správcu dane. Vzhľadom na uvedené je podľa sťažovateľa výpovedná hodnota výpisu servisných zásahov nedostatočná.

Zároveň uviedol, že argumentácia žalobcu v žalobe, že došlo k ústnej dohode o nefakturovaní týchto dopravných nákladov, je v rozpore so zmluvnými podmienkami. 32. Vo vzťahu k argumentácií správneho súdu ohľadne všeobecne kladených otázok bez ich zamerania na preverenie aspoň vybraných druhov služieb sťažovateľ poukázal na rozhodnutie žalovaného, v ktorom je podľa neho uvedený obsah výziev, zaslaných správcom dane odberateľom žalobcu, v ktorých žiadal v lehote 8 dní odo dňa doručenia výzvy predložiť všetky doklady, ktoré potvrdzujú odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom v zdaňovacích obdobiach rokov 2017, 2018 a 2019 (zmluvy, objednávky, faktúry, dodacie listy, preberacie protokoly, doklady o úhrade, mailová komunikácia) a žiadal o vyjadrenie, aké služby boli dodané žalobcom (X-NET spol. s.r.o.) jeho odberateľom (konkretizovať dodané služby). Zároveň v kasačnej sťažnosti konkretizoval položené otázky a preto nesúhlasil s názorom správneho súdu, že otázky boli kladené všeobecne a bez ich zamerania na preverenie aspoň vybraných druhov služieb, dodaných v kontrolovanom zdaňovacom období.

34. Podľa žalobcu sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v podstate nespochybňuje napadnutý rozsudok, ale snaží sa vysvetliť a rozviesť niektoré svoje úvahy týkajúce sa skutkového stavu. Takáto argumentácia podľa žalobcu nie je spôsobilá spochybniť závery správneho súdu uvedené v napadnutom rozsudku. K námietkam ohľadne rozloženia a prenosu dôkazného bremena uviedol, že výzvy adresované žalobcovi boli všeobecné a bez hlbšieho zamyslenia sa nad detailom prípadu, čím správca dane vlastne nikdy nevyzval žalobcu na odstránenie pochybností; sťažovateľ tiež nešpecifikoval, aké dôkazy by považoval za dostatočné na odstránenie pochybností, ktoré mal, pričom ho o to žalobca opakovane počas kontroly žiadal.

Keďže spochybňoval kapacity dodávateľa, mal uviesť, aké kapacity boli potrebné pre poskytnutie služieb. Zároveň uviedol, že v konaní preukázal kumulatívne splnenie materiálnych a formálnych podmienok na odpočítanie dane, pričom argumentoval judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR vo veciach sp. zn. 4Sfk/9/2021 z 22. marca 2023, bod 56 a sp. zn. 4Sfk/45/ 2021 z 22. marca 2023, ako aj bodmi 19 a 20 vo veci sp. zn. 1Sžfk/79/2021 z 30. marca 2023. Navrhol preto, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

37. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „Najvyšší správny súd“) 26. marca 2024. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý koná v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr.

IV. Posúdenie kasačného súdu

39. Kľúčovou právnou otázkou, ktorou sa kasačný súd zaoberal v predmetnom konaní, bolo, či správny súd dospel k správnemu záveru, že rozhodnutie žalovaného neposkytuje odpovede na všetky otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, a teda ide o nedostatočne odôvodnené rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

41. Na úvod kasačný súd poukazuje na to, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.

Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

44. Kasačný súd sa stotožnil zo záverom správneho súdu, že žalobcom predložené dôkazy daňové orgány dostatočne nevyhodnotili a bez bližšej úvahy a vysvetlenia dospeli k záveru o nemožnosti poskytnutia fakturovaného rozsahu predmetných služieb v kontrolovanom zdaňovacom období obchodnou spoločnosťou Megsys, s.r.o., a to z dôvodu nedostatočnej materiálnej a personálnej kapacity dodávateľa. K týmto záverom kasačný súd dodáva, že spochybnenie personálnych kapacít dodávateľa nepostačuje bez ďalšieho pre prijatie záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH.

„41. Uvedený právny názor je pritom plne v súlade s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho správneho súdu SR, ktorá vychádza z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ, ktorý ustálil, že okolnosťou spôsobilou vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok, ktoré by mohli viesť k následnému odmietnutiu práva na odpočet dane z pridanej hodnoty, nie je nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012, bod 49).

irelevantné. Obdobné stanovisko je možno zaujať pritom aj k nefakturovaniu dopravných nákladov pri vybavovaní servisných zásahov.“ 46. Navyše kasačný súd uvádza, že samotné dokazovanie zamerané na odberateľov môže preukázať existenciu služieb poskytnutých žalobcom jeho odberateľom, nie je však schopné bez ďalšieho preukázať existenciu služieb medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom.

48. V tomto smere správny súd špecificky a s ohľadom na preskúmavané zdaňovacie obdobie poukázal na zistenie z administratívneho spisu, že preberací protokol z 31. augusta 2018 s rozpisom počtu hodín výkonu na jednotlivé fakturované služby bol totožný s počtom človekohodín uvádzaných v prílohe, žalobcom označenej ako 1B (obsahujúcej rozpis ID požiadaviek/úloh zadávaných klientami žalobcu). Aj podľa kasačného súdu sťažovateľ uvedené dôkazy nijako v rozhodnutí nevyhodnotil, čo podporuje vyššie uvedený záver o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného s ohľadom na konkrétny skutkový stav

Kasačný súd dáva za pravdu sťažovateľovi, že otázky uvedené vo výzvach odberateľom žalobcu neboli všeobecné a obsahovali aj zameranie na vybrané druhy služieb. Uvedené je zrejmé z rozhodnutia žalovaného, ako aj z vlastného obsahu výziev, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Správca dane v uvedených výzvach položil jednotlivým odberateľom žalobcu otázku, či im žalobca dodal služby: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, kontrola komunikácie, hot- line, spracovanie dokumentácie, servisný zásah, analýza a meranie, teda služby, ktoré mali byť predmetom faktúry č. 1902001 vystavenej dodávateľom Megsys, s.r.o.

50. Za tohto skutkového stavu sa kasačný súd stotožnil s argumentáciou správneho súdu, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje také dôvody, ktoré by odôvodňovali neuznanie práva na odpočítanie dane žalobcovi a sťažovateľ v konaní nepredložil takú relevantnú argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné spochybniť správnosť záveru správneho súdu. Uvedený záver kasačného súdu však neznamená, že žalobcovi má byť v konečnom dôsledku právo na odpočet DPH priznané; je však úlohou sťažovateľa, aby po zohľadnení vyššie uvedených záverov opätovne vyhodnotil či žalobca splnil/nesplnil zákonné podmienky pre odpočítanie DPH.

V týchto prípadoch rozdiel spočíval v právnom posúdení zo strany správneho súdu a následne aj s ohľadom na preskúmavaný prípad - na odlišných kasačných sťažnostiach, preto aj právne posúdenie zo strany Najvyššieho správneho súdu bolo odlišné v porovnaní s tu preskúmavanou

V. Záver

52. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje vo výroku za vecne správny, dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 53. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP a v kasačnom konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd (Správny súd v Bratislave) po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 54. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463

SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 21. júla 2025